Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 429/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ú., K., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., M., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v

Bratislave č. k. -32 z 31. marca 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ú. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2011

doručená sťažnosť Ú., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. K.,

M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-32 z 31. marca 2011.

Predmetom konania pred všeobecnými súdmi je/bolo rozhodovanie o návrhu

sťažovateľky o uložení povinnosti odporcovi (S., a. s.) upustiť od protiprávneho konania

v súvislosti so spoplatňovaním určených úsekov ciest.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«A/ KS Bratislava v konaní sp. zn.: porušil moje základne právo

na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces, nakoľko riadne nezdôvodnil svoje

rozhodnutie v zmysle ods. (2) v spojení s , takto boli porušené moje

subjektívne práva, bolo povinnosťou odvolacieho súdu svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby

spĺňalo náležitosti v citovaných ustanoveniach, čo sa nestalo a rozhodnutie je

nepreskúmateľné, čím došlo k odňatiu práva účastníka konať v súdnom konaní. V zmysle

citovaného v zákonných ustanoveniach sťažovateľ má právo na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, pričom porušovateľ KS Bratislava

v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil vecné argumenty zásadného významu, ktoré som

deklaroval v odvolaní zo dňa 27. februára 2011 konkrétne:

- na strane -3- bod 1./... „Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

sa relevantne nevysporiadal s faktami, ktoré sú deklarované jednak v žalobnom návrhu

a následne v upresnení žalobného návrhu zo dňa 27. 1. 2011...

V petite sme sa domáhali jasne zrozumiteľne a určito

1. - Odporca je s okamžitou platnosťou povinný začať účtovať dopravcom mýtne

poplatky na vymedzených úsekoch ciest v súlade s Vyhláškou č. Ministerstva

dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 1. februára 2010.

2. - Odporca je povinný vyčísliť a nahradiť štátu Slovenskej republike nevyúčtované

mýtne poplatky od dopravcov do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. ...

Podotýkam na perfídne tvrdenie súdu prvého stupňa, že v odôvodnení napadnutého

uznesenia tretí odsek „podanie neopravil, nakoľko ním podaný návrh opätovne presne

nešpecifikoval, aby spĺňalo náležitosti riadneho, určitého zrozumiteľného návrhu , ktorý by

bol vykonateľný...

Porušovateľ vôbec nezdôvodnil naše vecné argumenty deklarované v tomto bode

sťažnosti, a ďalej nezdôvodnil, ktoré dôkazy považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

vykonal a ktoré nevykonal a prečo ich nevykonal, resp., že boli odňaté procesné práva

sťažovateľa na súdnu ochranu garantované v citovaných procesných ustanoveniach § 123-

B/ Apelujem na ustanovenie 212 , z ktorého odvolaciemu súdu vyplýva

viazanosť rozsahom a dôvodmi odvolania.

Preskúmavacia povinnosť odvolacieho súdu je určená rozsahom odvolania, ktorým

sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, a dôvodmi odvolania,

ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s § 205 ods. 2)

pís. a, v konaní došlo k vadám v zmysle § 221 ods. 1, pís. f/), ďalej podľa § 205 ods. 2)

pís. d, f) , v celom kontexte listinných dôkazov doložených do spisového materiálu.

Platí zásada „súd pozná právo“ preto znenie Vyhlášky č. jasne

deklaruje spoplatňované mýtne úseky a spôsob, ako sa spoplatňujú.

Výklad zákona prináleží iba všeobecným súdom (1) a (4) SR.

Porušovateľ nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 132-136 v spojení

s ustanovením

Apelujem na zásadu „Súd pozná právo“ a podotýkam na Rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn.: .

Vadou, ktorá má za následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia tiež je, ak

v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre

vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre

vydanie rozhodnutia.

Per analogiam naviac akcentujem na Nález Ústavného súdu SR, sp. zn.

.

Všeobecný súd ako nestranný orgán musí prerokovať vec v plnej jurisdikcii, t. j.

rokovať o otázkach tak právnych ako aj skutkových.

Je pravdou, že iba súd sám môže rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná,

ale na druhej strane je povinný o uplatnených návrhoch účastníka konania v odvolaní

na vykonanie konkrétnych dôkazov rozhodnúť a - pokiaľ im nevyhovie - vo svojom

rozhodnutí uviesť, z akých dôvodov uvedené argumenty nevykonal.

Pokiaľ súd takto nepostupoval, porušil zákon a zároveň aj práva zaručené čl. 46

ods. 1 a dohovoru.

Apelujem na fakt, že opodstatnenosť každého zásahu do základných práv a slobôd sa

v demokratickom a právnom štáte posudzuje na základe kumulatívneho splnenia troch

základných kritérií, a to legality, legitimity a proporcionality takéhoto zásahu čo sa v tomto

mojom prípade aj stalo. Nálezu ÚS SR, sp. zn. .

Zásah do mojich subjektívnych základných práv a slobôd bol takej intenzívny že je

neudržateľný.

Z uvedených dôvodov považujeme právne závery Krajského súdu BA argumentujúce

v danej veci za unáhlené a predčasné.»

Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľky podľa )

na súdnu ochranu ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli uznesením KS Bratislava 3 Co

109/2011 - zo dňa 31. 3. 2011 porušené.

2. Ústavný súd SR v zmysle a zrušuje

uznesenie KS Bratislava – zo dňa 31. 3. 2011 a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

3. KS v Košiciach je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pre JUDr.

M.K. v celkovej sume 314,18 € (dvestodeväťesiatdva eur) do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa

namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu alebo rozhodnutia orgánu štátu

v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného

práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , , , ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

uznesením krajského súdu č. k. -32 z 31. marca 2011.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa (ako aj

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je poskytnúť

uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné

podmienky súdneho konania. Zmyslom tohto základného práva je umožniť každému reálny

prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu konať vo veci. K jeho porušeniu by

mohlo dôjsť iba v tom prípade, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda, pokiaľ by súd odmietol konať

a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Článok 46 ods. 1 a dohovoru je prvotným východiskom pre

zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany zaručenej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ).

Ústavný súd zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru pripomína, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a uplatňovania s , respektíve

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto

postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov

len v prípade, ak v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, ).

Okresný súd Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k.

-22 zo 7. februára 2011 návrh sťažovateľky (ktorý podľa svojho obsahu mal

byť návrhom na začatie konania) odmietol. Označené uznesenie odôvodnil takto:

„Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18. 11. 2010 domáhal, aby súd uložil

odporcovi povinnosť upustiť od protiprávneho konania a začal spoplatňovať úseky ciest, po

prejdení všetkých podúsekov v rovnakom smere jazdy v rámci jedného vymedzeného úseku

a bez jeho opustenia a nahradiť doterajší mýtny systém na vyberanie mýta za nový

bezchybný a dokonalý a zaviazal odporcu na náhradu trov konania.

Pretože podanie navrhovateľa neobsahovalo všetky náležitosti riadneho návrhu, súd

uznesením zo dňa 23. 12. 2010, č. k. -17 navrhovateľa vyzval, aby v lehote

20 dní od doručenia uznesenia svoj návrh doplnil a opravil, s tým, že v uznesení uviedol,

ako má doplnenie alebo opravu vykonať.

Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa 10. 1. 2011. Právny

zástupca navrhovateľa na výzvu súdu reagoval podaním doručeným súdu dňa 31. 1. 2011,

ktorým však vady podania neopravil ani nedoplnil, nakoľko ním podaný návrh opätovne

presne nešpecifikoval tak, aby spĺňal náležitosti riadneho, určitého zrozumiteľného návrhu,

ktorý by bol vykonateľný.

Podľa veta prvá , ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie

neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nie je možné v konaní pokračovať, súd

odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.“

Krajský súd svojím uznesením vo veci č. k. -32 z 31. marca 2011 ako

súd odvolací potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. -22 zo 7. februára 2011,

pričom vo svojom uznesení okrem iného uviedol:

„Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací / / prejednal vec

a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Navrhovateľ podal na súd návrh, ktorý by podľa obsahu mohol byť návrhom

na začatie konania, dňa 18. 11. 2010. Súd prvého stupňa navrhovateľa vyzval uznesením

zo dňa 23. 12. 2010 na riadne opísanie rozhodujúcich skutočností, na upresnenie žalobného

petitu tak, aby bol zrozumiteľný, určitý a vykonateľný a súčasne navrhovateľa poučil

o následkoch nesplnenia výzvy súdu podľa V uvedenej výzve súd prvého

stupňa presne uviedol, že v žalobnom návrhu je potrebné špecifikovať konania, od ktorých

má odporca upustiť a zároveň presne špecifikovať a uviesť, akým konkrétnym spôsobom má

byť nahradený mýtny systém a vyberanie mýta. Dňa 31. 1. 2011 navrhovateľ doplnil svoje

podanie, avšak i v tomto doplnení absentovali obligatórne náležitosti, najmä určitý,

zrozumiteľný a vykonateľný žalobný petit. Navrhovateľ v uvedenom doplnenom podaní

žiadal, aby súd rozhodol, že odporca je s okamžitou platnosťou povinný začať účtovať

dopravcom mýtne poplatky na vymedzených úsekoch ciest s Vyhláškou č.

Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 1. februára 2010.

V tejto súvislosti odvolací súd konštatoval, že takto formulovaný petit je nevykonateľný.

K ďalšiemu navrhovanému petitu žaloby, v ktorom navrhovateľ žiada, aby odporca bol

povinný vyčísliť štátu Slovenskej republike nevyúčtované mýtne poplatky od dopravcov

do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že

v danom prípade v predmetnom konaní Slovenská republika nie je účastníkom konania.

Odvolací súd sa plne stotožnil s postupom súdu prvého stupňa, ako i s jeho rozhodnutím.

Navrhovateľ ani do rozhodnutia odvolacieho súdu vady svojho návrhu neodstránil a bez

uvedenia podstatnej náležitosti návrhu, ktorou je okrem iného určitý, zrozumiteľný

a vykonateľný petit návrhu, nebolo možné v konaní pokračovať.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1

ako vecne správne potvrdil.“

Podľa ak sa odvolací súd v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa

ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno

posudzovať izolovane (, , ), pretože prvostupňové

a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor

zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov

(tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného

súdneho konania (). Stručne odôvodnenie rozhodnutia nevylučuje jeho

ústavnú konformitu.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré

by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať

za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel

základného práva na súdnu ochranu, pretože krajský súd sa vyrovnal s námietkami

sťažovateľa, ktoré sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnil aj na ústavnom súde.

Ústavný súd vo svojej stabilnej judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie súdu,

ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy, nemožno

hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (, ). Za porušenie

základného práva pritom nemožno považovať neúspech v konaní. Inak povedané, obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať

očakávania a predstavy účastníka konania, preto nemožno považovať nevyhovenie návrhu

v konaní pred všeobecným súdom za porušenie tohto práva ().

Pretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi rozsudkom krajského súdu č. k.

-32 z 31. marca 2011 a namietaným porušením (prípadne odoprením či

odňatím) základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa , resp.

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, odmietol jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, ďalšími

návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2011