Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 44 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (73)a5c/385646.92c6d6.pdf
PDF · 130.74 KB
No categories available
8Sžo/12/2009
Najvyšší súd 8 Sžo 12/2009
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci ţalobcu : I.. J. M., B., K., zast. J.. M.. A. C., P.., advokátom, C.,
Š., proti ţalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, rektor Univerzity
Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia rektora Univerzity Komenského v Bratislave č. OL 310/2007 zo dňa 13.
septembra 2007, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2
S 304/07-66 zo dňa 8. októbra 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2 S 304/07-66 zo dňa 8. októbra 2008 m e n í tak, ţe rozhodnutie rektora Univerzity
Komenského v Bratislave č. OL 310/2007 zo dňa 13. septembra 2007 z r u š u j e a vec
v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.
Ţalovaný je p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 555,30 €
do rúk jeho právneho zástupcu J.. M.. A. C., P.., v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol odvolanie ţalobcu, ktorým sa domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie dekana
Právnickej fakulty Univerzity Komenského (ďalej len ,,PFUK“) č. 2576/2006/Kop DIV/7
zo dňa 5. júna 2007 a bola zamietnutá ţiadosť ţalobcu o preskúmanie tohto rozhodnutia
o vylúčení ţalobcu zo štúdia pre nesplnenie poţiadaviek spočívajúcich v neúspechu
v absolvovaní opakovane zapísaného povinného predmetu ,,Teória Práva II“.
Prvostupňový súd dospel k záveru, ţe vo veci bol náleţite zistený skutkový stav veci
a rozhodnutie ţalovaného bolo vydané v súlade so zákonom.
Súd bol toho názoru, ţe ak by aj ţalobcom namietané skutočnosti boli opodstatnené,
nemohli mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretoţe dôvody pre
vylúčenie ţalobcu zo štúdia stanovené Študijným poriadkom PFUK a zákonom č. 131/2002
Z.z. boli jednoznačne naplnené tým, ţe opakované zapísaný povinný predmet „Teória Práva
II“ ţalobca neabsolvoval úspešne. Preto v postupe ţalovaného a vo vydaných rozhodnutiach
nevidel súd ţiadnu nesprávnosť alebo nezákonnosť.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech
v konaní ţalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku ţalobca podal odvolanie a ţiadal aby odvolací súd zrušil rozhodnutie
ţalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
Alternatívne ţiadal, aby odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Namietal, ţe nebol dostatočne zistený skutkový stav veci. Uviedol, ţe podstatný
dôkaz za jeho vylúčenie zo štúdia nebol predloţený a nenachádza sa v spise. Rozhodujúca
skúška bola vedená písomnou formou a ţalovaný orgán rozhodujúcou písomkou, ktorá bola
dôvodom na jeho vylúčenie nedisponuje. Uviedol, ţe zo strany školy bol diskriminovaný.
V podanom odvolaní ďalej ţalobca zopakoval skutočnosti, ktoré uţ uviedol v podanej ţalobe.
Nakoľko opatrením dekana PFUK mu bol stanovený opravný termín ku skúške z ,,Teórie
Práva I“ aţ na 20. júna 2006, nemal moţnosť do konca školského roka 2005/2006 absolvovať
tri termíny skúšok z ,,Teórie Práva II“ tak, ako to predpokladá Študijný poriadok PFUK, čím
došlo podľa tvrdenia ţalobcu k jeho bezdôvodnému znevýhodneniu oproti iným študentom,
ktorí mali moţnosť zapísať si termíny skúšok v rámci celého skúšobného obdobia
a absolvovať ich do konca uvedeného školského roka. Ţalobca sa v dobrej viere domnieval,
ţe nakoľko zavinením ţalovaného nemohol riadne termíny skúšok z ,,Teórie Práva II“
absolvovať v školskom roku 2005/2006, má takéto právo v nasledujúcom školskom roku bez
toho, aby si uvedený predmet opakovane zapisoval. Dôvodil, ţe stanovenie nevhodného
termínu skúšky z ,,Teórie Práva I“, ktorej úspešné absolvovanie je podmienkou skúšku
z predmetu ,,Teória Práva II“, v kombinácii s poţiadavkou Študijného poriadku vyčerpať
všetky tri termíny do konca školského roka, znemoţňovali podľa ţalobcu uplatnenie jeho práv
a boli v rozpore s dobrými mravmi. Ţalobca tvrdí, ţe predmet ,,Teória Práva II“ si sám do
druhého ročníka nezapisoval a bol mu dopísaný dodatočne neznámymi osobami zo študijného
oddelenia PFUK, o čom má podľa jeho vyjadrenia svedčiť rozdiel medzi písmom ţalobcu
a písmom, ktorým boli dopísané predmety do jeho indexu. Uviedol, ţe jeho plánom bolo
zapísať si opakovane predmet ,,Teória Práva II“ aţ po neúspešnom absolvovaní pôvodných
troch termínov z tohto predmetu zaručených študentovi na vykonanie skúšky Študijným
poriadkom, a to konkrétne v treťom ročníku štúdia, čo pripúšťa Študijný poriadok
v článku 10 ods. 2. Namietal tieţ objektivitu hodnotenia jeho výkonu na skúške z ,,Teórie
Práva II“.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe zotrváva na obsahu
vyjadreniach k podanej ţalobe zo dňa 14. januára 2008. Navrhol, aby odvolací súd
prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil. Tvrdenia ţalobcu o jeho údajnej
diskriminácii povaţoval za absurdné, nepravdivé a účelové. Súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav veci a všetky jeho závery o skutkových zisteniach na základe vykonaných
dôkazov sú správne. Ţalobca bol vylúčený zo štúdia z dôvodu nesplnenia poţiadaviek
vyplývajúcich zo študijného programu a zo Študijného poriadku.
Tvrdenia ţalobcu povaţoval za neopodstatnené, účelové a klamlivé. Podľa článku 14
odseku 3 Študijného poriadku bolo ţalobcovi umoţnené absolvovať jeden riadny a jeden
opravný termín. V kaţdom semestri sú zverejnené termíny na skúšky tak, aby bol dodrţaný
článok 13 odsek 5 Študijného poriadku. Ţalobca sa zúčastnil na opravnej skúške a termín tejto
skúšky nenamietal. Na túto skúšku sa sám a dobrovoľne prihlásil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe
odvolanie ţalobcu je dôvodné. Vo veci konal na nariadenom pojednávaní dňa
18. novembra 2009. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 17. decembra 2009.
Podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika
zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je
zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej
republiky princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore : ,,V právnom štáte,
v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota
a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo moţno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1
ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy.
Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu moţnosť ich uplatnenia tými
subjektmi, ktorými boli priznané. ,,(I.ÚS 17/1999, nález z 22. septembra 1999, Zbierka
nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s. 365, zhodne I.ÚS 44/1999.
Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky
1999, s. 382)“.
Základnú premisu materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva
pre všetkých.
Podľa § 244 ods. 1 O:s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkoch zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
,,Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“ sa postupuje
v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach
ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť
tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho
orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, ţe sa
ţaloba zamieta.
Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec ţalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu
v medziach ţaloby, dospel k záveru, ţe rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo pre nedostatok dôvodov.
Podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa ţalobu
zamietol, môţe rozsudok prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu
a vec vráti ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne
spôsobom podľa § 219 aţ 221 O.s.p..
V odvolacom konaní najvyšší súd v intenciách dôvodov podaného odvolania
posudzoval zákonnosť ţalobcom napadnutého rozhodnutia ako je rozsudok krajského súdu,
ktorý zamietol ţalobu ţalobcu.
Z administratívneho spisu ţalovaného zistil nasledovné skutočnosti :
Rozhodnutím dekana Právnickej fakulty zo dňa 20. februára 2006
č. ŠO 1464/2006/ČER.DIV/7 bol ţalobca v zmysle § 66 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z.
o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov vylúčený zo štúdia pre
nesplnenie poţiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a študijného poriadku.
Predmetné rozhodnutie je odôvodnenie čo sa týka merita veci jednou vetou.
Na základe ţiadosti ţalobcu o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia ţalovaný
rozhodnutím zo dňa 13. septembra 2007, č. OL 310/2007 ţiadosť ţalobcu zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Podľa názoru odvolacieho súdu je v danej veci podstatnou skutočnosťou, či ţalobca
ako študent právnickej fakulty úspešne absolvoval študijný program, t. j. či úspešne resp.
neúspešne absolvoval skúšku z Teórie Práva II.
Odvolací súd zistil, ţe dekan fakulty listom z 11. januára 2008 oznámil ţalobcovi, ţe
nie je moţné mu sprístupniť dokument – zo skúšky zo dňa 21. mája 2007.
Je nesporné, ţe táto skutočnosť bola známa prvostupňovému správnemu orgánu ako
aj orgánu rozhodujúcemu o ţiadosti na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia.
Odvolací súd zastáva názor, ţe vo veci rozhodujúce orgány mali bez toho, ţe by
vznikli pochybnosti o ich tvrdeniach sa v rozhodnutiach jednoznačne vysporiadať
so skutočnosťou, či boli splnené dôvody na vylúčenie ţalobcu zo štúdia pre nesplnenie
poţiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku a to aj
s ohľadom na stratu dokumentácie – písomnej odpovede a skúšky ţalobcu zo dňa
21. mája 2007 u pani J.. N. V., P..
Podľa čl. 33 ods. 7 veta prvá Študijného poriadku Univerzity Komenského
v Bratislave, Právnickej fakulty vo veciach podľa ods. 2, 4, 5 a 6 vydá dekan rozhodnutie.
Podľa ods. 8 cit. vnútorného poriadku predpisu veta prvá rozhodnutie musí byť
vyhotovené písomne, musí obsahovať výrok s odkazom na príslušné ustanovenie,
odôvodnenie na základe zisteného skutkového stavu veci a poučenie o moţnosti podať
ţiadosť o preskúmanie.
Je pravdou, ţe na konanie vo veciach študijných práv a povinností študenta
sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ods. 14 čl. 33 cit. vnútorného predpisu).
Citovaný vnútorný predpis formuluje náleţitosti rozhodnutia vo veciach študijných
práv a povinností študenta všeobecne. Na druhej strane však nemoţno neprihliadať
na skutočnosť, ţe slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému. Preto je
potrebné, aby aj vnútorný predpis, ktorý zakotvuje pravidlá a zásady pre rozhodovanie
vo veciach študijných práv a povinností bol v praxi interpretovaný v duchu európskeho
štandardu všeobecných pravidiel správneho práva, v súlade s princípmi dobrej správy.
Princípy dobrej správy sú vyjadrené v odporúčaniach Rady Európy a na tieto princípy
odkazuje aj európska judikatúra.
Slovenská republika ako právny štát a člen Európskej únie presadzuje súladnosť
správania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a aj s princípmi dobrej správy.
Uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, ţe kaţdé rozhodnutie
musí byť náleţite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné.
Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov spočíva v nedostatku dôvodov
skutkových. Nepreskúmateľnosť je takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu
zákonnosti rozhodnutia. Za také vady sú podľa judikatúry správnych súdov povaţované
prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované,
prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, ak nie je zrejmé, či boli dôkazy
vykonané. Vadou, ktorá má za následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia tieţ je, ak
v odôvodnení rozhodnutia nie je náleţite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre
vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre
vydanie rozhodnutia.
Odvolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného je nepreskúmateľné,
nakoľko v odôvodnení rozhodnutia nie je náleţite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom
pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre
vydanie rozhodnutia.
Z ohľadom na túto vadu rozhodnutie, ktorá zakladá jeho nepreskúmateľnosť, odvolací
súd rozhodol bez toho aby sa musel zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
Za tohto stavu odvolací súd rozhodol tak, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu
podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi
priznal náhradu trov konania v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
sluţieb v znení neskorších predpisov v sume 555,30 €. Trovy pozostávajú z trov právneho
zastúpenia v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolacom konaní a v zaplatení súdnych
poplatkov za podanie ţaloby a odvolania (2x2000 Sk – 4000 Sk).
Trovy prvostupňového konania (do konca r. 2008) tvorí tarifná odmena za 3 úkony
právnej sluţby – prevzatie veci v novembri 2007 vo výške 1371 Sk + DPH + paušál 178 Sk –
– spolu 1809,49 Sk, podanie ţaloby 7. novembra 2007 vo výške 1371 Sk + DPH + paušál
178 Sk – spolu 1809,49 Sk, účasť na pojednávaní 8. októbra 2008 vo výške 1456 Sk + DPH +
+ paušál 190 Sk – spolu 1933,35 Sk.
Odvolací súd nepriznal právnym zástupcom ţalobcu úkony – odpoveď na výzvu súdu
zo dňa 13. decembra 2007 (trvá na nariadení pojednávania) a ţiadosť o stanovenie termínu
pojednávania, nakoľko sa podľa názoru odvolacieho súdu nejedná o písomné podania vo veci
samej v zmysle § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky. Takisto nebola priznaná odmena za úkon
,,Porada s klientom o podaní odvolania“, nakoľko vykonanie tohto úkonu nebolo podľa
názoru súdu náleţite preukázané (advokát predloţil súdu iba kópie mailovej komunikácie
s klientom). Bola priznaná náhrada cestovného (základná náhrada + spotrebované pohonné
hmoty) v uplatnenej výške 580 Sk (zaokrúhlené na celé koruny nahor podľa § 7 ods. 7 záko-
na č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení účinnom do 31. decembra 2008). Taktieţ
bola priznaná náhrada za stratu času vo výške 1/60 výpočtového základu za rok 2008 v sume
317 Sk za 3 polhodiny – 951 Sk. Odvolací súd priznal odmenu za právne sluţby v roku 2009
– spolu 187,401 €. Tieto trovy tvoria odmenu za právne úkony – účasť na pojednávaní dňa
18. novembra 2009 – 53,49 € + paušál 6,95 € – spolu 60,44 €, dňa 17. decembra 2009 –
– 13,37 € + paušál 6,95 € – spolu 20,32 €. Náhrada cestovného (základná náhrada +
+ spotrebované hmoty) – účasť na pojednávaní dňa 18. novembra 2009 – 21 € (zaokrúhlené
na celé euro centy nahor), účasť na vyhlásení rozsudku dňa 17. decembra 2009 – 20,95 €.
Náhrada za stratu času súd priznal vo výške 1/60 výpočtového základu za rok 2009 v sume
11,59 € za 3 polhodiny v sume 34,77 €. Odmena a náhrady boli zvýšené v zmysle § 18 ods. 3
vyhlášky (v znení účinnom od 1. júna 2009) o DPH, teda 157,48 € + DPH – spolu 187,401 €.
Náhradu trov konania je ţalovaný povinný zaplatiť do rúk jeho advokáta
J.. M.. A. C., P.. (§ 149 ods. 1 O.s.p.) v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 17. decembra 2009
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Bartalská Dagmar