Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 414/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-50

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. novembra 2011

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. – S., Česká republika,

a akademickej maliarky a sochárky M. T., B., zastúpených advokátom JUDr. J. H., B., vo

veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní pôvodne vedenom pod

sp. zn. a sp. zn. a v súčasnosti pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. Ing. D. Ď. – S. a akademickej maliarky a sochárky M. T. na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v Slovenskej

republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní

pôvodne vedenom pod sp. zn. a sp. zn. a v súčasnosti pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Poprad vo veci sp. zn. p r i k a z u j e konať bez

zbytočných prieťahov.

3. JUDr. Ing. D. Ď. – S. a akademickej maliarke a sochárke M. T. p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume po 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd

Poprad p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Poprad j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. Ing. D. Ď. – S. a akademickej

maliarke a sochárke M. T. trovy konania v sume 331,97 € (slovom tristotridsaťjeden eur

a deväťdesiatsedem centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich

právneho zástupcu JUDr. J. H., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k.

-27 z 21. septembra 2011 na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. – S.

(ďalej len „sťažovateľ“) a akademickej maliarky a sochárky M. T. (ďalej len

„sťažovateľka“, spolu ďalej len „sťažovatelia“) v časti, v ktorej namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“)

v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. a sp. zn. a v súčasnosti

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. a v súčasnosti vedenom pod sp. zn. , ktoré sa

začalo návrhom podaným 2. októbra 1997, sa sťažovatelia domáhajú určenia vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. 2531, v katastrálnom území Š.

(ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), proti správcovi konkurznej podstaty úpadcu Ž., s. r. o.,

B. (ďalej len „úpadca“), a spol. Okresný súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom

z 30. novembra 2004 o zamietnutí žaloby sťažovateľov. Krajský súd v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) ako odvolací súd rozsudkom sp. zn. ,

zo 17. decembra 2007 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Na základe

dovolania sťažovateľov Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

uznesením z 25. júna 2009 rozsudok krajského súdu zo 17. decembra 2007 zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Následne krajský súd svojím uznesením sp. zn.

z 21. septembra 2010 zrušil rozsudok okresného súdu z 30. novembra 2004 a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Sťažovatelia poukazujú na to, že od podania návrhu na začatie konania ubehlo viac

ako 13 a pol roka, no napriek viacerým sťažnostiam na bezdôvodné prieťahy podané

predsedovi okresného súdu vec doteraz nie je spravodlivo rozhodnutá ani na prvom stupni.

Podľa sťažovateľov k prieťahom v konaní došlo aj v dôsledku nesprávneho

procesného postupu okresného súdu, ktorý vec sťažovateľov 3. marca 1999 odstúpil na

konanie Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „konkurzný súd“) z dôvodu vecnej

príslušnosti. O otázke vecnej príslušnosti rozhodol najvyšší súd uznesením z 28. septembra

2001 tak, že na konanie vo veci sťažovateľov vedenej (po odstúpení veci) konkurzným

súdom pod sp. zn. je vecne príslušný okresný súd. Podľa tvrdenia

sťažovateľov nesprávny bol aj potvrdzujúci rozsudok krajského súdu zo 17. decembra 2007,

v ktorom krajský súd „poprel a negoval Stanoviská NS SR Obpj 1/99, Obpj 7/2002

a negoval aj právny názor v Uznesení NS SR sp.zn. Obdo V 13/99 v ktorom... vyslovil, že

rozsudkom sp.zn. nebolo rozhodnuté vlastníctve“.

Sťažovatelia okrem podrobného chronologického prehľadu priebehu konania

v sťažnosti uviedli:

„Poukazujeme na to, že súdy (do dnešného dňa) nekonali ako nestranné a nezávislé

súdy, čoho dôkazom sú spôsobené prieťahy...

Nie len v žalobe, ale podaniami v priebehu sporu sme žiadali súd, aby preskúmal

správnosť prevodu vlastníctva na Ž., s.r.o., ktorý sa uskutočnil bez vkladuschopnej alebo

záznamovej listiny. Aj keď vyhodnotenie a preskúmanie týchto listín, bola jedna zo

základných požiadaviek navrhovateľov, súd ich do dnešného dňa nevyžiadal a máme

pochybnosti, či ich vyžiada a preskúma na pojednávaní dňa 16.6.2011. ...

Okrem ustanovenia bolo porušené aj právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pričom nie je zanedbateľné ani

to, že žalobcom bolo a stále je odopreté právo slobodne a nerušene užívať svoj majetok

v zmysle dodatkového protokolu k dohovoru podľa Čl. 1 Ochrana majetku. ...

Sťažovatelia majú za to, že predmetné občianskoprávne konanie vzhľadom na jeho

predmet, skutkovú a právnu povahu nemožno hodnotiť ako zložitú vec.

... rovnako správanie sťažovateľov v tomto konaní, nemožno hodnotiť ako správanie

sťažujúce postup súdu.“

2.1 Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol, že okresný

súd v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. a sp. zn. a v súčasnosti

vedenom pod sp. zn. porušil ich základné právo zaručené v

a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu v označenom konaní

konať bez zbytočných prieťahov, aby im priznal primerané finančné zadosťučinenie

každému v sume 15 000 € a tiež náhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,97 €.

3. Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril okresný súd,

zastúpený jeho predsedom JUDr. F. Z., listom sp. zn. doručeným ústavnému

súdu 27. októbra 2011. Predseda okresného súdu okrem chronologického prehľadu úkonov

vykonaných vo veci sťažovateľov vo svojom vyjadrení k sťažnosti uviedol:

„Ide o skutkovo a právne náročnú vec , pretože navrhovatelia od roku 1997 podali

niekoľko incidenčných žalôb a následne niekoľko desiatok určovacích žalôb takmer na

všetky okresné súdy v Slovenskej republike, ktoré počas trvania konkurzu žalovaného

v 1. rade Ž., s.r.o... niekoľkokrát menili alebo doplňovali. Počas konkurzu niekoľkokrát

rozhodovali senáty Najvyššieho súdu SR, krajské a okresné súd. V priebehu konania

navrhovatelia sa domáhali rozhodnutia aj v rámci predbežného opatrenia, o ktorom muselo

byť rozhodované, následné rozhodnutia boli napádané odvolaním a to aj rozhodnutia

o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku.

V priebehu konania došlo k prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na

ďalšie osoby, ktoré museli byť pribraté do konania. ...

Tak, ako to vyplýva z chronológie doteraz vykonaných úkonov vo veci, prvostupňový

súd musel vyhovieť žiadosti Krajského súdu v Bratislave z dôvodu vecnej príslušnosti, ktorú

adresoval Krajskému súdu v Prešove 6.5.1998, pričom už Krajský súd v Bratislave

v predmetnom prípise (čl. 100) konštatoval, že navrhovatelia podali veľké množstvo žalôb

na rôznych okresných súdoch, v ktorých ide o totožnosť predmetu konania a v ktorých

vystupujú tí istí účastníci konania, je potrebné postupovať v zmysle , čím

sa zabráni nežiaducemu postupu, aby o tých istých veciach rozhodovali viaceré okresné

a krajské súdy a sčasti aj viaceré senáty Najvyššieho súdu SR. Požiadal vzhľadom na

niekoľkoročné prieťahy v konkurznom konaní zapríčinené navrhovateľmi, aby dožiadaniu

urýchlene bolo vyhovené. Navrhovatelia až podaním z 24.2.2003, teda šesť rokov po podaní

prvotného návrhu, upravili návrh a rozšírili ho o odporcu v 2., 3. a 4. rade. Po ustálení

okruhu účastníkov a dôkazov prvostupňový súd v primeranej lehote 30.11.2004 vo veci

rozhodol. Navrhovatelia, resp. ich právny zástupca, nedokázal oznámiť cenu poplatkového

úkonu a preto na tento úkon musel byť následne vyzvaný odporca v 1. rade.

… súd napriek celkovej dĺžke konania konal vo veci v primeraných lehotách

a postupne vykonal všetky dôkazy potrebné na nové rozhodnutie vo veci. Objektívne nutný

čas si vyžadovalo štúdium spisu z dôvodu zmien zákonných sudcov. Nižší stav počtu sudcov

na súde znamená vyšší počet pridelených vecí na vybavenie sudcovi. Je taktiež nutné

zdôrazniť, že po návrate bývalého zákonného sudcu 1.7.2007 z dôvodu odchodu sudcov na

Krajský súd v Prešove, bol mu pridelený zostatok spisov v počte 130 civilných spisov,

pričom hlavná agenta vybavujúceho sudcu je agenda poručenská. V súvislosti s tým je

nutné poukázať na objektívne krátke lehoty stanovené pre konania v agende starostlivosti o

mal. deti, kde okrem množstva nápadu sú veci riešené častejšie predbežným opatrením.

Napokon je neprípustné, aby sudca uprednostňoval jednu vec pred druhou, resp. sa

sústreďoval len na niektoré veci a to na úkor vybavovania iných vecí. Postup v konaní

nemožno považovať za nečinnosť súdu, pretože súd vo veci konal a koná, o čom svedčí

skutočnosť, že potom ako navrhovatelia dňa 24.2.2003 upravili návrh, ktorým rozšírili

okruh odporcov, vo veci súd vyhlásil rozsudok už 15.10.2004. Je nutné poznamenať, že

predmetný rozsudok bol Krajským súdom v Prešove potvrdený. Každé odvolanie účastníka

konania, ktoré je bezpochyby právom každého občana, však má za následok, že konanie sa

objektívne predĺži. …

Objektívne trvanie konania súvisí aj s justičnými prázdninami, ďalej plánovaným

čerpaním ročnej dovolenky zákonného sudcu a asistenta senátu a dlhoročnému

neobsadeniu Okresného súdu Poprad potrebným počtom sudcov, čo spôsobuje nerovné

podmienky pre výkon náročnej práce sudcu na tomto súde a to v porovnaní so sudcami na

súdoch s plným obsadením. Navyše je nutné poznamenať, že zákonný sudca bol v čase od

1.7.2006 do 1.7.2007 dočasne pridelený na stáž na Krajskom súde v Prešove, pričom

vybavujúci sudca musel opätovne spis, skutkovo i právne náročný, naštudovať. … Nie je

pravdou tvrdenie sťažovateľov v bode 10 čl. 2 predmetnej sťažnosti, že súd od 26.11.1997

až do 18.2.1999 nekonal, keďže samotný navrhovatelia predložili 16.12.1997 do spisu

podanie, v ktorom navrhli alternatívny petit a predložili ďalšie dôkazy k veci. Taktiež

Krajský súd v Košiciach prípisom 22.5.1998 postúpil tunajšiemu súdu žiadosť Krajského

súdu v Bratislave o vyžiadanie spisu Okresného súdu Poprad č.k. z dôvodu

vecnej príslušnosti.

Žiadame preto, aby súd sťažnosti nevyhovel.

Ak by Ústavný súd SR dospel k záveru, že v určitých štádiách konania došlo zo strany

súdu k zbytočným prieťahom v konaní, navrhujeme, aby pri priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia zobral na zreteľ všetky vyššie uvedené okolnosti prípadu. Výška

uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia 15.000,- eur pre každého zo

sťažovateľov je neprimerane vysoká a neodôvodnená.

Okresný súd súhlasí s tým, aby podľa v platnom znení

Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

4. Právny zástupca sťažovateľov podaním doručeným ústavnému súdu 11. októbra

2011 oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci uskutočnilo ústne pojednávanie.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po

oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného

práva zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pôvodne pod sp. zn. a sp. zn. a v súčasnosti pod

sp. zn. :

Dňa 2. októbra 1997 sťažovatelia podali okresnému súdu žalobu o určenie

vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam proti správcovi konkurznej podstaty

úpadcu (ďalej len „žalovaný“ alebo „žalovaný v 1. rade“). Veci bola pridelená sp. zn.

.

Dňa 14. októbra 1997 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby predložili súpis

konkurznej podstaty úpadcu.

Dňa 27. októbra 1997 sťažovatelia predložili súpis konkurznej podstaty úpadcu.

Dňa 11. novembra 1997 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe,

a súčasne nariadil termín pojednávania na 26. november 1997.

Dňa 26. novembra 1997 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu

neprítomnosti žalovaného. Okresný súd vyzval sťažovateľov na predloženie listinných

dôkazov vo veci.

Dňa 4. decembra 1997 žalovaný doručil vyjadrenie k žalobe.

Dňa 11. decembra 1997 sťažovatelia doručili listinné dôkazy v zmysle záverov

z pojednávania konaného 26. novembra 1997.

Dňa 12. decembra 1997 žalovaný doplnil svoje vyjadrenie k žalobe, v ktorom

namietol vecnú nepríslušnosť okresného súdu na konanie vo veci sťažovateľov.

Dňa 22. mája 1998 konkurzný súd vyžiadal spis vo veci sťažovateľov z dôvodu

vecnej príslušnosti.

Dňa 3. marca 1999 okresný súd odstúpil spis konkurznému súdu (spis bol doručený

konkurznému súdu 24. marca 1999, veci bola pridelená sp. zn. ).

Dňa 28. septembra 2001 najvyšší súd uznesením sp. zn. Ndob 515/01 rozhodol

o nesúhlase konkurzného súdu s postúpením veci tak, že na konanie vo veci sťažovateľov

je príslušný okresný súd.

Dňa 2. novembra 2001 konkurzný súd na základe právoplatného uznesenia

najvyššieho súdu postúpil vec sp. zn. okresnému súdu.

Dňa 9. mája 2002 okresný súd vrátil spis konkurznému súdu na ďalšie konanie,

keďže uznesením konkurzného súdu z 15. apríla 1999 bola vec sťažovateľov spojená na

spoločné konanie a dosiaľ nedošlo k vylúčeniu veci na samostatné konanie.

Dňa 12. júna 2002 konkurzný súd vrátil spis okresnému súdu bez rozhodnutia

o vylúčení veci na samostatné konanie.

Dňa 24. februára 2003 sťažovatelia doručili zmenu žaloby a návrh na pripustenie

ďalších účastníkov do konania.

Dňa 14. marca 2003 bol spis pridelený do oddelenia „C“ pod sp. zn.

na rozhodnutie sudcovi JUDr. F.

Dňa 31. marca 2003 sťažovatelia doručili návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 6. októbra 2003 okresný súd uznesením pripustil vstup Ing. A. F. (ďalej len

„žalovaný v 2. rade“), M. K. (ďalej len „žalovaný v 3. rade“) a E. K. (ďalej len „žalovaná

vo 4. rade“) do konania na strane žalovaných.

Dňa 25. novembra 2003 okresný súd požiadal „Obvodné oddelenie PZ SR v B.“

(ďalej len „obvodné oddelenie PZ“) o doručenie súdnej zásielky žalovanému v 1. rade.

Dňa 12. januára 2004 okresný súd urgoval obvodné oddelenie PZ vo veci doručenia

súdnej zásielky žalovanému v 1. rade.

Dňa 13. februára 2004 Obvodné oddelenie PZ SR P. oznámilo, že ani opakovaný

pokus o doručenie zásielky žalovanému v 1. rade nebol úspešný.

Dňa 22. marca 2004 žalovaný v 1. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie

k uzneseniu o pripustení účastníkov do konania a navrhol konanie zastaviť, resp. žalobu

zamietnuť.

Dňa 5. mája 2004 okresný súd zaslal vyjadrenie žalovaného v 1. rade sťažovateľom

na vyjadrenie.

Dňa 28. mája 2004 sa sťažovatelia vyjadrili k podaniu žalovaného v 1. rade.

Dňa 17. júna 2004 sťažovatelia doplnili svoje vyjadrenie k podaniu žalovaného

v 1. rade.

Dňa 22. júna 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 3. september 2004.

Dňa 3. septembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené pre účely

predloženia aktuálneho listu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Konalo sa

v neprítomnosti sťažovateľky a právneho zástupcu sťažovateľov, ktorý svoju neúčasť

písomne ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 15. októbra 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 30. november 2004.

Dňa 30. novembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok č. k. -229, ktorým okresný súd žalobu zamietol.

Dňa 20. decembra 2004 okresný súd vyzval žalovaných na oznámenie, či si

uplatňujú trovy konania.

Dňa 27. januára 2005 sa sťažovatelia odvolali proti rozsudku okresného súdu

z 30. novembra 2004.

Dňa 21. februára 2005 okresný súd uznesením rozhodol o náhrade trov konania

žalovaných. Zároveň vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie

a žalovaných na vyjadrenie sa k odvolaniu sťažovateľov.

Dňa 4. marca 2005 sa žalovaný v 1. rade vyjadril k odvolaniu.

Dňa 14. marca 2005 sťažovatelia podali odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

z 21. februára 2005.

Dňa 31. marca 2005 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľov na vyjadrenie

žalovaným.

Dňa 13. apríla 2005 okresný súd požiadal Register obyvateľov Slovenskej republiky

(ďalej len „register obyvateľov“) a Obecný úrad v Š. (ďalej len „obecný úrad“)

o oznámenie pobytu žalovaných v 3. a vo 4. rade.

Dňa 26. apríla 2005 sa žalovaný v 1. rade vyjadril k odvolaniu sťažovateľov proti

uzneseniu o náhrade trov konania.

Dňa 4. mája 2005 register obyvateľov a obecný úrad oznámili adresu trvalého

pobytu žalovaných v 3. a vo 4. rade.

Dňa 16. júna 2005 okresný súd vyzval sťažovateľov na oznámenie ceny

nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, pre účel vyrubenia súdneho poplatku za

odvolanie.

Dňa 1. augusta 2005 sťažovatelia v odpovedi na výzvu okresného súdu navrhli, aby

cenu nehnuteľností oznámili žalovaní.

Dňa 5. augusta 2005 okresný súd vyzval žalovaného v 1. rade, aby oznámil cenu

sporných nehnuteľností pre účely vyrubenia súdneho poplatku.

Dňa 11. augusta 2005 žalovaný v 1. rade oznámil kúpnu cenu, za ktorú odpredal

sporné nehnuteľnosti žalovanému v 2. rade.

Dňa 18. augusta 2005 okresný súd vyzval sťažovateľov na doplatenie súdneho

poplatku v sume 18 250 Sk.

Dňa 8. septembra 2005 sťažovatelia požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 12. septembra 2005 okresný súd vyzval sťažovateľov na preukázanie ich

aktuálnych majetkových pomerov. Sťažovatelia na výzvu nereagovali.

Dňa 14. októbra 2005 okresný súd uznesením rozhodol o nepriznaní oslobodenia od

súdnych poplatkov.

Dňa 10. novembra 2005 sťažovatelia podali odvolanie proti uzneseniu

zo 14. októbra 2005 vydanému vyšším súdnym úradníkom. Keďže sudca okresného súdu

odvolaniu nevyhovel, spis bol predložený (zo spisu nie je zrejmé kedy) krajskému súdu.

Dňa 30. januára 2006 krajský súd uznesením č. k. -330 potvrdil

uznesenie okresného súdu zo 14. októbra 2005 ako vecne správne.

Dňa 20. marca 2006 sťažovatelia podali proti uzneseniu krajského súdu č. k.

-330 z 30. januára 2006 dovolanie.

Dňa 24. marca 2006 okresný súd predložil spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie

o dovolaní.

Dňa 25. mája 2006 najvyšší súd dovolanie sťažovateľov uznesením odmietol.

Dňa 5. júna 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 3. júla 2006 bola vec z dôvodu dočasného pridelenia zákonného sudcu na

krajský súd pridelená sudkyni Mgr. G.

Dňa 5. septembra 2006 okresný súd požiadal register obyvateľov o oznámenie

pobytu žalovaných v 1., 3. a vo 4. rade.

Dňa 9. októbra 2006 register obyvateľov oznámil miesto pobytu žalovaného

v 3. rade.

Dňa 14. novembra 2006 okresný súd opätovne požiadal register obyvateľov

o oznámenie pobytu žalovaných v 1. a vo 4. rade.

Dňa 22. decembra 2006 register obyvateľov oznámil miesto pobytu žalovaných

v 1. a vo 4. rade.

Dňa 12. februára 2007 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní sťažovateľov proti rozsudku z 30. novembra 2004 a uzneseniu z 21. februára

2005.

Dňa 3. júla 2007 bol spis pridelený na rozhodnutie sudcovi JUDr. F.

Dňa 17. decembra 2007 krajský súd rozsudkom sp. zn. a

potvrdil rozsudok okresného súdu z 30. novembra 2004 v spojení s dopĺňacím uznesením

okresného súdu z 21. februára 2005.

Dňa 18. januára 2008 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 29. februára 2008 sťažovatelia podali proti rozsudku krajského súdu

zo 17. decembra 2007 dovolanie.

Dňa 3. júna 2008 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o žiadosti

sťažovateľov o opravu odôvodnenia rozsudku krajského súdu zo 17. decembra 2007.

Dňa 1. júla 2008 krajský súd vrátil spis okresnému súdu, keďže o žiadosti

sťažovateľov krajský súd rozhodol už 3. marca 2008 tak, že jej nevyhovel.

Dňa 14. júla 2008 okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku

za dovolanie.

Dňa 28. júla 2008 sťažovatelia uhradili súdny poplatok za dovolanie.

Dňa 30. júla 2008 okresný súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k dovolaniu.

Dňa 3. októbra 2008 bol spis predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie

o dovolaní.

Dňa 25. júna 2009 najvyšší súd uznesením sp. zn. rozsudok

krajského súdu zo 17. decembra 2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 17. júla 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 29. októbra 2009 bol spis predložený krajskému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 21. septembra 2010 krajský súd uznesením sp. zn. zrušil

rozsudok okresného súdu z 30. novembra 2004 v spojení s uznesením z 21. februára 2005

a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 19. októbra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 25. októbra 2010 okresný súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili

k uzneseniu krajského súdu z 21. septembra 2010.

Dňa 14. decembra 2010 sa sťažovatelia vyjadrili k uzneseniu odvolacieho súdu.

Dňa 9. februára 2011 okresný súd požiadal konkurzný súd o oznámenie aktuálnej

adresy žalovaného v 1. rade.

Dňa 22. februára 2011 konkurzný súd oznámil adresu žalovaného v 1. rade.

Dňa 12. apríla 2011 bola vec pridelená na rozhodnutie JUDr. F. pod sp. zn.

.

Dňa 6. mája 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 16. jún 2011.

Dňa 10. júna 2011 sťažovateľka doručila späťvzatie žaloby a žiadala konanie

zastaviť.

Dňa 16. júna 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo vzhľadom na späťvzatie

žaloby odročené. Žalovaní v 3. a vo 4. rade sa vyjadrili k späťvzatiu na pojednávaní.

Dňa 17. júna 2011 okresný súd vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na vyjadrenie sa

k späťvzatiu žaloby.

Dňa 19. júla 2011 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov na

oznámenie, či späťvzatie žaloby doručené sťažovateľkou sa týka aj sťažovateľa.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. a sp. zn.

a v súčasnosti vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne

úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. ,

). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

1. Posúdením napadnutého konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospel

k záveru, že preskúmavané konanie nie je po právnej ani skutkovej stránke zložité. Jeho

predmetom je žaloba o určenie, že sporné nehnuteľnosti zapísané v súpise konkurznej

podstaty úpadcu patria do bezpodielového spoluvlastníctva sťažovateľov, teda ide o vec

patriacu do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Podľa názoru ústavného

súdu vec nemožno hodnotiť ako skutkovo zložitú len z dôvodu, že „navrhovatelia od roku

1997 podali niekoľko incidenčných žalôb a následne niekoľko desiatok určovacích žalôb

takmer na všetky okresné súdy v Slovenskej republike, ktoré počas trvania konkurzu... Ž.,

s.r.o... niekoľkokrát menili alebo doplňovali“. Uvedené konania súviseli s vecou

sťažovateľov len nepriamo a nemali pre rozhodnutie okresného súdu význam, o čom svedčí

aj tá skutočnosť, že okresný súd v priebehu napadnutého konania nepripojil ani nevyžiadal

žiaden súdny spis, ktorý by sa týkal inej veci sťažovateľov. Napadnuté konanie nemožno

posudzovať ako skutkovo zložité ani z dôvodu procesnej aktivity sťažovateľov, ktorí len

využívali možnosti im dané procesnými predpismi na uplatňovanie svojich práv. Doterajšia

dĺžka namietaného konania nebola teda závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanom konaní, ústavný súd konštatuje, že aj sami sťažovatelia prispeli svojím

správaním k doterajšej dĺžke napadnutého konania. Na ťarchu sťažovateľov z pohľadu

zbytočných prieťahov v napadnutom konaní možno pripísať skutočnosť, že sťažovatelia

podali žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom nepreukázali svoje osobné

a majetkové pomery, teda skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie opodstatnenosti

ich žiadosti, pričom tak neurobili ani na výzvu konajúceho (okresného) súdu, ani

v odvolacom konaní. Z tohto dôvodu ich žiadosti nemohlo byť vyhovené a ich opravné

prostriedky (odvolanie a dovolanie) proti rozhodnutiu okresného súdu o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov tak boli vopred „odsúdené“ na neúspech. Ústavný súd

poukazuje aj na nesúčinnostné správanie sťažovateľov v súvislosti s neoznámením hodnoty

sporných nehnuteľností pre účely vyrubenia súdneho poplatku.

Je pravdou, že k čiastočnému predĺženiu konania došlo aj v dôsledku procesnej

aktivity sťažovateľov (zmena žaloby a návrh na pristúpenie účastníkov do konania, návrh na

opravu odôvodnenia rozsudku, podanie opravných prostriedkov, späťvzatie žaloby), keďže

vo veci konajúce súdy sa s týmito návrhmi sťažovateľov museli (resp. musia) vysporiadať.

Na druhej strane však využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi na

uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie

priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú

zbytočné prieťahy (m. m. ).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd spôsobil neúmerné predĺženie konania

predovšetkým svojou nečinnosťou, ale aj neefektívnou činnosťou.

Nečinnosť okresného súdu bez akejkoľvek zákonnej prekážky bola zistená v období

od 11. decembra 1997 do 3. marca 1999 (takmer 15 mesiacov), od 2. novembra 2001

do 9. mája 2002 (6 mesiacov), od 12. júna 2002 do 6. októbra 2003 (15 mesiacov)

a v období od 18. januára 2008 do 3. júna 2008 (4 mesiace). Uvedená nečinnosť okresného

súdu v trvaní štyridsať mesiacov nie je ospravedlniteľná, pretože súd nevykonával vo veci

úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia

v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzali, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). Uvedené obdobia

nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za

zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu (už aj v kontexte štrnásť

rokov trvajúceho napadnutého konania) netolerovateľné. K prieťahom pritom nedošlo

v dôsledku zložitosti veci ani len v dôsledku správania účastníkov konania, ale najmä

v dôsledku postupu okresného súdu.

Okrem uvedenej nečinnosti ústavný súd zistil v postupe okresného súdu aj

neefektívnu činnosť spočívajúcu v opakovanom zisťovaní aktuálneho pobytu žalovaných

v 3. a vo 4. rade (žiadosťou z 5. septembra 2006), aj keď túto informáciu okresný súd už

mal na základe oznámenia doručeného 4. mája 2005. Nesústredeným bol postup okresného

súdu, keď 3. júna 2008 zaslal spis krajskému súdu na rozhodnutie o návrhu sťažovateľov na

opravu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, o ktorom krajský súd rozhodol už 3.

marca 2008.

Napokon ústavný súd konštatuje, že už samotná dĺžka napadnutého konania, ktorá

predstavuje viac ako 14 rokov, sama osebe signalizuje porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (aj keď vec bola opakovane aj

na krajskom súde a na najvyššom súde z dôvodu rozhodovania o opravných prostriedkoch,

čo nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu).

Obranu predsedu okresného súdu, že „Objektívne trvanie konania súvisí aj

s justičnými prázdninami, ďalej plánovaným čerpaním ročnej dovolenky zákonného sudcu a

asistenta senátu a dlhoročnému neobsadeniu Okresného súdu Poprad potrebným počtom

sudcov“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti treba opakovane zdôrazniť, že

ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľov na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo

porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú

vec. Podľa právneho názoru ústavného súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn.

otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne

významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (mutatis mutandis

, ). v zaväzuje predovšetkým súdy ako

garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci,

a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na

vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva podľa dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia každému

vo výške 15 000 €, ktoré odôvodnili najmä pocitom neistoty v spravodlivý súdny proces.

Doteraz neskončené konanie negatívne vplýva na životné a sociálne podmienky rodiny

sťažovateľov, ako aj na ich zdravotný stav.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä na celkovú dĺžku napadnutého konania, berúc

do úvahy tiež správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ako aj obdobie, v ktorom vec

nebola v dispozičnej sfére okresného súdu, považuje za primerané každému zo sťažovateľov

v sume po 3 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Ústavný súd napokon podľa rozhodol aj

o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. H.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Za jeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2011 patrí odmena v sume

123,50 €. Trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa predstavujú sumu 247 €.

Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo

o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 123,50 €

v prípade jedného sťažovateľa. V prípade 2 sťažovateľov (2 x 123,50 €) tvorí náhrada trov

právneho zastúpenia spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (4 x 7,41 €) sumu

276,64 €. K uvedenej sume bolo potrebné pripočítať 20 % DPH, teda sumu 55,33 €, keďže

právny zástupca sťažovateľov je platcom tejto dane, t. j. trovy právneho zastúpenia

sťažovateľov predstavujú celkovú sumu 331,97 €.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľov ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku) podľa bodu 4 výroku rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2011