Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 5/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. februára 2012 v

senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti R. B., N., zastúpenej advokátom JUDr. S. J., B., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo R. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava vo veci vedenej pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. R. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť R. B. trovy právneho zastúpenia v

sume 475,93 (slovom štyristosedemdesiatpäť eur a deväťdesiattri centov) na účet jej

právneho zástupcu JUDr. S. J..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra

2011 doručená sťažnosť R. B., N. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr.

S. J., B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 15. novembra 1999 podala

okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 12 000 Sk

s príslušenstvom proti odporcovi – Z., spol. s r. o. Podľa sťažovateľky „od tohto dátumu

súd vo veci urobil len niekoľko úkonov smerovaných k tomu, aby zistil, či žalovaný ešte

existuje alebo už nie“.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že okresný súd vo veci samej nekonal 12 rokov

a do dňa podania sťažnosti vo veci meritórne nerozhodol, čím spôsobil zbytočné prieťahy

v napadnutom konaní.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej poukázala na aktuálnu judikatúru ústavného súdu,

podľa ktorej pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

zohľadňuje 3 kritériá – právnu a faktickú zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka konania počas konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval.

K uvedeným kritériám sťažovateľka uviedla:

„1. Právna otázka predložená sťažovateľom Okresnému súdu Trnava nepredstavuje

právne ani fakticky zložitú problematiku, aby si vyžadovala riešenie po dobu 12 rokov.

Uplatňované právo nie je zložité a tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov, pričom rozhodovacia činnosť všeobecných súdov v obdobných veciach sa opiera

o ustálenú judikatúru. Ide o bežné vymáhanie pohľadávky zo vzťahu založeného kúpnou

zmluvou.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania možno, počas celej doby konania,

hodnotiť ako aktívne a súčinné, v dôsledku čoho nemohlo prispieť k zdĺhavosti konania

a nevykazuje znaky, ktoré by mali byť v neprospech sťažovateľa pri posudzovaní zbytočných

prieťahov v tomto konaní. Nie sú tu prítomné žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by

bolo možné vyvodiť, že sťažovateľ svojím správaním prispel k doterajšej dĺžke namietaného

konania, aj keď sťažovateľ nemal veľa príležitostí aktívne sa zúčastňovať konania, keďže

vo veci samej sa nekonalo za 12 rokov žiadne pojednávanie.

3. Pokiaľ ide o postup Okresného súdu Trnava v posudzovanom konaní, z analýzy

dosiaľ vykonaných úkonov vyplýva, že súd bol v spore takmer nečinný.“

Podľa sťažovateľky ani „fakt, že v predmetnej veci Okresný súd Trnava úkony

vykonal, nemôže sám o sebe vylúčiť existenciu zbytočných prieťahov v konaní. Obdobie

poznamenané nečinnosťou všeobecného súdu alebo iného zodpovedného orgánu, keď jeho

konaniu nebráni žiadna zákonná prekážka, Ústavný súd posudzuje ako zbytočný prieťah

v konaní (napr. ). Zisťovanie, či žalovaný existuje alebo nie, po dobu dvanástich

rokov považuje sťažovateľ za neprimerané.“.

Sťažovateľka v sťažnosti argumentovala, že nepodala sťažnosť na prieťahy v konaní

v zmysle a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi okresného súdu, pretože vzhľadom na

doterajšiu dĺžku konania v danej veci by náprava už nebola možná, čo odôvodňuje

vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľky bez vyčerpania tohto prostriedku

nápravy.

Na základe uvedených dôvodov sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd uznesením

prijal sťažnosť na ďalšie konanie a následne vo veci samej vydal nález, v ktorom vysloví:

„Základné právo R. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn.

porušené bolo.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Trnava v konaní sp. zn. ďalej

konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva R. B. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 12.000

EUR (slovom: dvanásťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Trnava povinný sťažovateľovi

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi R. B. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

314,18 EUR, ktorú je Okresný súd Trnava povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti

tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. S. J...“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval, uznesením č. k. -10

z 11. januára 2012 ju prijal na ďalšie konanie a vyzval právneho zástupcu sťažovateľky

a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo

ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril

k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu oznámili, že

netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn.

z 26. januára 2012, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 31. januára 2012, chronologicky

opísala priebeh napadnutého konania takto: «Dňa 22. 11. 1999 bol doručený na Okresný

súd Trnava návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom navrhovateľ R. Č. žiadal, aby

súd určil odporcovi: Z., spol. s r. o., T., zaplatiť 12.000,-- Sk so 17,6 %-ným úrokom z

omeškania od 1. 6. 1996 do dňa zaplatenia a 5 000,-- Sk titulom zmluvnej pokuty podľa ust.

. Spolu s návrhom bola doručená žiadosť o oslobodenie od

súdnych poplatkov.

V tomto období vydávali platobné rozkazy na súdoch súdne tajomníčky, preto bol

spis pridelený súdnej tajomníčke M. D., ktorá dňa 26. 11. 1999 dala do spisu úpravu na

predloženie spisu sudcovi na rozhodnutie o žiadosti navrhovateľa o oslobodenie od súdnych

poplatkov. Justičná čakateľka dňa 15. 12. 1999 dala dotaz na Z., spol. s r. o., ohľadne

právnej subjektivity odporcu a zároveň vyzvala, aby v prípade, že majú právnu subjektivitu,

zaslali doklad preukazujúci túto skutočnosť.

Dňa 5. 1. 2000 oznámil F. H., že dňa 4. 10. 1999 bol vyhlásený konkurz na P., spol. s

r. o., P. a pripojil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -20 zo dňa 5. 10.

1999.

Podpredsedníčka súdu dňa 10. 2. 2000 dala spis prideliť podľa poradia ďalšiemu

sudcovi, zrejme pre odchod sudcu, ktorému bola vec pridelená, z tunajšieho súdu. Vec bola

pridelená JUDr. M. Ď., ktorá dňa 16. 9. 2004 spis predložila vyššiemu súdnemu úradníkovi

na rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov po preverení, či odporca

existuje a či má právnu subjektivitu.

Vyšší súdny úradník dňa 7. 10. 2004 vyzval P., s. r. o., P. a JUDr. T. D., správcu

konkurznej podstaty úpadcu P., s. r. o., P., aby v lehote 30 dní uviedli, či odporca označený

so sídlom T., je alebo bol súčasťou odborových orgánov tejto spoločnosti a zároveň, aby

uviedli, či uvedená odborová organizácia ešte existuje a zaslali o tom doklad. Správca

konkurznej podstaty JUDr. T. D. oznámil, že zamestnáva dvoch pracovníkov a odborová

organizácia u nich neexistuje.

Dňa 6. 4. 2005 vyšší súdny úradník vyzval navrhovateľa z adresy trvalého

i prechodného bydliska, uvedeného v návrhu, aby v lehote 10 dní doplnil správne označenie

odporcu a doklad preukazujúci jeho pasívnu legitimáciu a právnu subjektivitu. Zásielky sa

vrátili s uvedením pošty: Adresát zomrel. Taktiež správa z Registra obyvateľov SR,

doručená súdu 8. 6. 2005, potvrdila, že navrhovateľ 24. 11. 2002 zomrel.

Vyšší súdny úradník dňa 4. 7. 2005 do spisu dal úpravu založiť spis na 30 dní do

vybavenia dopytu v spise a predložiť potom spolu s týmto spisom. Na základe

odpovede na dopyt v spise vyzval vyšší súdny úradník sťažovateľku a L. Č.,

aby sa vyjadrili, či majú záujem vstúpiť do konania namiesto pôvodného navrhovateľa ako

jeho právni nástupcovia a ak áno, či na návrhu na začatie konania trvajú alebo tento berú

späť. Zároveň im oznámil, že súdu sa v doterajšom konaní nepodarilo zistiť, či

navrhovateľom označený odporca v súčasnosti ešte existuje alebo nie. Sťažovateľka a L. Č.

prevzali výzvu dňa 25. 1. 2006 a sťažovateľka dňa 3. 2. 2006 a L. Č. dňa 30. 1. 2006

oznámili, že trvajú na podanej žalobe a vstupujú do konania, avšak k označeniu odporcu

neuviedli žiadne skutočnosti.

Vzhľadom na odchod vec vybavujúceho vyššieho súdneho úradníka bol

spis preraďovaný na ďalších vyšších súdnych úradníkov, pracujúcich v oddelení a dňa

1. 8. 2011 bol spis predložený vyššej súdnej úradníčke Mgr. Z. H., ktorá do spisu dala

úpravu „preveď do registra C, nakoľko platobný rozkaz nebol vydaný, keďže navrhovateľ

zomrel, právni nástupcovia po navrhovateľovi oznámili, že na návrhu trvajú, ale právna

subjektivita navrhovateľom označeného odporcu v návrhu je sporná, takáto odborová

organizácia podľa šetrenia v registri organizácií na internetovej stránke Štatistického

úradu SR neexistuje a na subjekt, pri ktorom má byť zriadená uvedená odborová

organizácia, je vyhlásený konkurz“.

Spis bol náhodným výberom elektronickými prostriedkami pridelený na prejednanie

a rozhodnutie sudkyni JUDr. Ľ. V. dňa 31. 8. 2011. Sudkyňa dňa 2. 9. 2011 vyzvala

sťažovateľku a L. Č. uznesením, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia doplnili

návrh na začatie konania zo dňa 15. 11. 1999 označením odporcu, uvedením

identifikačného čísla a dokladom o právnej subjektivite odporcu. Ďalej aby predložili

dedičské rozhodnutie s vyznačenou právoplatnosťou, z ktorého bude zrejmé ich právne

nástupníctvo po pôvodnom navrhovateľovi. Za L. Č. prevzal výzvu splnomocnenec a

zásielka, adresovaná sťažovateľke na adresu, na ktorej predtým výzvu prevzala a uviedla ju

i v odpovedi ako svoju adresu, sa vrátila s uvedením pošty „adresát je neznámy“.

Sudkyňa dňa 23. 9. 2011 dala dopyt na Register obyvateľov SR ohľadom zistenia

bydliska sťažovateľky, ďalej na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom na pripojenie

dedičského spisu k nahliadnutiu po pôvodnom navrhovateľovi, a tiež na Ministerstvo vnútra

SR ohľadom zistenia, či označený odporca je vedený v zmysle

v evidencií združení.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom dňa 11. 10. 2011 oznámil, že nezistil žiadny

dedičský spis po navrhovateľovi. Ministerstvo vnútra SR dňa 14. 10. 2011 oznámilo, že

označený odporca nie je a ani nebol zapísaný do evidencie odborových

a zamestnávateľských organizácií. Pravdepodobne ide o organizačnú zložku Odborového

zväzu potravinárov SR, preto oznámili, že sa súd má obrátiť priamo na Odborový zväz

potravinárov SR, B.

Register obyvateľov SR dňa 14. 10. 2011 oznámil adresu sťažovateľky, na ktorú jej

bola doručená výzva dňa 2. 11. 2011, a sudkyňa sa 14. 10. 2011 obrátila so žiadosťou

o dedičský spis na Okresný súd Trenčín a tiež na Odborový zväz potravinárov SR B. o

oznámenie, či majú organizačnú zložku a či má organizačná zložka právnu subjektivitu.

Okresný súd Trenčín dňa 16. 11. 2011 oznámil, že v dedičskej veci po neb. R. Č. bol

podaný návrh na dodatočné dedičské konanie a vec nie je právoplatne skončená. Dedičský

spis na nahliadnutie nezaslal.

Odborový zväz potravinárov SR dňa 14. 11. 2011 oznámil, že nemá v evidencii

organizačnú zložku Z. spol. s r. o. a ani nemá vedomosť o existencii takejto organizácie.

Advokát sťažovateľky dňa 2. 12. 2011 oznámil, že identifikačné číslo odporcu sa im

nepodarilo zistiť, avšak priložili vyjadrenie odporcu zo dňa 24. 5. 1999 s identifikačnými

údajmi, ktoré boli totožné s údajmi, ktoré sa v spise už nachádzali.

Sudkyňa dňa 5. 12. 2011 požiadala Okresný súd Trenčín o zaslanie rozhodnutia,

ktorým bolo dedičské konanie právoplatne skončené, aj s vyznačenou

právoplatnosťou. Okresný súd Trenčín žiadosť prevzal 16. 12. 2011 a 20. 12. 2011 oznámil,

že náhradné dedičské konanie po neb. R. Č. pod sp. zn. ešte nie je skončené.

Sudkyňa dňa 21. 12. 2011 požiadala Okresný súd Trenčín o oznámenie, pod akou spisovou

značkou sa viedlo pôvodné dedičské konanie po poručiteľovi R. Č. a zároveň žiadala

pripojenie spisu pôvodného dedičského konania prípadne oznámenie okruhu dedičov a

zaslanie rozhodnutia, ktorým bolo pôvodné dedičské konanie skončené, s vyznačenou

právoplatnosťou. Dňa 17. 1. 2012 Okresný súd Trenčín doručil súdu uznesenie č. k.

-195 zo dňa 11. 8. 2004, ktorým bolo konanie vo veci prejednania dedičstva

po pôvodnom navrhovateľovi zastavené, nakoľko poručiteľ nezanechal žiadny hnuteľný ani

nehnuteľný majetok, čo v predbežnom vyšetrení uviedla sťažovateľka, a kde v odôvodnení

boli uvedení zákonní dedičia. Taktiež konanie o prejednaní novoobjaveného

majetku bolo zastavené.

Sudkyňa dňa 19. 1. 2012 konanie zastavila a zároveň rozhodla, že navrhovatelia

nemajú právo na náhradu trov konania, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

subjekt označený ako odporca nie je právnickou osobou a neboli splnené podmienky pre

začatie konania z dôvodu nedostatku podmienky konania podľa

Uznesenie sa doručuje účastníkom konania.»

Podľa názoru predsedníčky okresného súdu boli zbytočné prieťahy v napadnutom

konaní spôsobené aj z dôvodov na strane sťažovateľky, ktorá „o konaní vedela od počiatku,

keďže v konaní ide o pôvodne jej pohľadávku, ktorú postúpila na manžela R. Č., neoznámila

súdu, že navrhovateľ zomrel, a že vstupuje do konania ako jeho dedička. Taktiež po zistení

tejto skutočnosti na výzvu súdu oznámila len, že vstupuje do konania, ale neodpovedala na

výzvu na doplnenie označenia odporcu. Pokiaľ by už pôvodný navrhovateľ riadne označil

odporcu, vo veci by bol vydaný platobný rozkaz, avšak vzhľadom na označenie odporcu,

ktorý nemal právnu subjektivitu, došlo k potrebe zisťovania právnej subjektivity odporcu zo

strany súdu, ako aj po úmrtí navrhovateľa k potrebe úkonov smerujúcich k zisteniu

právnych nástupcov pôvodného navrhovateľa.“.

Vo vzťahu k postupu okresného súdu v tomto konaní predsedníčka okresného súdu

poukázala na opakovanú zmenu zákonného sudcu v právnej veci sťažovateľky, ako aj

na mimoriadnu zaťaženosť vyšších súdnych úradníkov a sudcov, ktorým bola vec pridelená.

Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení zo 6. februára 2012, ktorým

reagoval na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu, uviedol: „Máme za to, že prieťahy

v tomto konaní sú neospravedlniteľné. Konkrétne spôsobovanie prieťahov súdom je

evidentné okrem iného v období odo dňa 10. 2. 2000, keď predsedníčka súdu dala spis

prideliť sudcovi pre odchod predchádzajúceho sudcu do 16. 9. 2004, keď pridelená sudkyňa

predložila spis na rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. To znamená,

že štyri roky trvalo iba začatie rozhodovania o oslobodení od súdnych poplatkov.

Vychádzajúc z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, dĺžku celého

konania v trvaní 4 rokov nie je možné považovať za primeranú...

Ďalšie neodpustiteľné prieťahy boli spôsobené v období od 3. 2. 2006 do 1. 8. 2011.

Od doručenia odpovede na výzvu súdu, v ktorej navrhovatelia žiadali pokračovať v konaní

bol spis preraďovaný na vyšších súdnych úradníkov a až dňa 1. 8. 2011 bol jedným zo

súdnych úradníkov preradený do registra C. Toto preraďovanie spisu medzi súdnych

úradníkov trvalo vyše 5 rokov. Dovoľujeme si podotknúť, že v tomto konaní išlo o vydanie

platobného rozkazu.

Podľa vyjadrenia súdu sťažovateľka spôsobila prieťah v konaní tým, že neoznámila,

že navrhovateľ zomrel a do konania vstupuje ako dedička. Keďže sťažovateľka nemá

právnické vzdelanie, nevedela o podobnej povinnosti. Tento argument však neospravedlňuje

prieťahy súdu. Pôvodný navrhovateľ zomrel dňa 24. 11. 2002. Súd však na to prišiel až

dotazom zo dňa 6. 4. 2005. Ak by súd vo veci riadne konal, tento prieťah vôbec nemusel

nastať.

Súd ďalej argumentuje tým, že pôvodný navrhovateľ riadne neoznačil odporcu, ktorý

nemal právnu subjektivitu, a teda došlo k potrebe zisťovania právnej subjektivity zo strany

súdu. Dovoľujeme si podotknúť, že predmetné zisťovanie odporcu súdom trvalo vyše 13

rokov. Až dňa 27. 01. 2012 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené uznesenie

súdu s č. k. -66 zo dňa 19. 1. 2012, v ktorom tento konanie zastavuje

z dôvodu, že v prejednávanej veci subjekt označený v návrhu ako odporca nemá právnu

subjektivitu a nie je právnickou osobou. Keďže k tomuto záveru prišiel súd až po 13 rokoch,

zmaril tým šancu sťažovateľky na vymáhanie pohľadávky vo výške 564,30 eura s prísl.,

ktorá je dávno premlčaná voči správnemu subjektu.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol

nálezom, v ktorom vysloví:

„Základné právo R. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn.

porušené bolo.

Ústavný súd SR priznáva R. B. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 12.000

EUR (slovom: dvanásťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd Trnava povinný sťažovateľovi

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi R. B. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

475,93 EUR, ktorú je Okresný súd Trnava povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti

tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. S. J...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania

vedeného okresným súdom je rozhodovanie o návrhu podanom pôvodným navrhovateľom

R. Č. na zaplatenie sumy 12 000 Sk s príslušenstvom z titulu kúpnej zmluvy uzatvorenej

medzi jeho manželkou R. Č. (v súčasnosti B., pozn.), teda sťažovateľkou, a Z., spol. s r. o.,

T. (ďalej len „odporca“), na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 10. júna 1999,

ktorou po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov túto pohľadávku sťažovateľka

postúpila na svojho manžela (pôvodného navrhovateľa). Predmet tohto súdneho konania

nemožno považovať po vecnej stránke za zložitý, taktiež po právnej stránke je nutné

konštatovať, že žiadne skutočnosti nenasvedčujú zložitosti veci a obdobná agenda tvorí

bežnú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov.

2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V danej súvislosti ústavný súd konštatuje, že v prípade sťažovateľky došlo

k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konania

na strane navrhovateľa, a to na základe univerzálnej sukcesie (z titulu dedenia). Keďže

univerzálna sukcesia vyvoláva automaticky aj procesnoprávne nástupníctvo, konajúci súd

nemusel uplatňovanú zmenu uznesením pripustiť. Sťažovateľka totiž vstúpila

do predmetného konania v tom štádiu, v akom sa nachádzalo pred zmenou účastníkov

konania. Uvedená skutočnosť má podľa názoru ústavného súdu zásadný význam pre

vymedzenie obdobia, ktoré podlieha posúdeniu namietanej protiústavnosti postupu

okresného súdu, pretože v uvedenom prípade nedošlo ku vzniku nového procesno-právneho

vzťahu, ale k procesno-právnemu nástupníctvu do už existujúceho procesno-právneho

vzťahu (m. m. , ). Aj s prihliadnutím na tento záver

ústavný súd nemal pochybnosť, že sťažovateľka môže uplatňovať právo na konanie bez

zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré predchádzalo tejto zmene.

Ústavný súd pri preskúmaní predloženého súdneho spisu zistil niekoľko okolností,

ktorými sťažovateľka čiastočne prispela k prieťahom v konaní okresného súdu, a to

neoznámením úmrtia pôvodného navrhovateľa a právneho predchodcu sťažovateľky

okresnému súdu, ako aj nedoplnením označenia odporcu na základe výzvy okresného súdu.

V tejto súvislosti však ústavný súd tiež zohľadnil, že skutočnosť, či sťažovateľka mala

vedomosť o vedení posudzovaného konania, nie je možné objektívne zistiť.

3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

V konaní okresného súdu možno ustáliť neprimerane dlhé obdobie nečinnosti

trvajúce viac ako štyri a pol roka v čase medzi doručením oznámenia a vstupe Považských

mlynov a cestovinární, spol. s r. o., do konkurzu 5. januára 2000 a zisťovaním existencie

odporcu okresným súdom 7. októbra 2004. V tomto období okresný súd nevykonal vo veci

žiadny procesný úkon.

Ústavný súd ďalej vyhodnotil ako neprimerane dlhý postup okresného súdu od

doručenia oznámenia sťažovateľky, že trvá na podanom návrhu 3. februára 2006, do

vydania uznesenia sp. zn. z 2. septembra 2011, ktorým boli sťažovateľka,

ako aj navrhovateľ v 2. rade R. Č. vyzvaní, aby upresnili návrh na začatie konania

označením odporcu uvedením identifikačného čísla a dokladom o jeho právnej subjektivite.

Obdobie nečinnosti okresného súdu trvalo päť a pol roka.

Konanie okresného súdu v ďalšom období bolo plynulé a nevyznačovalo sa

prieťahmi (23. septembra 2011 okresný súd zaslal dopyt na register obyvateľov Slovenskej

republiky na zisťovanie bydliska sťažovateľky, požiadal Okresný súd Nové Mesto nad

Váhom o pripojenie dedičského spisu po pôvodnom navrhovateľovi a súčasne požiadal

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o zistenie, či odporca je vedený v evidencii

združení; 14. októbra 2011 bol dedičský spis po pôvodnom navrhovateľovi vyžiadaný

z Okresného súdu Trenčín; 5. decembra 2011 bol Okresný súd Trenčín opätovne požiadaný

o zaslanie rozhodnutia, ktorým bolo dedičské konanie po pôvodnom navrhovateľovi

skončené, 19. januára 2012 okresný súd uznesením konanie zastavil).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v priebehu posudzovaného konania došlo k zbytočným prieťahom spôsobeným nečinnosťou

okresného súdu v trvaní 10 rokov.

Ústavný pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, že posudzované súdne

konanie bolo ku dňu jeho rozhodovania skončené uznesením sp. zn.

z 19. januára 2012 o zastavení konania z dôvodu nedostatku spôsobilosti byť účastníkom

konania na strane odporcu, ktorého právnu subjektivitu sa v konaní nepodarilo preukázať.

Ústavný súd preto vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 12 000 eur argumentujúc neospravedlniteľnými a neprimeranými

prieťahmi, v dôsledku ktorých jej nie je umožnené dosiahnuť účinnú nápravu zásahu do jej

základných práv.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení prihliadol

na to, že sťažovateľka sa žiadnym spôsobom aktívne nepričinila o to, aby s ňou okresný súd

ako s účastníčkou mohol ďalej konať po úmrtí pôvodného navrhovateľa. Vzhľadom na

správanie sťažovateľky a jej pasivitu vo vzťahu k prerokovaniu návrhu podaného ešte jej

právnym predchodcom, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu okresný súd vo veci plynule konal a následne uznesením

sp. zn. z 19. januára 2012 konanie zastavil z dôvodu nedostatku spôsobilosti

byť účastníkom konania na strane odporcu, za súčasného zohľadnenia predmetu konania,

ktorým je uplatnenie pohľadávky v sume 12 000 Sk s príslušenstvom, ústavný súd

považoval priznanie sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci

úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný

súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011

(prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu) a jeden

úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 (vyjadrenie k vyjadreniu predsedníčky

okresného súdu). Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení

s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom

za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2011 1/6 z výpočtového základu zo sumy

741 €, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 123,50 € a 7,41 €

režijný paušál, teda za dva úkony právnej služby sumu 261,82 €. Za jeden úkon právnej

služby vykonaný v roku 2012 je odmena advokáta 1/6 z výpočtového základu zo sumy

763 €, čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 127,16 € a 7,63 €

režijný paušál. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným

súdom zvýšená o daň z pridanej hodnoty (keďže advokát je jej platcom) tak predstavuje

celkovú sumu 475,93 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný vyplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2012