Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 105/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. februára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s., Č., zastúpenej advokátom

JUDr. T. Š., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Žiline sp. zn. z 2. novembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. decembra 2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“), ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 2. novembra 2011.

2. Sťažovateľka uviedla, že 3. mája 2011 podala na Okresnom súde Čadca (ďalej len

„okresný súd“) návrh na vydanie predbežného opatrenia proti odporcovi M. H.– ...

Sťažovateľka navrhla, aby bolo týmto predbežným opatrením zakázané odporcovi až do

zaplatenia faktúr sťažovateľky nakladať s jeho nehnuteľným majetkom evidovaným na

určených LV v katastrálnom území S., Katastrálnemu úradu v Ž. zakázané do zaplatenia

faktúr sťažovateľky vykonať akýkoľvek zápis zmeny vlastníckych práv na nehnuteľnom

majetku odporcu a zároveň aby bolo odporcovi nariadené, aby do 3 dní od doručenia

uznesenia o nariadení predbežného opatrenia zložil sumu 260 000 USD a 10 000 € do

úschovy na okresnom súde. Okresný súd návrh sťažovateľky zamietol uznesením sp. zn.

z 19. júla 2011. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka

odvolanie, o ktorom rozhodoval krajský súd tak, že ho uznesením sp. zn.

z 2. novembra 2011 potvrdil a sťažovateľku zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania

(ďalej len „napadnuté uznesenie“). Krajský súd v napadnutom uznesení považoval za

podstatné to, že sťažovateľka v návrhu na vydanie predbežného opatrenia a ani v priebehu

konania nepreukázala existenciu nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy v prípade

nenariadenia predbežného opatrenia.

3. Sťažovateľka s týmto názorom nesúhlasí a krajský súd v napadnutom uznesení

podľa nej zaujal formalistický, reálny život ignorujúci právny názor. Sťažovateľka uviedla,

že súdy v súvislosti s jej návrhmi na vydanie platobného rozkazu, ktoré už v minulosti tiež

neúspešne podala, hľadajú argumenty na odmietnutie návrhov na vydanie predbežného

opatrenia. Práve predbežné opatrenie je pritom spôsobilé zabezpečiť vymožiteľnosť práva,

a tým aj zabrániť platobnej neschopnosti subjektov zapríčinenej najmä nepoctivosťou

niektorých obchodných partnerov.

4. Sťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol nálezom,

ktorým vysloví, že napadnutým uznesením krajského súdu bolo porušené jej základné právo

podľa , ako aj právo podľa dohovoru, napadnuté uznesenie

zruší a prizná jej právo na náhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,

na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom

orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa

namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci

predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo

slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie (napr. , , , ).

7. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, ku ktorému malo dôjsť

napadnutým uznesením krajského súdu. Podľa krajského súdu totiž sťažovateľka

nepreukázala nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by mohla nastať

v prípade nenariadenia predbežného opatrenia. Krajský súd sa preto stotožnil s uznesením

okresného súdu z 19. júla 2011, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľky na vydanie

predbežného opatrenia. Podľa sťažovateľky krajský súd postupoval pri posudzovaní jej

návrhu na vydanie predbežného opatrenia príliš formálne.

8. Ústavný súd zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru pripomína, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a uplatňovania s , respektíve

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto

postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov

len v prípade, ak v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, ).

Ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní o sťažnosti pre

porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie

rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie

a aplikácie zákonných predpisov s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských

právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú

dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré

zo základných ľudských práv (napr. , , , ,

). Z uvedeného hľadiska potom ústavný súd podrobil kontrole napadnuté

uznesenie krajského súdu.

9. Ústavný súd nezistil v napadnutom uznesení žiadne pochybenia, ktoré by

nasvedčovali tomu, že krajský súd sa nedostatočne zaoberal skutkovým stavom či

obchodnou situáciou sťažovateľky. Právne závery krajského súdu nemožno v žiadnom

prípade hodnotiť ako arbitrárne či zjavne neodôvodnené, naopak, dôsledne vychádzajú

z platnej procesnoprávnej úpravy inštitútu predbežného opatrenia, a sú teda úplne legitímne.

V kontexte tejto právnej úpravy dospel krajský súd k názoru, že sťažovateľka neosvedčila

druhú podmienku na vydanie predbežného opatrenia. Nemožno preto súhlasiť s názorom

sťažovateľky, že krajský súd pri preskúmaní uznesenia okresného súdu z 19. júla 2011

postupoval s akýmsi „automatickým“ zámerom predbežné opatrenie nenariadiť. Nesúhlas

sťažovateľky s právnym názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom uznesení

nezakladá sám osebe záver o jeho zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti a ani

nezakladá oprávnenie ústavného súdu nahradiť ho svojím vlastným. O arbitrárnosti

(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné

uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,

že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. , , ).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd nemôže zasahovať do skutkových a právnych záverov

týchto všeobecných súdov, ak ich z danej perspektívy možno pokladať za udržateľné

(obdobne , ). Právny názor krajského súdu však takéto nedostatky

rozhodne nevykazuje.

Ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľka by si primárne mala zabezpečiť ochranu

svojich práv či nárokov z obchodno-právnych vzťahov podaním návrhu v občianskom

súdnom konaní. Inštitút predbežného opatrenia v tejto súvislosti predstavuje až sekundárny

nástroj, ktorého predpoklady sú presne v určené. Ako

sťažovateľka uvádza, aj v minulosti bol jej návrh na vydanie predbežného opatrenia

zamietnutý práve pre nepreukázanie požadovaných predpokladov. Podávaním týchto

návrhov a následne opravných prostriedkov dochádza k plynutiu času, čo môže ohroziť

nielen dokazovanie nárokov sťažovateľky, ale aj ich samotnú uplatniteľnosť z dôvodu

plynutia premlčacích lehôt.

10. Ústavný súd preto nezistil žiadnu súvislosť medzi právami, ktorých ochrany sa

sťažovateľka domáhala, a napadnutým uznesením krajského súdu. Vzhľadom na uvedené,

ako aj na to, že obsahom týchto práv nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym

názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (,

), dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Ústavný

súd preto odmietol sťažnosť podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

11. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre jej zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd

nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky, ktoré sú viazané na skutočnosť, že

sťažnosti bude vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. februára 2012