Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 101/2012
PDF · 168.51 KB
No categories available
I. ÚS 101/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. februára 2012
prerokoval podanie JUDr. J. S., predsedu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. KP 4/2011-97, Nobs 184/2011 z 30. decembra 2011, označené
ako „námietka predpojatosti voči sudom Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr.
Ľudmile Gajdošíkovej, JUDr. Ladislavovi Oroszovi a JUDr. Jánovi Lubymu“ vo veci
vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 479/2011 a takto
rozhodol:
Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz, Ľudmila
Gajdošíková a Ján Luby n i e s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konaní
vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 479/2011.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. januára
2012 doručené podanie JUDr. J. S., predsedu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) sp. zn. KP 4/2011-97, Nobs 184/2011 z 30.
decembra 2011, označené ako „námietka predpojatosti voči sudom Ústavného súdu
Slovenskej republiky JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej, JUDr. Ladislavovi Oroszovi a JUDr.
Jánovi Lubymu“ vo veci sťažnosti F. (ďalej len „sťažovateľ“) proti Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej na ústavnom súde pod sp. zn.
IV. ÚS 479/2011. Sťažovateľ v tomto konaní namieta porušenie základných práv podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozhodnutiami najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo V/21/2010 a 1 Obdo
V/22/2010 z 31. mája 2011.
2. V bode 1 označené podanie navrhovateľa bolo na hlavičkovom papieri najvyššieho
súdu a navrhovateľ, označený aj ako zástupca predsedu najvyššieho súdu, nebol pod
návrhom podpísaný (na návrhu je iba neidentifikovateľný podpis overujúci „Za správnosť
vyhotovenia“).
3. Námietku predpojatosti voči sudkyni ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej (ktorá
je spravodajkyňou vo veci sp. zn. IV. ÚS 479/2011) navrhovateľ v podstatnom odôvodnil
tým, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti voľby predsedu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia opozitného vóta vyjadrovala aj
k jeho odborným schopnostiam pri vedení tejto voľby Súdnou radou Slovenskej republiky.
Bola členkou senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vydal rozhodnutie
č. II. ÚS 5/03. V ňom sa na viacerých miestach spochybňuje jeho odbornosť
a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva dôvodná obava, že JUDr. Ľudmila Gajdošíková má
vytvorené vnútorné presvedčenie o nedostatočných odborných schopnostiach a morálnych
hodnotách JUDr. Štefana Harabina.“.
4. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Ladislavovi Oroszovi
navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že «sa vecne prostredníctvom médií opakovane
negatívne vyjadril k odbornosti a kvalifikovanosti JUDr. Štefana Harabina – najmä
v súvislosti s legitimitou zastávania funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Z mnohých jeho vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú S. dňa
15. októbra 2000. L. Orosz uviedol, že „spôsob konania predsedu NS SR Harabina je podľa
neho taký, že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil
niekto iný“. V ďalšej správe S. uviedol: „Harabin mieša jablká s hruškami, a to nielen v
podaní na ÚS SR, ale aj pri písaní svojich výhrad osobitnému úradníkovi O. Harabina
možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s Ústavou SR,
zdôraznil Orosz.“
Okrem... odborných schopností sudca JUDr. L. Orosz spochybnil aj... osobnostné
kvality. V rozhovore pre denník S. 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už počas svojho
pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by bola vhodnejšia
iná osoba, než je Štefan Harabin. K tomuto názoru som dospel na základe činnosti
ústavnoprávneho výboru, keď sme veľmi často prichádzali do styku s pánom Harabinom.
Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej
inštitúcii, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov. Čo,
samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba
mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán Harabin nespĺňa.“».
5. Námietku predpojatosti voči sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu navrhovateľ
v podstatnom odôvodnil tým, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými členmi
IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr. Jána
Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností stýka
s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným v konaní,
teda aj k osobe JUDr. Štefana Harabina a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už
nemožno považovať za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama osebe vzbudzuje
pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.
6. Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2011
až do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) predsedníčkou ústavného súdu pridelená
na prerokovanie a rozhodnutie prvému senátu ústavného súdu.
II.
7. Podľa § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sudca je
vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer
k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nepredpojatosti.
8. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, že
niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu
o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže
ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré
vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého
ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na
neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už
o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý
člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
9. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2011 (platného v rozhodnom čase, pozn.)
o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde
rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.
10. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba
posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia
a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby
rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že
súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato
a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre
rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké
príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má
právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
11. Sudkyňa ústavného súdu Ľudmila Gajdošíková k námietke vznesenej
navrhovateľom (pozri bod 3) uviedla, že „Ide o opakovane uplatňovanie dôvodu
predpojatosti vznesené JUDr. Štefanom Harabinom voči mojej osobe, a preto
k argumentom, ktoré uplatňuje v námietke predpojatosti voči mojej osobe, považujem za
potrebné opakovane uviesť:
Nazdávam sa, tak ako som sa už v zásade k obdobnej námietke JUDr. Štefana
Harabina o mojej predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach vyjadrila, že
takto formulovaná námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.
Ja osobne som sa k odborným kvalitám a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho
súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako
argument mojej predpojatosti voči jeho osobe. Napokon v rozhodnutí označenom
predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho odborných schopností a morálnych
hodnôt, na ktoré poukazuje nenachádza. Toto rozhodnutie ústavného súdu je verejne
prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť.
Rovnako neviem, z akého zdroja získal predseda najvyššieho súdu v súvislosti
s rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 5/03 informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých
členov senátu. Je nepochopiteľné, prečo chápe predseda najvyššieho súdu využitie
separátneho vóta (v námietke používa termín opozitného kvóra) a jeho zverejnenie ako
moju povinnosť, a nie ako právo, ktoré je mi priznané podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jeho
nevyužitie používa ako argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči nemu.
Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 449/2011 ako členka
IV. senátu rozhodovať, oznamujem, že námietku predpojatosti uplatnenú predsedom
najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená
rozhodovať v predmetnej veci objektívne a nezaujato.“.
12. Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz k námietke zaujatosti podanej
navrhovateľom (pozri bod 4) uviedol, že „JUDr. Štefan Harabin odôvodňuje námietku
predpojatosti voči mojej osobe... v zásade identickým resp. porovnateľným spôsobom ako
všetky ďalšie dosiaľ uplatnené námietky predpojatosti voči mojej osobe (napr. vo veciach
vedených pod sp. zn. IV. ÚS 75/09, sp. zn. II. ÚS 340/09, sp. zn. IV. ÚS 345/09, sp. zn.
PL. ÚS 92/2011, sp. zn. PL. ÚS 93/2011, sp. zn. Rvp 449/2011, sp. zn. Rvp 3307/2011);
podstata jeho argumentácie spočíva v tvrdení, že som sa v minulosti (ako poslanec
Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval prostredníctvom médií
k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy z toho, že aj v konaní
vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 479/2011 budem k jeho osobe, resp. najvyššiemu súdu, ktorý
ako štatutárny zástupca reprezentuje, pristupovať negatívne. Vo všetkých uvedených
veciach som na ním uplatnené námietky predpojatosti reagoval svojimi vyjadreniami, na
ktoré v podrobnostiach v záujme hospodárnosti odkazujem aj v tomto prípade a na tomto
základe konštatujem, že voči mne uplatnenú námietku predpojatosti považujem za
nedôvodnú a som vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 479/2011 pripravený rozhodovať
objektívne a nestranne.“.
13. Sudca ústavného súdu Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom
vyjadrení uviedol: «Nie sú mi známe žiadne dôvody uvedené v § 27 ods. 1 zákona...
o ústavnom súde - pre ktoré by mohli vzniknúť pochybnosti o mojej nepredpojatosti (nemám
žiadny vzťah k predmetnej veci, jeho účastníkom, ani k ich zástupcom), a preto sa necítim sa
byť predpojatý vo veci a rozhodovať o nej.
K zástupcom účastníka konania vzneseným námietkam v časti smerujúcej voči mne
uvádzam, že ním namietaný pracovný kolegiálny vzťah (údajná previazanosť) s ostatnými
členmi senátu IV. ÚS a tvrdené „vnímanie ich postojov k subjektom zúčastneným“ na
konaní, nemôžu podľa môjho názoru predstavovať relevantné dôvody na moje vylúčenie
z výkonu sudcovskej funkcie a nemožno z nich bez ďalšieho vyvodiť, že by boli spôsobilé
mať vplyv na moje nestranné rozhodovanie.»
14. Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou
obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným
súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie
nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom
je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak tomu je napr. pri abstraktnej kontrole
právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho
zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4,
§ 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).
15. V okolnostiach danej veci sťažnosť sťažovateľa smeruje proti rozhodnutiu
najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo V/21/2010 a 1 Obdo V/22/2010 z 31. mája 2011. Uvedenú
vec v rámci dovolacieho konania prejednal a o nej rozhodol z konkrétnych sudcov zložený
dovolací senát. Tomuto predsedal navrhovateľ (jeho členom nebol predseda najvyššieho
súdu JUDr. Štefan Harabin, pozn.). Predmetom rozhodovacej činnosti tohto dovolacieho
senátu najvyššieho súdu bolo preskúmanie mimoriadneho opravného prostriedku
(dovolania) podaného všetkými účastníkmi tohto konania, t. j. žalobcu C., spol. s r. o. v
dodatočnej likvidácii, a oboch žalovaných (sťažovateľa a C., a. s.) v spore o určenie
neplatnosti odstúpenia od zmluvy a uloženia povinnosti žalovanému v II. rade.
16. Z tohto pohľadu (bod 15) je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“
(navyše nie dostatočne identifikovaného, pozri bod 2) podať námietku predpojatosti voči
vec prejednávajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 479/2011,
najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke. Postavenie predsedu najvyššieho
súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn.
IV. ÚS 479/2011, iba ktorého osoby sa námietky predpojatosti týkajú (pozri body 3, 4 a 5),
je prima facie iné/slabšie ako je postavenie vec prejednávajúceho dovolacieho senátu
(o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov konania pred
všeobecným súdom (t. j. žalobcu a dvoch žalovaných). Za takejto situácie spravidla nemôže
obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu (prípadne jeho
zástupcom), ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe
predsedu najvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom
pôvodného konania, nebol ani členom dovolacieho senátu, ktorý o veci rozhodoval,
a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť
s predpojatosťou sudcov Ladislava Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov
IV. senátu) vo veci ústavného prieskumu uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.
1 Obdo V/21/2010 a 1 Obdo V/22/2010 z 31. mája 2011.
17. Po preskúmaní podnetu navrhovateľa prvý senát ústavného súdu nezistil také
skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde viedli k vylúčeniu
uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde
pod sp. zn. IV. ÚS 479/2011. Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky
navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011).
Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz,
Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní
vedenom ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 479/2011.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. februára 2012