Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 137/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., B., M. K., B., a D. H., B., zastúpených advokátom

JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K., M. K. a D. H. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára

2012 doručená sťažnosť M. K., B., M. K., B., a D. H., B. (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli, že sa návrhom doručeným okresnému

súdu 15. októbra 2007 domáhali rozhodnutia, ktoré by zaviazalo žalovaného R., a. s.,

ospravedlniť sa rodine, známym a priateľom M. K. za nepravdivý titulok a podtitulok

uverejnený v denníku 17. augusta 2007 a toto ospravedlnenie uverejniť v tomto denníku v

prvý piatok po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Konanie sa vedie pod sp. zn. 8 C

249/2007.

Sťažovatelia žiadali okresný súd (zákonného sudcu) o podanie správy o stave

konania 5. februára 2008 a 15. decembra 2008, opakovane žiadali 14. septembra 2009

o vysvetlenie, prečo v namietanom konaní nebol nariadený termín konania pojednávania.

V priebehu rokov 2009 a 2010 okresný súd nariadil a uskutočnil v namietanom

konaní 5 pojednávaní (21. októbra 2009, 9. novembra 2009, 16. decembra 2009, 1. februára

2010 a 10. marca 2010). Na piatom pojednávaní okresný súd žalobu sťažovateľov zamietol

a zaviazal ich na úhradu trov konania. Rozsudok v namietanej veci č. k. -86

bol sťažovateľom doručený 12. júla 2010.

Proti označenému rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie Krajskému

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Krajský súd uznesením č. k.

112 z 20. decembra 2010 napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil mu vec

na ďalšie konanie.

Sťažovatelia sú toho názoru, že napadnuté konanie je poznačené zbytočnými

prieťahmi a na základe skutočností uvedených v sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd o nej

nálezom takto rozhodol:

„I. Okresný súd Bratislava II porušil právo sťažovateľov na prejednanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa SR a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v konaní vedenom pod sp. zn. a sústavne porušuje základné právo

sťažovateľov 1. M. K..., 2. M. K..., 3. D. H...

II. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

III. Sťažovateľovi 1. M. K..., priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

1.000,- EUR, sťažovateľovi 2. M. K..., priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

1.000,- EUR, sťažovateľovi 3. D. H... priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

1.000,- EUR, ktoré čiastky je povinný Okresný súd Bratislava II zaplatiť na účet

splnomocneného právneho zástupcu sťažovateľov JUDr. J. H., advokáta, č. ú.:... vedený

v S., a. s., do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.

IV. Sťažovateľovi 1. M. K..., sťažovateľovi 2. M. K... a sťažovateľovi 3. D. H...,

priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 512,71 EUR s DPH a to všetko, je

Okresný súd Bratislava II povinný zaplatiť na účet splnomocneného právneho zástupcu

sťažovateľov JUDr. J. H., advokáta, č. ú.:... vedený v S., a. s., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia jej

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť aj

sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť,

že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená

na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne vecou ústavného súdu, ale

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus ultima ratio, ktorý nasleduje už

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

().

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Ústavný súd opakovane vyslovil (, , ,

), že pri sťažnostiach podľa , prostredníctvom ktorých

sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (a tiež práva podľa dohovoru)

v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého majú

sťažovatelia právo podľa a a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“). V opačnom prípade ústavný súd považuje sťažnosť za neprípustnú.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

v zmysle príslušných ustanovení zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.

, ). Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred

zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Ústavný súd považuje za potrebné poukázať aj na § 64 ods. 1 zákona o súdoch, podľa

ktorého „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti.“ Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch: „Ak orgán poverený

vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení

na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči

zodpovedným osobám dôsledky.“

Ústavný súd v prípadoch sťažnosti podľa , v ktorých

sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v konaní pred všeobecným súdom,

vyžaduje, aby sťažovatelia preukázali, že ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu

podali sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v rámci sústavy všeobecných súdov.

V súvislosti s už uvedeným ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

Sťažovatelia využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch nepreukázali;

tvrdia (v časti III), že je daná právomoc ústavného súdu, poukazujúc pritom na čl. 127

ods. 1 , v ktorom je zakotvená subsidiárna právomoc ústavného súdu vo vzťahu

k všeobecným súdom. Žiadosti „o podanie správy o stave konania“ adresované predsedovi

senátu, aj keď opakované, nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za podanie

kvalifikovaných sťažností podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch.

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti konštatoval, že sťažovatelia boli zastúpení advokátom aj v konaní pred

všeobecnými súdmi, avšak nepreukázali, že v doterajšom priebehu namietaného konania

využili náležité právne prostriedky na ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, ktoré im zákon o súdoch účinne poskytuje,

a preto ich sťažnosť v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (pozri s. 5) odmietol ako

neprípustnú ( v spojení s ).

Nad rámec tohto uznesenia ústavný súd zdôrazňuje, že ak okresný súd

po predchádzajúcom uplatnení sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch naďalej bude

v namietanom konaní nečinný, resp. nebude postupovať efektívne, nebude nič brániť

sťažovateľom v tom, aby opätovne podali sťažnosť podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2012