Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 61/2012
PDF · 151.41 KB
No categories available
I. ÚS 61/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť J. P., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.
22 P 150/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. P. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra
2011 doručená sťažnosť J. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 150/2010.
2. Sťažovateľ uviedol, že 29. júna 2010 podal na okresnom súde návrh na zmenu
úpravy rodičovských práv s cieľom, aby boli jeho maloletí synovia zverení do striedavej
starostlivosti oboch rodičov a aby okresný súd zároveň zrušil jeho povinnosť platiť výživné
na oboch synov. Ďalej sťažovateľ uviedol:
„Uznesením zo dňa 30.8.2010 OS KE 1 súd konanie nezákonne zastavil. Voči
predmetnému uzneseniu som dňa 10.9.2010 podal odvolanie, ktorému OS KE I dňa
17.9.2010 vyhovel a vec opätovne vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 22.11.2010 prebehlo prvé a jediné konanie no veci.
Keďže súd takmer pol roka vo veci nekonal, požiadali moje obe maloleté deti listom
zo dňa 6.4.2011 súd, aby mohli byť vo veci na súde vypočuté a aby súd rozhodol v súlade s
návrhom navrhovateľa t.j. ich otca J. P.
Aj keď od podania môjho návrhu ubehol rok a pol a od posledného pojednávania vo
veci, ktoré sa konalo 22.11.2010 ubehol viac ako rok, OS KE I do dnešného dňa nie len že
nedokázal vec právoplatne skončiť, ale vo veci viac ako rok ani nekoná.“
3. Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom sudkyne Okresného súdu Košice I, v konaní
č.k. 22P/150/2010-4 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Košice I prikazuje, aby vo veci konal a prikazuje obnoviť stav
pred porušením základného práva a práva upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.
3. Sťažovateľovi J. P. priznáva finančné zadosťučinenie 5 000 EUR (slovom päťtisíc
EUR), ktoré je Okresný súd Košice 1 povinný sťažovateľovi vyplatiť do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Sťažovateľovi J. P. priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške podľa vyčíslenia
advokáta, ktoré je Ministerstvo spravodlivosti SR povinné zaplatiť na účet advokáta,
ktorého sťažovateľovi pridelí Ústavný súd SR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Sťažovateľ sa v sťažnosti domáha ochrany svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktoré malo byť
porušené tým, že konanie vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 22 P 150/2010 nie
je právoplatne skončené.
7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený
podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
8. Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia
porušenia svojich základných práv, považuje za prostriedok nápravy postupu okresného
súdu (ktorý môže prispieť k urýchleniu konania) sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Sťažovateľ nepreukázal a ani
v sťažnosti neuviedol, že využil tento prostriedok nápravy.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky
na konanie pred ním, a to vzhľadom na situáciu, že sťažovateľ v konaní pred ústavným
súdom nepreukázal podanie sťažnosti proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch.
9. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa § 62 a nasl.
zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody
sťažovateľ netvrdil ani ich ústavný súd nezistil.
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na
konanie bez zbytočných prieťahov (napr. I. ÚS 150/2010 a pod.). Účinnosť takého právneho
prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie
zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods.
1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobné konzekvencie vyplývajú aj z už
citovaného ustanovenia § 64 a § 66 zákona o súdoch.
10. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
11. Z uvedeného preto vyplýva, že sťažovateľ nepodal sťažnosť na prieťahy
predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, čím nevyužil účinný
prostriedok ochrany svojich práv. Na základe tohto zistenia ústavný súd dospel k záveru, že
v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
12. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. februára 2012