Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 182/2012
PDF · 171.29 KB
No categories available
I. ÚS 182/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť J. P., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 150/2010
a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. P. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca
2012 doručená sťažnosť J. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 P 150/2010.
2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ 29. júna
2010 podal okresnému súdu návrh na zmenu úpravy rodičovských práv, aby boli jeho
maloletí synovia zverení do striedavej starostlivosti oboch rodičov a aby okresný súd
zároveň zrušil jeho povinnosť platiť výživné na oboch synov. V sťažnosti sťažovateľ
uviedol:
„Uznesením zo dňa 30. 8. 2010 OS KE 1 súd konanie nezákonne zastavil. Voči
predmetnému uzneseniu som dňa 10. 9. 2010 podal odvolanie, ktorému OS KE I dňa 17. 9.
2010 vyhovel a vec opätovne vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 22. 11. 2010 prebehlo prvé a jediné konanie no veci.
Keďže súd takmer pol roka vo veci nekonal, požiadali moje obe maloleté deti listom
zo dňa 6. 4. 2011 súd, aby mohli byť vo veci na súde vypočuté a aby súd rozhodol v súlade
s návrhom navrhovateľa t. j. ich otca J. P.
Aj keď od podania môjho návrhu ubehol rok a pol a od posledného pojednávania vo
veci, ktoré sa konalo 22. 11. 2010 ubehol viac ako rok, OS KE I do dnešného dňa nie len že
nedokázal vec právoplatne skončiť, ale vo veci viac ako rok ani nekoná.“
3. Ústavný súd poznamenáva, že obsahovo analogickú (až identickú) sťažovateľovu
sťažnosť z 5. decembra 2011 odmietol ako neprípustnú uznesením č. k. I. ÚS 61/2012-6
z 8. februára 2012 z dôvodu, že „sťažovateľ nepodal sťažnosť na prieťahy predsedovi
okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, čím nevyužil účinný prostriedok
ochrany svojich práv. Na základe tohto zistenia ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle
§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.“.
4. Sťažovateľ ďalej (oproti predchádzajúcej sťažnosti, pozri bod 3) navyše uviedol:
„Vzhľadom na prieťahy v predmetnom konaní som dňa 21. 2. 2012 podal na OS KE I
sťažnosť z dôvodu porušenia § 62 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. Vzhľadom na to, že dnes, t. j.
27. 3. 2012 prebieha už 36. deň od podania tejto mojej sťažnosti na prieťahy v konaní,
nedostal som do dnešného dňa od predsedu OS KE I odpoveď na moju sťažnosť, čím podľa
môjho názoru predseda porušil § 65 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 757/2004 Z. z a moju sťažnosť
podľa zákona nevybavil. Keďže predseda moju sťažnosť nevybavil, nemohol som listinný
dôkaz o vybavení môjho podania predsedom OS KE I k sťažnosti na porušenie môjho
základného práva na US SR priložiť.
Keďže predseda OS KE I moju sťažnosť nevybavil a odpoveď na moje podanie mi
nezaslal, nemohol som postupovať ďalej podľa § 67 zák. č. 757/2004 Z. z. Ak by som však aj
postupoval podľa § 67 zák. č. 757/2004 Z. z. a požiadal by som predsedu krajského súdu
o prešetrenia vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu, predseda krajského súdu by
odo mňa za vybavenie mojej žiadosti požadoval 6.5 Eur, ktoré ja k dispozícii z objektívnych
dôvodom nemám...“
5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48
ods. 2 Ústavy... postupom sudkyne Okresného súdu... v konaní č. k. 22 P/150/2010-4
porušené bolo.
2. Okresnému súdu... prikazuje, aby vo veci konal a prikazuje obnoviť stav pred
porušením základného práva a práva upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy...
3. Sťažovateľovi... priznáva finančné zadosťučinenie 5 000 EUR (slovom päťtisíc
EUR)...
5. Sťažovateľovi... priznáva trovy právneho zastúpenia...“
Sťažovateľ súčasne požiadal, aby ústavný súd jeho vec „prerokoval prednostne“.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Sťažovateľ sa domáha ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktoré malo byť porušené tým, že konanie
vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 22 P 150/2010 ešte nie je právoplatne
skončené, vo veci na naďalej nekoná, a tiež tým, že predseda okresného súdu neodpovedal
na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní a že ju „podľa zákona nevybavil“ (pozri body 2 a 4).
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
10. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh (sťažnosť) nie je prípustný, ak
sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo
len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
11. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na
ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
oprávnený podľa osobitných predpisov.
12. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) porušenie
práva na... prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov možno namietať sťažnosťou podľa
tohto alebo podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 1 citovaného zákona môže účastník
konania podať sťažnosť na postup súdu, ktorým porušuje jeho právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov... Takúto sťažnosť vybavuje predseda príslušného súdu... (§ 63
ods. 1). Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní... a odstránenie zistených nedostatkov (§ 64 ods. 1). Podľa ustanovenia § 65 ods. 1
citovaného zákona sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia... lehotu
uvedenú v odseku 1 možno predĺžiť, sťažnosť však musí byť vybavená najneskôr do troch
mesiacov... Podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch ak je sťažovateľ toho
názoru, že sťažnosť... nebola... riadne vybavená, môže požiadať... predsedu krajského súdu
o prešetrenie vybavenia sťažnosti...
13. V prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd – ďalej len „dohovor“) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho
prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 3 a § 62 a nasl. zákona
o súdoch.
14. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za
predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky.
15. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na
konanie bez zbytočných prieťahov (napr. I. ÚS 150/2010 a pod.). Účinnosť takého právneho
prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie
zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj už citovaný zákon o súdoch
v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli
spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného
zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu
veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného
ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná,
prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí
za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.
16. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
17. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
18. K tvrdeniam a konštatáciám sťažovateľa uvedeným v bode 4 (nevybavenie
sťažnosti v zákonom ustanovenej lehote) ústavný súd poznamenáva, že pojem „zbytočné
prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojmom autonómnym, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-
ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo
k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky
nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú
rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (I. ÚS 63/00, IV. ÚS 296/04).
19. V posudzovanej veci sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi
okresného súdu 21. februára 2012 a sťažnosť ústavnému súdu 27. marca 2012. Domáhanie
sa ústavnoprávnej nápravy (ochrany) „36. deň od podania... sťažnosti na prieťahy
v konaní“
(bod 4) sťažnosťou na ústavnom súde bez poskytnutia dostatočného časového priestoru
predsedovi okresného súdu na náležité zistenie skutkového stavu a vykonanie nápravy
odstránením zistených nedostatkov považuje ústavný súd v okolnostiach danej veci za
predčasné. Zákon o súdoch umožňuje sťažovateľovi domáhať sa nápravy právne účinným
spôsobom (bod 12). Keďže sťažovateľ plne nevyužil (nevyčerpal) právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený, ústavný súd jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.
20. Nad rámec uvedeného poukazuje ústavný súd na svoje rozhodnutie (bod 3)
o predchádzajúcej sťažovateľovej sťažnosti, ktorú odmietol (na základe takmer identického
právneho stavu) ako neprípustnú. Teda v danom štádiu konania o sťažovateľovej veci
okresným súdom je potrebné kvalifikovať súčasne posudzovanú sťažnosť za neprípustnú aj
podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, lebo sa týka veci, o ktorej ústavný súd už
rozhodol.
21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nepovažoval ústavný súd za
dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané
na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. apríla 2012