Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 182/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. P., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. P. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca

2012 doručená sťažnosť J. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ 29. júna

2010 podal okresnému súdu návrh na zmenu úpravy rodičovských práv, aby boli jeho

maloletí synovia zverení do striedavej starostlivosti oboch rodičov a aby okresný súd

zároveň zrušil jeho povinnosť platiť výživné na oboch synov. V sťažnosti sťažovateľ

uviedol:

„Uznesením zo dňa 30. 8. 2010 OS KE 1 súd konanie nezákonne zastavil. Voči

predmetnému uzneseniu som dňa 10. 9. 2010 podal odvolanie, ktorému OS KE I dňa 17. 9.

2010 vyhovel a vec opätovne vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 22. 11. 2010 prebehlo prvé a jediné konanie no veci.

Keďže súd takmer pol roka vo veci nekonal, požiadali moje obe maloleté deti listom

zo dňa 6. 4. 2011 súd, aby mohli byť vo veci na súde vypočuté a aby súd rozhodol v súlade

s návrhom navrhovateľa t. j. ich otca J. P.

Aj keď od podania môjho návrhu ubehol rok a pol a od posledného pojednávania vo

veci, ktoré sa konalo 22. 11. 2010 ubehol viac ako rok, OS KE I do dnešného dňa nie len že

nedokázal vec právoplatne skončiť, ale vo veci viac ako rok ani nekoná.“

3. Ústavný súd poznamenáva, že obsahovo analogickú (až identickú) sťažovateľovu

sťažnosť z 5. decembra 2011 odmietol ako neprípustnú uznesením č. k. -6

z 8. februára 2012 z dôvodu, že „sťažovateľ nepodal sťažnosť na prieťahy predsedovi

okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, čím nevyužil účinný prostriedok

ochrany svojich práv. Na základe tohto zistenia ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle

sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa

.“.

4. Sťažovateľ ďalej (oproti predchádzajúcej sťažnosti, pozri bod 3) navyše uviedol:

„Vzhľadom na prieťahy v predmetnom konaní som dňa 21. 2. 2012 podal na OS KE I

sťažnosť z dôvodu porušenia Vzhľadom na to, že dnes, t. j.

27. 3. 2012 prebieha už 36. deň od podania tejto mojej sťažnosti na prieťahy v konaní,

nedostal som do dnešného dňa od predsedu OS KE I odpoveď na moju sťažnosť, čím podľa

môjho názoru predseda porušil a Z. z a moju sťažnosť

podľa zákona nevybavil. Keďže predseda moju sťažnosť nevybavil, nemohol som listinný

dôkaz o vybavení môjho podania predsedom OS KE I k sťažnosti na porušenie môjho

základného práva na US SR priložiť.

Keďže predseda OS KE I moju sťažnosť nevybavil a odpoveď na moje podanie mi

nezaslal, nemohol som postupovať ďalej podľa Ak by som však aj

postupoval podľa a požiadal by som predsedu krajského súdu

o prešetrenia vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu, predseda krajského súdu by

odo mňa za vybavenie mojej žiadosti požadoval 6.5 Eur, ktoré ja k dispozícii z objektívnych

dôvodom nemám...“

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48

ods. 2 ... postupom sudkyne Okresného súdu... v konaní č. k. -4

porušené bolo.

2. Okresnému súdu... prikazuje, aby vo veci konal a prikazuje obnoviť stav pred

porušením základného práva a práva upraveného v ...

3. Sťažovateľovi... priznáva finančné zadosťučinenie 5 000 EUR (slovom päťtisíc

EUR)...

5. Sťažovateľovi... priznáva trovy právneho zastúpenia...“

Sťažovateľ súčasne požiadal, aby ústavný súd jeho vec „prerokoval prednostne“.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Sťažovateľ sa domáha ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ktoré malo byť porušené tým, že konanie

vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. ešte nie je právoplatne

skončené, vo veci na naďalej nekoná, a tiež tým, že predseda okresného súdu neodpovedal

na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní a že ju „podľa zákona nevybavil“ (pozri body 2 a 4).

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Podľa návrh (sťažnosť) nie je prípustný, ak

sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo

len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

11. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

oprávnený podľa osobitných predpisov.

12. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) porušenie

práva na... prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov možno namietať sťažnosťou podľa

tohto alebo podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 1 citovaného zákona môže účastník

konania podať sťažnosť na postup súdu, ktorým porušuje jeho právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov... Takúto sťažnosť vybavuje predseda príslušného súdu... (§ 63

ods. 1). Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní... a odstránenie zistených nedostatkov (§ 64 ods. 1). Podľa ustanovenia § 65 ods. 1

citovaného zákona sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia... lehotu

uvedenú v odseku 1 možno predĺžiť, sťažnosť však musí byť vybavená najneskôr do troch

mesiacov... Podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. a) zákona o súdoch ak je sťažovateľ toho

názoru, že sťažnosť... nebola... riadne vybavená, môže požiadať... predsedu krajského súdu

o prešetrenie vybavenia sťažnosti...

13. V prípadoch sťažností podľa , v ktorých je namietané

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ako aj práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd – ďalej len „dohovor“) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho

prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 3 a § 62 a nasl. zákona

o súdoch.

14. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa (resp. práva podľa dohovoru), koná iba za

predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky.

15. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na

konanie bez zbytočných prieťahov (napr. a pod.). Účinnosť takého právneho

prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj už citovaný zákon o súdoch

v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli

spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného

zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu

veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného

ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná,

prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí

za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

16. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

17. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

18. K tvrdeniam a konštatáciám sťažovateľa uvedeným v bode 4 (nevybavenie

sťažnosti v zákonom ustanovenej lehote) ústavný súd poznamenáva, že pojem „zbytočné

prieťahy“ obsiahnutý v je pojmom autonómnym, ktorý nemožno

vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-

ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo

k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky

nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú

rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (, ).

19. V posudzovanej veci sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi

okresného súdu 21. februára 2012 a sťažnosť ústavnému súdu 27. marca 2012. Domáhanie

sa ústavnoprávnej nápravy (ochrany) „36. deň od podania... sťažnosti na prieťahy

v konaní“

(bod 4) sťažnosťou na ústavnom súde bez poskytnutia dostatočného časového priestoru

predsedovi okresného súdu na náležité zistenie skutkového stavu a vykonanie nápravy

odstránením zistených nedostatkov považuje ústavný súd v okolnostiach danej veci za

predčasné. Zákon o súdoch umožňuje sťažovateľovi domáhať sa nápravy právne účinným

spôsobom (bod 12). Keďže sťažovateľ plne nevyužil (nevyčerpal) právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený, ústavný súd jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1

odmietol ako neprípustnú.

20. Nad rámec uvedeného poukazuje ústavný súd na svoje rozhodnutie (bod 3)

o predchádzajúcej sťažovateľovej sťažnosti, ktorú odmietol (na základe takmer identického

právneho stavu) ako neprípustnú. Teda v danom štádiu konania o sťažovateľovej veci

okresným súdom je potrebné kvalifikovať súčasne posudzovanú sťažnosť za neprípustnú aj

podľa , lebo sa týka veci, o ktorej ústavný súd už

rozhodol.

21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nepovažoval ústavný súd za

dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané

na vyslovenie porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2012