Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 105/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom Mgr. Miroslavom Golianom, Budatínska 16, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako štátna príslušníčka Ruskej

federácie podala 11. februára 2013 na krajskom súde žalobu „o preskúmanie rozhodnutia

správneho orgánu“, pretože bola zamietnutá jej žiadosť o obnovenie prechodného pobytu

v Slovenskej republike na účely podnikania rozhodnutím Prezídia Policajného zboru, Úradu

hraničnej a cudzineckej polície v Bratislave a jej odvolanie proti tomuto rozhodnutiu.

3. Dňa 13. februára 2013 krajský súd vyzval sťažovateľku, či súhlasí s prerokovaním

veci bez nariadenia pojednávania a 15. marca 2013 sťažovateľka krajskému súdu oznámila,

že súhlasí s rozhodnutím krajského súdu bez nariadenia pojednávania.

4. Krajský súd bol v jej veci odvtedy nečinný, preto doručila 14. novembra 2014

predsedovi krajského súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy, ktorý jej sťažnosť uznal ako

dôvodnú. Podpredseda krajského súdu v odpovedi na jej sťažnosť z 1. decembra 2014

uviedol, že žalovaný 21. februára 2013 nesúhlasil s prerokovaním veci bez nariadenia

pojednávania a 20. marca 2013 doručil krajskému súdu vyjadrenie k žalobe. Okrem toho

z jeho odpovede vyplýva, že krajský súd vyzval 27. novembra 2014 sťažovateľku

na zaplatenie súdneho poplatku, a tiež to, že vec bude „prednostne vytýčená

na pojednávanie v mesiacoch január alebo február 2015“.

5. Sťažovateľka v dôsledku nečinnosti krajského súdu navrhuje, aby ústavný súd

rozhodol, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

bolo a prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa domáha

priznania finančného zadosťučinenia v sume 15 000 € a úhrady trov právneho zastúpenia.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

( tiež napr. , , , ). K iným

dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.

nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná

v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

9. Predmetom sťažnosti sťažovateľky je námietka porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

11. Ústavný súd konštatuje, že hoci skutočnosti uvádzané sťažovateľkou sú aj

dôvodné, ako to vyplýva z odpovede krajského súdu na jej sťažnosť na prieťahy z 1.

decembra 2014, ale na druhej strane ešte celková doba konania pred krajským súdom dva

roky (ak navyše po podaní žaloby vo februári 2013 a tiež v novembri 2014 vykonával súd

niektoré procesné úkony) je na hranici ústavnej akceptovateľnosti. Podpredseda krajského

súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľku navyše ubezpečil, že vo veci bude nariadené

pojednávanie v januári alebo februári 2015 (čo sa aj podľa zistenia ústavného súdu skutočne

aj stalo, pretože krajský súd nariadil termín pojednávania na 27. február 2015), teda jej

sťažnosť proti postupu krajskému súdu je ̶pre tento čas ̶zjavne neopodstatnená (podobne

a ).

12. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na

prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil možnosť podať sťažnosť

na prieťahy v súdnom konaní podľa a nasl. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ).

13. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,

ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ). Účinnosť takého právneho

prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu

konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť

[§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“. Napokon podľa tretieho odseku

predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že

sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak

je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“. V

súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo

iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a

slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je

jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

14. Zo zistení ústavného súdu je zrejmé, že sťažovateľka nepočkala na vybavenie ňou

podanej sťažnosti na prieťahy podpredsedom krajského súdu, ale v podstate súbežne

(o necelý mesiac) po jeho odpovedi podala aj sťažnosť na ústavnom súde. Keďže jej sťažnosť

však na krajskom súde nezostala bez odozvy, čím došlo k naplneniu podstaty a zmyslu tohto

inštitútu (sťažnosti na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch, pozn.), z uvedených dôvodov

ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa

mohol odmietnuť aj pre jej neprípustnosť (napr. , ,

).

15. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný

súd zaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015