Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 561/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD.,

vedené pod sp. zn. , , , ,

Rvp 11455/2012, , a sp. zn. , vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , základného práva vlastniť majetok podľa

, základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 , , práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno

v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. ,

Rvp 11452/2012, , , , ,

Rvp 11457/2012 a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. augusta

2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorými namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“), základného

práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

, , ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 14 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej „okresný súd“ alebo

„exekučný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. (ďalej len „napadnuté konania“).

Z ôsmich sťažností (s takmer identickým obsahom odlišujúcim sa len v označení

povinného, čísla zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených konaní, pod ktorými sú

konania vedené súdnym exekútorom a pred exekučným súdom) vyplýva, že sťažovateľka

v predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora

o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej

v o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd

o udelenie poverení na vykonanie exekúcií v napadnutých konaniach.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o jej žiadostiach na udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci

podľa jej názoru nevykazujú atribúty mimoriadnej právnej zložitosti a spĺňajú všetky

formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom, resp. zákonom

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

Vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu

sťažovateľka uvádza, že naposledy 25. mája 2011 podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy

v ňou iniciovaných konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje

sťažnosti nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Podľa tvrdení sťažovateľky postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

malo dôjsť k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa ,

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru,

základného práva vlastniť majetok podľa a práva na ochranu majetku

podľa dodatkového protokolu, ako aj a dohovoru

upravujúcich zákaz diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené práva, aby

okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby bol okresný súd zaviazaný

zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. , , , ,

Rvp 11455/2012, , a sp. zn. a z tohto

obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom

na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené

v bode l výroku tohto uznesenia.

3. Sťažovateľka porušenie svojich označených práv vidí primárne v nečinnosti

okresného súdu v napadnutých konaniach, ktorá pretrváva aj napriek využitiu sťažností

v zmysle § 62 ods. 1 zákona o súdoch adresovaných predsedovi okresného súdu

a sekundárne v dôsledku porušenia jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru argumentačne odvádza a namieta aj porušenie svojich ostatných

označených práv postupom okresného súdu v napadnutých konaniach.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Sťažovateľka tiež napriek tomu, že na úvodnej strane sťažností uvádza ako prílohy

„listiny podľa textu“, ústavnému súdu (okrem splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne

písomné podklady.

Vzhľadom na charakter námietok, ktorými sťažovateľka odôvodňuje svoje sťažnosti

(nečinnosť okresného súdu) a tvrdí porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote, od ktorého potom odvádza aj porušenie svojich ostatných

označených práv, sa ústavný súd zameral na posúdenie vyčerpania účinných právnych

prostriedkov, ktoré mala k dispozícii na ochranu svojich označených práv, a tým aj

posúdenie prípustnosti jej sťažností podľa . V tomto

prípade je prípustnosť sťažností viazaná na vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré

sťažovateľke zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu ústavný súd poukazuje na to,

že špecifickosť sťažnosti podľa spočíva okrem iného aj v tom, že k jej

podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva

aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného

súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým

všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy

prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní (podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch) je poskytnutie príležitosti

tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym

postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, predmetom ktorej je

namietané porušenie základného práva podľa (čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil právne

prostriedky podľa zákona o súdoch ( ), avšak ich

využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.

Ústavný súd zásadne považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3

ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona].

2.1 Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu

25. mája 2011 uplatnila sťažnosti na prieťahy v konaniach adresované predsedovi

okresného súdu, pričom zároveň zo sťažnosti vedenej pod sp. zn. vyplýva,

že návrh na vykonanie exekúcie adresovaný súdnemu exekútorovi sťažovateľka spísala 13.

júla 2011, v prípade sťažnosti vedenej pod sp. zn. takýto návrh spísala 24.

mája 2011, v prípade sťažnosti vedenej pod sp. zn. takýto návrh spísala 3.

mája 2011, v prípade sťažnosti vedenej pod sp. zn. takýto návrh spísala 28.

júna 2011 a v prípade sťažnosti vedenej pod sp. zn. 11458/2012 takýto návrh spísala 20. júla

2011. K uvedeným sťažnostiam ústavný súd konštatuje, že tvrdenia sťažovateľky v nich

obsiahnuté sú absurdné, pretože k podaniu sťažností na prieťahy malo dôjsť predtým, ako

sťažovateľka spísala návrhy na vykonanie exekúcie, respektíve s krátkym časovým

odstupom (necelý mesiac) od spísania návrhu na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc

z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že tvrdenia sťažovateľky o využití sťažnosti

na prieťahy v napadnutých konaniach (sp. zn. , ,

Rvp 11456/2012, a sp. zn. ) podľa § 62 ods. 1 a nasl.

zákona o súdoch nemožno prima facie považovať za efektívne a účinné využitie tohto

nástroja ochrany označených práv sťažovateľky. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosti

vedené pod sp. zn. , , ,

a sp. zn. odmietol podľa z dôvodu

neprípustnosti, pretože sťažovateľka nevyužila účinne právne prostriedky podľa zákona

o súdoch ( ).

2.2 Pokiaľ ide o sťažnosti vedené pod sp. zn. ,

a sp. zn. , v týchto prípadoch sťažovateľka k svojim sťažnostiam

nepripojila, ako už bolo uvedené, žiadne prílohy okrem splnomocnenia na zastupovanie

pred ústavným súdom, a teda ani dôkaz o využití právneho prostriedku ochrany svojich

označených práv, ktorým v okolnostiach prípadu je kópia sťažnosti sťažovateľky

na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, čo neumožňuje ústavnému súdu

náležite preskúmať prípustnosť sťažnosti podľa . Keďže

ide o povinnú náležitosť sťažnosti v prípadoch, ak sa namieta porušenie základného práva

podľa , respektíve práva podľa dohovoru, zároveň majúc

na zreteli to, že sťažovateľka je v týchto konaniach zastúpená kvalifikovaným právnym

zástupcom, a skutočnosť, že ústavný súd už v typovo zhodných veciach sťažovateľky

vo svojich rozhodnutiach identifikoval a poukázal aj na tento nedostatok jej sťažností

(napr. z 20. júna 2012, z 3. júla 2012,

z 10. júla 2012), ústavný súd tieto sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkou uvádzané žiadosti

„o informáciu o stave konania“ a „urgencie“, aj keď opakované, nemožno podľa názoru

ústavného súdu považovať za podanie kvalifikovaných sťažností podľa § 62 a nasl. zákona

o súdoch (pozri napr. , ).

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2012