Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)III. ÚS 561/2012
PDF · 204.3 KB
No categories available
III. ÚS 561/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej
spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD.,
vedené pod sp. zn. Rvp 11451/2012, Rvp 11452/2012, Rvp 11453/2012, Rvp 11454/2012,
Rvp 11455/2012, Rvp 11456/2012, Rvp 11457/2012 a sp. zn. Rvp 11458/2012, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa
čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Komárno
v konaniach vedených pod sp. zn. 13 Er 1011/2011, sp. zn. 8 Er 840/2011,
sp. zn. 8 Er 480/2010, sp. zn. 10 Er 468/2010, sp. zn. 7 Er 330/2010, sp. zn. 8 Er 719/2011,
sp. zn. 5 Er 973/2011 a sp. zn. 5 Er 1058/2011 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 11451/2012,
Rvp 11452/2012, Rvp 11453/2012, Rvp 11454/2012, Rvp 11455/2012, Rvp 11456/2012,
Rvp 11457/2012 a sp. zn. Rvp 11458/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. III. ÚS 561/2012.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. augusta
2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorými namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného
práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 12 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 14 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej „okresný súd“ alebo
„exekučný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 13 Er 1011/2011, sp. zn. 8 Er 840/2011,
sp. zn. 8 Er 480/2010, sp. zn. 10 Er 468/2010, sp. zn. 7 Er 330/2010, sp. zn. 8 Er 719/2011,
sp. zn. 5 Er 973/2011 a sp. zn. 5 Er 1058/2011 (ďalej len „napadnuté konania“).
Z ôsmich sťažností (s takmer identickým obsahom odlišujúcim sa len v označení
povinného, čísla zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených konaní, pod ktorými sú
konania vedené súdnym exekútorom a pred exekučným súdom) vyplýva, že sťažovateľka
v predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora
o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej
v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal okresný súd
o udelenie poverení na vykonanie exekúcií v napadnutých konaniach.
Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o jej žiadostiach na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci
podľa jej názoru nevykazujú atribúty mimoriadnej právnej zložitosti a spĺňajú všetky
formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom, resp. zákonom
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).
Vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu
sťažovateľka uvádza, že naposledy 25. mája 2011 podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy
v ňou iniciovaných konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje
sťažnosti nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.
Podľa tvrdení sťažovateľky postupom okresného súdu v napadnutých konaniach
malo dôjsť k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku
podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru
upravujúcich zákaz diskriminácie.
V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou označené práva, aby
okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby bol okresný súd zaviazaný
zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
OSP.
V zmysle § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 11451/2012, Rvp 11452/2012, Rvp 11453/2012, Rvp 11454/2012,
Rvp 11455/2012, Rvp 11456/2012, Rvp 11457/2012 a sp. zn. Rvp 11458/2012 a z tohto
obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom
na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú,
rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené
v bode l výroku tohto uznesenia.
3. Sťažovateľka porušenie svojich označených práv vidí primárne v nečinnosti
okresného súdu v napadnutých konaniach, ktorá pretrváva aj napriek využitiu sťažností
v zmysle § 62 ods. 1 zákona o súdoch adresovaných predsedovi okresného súdu
a sekundárne v dôsledku porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru argumentačne odvádza a namieta aj porušenie svojich ostatných
označených práv postupom okresného súdu v napadnutých konaniach.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Sťažovateľka tiež napriek tomu, že na úvodnej strane sťažností uvádza ako prílohy
„listiny podľa textu“, ústavnému súdu (okrem splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne
písomné podklady.
Vzhľadom na charakter námietok, ktorými sťažovateľka odôvodňuje svoje sťažnosti
(nečinnosť okresného súdu) a tvrdí porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote, od ktorého potom odvádza aj porušenie svojich ostatných
označených práv, sa ústavný súd zameral na posúdenie vyčerpania účinných právnych
prostriedkov, ktoré mala k dispozícii na ochranu svojich označených práv, a tým aj
posúdenie prípustnosti jej sťažností podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V tomto
prípade je prípustnosť sťažností viazaná na vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré
sťažovateľke zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje
a na použitie ktorých je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch.
V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu ústavný súd poukazuje na to,
že špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej
podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva
aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného
súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým
všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny
mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy
prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05, III. ÚS 401/2008),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní (podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch) je poskytnutie príležitosti
tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym
postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, predmetom ktorej je
namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj vo vzťahu
k čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil právne
prostriedky podľa zákona o súdoch (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), avšak ich
využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.
Ústavný súd zásadne považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3
ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje
za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona].
2.1 Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu
25. mája 2011 uplatnila sťažnosti na prieťahy v konaniach adresované predsedovi
okresného súdu, pričom zároveň zo sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 11451/2012 vyplýva,
že návrh na vykonanie exekúcie adresovaný súdnemu exekútorovi sťažovateľka spísala 13.
júla 2011, v prípade sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 11452/2012 takýto návrh spísala 24.
mája 2011, v prípade sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 11456/2012 takýto návrh spísala 3.
mája 2011, v prípade sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 11457/2012 takýto návrh spísala 28.
júna 2011 a v prípade sťažnosti vedenej pod sp. zn. 11458/2012 takýto návrh spísala 20. júla
2011. K uvedeným sťažnostiam ústavný súd konštatuje, že tvrdenia sťažovateľky v nich
obsiahnuté sú absurdné, pretože k podaniu sťažností na prieťahy malo dôjsť predtým, ako
sťažovateľka spísala návrhy na vykonanie exekúcie, respektíve s krátkym časovým
odstupom (necelý mesiac) od spísania návrhu na vykonanie exekúcie. Vychádzajúc
z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že tvrdenia sťažovateľky o využití sťažnosti
na prieťahy v napadnutých konaniach (sp. zn. Rvp 11451/2012, Rvp 11452/2012,
Rvp 11456/2012, Rvp 11457/2012 a sp. zn. Rvp 11458/2012) podľa § 62 ods. 1 a nasl.
zákona o súdoch nemožno prima facie považovať za efektívne a účinné využitie tohto
nástroja ochrany označených práv sťažovateľky. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosti
vedené pod sp. zn. Rvp 11451/2012, Rvp 11452/2012, Rvp 11456/2012, Rvp 11457/2012
a sp. zn. Rvp 11458/2012 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu
neprípustnosti, pretože sťažovateľka nevyužila účinne právne prostriedky podľa zákona
o súdoch (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
2.2 Pokiaľ ide o sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 11453/2012, Rvp 11454/2012
a sp. zn. Rvp 11455/2012, v týchto prípadoch sťažovateľka k svojim sťažnostiam
nepripojila, ako už bolo uvedené, žiadne prílohy okrem splnomocnenia na zastupovanie
pred ústavným súdom, a teda ani dôkaz o využití právneho prostriedku ochrany svojich
označených práv, ktorým v okolnostiach prípadu je kópia sťažnosti sťažovateľky
na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, čo neumožňuje ústavnému súdu
náležite preskúmať prípustnosť sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Keďže
ide o povinnú náležitosť sťažnosti v prípadoch, ak sa namieta porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, respektíve práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň majúc
na zreteli to, že sťažovateľka je v týchto konaniach zastúpená kvalifikovaným právnym
zástupcom, a skutočnosť, že ústavný súd už v typovo zhodných veciach sťažovateľky
vo svojich rozhodnutiach identifikoval a poukázal aj na tento nedostatok jej sťažností
(napr. I. ÚS 306/2012 z 20. júna 2012, II. ÚS 215/2012 z 3. júla 2012, III. ÚS 330/2012
z 10. júla 2012), ústavný súd tieto sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkou uvádzané žiadosti
„o informáciu o stave konania“ a „urgencie“, aj keď opakované, nemožno podľa názoru
ústavného súdu považovať za podanie kvalifikovaných sťažností podľa § 62 a nasl. zákona
o súdoch (pozri napr. IV. ÚS 137/2012, III. ÚS 62/2012).
Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch
sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2012