Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 43/2013
PDF · 148.79 KB
No categories available
I. ÚS 43/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej
spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. B. F., PhD.,
vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Er 3307/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
24. augusta 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 12 ods. 2 ústavy, ako aj práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 14 dohovoru a práva
na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného
súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 23 Er 3307/2008 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v predmetnej veci podaným návrhom
požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor postupujúc podľa
procesnej úpravy obsiahnutej v zákone Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) následne požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v napadnutom konaní.
3. Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že vec nevykazuje prvky
nadmernej právnej zložitosti a spĺňa všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené
Exekučným poriadkom, resp. zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ nebola zo strany
okresného súdu oznámená ani spisová značka, pod ktorou sa napádané exekučné konanie
vedie. Sťažovateľke však spisová značka oznámená byť musela, keďže ju v sťažnosti
identifikuje.
4. Sťažovateľka uvádza, že vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny
postup okresného súdu v napadnutom konaní podala podľa § 62 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu viaceré sťažnosti
na prieťahy v uvedenom exekučnom konaní. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že napriek
podaným sťažnostiam okresný súd neuskutočnil žiadne účinné a efektívne opatrenia
na odstránenie porušovania jej práv.
5. Podľa tvrdení sťažovateľky postupom okresného súdu došlo v napadnutom konaní
k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného
práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1
dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz
diskriminácie.
6. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
okresného súdu v napadnutom konaní boli porušené ňou označené práva, aby okresnému
súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť
sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Sťažovateľka porušenie svojich označených práv vidí primárne v nečinnosti
okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá pretrváva aj napriek využitiu sťažností
v zmysle § 62 ods. 1 zákona o súdoch adresovaných predsedovi okresného súdu,
a sekundárne v dôsledku porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru argumentačne odvádza a namieta aj porušenie svojich ostatných
označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
10. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa
ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ
(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
11. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka napriek tomu, že na úvodnej strane
sťažnosti uvádza ako prílohy „listiny podľa textu“, ústavnému súdu (okrem splnomocnenia)
v prílohe nedoručila žiadne písomné podklady.
12. Vzhľadom na charakter námietok, ktorými sťažovateľka odôvodňuje svoju
sťažnosť (nečinnosť okresného súdu) a tvrdí porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote, od ktorého potom odvádza aj
porušenie svojich ostatných označených práv, sa ústavný súd zameral na posúdenie
vyčerpania účinných právnych prostriedkov, ktoré mala k dispozícii na ochranu svojich
označených práv, a tým aj posúdenie prípustnosti jej sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde. V tomto prípade je prípustnosť sťažnosti viazaná na vyčerpanie právnych
prostriedkov, ktoré sťažovateľke zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona
o súdoch. V kontexte doktríny subsidiarity totiž ústavný súd pristupuje k ochrane práv
sťažovateľa až vtedy, ak jeho základné práva a slobody alebo ľudské práva a základné
slobody neboli (alebo efektívne nemohli byť) ochránené iným orgánom verejnej moci,
v danom prípade všeobecným súdom.
13. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne považuje sťažnosť na prieťahy
podanú predsedovi súdu podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch za účinný prostriedok nápravy
prípadného porušenia práva na konanie bez zbytočných prieťahov (IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Ako je už uvedené v bode 11 tohto uznesenia, sťažovateľka ústavnému
súdu nepreukázala (napr. kópiou sťažnosti) podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch vyčerpanie
účinného prostriedku ochrany ňou označených práv, čo následne neumožňuje ústavnému
súdu náležite preskúmať prípustnosť sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
(porovnaj aj III. ÚS 561/2012). V sťažnosti podanej sťažovateľkou tak absentujú povinné
zákonom predpísané náležitosti.
14. Ústavný súd opätovne pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných
náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní
pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný
súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
15. Vzhľadom na to, že sťažnosť nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, v kontexte
toho, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a s ohľadom na to,
že ústavný súd už v typovo zhodných veciach sťažovateľky vo svojich rozhodnutiach
poukázal aj na už identifikované nedostatky jej sťažností (napr. I. ÚS 306/2012
z 20. júna 2012, II. ÚS 215/2012 z 3. júla 2012 a sp. zn. III. ÚS 330/2012 z 10. júla 2012),
ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu
nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
16. Keďže porušenie ostatných označených práv bolo argumentačne závislé
od vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, ústavný súd sťažnosť vo zvyšnej časti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
17. Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd
nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery tieto
v danej veci stratili opodstatnenie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. februára 2013