Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 62/2012
PDF · 133.08 KB
No categories available
III. ÚS 62/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Š. H., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., Advokátska
kancelária, P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/135/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Š. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
16. januára 2012 doručená sťažnosť Š. H., P. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/135/2009.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania
„o určenie zodpovednosti za chorobu z povolania“ na strane odporcu, ktoré sa začalo
na základe návrhu podaného 13. júla 2009.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „po opakovaných pojednávaniach, na ktorých
navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal svoje vymyslené tvrdenia“, okresný súd
rozsudkom z 18. mája 2010 návrh zamietol. Krajský súd v Trenčíne o podanom odvolaní
navrhovateľa rozhodol uznesením z 9. novembra 2010, ktorým prvostupňový rozsudok
zrušil ako nezákonný a vrátil vec okresnému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie,
pričom ho zaviazal vysloveným právnym názorom vykonať vo veci znalecké dokazovanie.
Sťažovateľ poukázal v sťažnosti na to, že okresný súd ustanovil ako znalca
zahraničný subjekt („znalca z Českej republiky“), ktorý podľa vyjadrenia sťažovateľa
znalecký posudok konajúcemu súdu dosiaľ nepredložil.
Ďalej sťažovateľ argumentoval, že konajúci súd upozornil na prieťahy v konaní
viacerými „urgenciami“, ktoré však ostali bezvýsledné. Zdôraznil, že konanie je poznačené
obštrukciami zo strany navrhovateľa, ktoré okresný súd nedokázal eliminovať, a že
dlhotrvajúce konania nepriaznivo pôsobí na jeho zdravotný stav.
Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
rozhodol vo veci nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 11/C/135/2009, prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,
priznal mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €, ako aj trovy právneho
zastúpenia.
Sťažovateľ formuloval v petite sťažnosti nesprávnu spisovú značku konania
(„11C/239/2009“), z obsahu odôvodnenia sťažnosti, ako aj z jej príloh však vyplýva, že ide
iba o zrejmú nesprávnosť, preto tento nedostatok preklenul ústavný súd bez toho, aby
vyzýval sťažovateľa na opravu podania, a zohľadnil správnu spisovú značku, pod ktorou je
konanie pred okresným súdom vedené.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže
ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd štandardne (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04, III. ÚS 401/2008)
považuje za účinný prostriedok nápravy slúžiaci ochrane základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov sťažnosť na postup súdu podanú podľa § 62 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi príslušného súdu. Účinnosť takého
právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj
znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje
povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj
disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že
účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní.
V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia orgán, ktorý
vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.
Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať predsedovi
príslušného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní je podľa konštantnej judikatúry ústavného
súdu poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.
I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05, III. ÚS 401/2008). Ústavný súd preto o sťažnosti,
ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba
za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal
k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto
podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon
sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých
použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej
ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Sťažovateľ sa k otázke vyčerpania účinného právneho prostriedku poskytovaného
príslušnými ustanoveniami zákona o súdoch na ochranu jeho základného práva nevyjadril.
Ústavný súd zistil, že tento prostriedok sťažovateľ nerealizoval, a teda sťažnosť na postup
súdu adresovanú predsedovi prislušného súdu podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch
v namietanom konaní okresného súdu dosiaľ nepodal.
Nad rámec ústavný súd dodáva, že prostriedok, ktorý zvolil sťažovateľ v snahe
dosiahnuť nápravu ochrany ústavou mu garantovaného základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov (zaslanie viacerých „urgencií“ konajúcemu súdu
k príslušnej spisovej značke), ústavný súd ako účinný právny prostriedok nápravy
akceptovať nemohol, a to z toho dôvodu, že tento požadovanú efektivitu nebol spôsobilý
poskytnúť. Podania sťažovateľa totiž neboli adresované subjektu disponujúcemu v tomto
smere adekvátnou zákonnou právomocou – predsedovi okresného súdu.
Zároveň ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovateľa neboli
preukázané ani také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť k odpusteniu
požiadavky na využitie účinného prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom
súde.
Vzhľadom na existenciu procesnej prekážky pre meritórne rozhodovanie o tom, či
v sťažovateľom označenom konaní okresného súdu bolo porušené jeho základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd jeho
sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu neprípustnosti.
Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných
náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom
všeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložil
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. februára 2012