Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 558/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., PhD.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , základného práva vlastniť

majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa , Slovenskej

republiky, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2012

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“), základného práva

vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 , , ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 14 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Komárno (ďalej „okresný súd“ alebo

„exekučný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v predmetnej veci požiadala súdneho

exekútora o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy

obsiahnutej v o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal

okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v napadnutom konaní. Okresný

súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Následne sťažovateľka

v sťažnosti uvádza, že 18. novembra 2010 spísala a doručila okresnému súdu návrh

na zmenu súdneho exekútora.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o jej žiadosti na udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie na základe jej návrhu na zmenu súdneho exekútora z 18. novembra

2010 dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že táto vec podľa jej názoru nevykazuje atribúty

mimoriadnej právnej zložitosti a spĺňa všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené

Exekučným poriadkom, resp. v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

Vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu

sťažovateľka uvádza, že 23. marca 2012 podala v zmysle

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v ňou

iniciovanom konaní. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že na svoju sťažnosť nedostala

dosiaľ žiadnu odpoveď.

Podľa tvrdení sťažovateľky postupom okresného súdu v napadnutom konaní malo

dôjsť k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa ,

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru,

základného práva vlastniť majetok podľa a práva na ochranu majetku

podľa dodatkového protokolu, ako aj a dohovoru

upravujúcich zákaz diskriminácie.

V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní boli porušené ňou označené práva, aby okresnému

súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť

sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka porušenie svojich označených práv vidí primárne v nečinnosti okresného súdu

v napadnutom konaní, ktorá pretrváva aj napriek využitiu sťažnosti v zmysle § 62 ods. 1

zákona o súdoch adresovanej predsedovi okresného súdu a sekundárne v dôsledku

porušenia jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru argumentačne odvádza a namieta aj porušenie jej ostatných označených práv

postupom okresného súdu v napadnutom konaniach.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Sťažovateľka tiež napriek tomu, že na úvodnej strane sťažnosti uvádza ako prílohy

„listiny podľa textu“, ústavnému súdu (okrem splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne

písomné podklady.

Vzhľadom na charakter námietok, ktorými sťažovateľka odôvodňuje svoju sťažnosť

(nečinnosť okresného súdu) a tvrdí porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote, od ktorého potom odvádza aj porušenie svojich ostatných

označených práv, sa ústavný súd zameral na posúdenie vyčerpania účinných právnych

prostriedkov, ktoré mala k dispozícii na ochranu svojich označených práv, a tým aj

posúdenie prípustnosti jej sťažnosti podľa . V tomto

prípade je prípustnosť sťažností viazaná na vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré

sťažovateľke zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na

použitie ktorých je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu ústavný súd poukazuje na to,

že špecifickosť sťažnosti podľa spočíva okrem iného aj v tom, že k jej

podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva

aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného

súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým

všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy

prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní (podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch) je poskytnutie príležitosti

tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym

postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, predmetom ktorej je

namietané porušenie základného práva podľa (čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil právne

prostriedky podľa zákona o súdoch ( ), avšak ich

využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.

Ústavný súd zásadne považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3

ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona].

Ako už bolo uvedené, sťažovateľka k svojej sťažnosti nepripojila žiadne prílohy

okrem splnomocnenia na zastupovanie pred ústavným súdom, a teda ani dôkaz o využití

právneho prostriedku ochrany svojich označených práv, ktorým v okolnostiach prípadu je

kópia sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, čo

neumožňuje ústavnému súdu náležite preskúmať prípustnosť sťažnosti podľa § 53 ods. 1

. Keďže ide o povinnú náležitosť sťažnosti v prípadoch, ak sa

namieta porušenie základného práva podľa , respektíve práva podľa

ods. 1 dohovoru, zároveň majúc na zreteli to, že sťažovateľka je v týchto konaniach

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a skutočnosť, že sťažovateľka svoju

sťažnosť nedoplnila, a to aj napriek tomu, že ústavný súd už v typovo zhodných veciach

sťažovateľky vo svojich rozhodnutiach opakovane identifikoval a poukázal aj na tento

nedostatok jej sťažností (napr. z 20. júna 2012, z 3. júla

2012, z 10. júla 2012), ústavný súd túto sťažnosť odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkou uvádzané žiadosti

„o informáciu o stave konania“ a „urgencie“, aj keď opakované, nemožno podľa názoru

ústavného súdu považovať za podanie kvalifikovaných sťažností podľa § 62 a nasl. zákona

o súdoch (pozri napr. , ).

Ústavný súd pre úplnosť dodáva, že skutočnosti uvádzané sťažovateľkou okrem

iného indikujú, že sťažnosť bolo možné odmietnuť aj z dôvodu jej neprípustnosti, pretože

sťažovateľka podala svoju sťažnosť adresovanú ústavnému súdu ani nie po dvoch

mesiacoch od podania sťažnosti na prieťahy v konaní, prípadne z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti, pretože sťažovateľka namietala porušenie svojich označených práv len

v súvislosti s relevantnou fázou exekučného konania, a to prieťahmi v napadnutom konaní

od podania návrhu sťažovateľky okresnému súdu na zmenu exekútora v napadnutom

konaní, pričom od doručenia uvedeného návrhu sťažovateľky okresnému súdu do doručenia

sťažnosti ústavnému súdu uplynulo 17 mesiacov, a táto doba tvrdenej nečinnosti okresného

súdu podľa názoru ústavného súdu ešte sama osebe bez ďalšieho neindikuje ústavne

relevantnú intenzitu potrebnú na vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľky.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2012