Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 143/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

doc. JUDr. B. F., PhD., Advokátska kancelária F., s. r. o., B., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , základného práva vlastniť majetok podľa

, základného práva na súdnu ochranu podľa

, , práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“), základného práva

vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 , , ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 14 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej „okresný súd“ alebo

„exekučný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v predmetnej veci návrhom požiadala súdneho

exekútora o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy

obsiahnutej v o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) následne požiadal

okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v napadnutom konaní.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že vec nevykazuje prvky

nadmernej právnej zložitosti a spĺňa všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené

Exekučným poriadkom, resp. v znení

neskorších predpisov. Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ nebola zo strany okresného súdu

oznámená ani spisová značka, pod ktorou sa napadnuté exekučné konanie vedie.

Sťažovateľke však spisovú značku, pod ktorou sa konanie vedie, oznámená byť musela,

keďže ju v sťažnosti identifikuje.

Sťažovateľka tiež uvádza, že vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny

postup okresného súdu v napadnutých konaniach podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy

v ňou iniciovanom exekučnom konaní. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na sťažnosť

nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Podľa tvrdení sťažovateľky postupom okresného súdu v napadnutom konaní malo

dôjsť k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa ,

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru,

základného práva vlastniť majetok podľa a práva na ochranu majetku

podľa dodatkového protokolu, ako aj k porušeniu a dohovoru

upravujúcich zákaz diskriminácie.

V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní boli porušené ňou označené práva, aby okresnému

súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť

sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Sťažovateľka porušenie svojich označených práv vidí primárne v nečinnosti

okresného súdu v napadnutom konaní, ktorá pretrváva aj napriek využitiu sťažnosti

v zmysle § 62 ods. 1 zákona o súdoch adresovanej predsedovi okresného súdu, a sekundárne

v dôsledku porušenia jej základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru argumentačne odvádza a namieta aj porušenie svojich ostatných

označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka napriek tomu, že na úvodnej strane

sťažnosti uvádza ako prílohy „listiny podľa textu“, ústavnému súdu (okrem splnomocnenia)

v prílohe nedoručila žiadne písomné podklady.

Vzhľadom na charakter námietok, ktorými sťažovateľka odôvodňuje svoju sťažnosť

(nečinnosť okresného súdu) a tvrdí porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote, od ktorého potom odvádza aj porušenie svojich ostatných

označených práv, sa ústavný súd zameral na posúdenie vyčerpania účinných právnych

prostriedkov, ktoré mala k dispozícii na ochranu svojich označených práv, a tým aj na

posúdenie prípustnosti jej sťažnosti podľa . V tomto

prípade je prípustnosť sťažnosti viazaná na vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré

sťažovateľke zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch.

V kontexte doktríny subsidiarity totiž ústavný súd pristupuje k ochrane práv sťažovateľa až

vtedy, ak jeho základné práva a slobody alebo ľudské práva a základné slobody neboli

(alebo efektívne nemohli byť) ochránené iným orgánom verejnej moci, v danom prípade

všeobecným súdom.

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne považuje sťažnosť na prieťahy

predsedovi súdu podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch za účinný prostriedok nápravy

prípadného porušenia práva na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Sťažovateľka ústavnému súdu nepreukázala (napr. kópiou sťažnosti podľa

§ 62 ods. 1 zákona o súdoch) vyčerpanie účinného prostriedku ochrany ňou označených

práv, čo následne neumožňuje ústavnému súdu náležite preskúmať prípustnosť sťažnosti

podľa (porovnaj aj a ).

V sťažnosti podanej sťažovateľkou tak absentujú povinné zákonom predpísané náležitosti.

Ústavný súd opätovne pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí

vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (,

, , a iné).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Vzhľadom na to, že sťažnosť nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, v kontexte

toho, že sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a s ohľadom na to,

že ústavný súd už v typovo zhodných veciach sťažovateľky vo svojich rozhodnutiach

poukázal aj na už identifikované nedostatky jej sťažností (napr. z 20. júna

2012, z 3. júla 2012, z 10. júla 2012), ústavný súd

sťažnosť odmietol podľa z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí.

Keďže porušenie ostatných označených práv bolo argumentačne závislé od

vyslovenia porušenia základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd sťažnosť vo zvyšnej časti podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Rozhodovaním o ďalších procesných návrhoch sťažovateľky sa už ústavný súd

nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery tieto

v danej veci stratili opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2013