Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 515/2011
PDF · 155.65 KB
No categories available
II. ÚS 515/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. B., B., vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 S 155/09
a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. M. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. augusta
2011 doručená sťažnosť JUDr. M. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 S 155/09.
Z obsahu sťažnosti vyplýva:
„Týmto podávam Ústavnému súdu Slovenskej republiky sťažnosť podľa čl. 127
ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky vo veci zbytočných
prieťahov v konaní vedenom na Krajskom súde Bratislava pod č. 4 S 155/09-42, ktorému
som 4. augusta 2009 podala žalobu - preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vydaného podľa § 19 ods. 20 zákona č. 580/2004
Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci ročného
zúčtovania poistného na povinné verejné zdravotné poistenie za rok 2005.
Súd do dnešného dňa nevydal rozhodnutie; urobil len jeden procesný úkon, ktorým
ma podaním zo dňa 17. augusta 2009, ktoré mi bolo doručené 21. augusta 2009, vyzval na
písomné vyjadrenie, či súhlasím s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Využila
som možnosť nevyjadriť sa, keďže som súhlasila s prejednaním veci bez nariadenia
pojednávania. ...
Zastávam názor, že nečinnosťou súdu bolo porušené moje právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, ktoré mi zaručuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Vzhľadom na to, že súd neprerokoval moju žalobu bez zbytočných prieťahov, žiadam
Ústavný súd Slovenskej republiky, aby
a) vyslovil, že v prípade sťažovateľky bolo porušené jej právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, ktoré jej zaručuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky;
b) uložil súdu povinnosť rozhodnúť o žalobe týkajúcej sa nedoplatku z ročného
zúčtovania poistného na povinné verejné zdravotné poistenie za rok 2005 vedenej pod
č. 4 S 155/09-42;
c) rozhodol o finančnom zadosťučinení vo výške 1500 eur pre sťažovateľku
s ohľadom na vysokú spoločenskú nebezpečnosť dlhodobo pretrvávajúcej aplikačnej praxe
týkajúcej sa ročného zúčtovania poistného na povinné verejné zdravotné poistenie, ktorú
svojou nečinnosťou arogantne a cielene podporuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, ktorý konal až potom, keď som bola nútená využiť všetky možné právne
prostriedky, aby som sa domohla po vyše dvoch rokoch úporného snaženia vydania
rozhodnutia a v tejto nečinnosti pokračuje aj orgán súdnej moci bez toho, aby tento prípad
bol právne a fakticky zložitý a aby som ja ako účastník konania marila svojim správaním
priebeh konania; stačí len s porozumením čítať formulácie príslušných ustanovení zákona
č. 580/2004 Z. z., porovnať ich s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky
a vziať do úvahy nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 126/07 k záväznosti
legislatívnych pravidiel tvorby právnych predpisov. Ročné zúčtovanie poistného na povinné
verejné zdravotné poistenie za rok 2005 bolo prvým ročným zúčtovaním po zavedení tohto
inštitútu a keďže formulácie zákona č. 580/2004 Z. z. v častiach upravujúcich ročné
zúčtovanie sa vecne významne nezmenili, malo by byť v záujme Slovenskej republiky
vyriešiť tento pretrvávajúci problém definitívne. Od roku 2006 márne čakám na akékoľvek
právoplatné rozhodnutie v danej veci.
Dávam do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky predbežne prerokoval
moju prvú sťažnosť na nečinnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
a uznesením č. III. ÚS 4/09-8 zo dňa 14. januára 2009 ju zamietol pre nedostatok
právomoci.
S ohľadom na zbytočné prieťahy v konaní súdu nenavrhujem žiadne dôkazy;
domnievam sa, že predložené dôkazy preukazujúce porušenie mnou uvedených práv by
mohli byť postačujúce aj s ohľadom na dôkazy predložené v predchádzajúcej sťažnosti
uvedenej v VI. časti...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 S 155/09.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej
rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,
vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona
č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi
prvostupňového súdu.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že
účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne
prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,
alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17
ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj
po nadobudnutí účinnosti nového čl. 127 ústavy, zásadne považuje za účinný prostriedok
ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako
aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka sťažnosť na
prieťahy v napadnutom konaní nepodala a ani netvrdí, že ju nepodala z dôvodov hodných
osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jej
sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú
judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04) dospel k záveru, že vzhľadom na
okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl.
zákona o štátnej správe súdov (s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) neumožnilo účinnú
ochranu základného práva sťažovateľky priznaného jej podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a preto
podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde bolo potrebné jej sťažnosť
odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe všeobecného
súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby –
samozrejme po využití účinných prostriedkov nápravy – opätovne podala sťažnosť pre
porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. novembra 2011