Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 515/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. B., B., vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. augusta

2011 doručená sťažnosť JUDr. M. B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

„Týmto podávam Ústavnému súdu Slovenskej republiky sťažnosť podľa čl. 127

ústavného vo veci zbytočných

prieťahov v konaní vedenom na Krajskom súde Bratislava pod č. -42, ktorému

som 4. augusta 2009 podala žalobu - preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu pre

dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vydaného podľa

Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo veci ročného

zúčtovania poistného na povinné verejné zdravotné poistenie za rok 2005.

Súd do dnešného dňa nevydal rozhodnutie; urobil len jeden procesný úkon, ktorým

ma podaním zo dňa 17. augusta 2009, ktoré mi bolo doručené 21. augusta 2009, vyzval na

písomné vyjadrenie, či súhlasím s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Využila

som možnosť nevyjadriť sa, keďže som súhlasila s prejednaním veci bez nariadenia

pojednávania. ...

Zastávam názor, že nečinnosťou súdu bolo porušené moje právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, ktoré mi zaručuje .

Vzhľadom na to, že súd neprerokoval moju žalobu bez zbytočných prieťahov, žiadam

Ústavný súd Slovenskej republiky, aby

a) vyslovil, že v prípade sťažovateľky bolo porušené jej právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ktoré jej zaručuje ;

b) uložil súdu povinnosť rozhodnúť o žalobe týkajúcej sa nedoplatku z ročného

zúčtovania poistného na povinné verejné zdravotné poistenie za rok 2005 vedenej pod

č. -42;

c) rozhodol o finančnom zadosťučinení vo výške 1500 eur pre sťažovateľku

s ohľadom na vysokú spoločenskú nebezpečnosť dlhodobo pretrvávajúcej aplikačnej praxe

týkajúcej sa ročného zúčtovania poistného na povinné verejné zdravotné poistenie, ktorú

svojou nečinnosťou arogantne a cielene podporuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou, ktorý konal až potom, keď som bola nútená využiť všetky možné právne

prostriedky, aby som sa domohla po vyše dvoch rokoch úporného snaženia vydania

rozhodnutia a v tejto nečinnosti pokračuje aj orgán súdnej moci bez toho, aby tento prípad

bol právne a fakticky zložitý a aby som ja ako účastník konania marila svojim správaním

priebeh konania; stačí len s porozumením čítať formulácie príslušných ustanovení zákona

č. , porovnať ich s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky

a vziať do úvahy nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k záväznosti

legislatívnych pravidiel tvorby právnych predpisov. Ročné zúčtovanie poistného na povinné

verejné zdravotné poistenie za rok 2005 bolo prvým ročným zúčtovaním po zavedení tohto

inštitútu a keďže formulácie v častiach upravujúcich ročné

zúčtovanie sa vecne významne nezmenili, malo by byť v záujme Slovenskej republiky

vyriešiť tento pretrvávajúci problém definitívne. Od roku 2006 márne čakám na akékoľvek

právoplatné rozhodnutie v danej veci.

Dávam do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky predbežne prerokoval

moju prvú sťažnosť na nečinnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

a uznesením č. -8 zo dňa 14. januára 2009 ju zamietol pre nedostatok

právomoci.

S ohľadom na zbytočné prieťahy v konaní súdu nenavrhujem žiadne dôkazy;

domnievam sa, že predložené dôkazy preukazujúce porušenie mnou uvedených práv by

mohli byť postačujúce aj s ohľadom na dôkazy predložené v predchádzajúcej sťažnosti

uvedenej v VI. časti...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona

č. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi

prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj

po nadobudnutí účinnosti nového , zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka sťažnosť na

prieťahy v napadnutom konaní nepodala a ani netvrdí, že ju nepodala z dôvodov hodných

osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu jej

sťažnosti ( ), ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú

judikatúru (napr. , , ) dospel k záveru, že vzhľadom na

okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 17 a nasl.

zákona o štátnej správe súdov (s účinnosťou od 1. apríla 2005 podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) neumožnilo účinnú

ochranu základného práva sťažovateľky priznaného jej podľa a preto

podľa v spojení s bolo potrebné jej sťažnosť

odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe všeobecného

súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby –

samozrejme po využití účinných prostriedkov nápravy – opätovne podala sťažnosť pre

porušenie základných práv a slobôd podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2011