Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 101/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. N. P., Š., ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. N. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra

2012 doručená sťažnosť JUDr. N. P., Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti predovšetkým uvádza:

„Vo veci žaloby sťažovateľky zo dňa 25. 5. 2010 vo veci ochrany osobnosti, na

vyslovenie porušovania ľudských práv a základných slobôd, na vyslovenie porušovania

ústavných a zákonných práv, na vyslovenie porušenia práva na ochranu osobných údajov,

na vyslovenie neoprávnenosti zhromažďovania, spracovávania, rozširovania, zverejňovania

a iného zneužívania údajov o osobe, na vyslovenie neplatnosti zmluvy, na uloženie

povinnosti odstrániť protiprávny stav na OS Prešov bolo 1. 6. 2010 začaté a prebiehalo

súdne konanie pod sp. zn. . Dňa 5. 4. 2011 k predmetnému konaniu

sťažovateľka podala v zákonnej lehote podľa Dovolanie NS proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove č. k. , a z 8. 12. 2010,

doručeného sťažovateľke dňa 25. 03. 2011. Dňa 7. 6. 2011 k predmetnému konaniu

sťažovateľka doručila v zákonnej lehote podľa ) námietku proti miestnej

príslušnosti /proti postúpení veci/ z dôvodu rozhodnutia o postúpení predmetnej veci

okresnému súdu KE I.“

Podľa sťažovateľky je zjavné, že „Okresnému súdu KE I k predmetnému spisu bolo

podľa predsedníčky OS Prešov doručené Dovolanie sťažovateľky zo dňa 5. 4. 2011 proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. , a

z 8. 12. 2010 , na ktoré podľa predsedníčky bol upozornený OS KE I. Predmetné Dovolanie

OS KE I od 30. 5. 2011 doposiaľ teda až do 11. 12. 2012 nedoručil Najvyššiemu súdu

a doposiaľ sa s ním nevyporiadal a vo veci Dovolania nebolo uskutočnené žiadne konanie,

pričom za stavu dodržania sťažovateľkou zákonnej lehoty na jeho podanie, čím zo strany

OS KE I došlo k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, právo na súdnu ochranu a spravodlivosť bol jej tým spôsobený stav právnej

neistoty pretrvávajúci zo dňa 30. 5. 2011.“.

K námietke miestnej príslušnosti okresného súdu sťažovateľka predovšetkým

uvádza, že „Okresnému súdu KE I k predmetnému spisu, bola podľa predsedníčky OS

Prešov doručená námietka sťažovateľky zo dňa 7. 6. 2011 proti miestnej príslušnosti

OS KE I (námietka postúpenia veci), z ktorou podľa predsedníčky sa mal vysporiadať

OS KE I v zmysle príslušných zákonných ustanovení. S predmetnou námietkou sa OS KE I

však od 30. 5. 2011 doposiaľ teda až do 11. 12. 2012 nevysporiadal, nadriadenému súdu

námietku nepostúpil a vo veci námietky neuskutočnil žiadne konanie, pričom aj za stavu

dodržania sťažovateľkou zákonnej lehoty na jej podanie, čim zo strany OS KE I opakovane

došlo k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, právo

na súdnu ochranu a spravodlivosť a opakovane bol jej týmto spôsobený stav právnej

neistoty pretrvávajúcej zo dňa 30. 5. 2011. Ničím neopodstatnené prieťahy v namietanom

konaní OS KE I pretrvávajú skoro 18 mesiacov, čím súd braní sťažovateľke v realizácie jej

práva na súdnu ochranu. Zároveň porušením základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, spôsobením jej stavu právnej neistoty

a odmietnutím v súdnej ochrane došlo zo strany OS KE I k nesprávnemu úradnému postupu,

ktorým bola sťažovateľke odoprená spravodlivosť, pretože oneskorená spravodlivosť nie je

žiadna spravodlivosť.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo JUDr. N. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie jej záležitosti v

primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.:

porušené bolo.

2. Základné právo JUDr. N. P. na spravodlivé prejednanie veci zaručené v čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.: porušené bolo.

3. Základné právo JUDr. N. P. na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46

ods. 1 postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo.

4. Okresnému súdu Košice I Ústavný súd prikazuje, aby v namietanej sťažovateľkou

veci v konaní vedenom pod sp. zn.: konal bez zbytočných prieťahov.

5. JUDr. N. P. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 2 tisíc Eur, ktoré je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť do dvoch

mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia.“

Súčasťou sťažnosti je vyhlásenie sťažovateľky, že „neovláda slovenský jazyk

v dostatočnom rozsahu a využíva týmto svoje ústavné a zákonné právo... na komunikáciu

v jej materčine – ruštine“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal sťažnosť z hľadiska

existencie dôvodov na jej odmietnutie podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľka sťažnosťou namieta postup okresného súdu v napadnutom konaní

z dôvodov, že do času doručenia sťažnosti ústavnému súdu okresný súd „nedoručil

Najvyššiemu súdu“ dovolanie sťažovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

sp. zn. , a z 8. decembra 2010 (ďalej len

„uznesenie Krajského súdu v Prešove z 8. decembra 2010“) a nerozhodol o sťažovateľkou

doručenej námietke „miestnej príslušnosti OS KE I“ zo 7. júna 2011.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (a tiež práva podľa dohovoru), ústavný súd

v súlade so svojou ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti

predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa v spojení s a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany

základného práva podľa (a tiež práva podľa dohovoru), ktorý

vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd

treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj napr. ,

).

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa

zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil

protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd

preto o sťažnosti, predmetom ktorej je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (čo platí aj vo vzťahu k dohovoru), koná iba za predpokladu, že

sťažovateľ preukáže, že využil právne prostriedky podľa zákona o súdoch (§ 53 ods. 2

), avšak ich využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného

porušenia označených práv.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka žiadala Okresný súd Prešov (pred postúpením

veci z Okresného súdu Prešov na okresný súd s poukazom na § 84 Občianskeho súdneho

poriadku, pozn.) a následne okresný súd (po postúpení veci, pozn.) o poskytnutie informácií

týkajúcich sa napadnutého konania v súlade so o slobodnom

prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (sťažovateľka v sťažnosti poukazuje

na prípis predsedníčky Okresného súdu Prešov „Poskytnutie informácie po sp. zn.

“ a prípis predsedu okresného súdu „Poskytnutie informácií podľa zák.

, pod sp. zn. “, pozn.). V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje

na svoj právny názor, podľa ktorého žiadosti „o informáciu o stave konania“, aj keď

opakované, nemožno považovať za podanie kvalifikovaných sťažností podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch (pozri napr. ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto

časti sťažnosti konštatoval, že sťažovateľka nevyužila účinný právny prostriedok ochrany

v podobe sťažnosti na prieťahy podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch a nepreukázala ani to, že

uvedenú podmienku nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu

sťažnosti, čo zakladá dôvod na odmietnutie tejto časti jej sťažnosti ako neprípustnej (§ 25

ods. 2 a a ).

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní zameral aj na posúdenie, či nemožno

považovať sťažnosť v tejto časti za zjavne neopodstatnenú. V tejto súvislosti ústavný súd

preskúmal doterajší postup okresného súdu v napadnutom konaní, pričom z vyžiadaného

spisu okresného súdu zistil toto:

Predmetný spis bol okresnému súdu postúpený prípisom Okresného súdu Prešov

z 23. mája 2011 (na základe žalovaným vznesenej námietky miestnej príslušnosti

s poukazom na , pozn.); súčasťou označeného prípisu

bolo aj upozornenie adresované okresnému súdu o sťažovateľkou podanom dovolaní

zo 6. apríla 2011 a návrhu na vydanie predbežného opatrenia a na zabezpečenie dôkazu

z 20. mája 2011.

Okresný súd prijatie veci vedenej pôvodne Okresným súdom Prešov pod sp. zn.

potvrdil 30. mája 2011; vec sťažovateľky je okresným súdom vedená pod

sp. zn. .

Okresný súd uznesením č. k. -182 z 20. júna 2012 návrh sťažovateľky

na nariadenie predbežného opatrenia zamietol (sťažovateľke bolo označené uznesenie

v slovenskom jazyku doručené 2. augusta 2012).

Sťažovateľka 20. júla 2011 doručila okresnému súdu podanie označené ako „Žiadosť

o postúpení súdneho spisu do miestne príslušného Okresného súdu Prešov a doloženie

dôkazov“, pričom 17. augusta 2012 doručila okresnému súdu opakovanú námietku miestnej

nepríslušnosti.

Dňa 23. júla 2012 okresný súd uznesením č. k. -202 ustanovil

prekladateľku na účely prekladu uznesenia okresného súdu sp. zn. z 20. júna

2011 z jazyka slovenského do jazyka ruského.

Dňa 24. júla 2012 okresný súd postúpil spis Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o sťažovateľkou podanej námietke miestnej nepríslušnosti.

Krajský súd uznesením č. k. -210 z 5. septembra 2012 námietkam

sťažovateľky nevyhovel a rozhodol, že na konanie vo veci vedenej okresným súdom pod

sp. zn. , predtým vedenej Okresným súdom Prešov pod sp. zn.

, je miestne príslušný okresný súd.

Okresný súd uznesením č. k. -216 z 8. októbra 2012 ustanovil

prekladateľku z jazyka slovenského do jazyka ruského na účely prekladu uznesenia

krajského súdu č. k. -210 z 5. septembra 2012.

Na liste č. 240 sa nachádza poznámka zákonného sudcu z 27. novembra

2012 o doručovaní „rozhodnutí z č. l. 182 a 210“ (uznesenie okresného súdu

č. k. -182 z 20. júna 2012 a uznesenie krajského súdu

č. k. -210 z 5. septembra 2012, pozn.) preložených do ruského jazyka. Zo

spisu vyplýva, že uznesenia okresného súdu a krajského súdu boli doručované aj

sťažovateľke, pričom zásielka bola vrátená ako nedoručená 4. januára 2013. Z doručenky

vyplýva, že prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie bol

vykonaný 7. decembra 2012 a následne opakovane 10. decembra 2012, keď bola zásielka

zároveň uložená na lehotu. Opätovné doručovanie označených uznesení uskutočnil okresný

súd 14. januára 2013.

Dovolanie sťažovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 8. decembra

2010 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) okresným

súdom doručované 28. januára 2013.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatoval, že v období po postúpení veci

okresný súd v napadnutom konaní nebol dlhodobejšie nečinný, keďže konal a rozhodoval

o procesných návrhoch sťažovateľky (námietka miestnej nepríslušnosti, požiadavka

prekladu súdnych rozhodnutí zo slovenského jazyka do ruského jazyka), pričom jeho postup

mal logickú postupnosť spočívajúcu v potrebe zabezpečiť ešte pred doručením dovolania

sťažovateľky najvyššiemu súdu právoplatné rozhodnutie o jej námietke miestnej

nepríslušnosti. Na ťarchu okresného súdu nemožno pripísať ani neúspešné doručovanie

zásielky obsahujúcej uznesenie okresného súdu z 20. júna 2012 a uznesenie krajského súdu

z 5. septembra 2012, ktorú si sťažovateľka neprevzala ani v úložnej lehote, keďže táto

zásielka bola sťažovateľke doručovaná riadne (v súlade so zákonom).

V nadväznosti na svoje zistenia ústavný súd poukázal na svoju doterajšiu judikatúru,

v zmysle ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, , , , ,

, ). Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu ani jednorazová

nečinnosť súdu v trvaní niekoľkých mesiacov nie je automaticky prejavom takej nečinnosti,

ktorá odôvodňuje vyslovenie zbytočných prieťahov v konaní (pozri napr. ,

). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že sa postup

všeobecného súdu v napadnutom konaní nevyznačoval takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (či

v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr.

, , , ).

Sumarizujúc dosiaľ uvedené ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu

v napadnutom konaní nebol síce dostatočne efektívny, ale podľa názoru ústavného súdu

nespôsobil také prieťahy v konaní, na základe ktorých by mohol po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani jej práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti

odmietol podľa z dôvodu neprípustnosti, ako aj

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľka sťažnosťou namieta aj porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, pričom z jej argumentácie

vyplýva, že ich porušenie namieta v priamej príčinnej súvislosti (z obdobných dôvodov)

s namietaným porušením svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd poukazujúc na svoj záver vyjadrený v časti II.1

tohto uznesenia, v zmysle ktorého v napadnutom konaní nie sú splnené podmienky

na vyslovenie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, konštatoval, že z uvedených dôvodov rovnako nemožno vyhovieť

sťažnosti ani v časti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby

ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch sťažovateľky uplatnených v jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2013