Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 526/2011
PDF · 123.37 KB
No categories available
IV. ÚS 526/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. decembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. L., P., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., P., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/42/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. L. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra
2011 doručená sťažnosť J. L., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr.
D. S., P. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/42/2010.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza, že podal 18. marca 2010
okresnému súdu žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam. Podľa neho napriek tomu, že požiadal okresný súd o nariadenie termínu
pojednávania podaniami z 26. mája 2010 a 24. júna 2010 (keď reagoval aj na výzvu na
zaplatenie súdneho poplatku), tento súd zatiaľ nezačal v jeho veci konať.
Sťažovateľ k tomu ďalej uvádza: „So sťažnosťou na prieťahy v konaní som sa
na predsedníčku Okresného súdu Piešťany neobracal, pretože je všeobecne známe, že
Okresný súd Piešťany je dlhodobo nedostatočne personálne obsadený a má veľký nápad
nových vecí, ako aj veľký počet starých nerozhodnutých vecí, na čo poukazuje pri
vybavovaní sťažností na prieťahy v konaní.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho
sťažnosť na ďalšie konanie a po prerokovaní vydal tento nález:
„1. Základné právo J. L., sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných
prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany
v konaní vedenom pod spisovou značkou 7 C/42/2010 porušené bolo.
2. Sťažovateľovi J. L. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3
319,00 €, ktoré je Okresný súd Piešťany povinný sťažovateľovi vyplatiť do 2 mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. Sťažovateľovi J. L. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 314,18
€ (2 úkony á 123,50 € prevzatie veci a spísanie sťažnosti, spolu 247,00 € + 2 x režijný
paušál á 7,41 € = 14,82 = 261,82 € + 20 % DPH 52,36 € 314,18 €), ktoré je Okresný súd
Piešťany povinný vyplatiť advokátke JUDr. D. S. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu ústavný súd poukazuje na to, že špecifickosť sťažnosti podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až
subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie
je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou
všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.
Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až
v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Predmetom konania pred ústavným súdom, ako to už bolo uvedené, je okrem iného
rozhodovanie o návrhu sťažovateľa smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorým boli
podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 42/2010, čím
malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva
účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3
ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je
poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav
zapríčinený nesprávnym postupom alebo nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti,
predmetom ktorej je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná
iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok podľa
zákona o súdoch (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), avšak jeho využitím nedosiahol
účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.
Ústavný súd zásadne považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3
ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV ÚS 278/04).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona].
Ústavný súd na základe uvedených skutočností, keď sťažovateľ, zastúpený
advokátkou, na základe úvah, ktoré nie sú relevantné, dosiaľ nevyužil právny prostriedok,
ktorý má k dispozícii, sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom
súde odmietol pre jej neprípustnosť.
Ústavný súd napokon dodáva, že nič nebráni tomu, aby v prípade podania sťažnosti
orgánu štátnej správy súdov a neúspešného uplynutia primeranej lehoty na prijatie opatrení
proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní sťažovateľ v nadväznosti na to zvážil
podanie novej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. decembra 2011