Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 132/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť R. D. a V. D., obaja bytom B., zastúpených advokátom Mgr.

J. K., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa

Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -108

z 29. novembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. D. a V. D. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2012

doručená sťažnosť R. D. a V. D., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

advokátom Mgr. J. K., B., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -108 z 29. novembra 2011 (ďalej

len „rozsudok krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva: „Návrhom na začatie konania

zo dňa 04. 06. 2010 podanom na Okresný súd Bratislava V Sťažovatelia žiadali, aby

prvostupňový súd vydal platobný rozkaz a zaviazal tak odporcov zaplatiť Sťažovateľom

sumu 2 000,00 EUR s príslušenstvom...

Okresný súd Bratislava V dňa 16. 07. 2010... vydal platobný rozkaz pod sp. zn.

, v ktorom návrhu Sťažovateľom v plnom rozsahu vyhovel...

Proti predmetnému platobnému rozkazu dňa 23. 11. 2010 podali odporcovia odpor...

Okresný súd Bratislava V vydal dňa 21. 03. 2011 Rozsudok, č. k. ,

ktorým... návrh Sťažovateľov v plnom rozsahu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na náhradu trov konania...

Proti Rozsudku Okresného súdu Bratislava V podali Sťažovatelia... odvolanie...

O podanom odvolaní Krajský súd v Bratislave dňa 29. 11. 2011 rozhodol tak, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.“

Sťažovatelia sa domnievajú, že rozsudkom krajského súdu bolo porušené ich právo

podľa , keďže rozsudok krajského súdu je arbitrárny a nedostatočne

zdôvodnený. V ďalšej časti sťažnosti sťažovatelia podrobne odôvodňujú porušenie ich

základného práva podľa .

Sťažovatelia tiež uvádzajú, že proti rozsudku krajského súdu podali dovolanie.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol o ich sťažnosti týmto nálezom:

„Základné právo Sťažovateľov na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky, bolo postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn.

a Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -108 zo dňa

29. 11. 2011 porušené.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -108 zo dňa 29. 11. 2011

sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 700,00 EUR

(slovom sedemsto euro), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť Sťažovateľom trovy právneho

zastúpenia, ktoré budú vyčíslené v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia, a to do 15 dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa

rozsudkom krajského súdu.

Z vplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným

orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného

vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu

právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody

za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis

mutandis ). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je

okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba

k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých namieta

a ktorý mu umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva

alebo slobody ().

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovatelia podali vo veci

dovolanie ešte predtým (t. j. 3. februára 2012), ako podali sťažnosť ústavnému súdu podľa

(6. marca 2012). V okolnostiach daného prípadu tak sťažovatelia

podaním dovolania, ako aj podaním sťažnosti podľa vedome vytvorili

stav, keď by o ich veci mali súbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu [Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací a ústavný súd],

čo v podmienkach právneho štátu, ktorý rešpektuje princíp právnej istoty, nie je ústavne

aprobovateľné, pretože by tým mohlo dôjsť k vydaniu dvoch rozdielnych rozhodnutí v tej

istej veci. Vzhľadom na to, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci sťažovateľa

predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie sťažnosti

ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu o poslednom procesnom

prostriedku, ktorý bol sťažovateľmi využitý, ako predčasné.

Ústavný súd sa v ostatnom období aj pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) odklonil od svojej predchádzajúcej judikatúry

a v súčasnosti vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva názor (napr. ,

), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku

(dovolanie) a súbežne podanej sťažnosti podľa je takáto sťažnosť

považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní.

Ústavný súd už v tejto súvislosti taktiež judikoval (napr. , ,

, ), že lehota na prípadné podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

po rozhodnutí o dovolaní bude považovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, s výnimkou prípadov, keď to konkrétne

okolnosti vecí zjavne vylučujú. Preto nie je odôvodnené, aby sťažovatelia v prípade,

ak podali dovolanie, zároveň podali aj sťažnosť podľa , pretože aj

za predpokladu, že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, nemožno

sťažnosť podľa smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť pre jej oneskorenosť (porovnaj k tomu tiež

rozsudok ESĽP z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Českej republike,

sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).

Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou sťažovateľov pred rozhodnutím

najvyššieho súdu o podanom dovolaní, mohol by neprípustne zasiahnuť do rozhodovania

všeobecných súdov. V prípade, že by ústavný súd čakal na rozhodnutie dovolacieho súdu,

mohlo by to viesť k predĺženiu konania o sťažnosti a navádzalo by to potenciálnych

sťažovateľov k obdobnému postupu, aký zvolili v danom prípade sťažovatelia, t. j.

k paralelnému podávaniu sťažnosti ústavnému súdu zároveň s podaním dovolania,

čo vzhľadom na už uvedené nie je opodstatnené.

Z týchto dôvodov sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne nezaoberal, ale

podľa zásady ratione temporis ju pri predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú

podľa v spojení s .

Pretože sťažnosť sťažovateľov bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

ich návrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. marca 2012