Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 140/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. apríla 2012

prerokoval vyhlásenie JUDr. Š. H., B., o odmietnutí sudcu Ústavného súdu Slovenskej

republiky Ladislava Orosza pre jeho predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz n i e j e v y l ú č e n ý

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky

pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. septembra

2011 doručené a 29. septembra 2011 doplnené vyhlásenie JUDr. Š. H., B. (ďalej len

„navrhovateľ“), podľa Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o odmietnutí

sudcu ústavného súdu Ladislava Orosza pre jeho predpojatosť v rozhodovaní vo veci

sťažnosti S., s. r. o., B. (ďalej len „odporca“), ktorou namieta porušenie základných práv

zaručených v a 4 a a

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 64/2008-

167 z 11. decembra 2008, vedenej ústavným súdom pod sp. zn. .

Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2011 až

do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená na prerokovanie a rozhodnutie

tretiemu senátu ústavného súdu, pričom sudcom spravodajcom je predseda tohto senátu.

Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz mal v rozhodovaní vo veci vedenej

pod sp. zn. zastúpiť sudcu ústavného súdu Juraja Horvátha, ktorý bol

z výkonu sudcovskej funkcie v tejto veci vylúčený uznesením ústavného súdu

č. k. -9 z 21. júna 2011.

Dôvody uplatnenej námietky predpojatosti obsahovala sťažnosť navrhovateľa

adresovaná Európskemu súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva:

«Sudca Ladislav Orosz sa prostredníctvom médií opakovane negatívne vyjadril

k odbornosti a kvalifikovanosti sťažovateľa, najmä v súvislosti s legitimitou zastávania

funkcie predsedu Najvyššieho súdu (v rokoch 1998-2003). Možno uviesť napríklad správu

vydanú S. 15. októbra 2000, kde Ladislav Orosz vtedy ako predseda Ústavnoprávneho

výboru parlamentu uviedol, že „spôsob konania predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky H.: je taký, že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii

nahradil niekto iný“. V ďalšej správe pre S. Ladislav Orosz uviedol okrem iného, že Š. H.

možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s SR.

Vzhľadom na tieto vyjadrenia Ladislava Orosza dalo sa tiež očakávať, že bude rovnako

negatívne pristupovať aj v disciplinárnom konaní proti sťažovateľovi. Opodstatnenosť

týchto obáv odôvodňovalo aj rozhodnutie samotného Ústavného súdu, č. -6

z 20. októbra 2010, ktorým senát Ústavného súdu vylúčil sudcu Ladislava Orosza z výkonu

sudcovskej funkcie v konaní vedenom pod sp. zn. vo vzťahu k sťažovateľovi

ako účastníkovi iného konania pred Ústavným súdom, a to bezprostredne pred

prejednávaním disciplinárnej veci...

Nestrannosť sudcu Ladislava Orosza v ostatnom čase je spochybnená aj v dôsledku

ním samým vymysleného nátlaku na jeho osobu (prostredníctvom manželky) v súvislosti

s konaním o ústavnosti Špeciálneho súdu (voči zriadeniu ktorého sťažovateľ mal od

začiatku námietky). Nepravdivosť nátlaku sa potvrdila právoplatným uznesením Okresného

riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície v K., ČVS: ORP-97/4-OVK-KE-

2011 zo 14. júna 2011, ktorým zastavilo trestné stíhanie vo veci narkotického útoku

na manželku s tým, že po rozsiahlom dokazovaní bolo preukázané, že sa narkotický útok

na jeho manželku nestal. Nemožno mať istotu o nestrannosti sudcu, ktorý verejne klame

a zavádza a prispôsobuje fakty svojmu účelu.»

K vyhláseniu o predpojatosti sa listom z 10. októbra 2011 vyjadril sudca ústavného

súdu Ladislav Orosz, v ktorom okrem iného uviedol:

«Námietku predpojatosti uplatnenú JUDr. Š. H. považujem za nedôvodnú

a konštatujem, že vo veci vedenej pod sp. zn. som pripravený rozhodovať

objektívne a nestranne.

Zároveň k námietke predpojatosti uplatnenej JUDr. Š. H. považujem za potrebné

uviesť nasledovné:

1. Z obsahu sťažnosti JUDr. Š. H. adresovanej Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) možno vyvodiť, že menovaný odôvodňuje svoju námietku predpojatosti

proti mojej osobe v zásade identickým spôsobom ako v iných veciach vedených ústavným

súdom (sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

), pričom podstata jeho námietky spočíva v tvrdení, že som sa v minulosti

(ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval

prostredníctvom médií k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy

z toho, že aj v konaniach pred ústavným súdom budem k jeho osobe pristupovať negatívne.

Vo všetkých uvedených veciach som na ním uplatnené námietky predpojatosti reagoval

svojimi vyjadreniami, na ktoré v podrobnostiach odkazujem aj v tomto prípade.

Pre ilustráciu uvádzam podstatné časti môjho vyjadrenia k námietke uplatnenej v konaní

vedenom pod sp. zn. , v rámci ktorého som v liste z 10. mája 2011 okrem

iného uviedol:

„V súvislosti s mojím názorom, že námietka predpojatosti uplatnená JUDr. Š. H. je

nedôvodná, považujem za vhodné poukázať na ,

podľa ktorého „Dôvodom na vylúčenie (sudcu, pozn.) nie sú okolnosti, ktoré spočívajú...

v jeho rozhodovaní v iných veciach“ v spojení s § 15a ods. 5 Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého „Ak sa námietka týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd

na námietku zaujatosti neprihliada...“, ktoré treba podľa môjho názoru vzhľadom na § 31a

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním o a postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ako aj podstatu a účel citovanej časti

ods. 3 primerane uplatniť aj na posúdenie námietky

predpojatosti vznesenej v konaní vedenom pod sp. zn. . Podstata a účel

citovanej časti totiž podľa môjho názoru

spočíva v požiadavke vylúčiť, aby rozdielne právne názory sudcu a účastníka konania, ktorý

zaujatosť tohto sudcu namieta, k určitým právnym problémom, ku ktorým sa vyjadrovali

v minulosti a ktoré nemajú priamy či nepriamy vzťah k veci, v rámci ktorej bola námietka

zaujatosti vznesená, zakladali dôvod na vylúčenie sudcu z rozhodovania predmetnej veci.

Zároveň považujem za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že dôvody, ktoré JUDr.

Š. H. uvádza ako dôvody mojej predpojatosti vo veci vedenej pod sp. zn.

(a tiež vo veci ), v konečnom dôsledku spochybňujú kontrolnú právomoc

Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), na ktorej realizácii som sa

v rozhodnom čase podieľal ako poslanec a predseda jej ústavnoprávneho výboru vo vzťahu

k výkonu štátnej správy na najvyššom súde, za ktorý v tomto období zodpovedal JUDr. Š. H.

ako vtedajší predseda najvyššieho súdu.

Dôvody, pre ktoré mám byť vylúčený z rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.

(a tiež vo veci sp. zn. ), uvádzané JUDr. Š. H., zasahujú podľa

môjho názoru aj do (ďalej len „“) garantovaného

práva poslancov národnej rady vyjadreného v jeho čl. 78 ods. 1 (nestíhateľnosť za výroky

pri výkone funkcie poslanca), aj keď uznávam, že ide o výklad extenzívny, ale pritom

zodpovedajúci podstate a účelu tohto ustanovenia . Rovnako tak považujem dôvody

mojej predpojatosti uvádzané JUDr. Š. H. aj ako neprimeraný zásah do článkom 26

garantovanej slobody prejavu ako základného politického práva, ktoré v podmienkach

parlamentnej demokracie požíva zvýšenú ochranu zvlášť vo vzťahu k poslancom

parlamentu.“

2. V sťažnosti adresovanej ESĽP JUDr. Š. H. tiež uvádza, že moja nestrannosť

„v ostatnom čase je spochybnená aj v dôsledku ním samým vymysleného nátlaku na jeho

osobu (prostredníctvom manželky), v súvislosti s konaním o ústavnosti Špeciálneho súdu

(voči zriadeniu ktorého sťažovateľ mal od začiatku námietky). Nepravdivosť nátlaku sa

potvrdila právoplatným uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru

kriminálnej polície v K. ČVS: ORP-97/4-OVK-KE-2011 zo 14. júna 2011...“. K tomuto

dôvodu uvádzanému JUDr. Š. H. považujem v tomto čase za postačujúce uviesť, že jeho

tvrdenie o právoplatnosti označeného uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru,

odboru kriminálnej polície v K. nie je pravdivé, keďže mojej manželke ako oznamovateľke

a poškodenej bolo toto uznesenie doručené do vlastných rúk až 29. septembra 2011, ktorá

v zákonnej lehote podala proti nemu sťažnosť, o ktorej nebolo zatiaľ rozhodnuté.

Nad rámec uvedeného považujem za potrebné tiež uviesť, že v konaní vedenom pod

sp. zn. nie je JUDr. Š. H. (riadnym) účastníkom konania. Svojím podaním

z 3. marca 2011 požiadal menovaný ústavný súd, aby mu boli za účelom vyjadrenia

doručené všetky podania účastníkov a prípadné rozhodnutia vo veci vzhľadom na to, že

v konaní pred Krajským súdom v Bratislave vedenom pod sp. zn. , ktoré je

sťažnosťou sťažovateľa S., s. r. o., v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn.

namietané, bol žalobcom. V nadväznosti na to uplatnil JUDr. Š. H.

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne advokátky JUDr. E. Ľ. námietku predpojatosti

proti pôvodnému sudcovi spravodajcovi JUDr. Jurajovi Horváthovi (právna zástupkyňa

označila JUDr. Š. H. v tejto námietke ako „dotknutého účastníka“ konania, pozn.).

JUDr. Juraj Horváth (ako pôvodný sudca spravodajca, pozn.) bol následne

uznesením č. k. -9 z 21. júna 2011 vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie

v konaní vedenom pod sp. zn. ...»

II.

Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť,

že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k

vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho

pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho

pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho

predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania

vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre

predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného

súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu

nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť ().

Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,

ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória

zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších

prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom, či jeho vzťahom k účastníkom

(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. ).

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať

a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto

práve rozhodnúť (napr. , ).

Navrhovateľ námietku predpojatosti sudcu ústavného súdu Ladislava Orosza

odôvodnil tým, že menovaný sudca sa v čase vykonávania funkcie poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky prostredníctvom médií negatívne vyjadroval k jeho odbornosti

a kvalifikovanosti v súvislosti s legitimitou zastávania funkcie predsedu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, pričom poukázal na skutočnosť, že z toho istého dôvodu bol

uznesením ústavného súdu č. k. -6 z 20. októbra 2010 vylúčený z výkonu

sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom sp. zn. .

Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz vo svojom vyjadrení uviedol, že námietku

predpojatosti uplatnenú navrhovateľom považuje za nedôvodnú a že vo veci vedenej pod

sp. zn. je pripravený rozhodovať objektívne a nestranne.

Ústavný súd už vo viacerých veciach zaujal stanovisko, keď uviedol:

„Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou

obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným

súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie

nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom

je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak to je napr. pri abstraktnej kontrole

právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho

zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4,

a ).“

Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Š. H. v konaní pred ústavným súdom

vedenom pod sp. zn. , ktorého osoby sa námietky predpojatosti uvedené

v podaní navrhovateľa výlučne týkajú, je prima facie iné/slabšie ako je postavenie vec

prerokúvajúceho senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych

účastníkov uvedeného konania pred všeobecným súdom. Za takejto situácie spravidla

nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu, ktorá sa týka

výlučne vzťahu namietaného sudcu ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu;

osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodného pred ústavným súdom

napadnutého konania, nebol ani členom senátu, ktorý o veci rozhodoval, a nepoukázal na

také skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou

sudcu Ladislava Orosza vo veci ústavného prieskumu rozhodnutia krajského súdu sp. zn.

.

Po preskúmaní podnetu navrhovateľa III. senát ústavného súdu nezistil také

skutočnosti, ktoré by podľa viedli k vylúčeniu

uvedeného sudcu z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde

pod sp. zn. . Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky

navrhovateľa podobného charakteru (, , ).

Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudca ústavného súdu Ladislav Orosz nie je

vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom

pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2012