Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 140/2012
PDF · 188.33 KB
No categories available
III. ÚS 140/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. apríla 2012
prerokoval vyhlásenie JUDr. Š. H., B., o odmietnutí sudcu Ústavného súdu Slovenskej
republiky Ladislava Orosza pre jeho predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn.
II. ÚS 340/09 a takto
rozhodol:
Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz n i e j e v y l ú č e n ý
z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky
pod sp. zn. II. ÚS 340/09.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. septembra
2011 doručené a 29. septembra 2011 doplnené vyhlásenie JUDr. Š. H., B. (ďalej len
„navrhovateľ“), podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.
z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o odmietnutí
sudcu ústavného súdu Ladislava Orosza pre jeho predpojatosť v rozhodovaní vo veci
sťažnosti S., s. r. o., B. (ďalej len „odporca“), ktorou namieta porušenie základných práv
zaručených v čl. 26 ods. 2 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 144 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 64/2008-
167 z 11. decembra 2008, vedenej ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 340/09.
Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2011 až
do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená na prerokovanie a rozhodnutie
tretiemu senátu ústavného súdu, pričom sudcom spravodajcom je predseda tohto senátu.
Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz mal v rozhodovaní vo veci vedenej
pod sp. zn. II. ÚS 340/09 zastúpiť sudcu ústavného súdu Juraja Horvátha, ktorý bol
z výkonu sudcovskej funkcie v tejto veci vylúčený uznesením ústavného súdu
č. k. III. ÚS 292/2011-9 z 21. júna 2011.
Dôvody uplatnenej námietky predpojatosti obsahovala sťažnosť navrhovateľa
adresovaná Európskemu súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva:
«Sudca Ladislav Orosz sa prostredníctvom médií opakovane negatívne vyjadril
k odbornosti a kvalifikovanosti sťažovateľa, najmä v súvislosti s legitimitou zastávania
funkcie predsedu Najvyššieho súdu (v rokoch 1998-2003). Možno uviesť napríklad správu
vydanú S. 15. októbra 2000, kde Ladislav Orosz vtedy ako predseda Ústavnoprávneho
výboru parlamentu uviedol, že „spôsob konania predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky H.: je taký, že by bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii
nahradil niekto iný“. V ďalšej správe pre S. Ladislav Orosz uviedol okrem iného, že Š. H.
možno odvolať aj podľa platného právneho stavu a bude to aj v súlade s Ústavou SR.
Vzhľadom na tieto vyjadrenia Ladislava Orosza dalo sa tiež očakávať, že bude rovnako
negatívne pristupovať aj v disciplinárnom konaní proti sťažovateľovi. Opodstatnenosť
týchto obáv odôvodňovalo aj rozhodnutie samotného Ústavného súdu, č. I. ÚS 352/2010-6
z 20. októbra 2010, ktorým senát Ústavného súdu vylúčil sudcu Ladislava Orosza z výkonu
sudcovskej funkcie v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 345/09 vo vzťahu k sťažovateľovi
ako účastníkovi iného konania pred Ústavným súdom, a to bezprostredne pred
prejednávaním disciplinárnej veci...
Nestrannosť sudcu Ladislava Orosza v ostatnom čase je spochybnená aj v dôsledku
ním samým vymysleného nátlaku na jeho osobu (prostredníctvom manželky) v súvislosti
s konaním o ústavnosti Špeciálneho súdu (voči zriadeniu ktorého sťažovateľ mal od
začiatku námietky). Nepravdivosť nátlaku sa potvrdila právoplatným uznesením Okresného
riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície v K., ČVS: ORP-97/4-OVK-KE-
2011 zo 14. júna 2011, ktorým zastavilo trestné stíhanie vo veci narkotického útoku
na manželku s tým, že po rozsiahlom dokazovaní bolo preukázané, že sa narkotický útok
na jeho manželku nestal. Nemožno mať istotu o nestrannosti sudcu, ktorý verejne klame
a zavádza a prispôsobuje fakty svojmu účelu.»
K vyhláseniu o predpojatosti sa listom z 10. októbra 2011 vyjadril sudca ústavného
súdu Ladislav Orosz, v ktorom okrem iného uviedol:
«Námietku predpojatosti uplatnenú JUDr. Š. H. považujem za nedôvodnú
a konštatujem, že vo veci vedenej pod sp. zn. II. US 340/09 som pripravený rozhodovať
objektívne a nestranne.
Zároveň k námietke predpojatosti uplatnenej JUDr. Š. H. považujem za potrebné
uviesť nasledovné:
1. Z obsahu sťažnosti JUDr. Š. H. adresovanej Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) možno vyvodiť, že menovaný odôvodňuje svoju námietku predpojatosti
proti mojej osobe v zásade identickým spôsobom ako v iných veciach vedených ústavným
súdom (sp. zn. IV. ÚS 75/09, sp. zn. IV. ÚS 345/09, sp. zn. PL. ÚS 92/2011, sp. zn.
PL. ÚS 93/2011), pričom podstata jeho námietky spočíva v tvrdení, že som sa v minulosti
(ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval
prostredníctvom médií k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy
z toho, že aj v konaniach pred ústavným súdom budem k jeho osobe pristupovať negatívne.
Vo všetkých uvedených veciach som na ním uplatnené námietky predpojatosti reagoval
svojimi vyjadreniami, na ktoré v podrobnostiach odkazujem aj v tomto prípade.
Pre ilustráciu uvádzam podstatné časti môjho vyjadrenia k námietke uplatnenej v konaní
vedenom pod sp. zn. PL. ÚS 93/2011, v rámci ktorého som v liste z 10. mája 2011 okrem
iného uviedol:
„V súvislosti s mojím názorom, že námietka predpojatosti uplatnená JUDr. Š. H. je
nedôvodná, považujem za vhodné poukázať na § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého „Dôvodom na vylúčenie (sudcu, pozn.) nie sú okolnosti, ktoré spočívajú...
v jeho rozhodovaní v iných veciach“ v spojení s § 15a ods. 5 Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého „Ak sa námietka týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd
na námietku zaujatosti neprihliada...“, ktoré treba podľa môjho názoru vzhľadom na § 31a
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním o a postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ako aj podstatu a účel citovanej časti § 14
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku primerane uplatniť aj na posúdenie námietky
predpojatosti vznesenej v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 345/09. Podstata a účel
citovanej časti § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku totiž podľa môjho názoru
spočíva v požiadavke vylúčiť, aby rozdielne právne názory sudcu a účastníka konania, ktorý
zaujatosť tohto sudcu namieta, k určitým právnym problémom, ku ktorým sa vyjadrovali
v minulosti a ktoré nemajú priamy či nepriamy vzťah k veci, v rámci ktorej bola námietka
zaujatosti vznesená, zakladali dôvod na vylúčenie sudcu z rozhodovania predmetnej veci.
Zároveň považujem za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že dôvody, ktoré JUDr.
Š. H. uvádza ako dôvody mojej predpojatosti vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 345/09
(a tiež vo veci IV. ÚS 75/09), v konečnom dôsledku spochybňujú kontrolnú právomoc
Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), na ktorej realizácii som sa
v rozhodnom čase podieľal ako poslanec a predseda jej ústavnoprávneho výboru vo vzťahu
k výkonu štátnej správy na najvyššom súde, za ktorý v tomto období zodpovedal JUDr. Š. H.
ako vtedajší predseda najvyššieho súdu.
Dôvody, pre ktoré mám byť vylúčený z rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.
IV. ÚS 345/09 (a tiež vo veci sp. zn. IV. ÚS 75/09), uvádzané JUDr. Š. H., zasahujú podľa
môjho názoru aj do Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) garantovaného
práva poslancov národnej rady vyjadreného v jeho čl. 78 ods. 1 (nestíhateľnosť za výroky
pri výkone funkcie poslanca), aj keď uznávam, že ide o výklad extenzívny, ale pritom
zodpovedajúci podstate a účelu tohto ustanovenia ústavy. Rovnako tak považujem dôvody
mojej predpojatosti uvádzané JUDr. Š. H. aj ako neprimeraný zásah do článkom 26 ústavy
garantovanej slobody prejavu ako základného politického práva, ktoré v podmienkach
parlamentnej demokracie požíva zvýšenú ochranu zvlášť vo vzťahu k poslancom
parlamentu.“
2. V sťažnosti adresovanej ESĽP JUDr. Š. H. tiež uvádza, že moja nestrannosť
„v ostatnom čase je spochybnená aj v dôsledku ním samým vymysleného nátlaku na jeho
osobu (prostredníctvom manželky), v súvislosti s konaním o ústavnosti Špeciálneho súdu
(voči zriadeniu ktorého sťažovateľ mal od začiatku námietky). Nepravdivosť nátlaku sa
potvrdila právoplatným uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru
kriminálnej polície v K. ČVS: ORP-97/4-OVK-KE-2011 zo 14. júna 2011...“. K tomuto
dôvodu uvádzanému JUDr. Š. H. považujem v tomto čase za postačujúce uviesť, že jeho
tvrdenie o právoplatnosti označeného uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru,
odboru kriminálnej polície v K. nie je pravdivé, keďže mojej manželke ako oznamovateľke
a poškodenej bolo toto uznesenie doručené do vlastných rúk až 29. septembra 2011, ktorá
v zákonnej lehote podala proti nemu sťažnosť, o ktorej nebolo zatiaľ rozhodnuté.
Nad rámec uvedeného považujem za potrebné tiež uviesť, že v konaní vedenom pod
sp. zn. II. ÚS 340/09 nie je JUDr. Š. H. (riadnym) účastníkom konania. Svojím podaním
z 3. marca 2011 požiadal menovaný ústavný súd, aby mu boli za účelom vyjadrenia
doručené všetky podania účastníkov a prípadné rozhodnutia vo veci vzhľadom na to, že
v konaní pred Krajským súdom v Bratislave vedenom pod sp. zn. 6 Co 64/2008, ktoré je
sťažnosťou sťažovateľa S., s. r. o., v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn.
II. ÚS 340/09 namietané, bol žalobcom. V nadväznosti na to uplatnil JUDr. Š. H.
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne advokátky JUDr. E. Ľ. námietku predpojatosti
proti pôvodnému sudcovi spravodajcovi JUDr. Jurajovi Horváthovi (právna zástupkyňa
označila JUDr. Š. H. v tejto námietke ako „dotknutého účastníka“ konania, pozn.).
JUDr. Juraj Horváth (ako pôvodný sudca spravodajca, pozn.) bol následne
uznesením č. k. III. ÚS 292/2011-9 z 21. júna 2011 vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie
v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 340/09...»
II.
Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť,
že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k
vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho
pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho
pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho
predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania
vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre
predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.
Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného
súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu
nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa
§ 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba
posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia
a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda
zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená
akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00).
Objektívna nestrannosť sa nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,
ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória
zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj
objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších
prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom, či jeho vzťahom k účastníkom
(resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010).
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo
výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať
a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich
nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.
Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie
všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto
práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
Navrhovateľ námietku predpojatosti sudcu ústavného súdu Ladislava Orosza
odôvodnil tým, že menovaný sudca sa v čase vykonávania funkcie poslanca Národnej rady
Slovenskej republiky prostredníctvom médií negatívne vyjadroval k jeho odbornosti
a kvalifikovanosti v súvislosti s legitimitou zastávania funkcie predsedu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, pričom poukázal na skutočnosť, že z toho istého dôvodu bol
uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 352/2010-6 z 20. októbra 2010 vylúčený z výkonu
sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom sp. zn. IV. ÚS 345/09.
Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz vo svojom vyjadrení uviedol, že námietku
predpojatosti uplatnenú navrhovateľom považuje za nedôvodnú a že vo veci vedenej pod
sp. zn. II. ÚS 340/09 je pripravený rozhodovať objektívne a nestranne.
Ústavný súd už vo viacerých veciach zaujal stanovisko, keď uviedol:
„Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou
obsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným
súdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie
nestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom
je ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak to je napr. pri abstraktnej kontrole
právnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho
zástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4,
§ 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).“
Postavenie predsedu najvyššieho súdu JUDr. Š. H. v konaní pred ústavným súdom
vedenom pod sp. zn. II. ÚS 340/09, ktorého osoby sa námietky predpojatosti uvedené
v podaní navrhovateľa výlučne týkajú, je prima facie iné/slabšie ako je postavenie vec
prerokúvajúceho senátu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych
účastníkov uvedeného konania pred všeobecným súdom. Za takejto situácie spravidla
nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu, ktorá sa týka
výlučne vzťahu namietaného sudcu ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho súdu;
osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodného pred ústavným súdom
napadnutého konania, nebol ani členom senátu, ktorý o veci rozhodoval, a nepoukázal na
také skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťou
sudcu Ladislava Orosza vo veci ústavného prieskumu rozhodnutia krajského súdu sp. zn.
Po preskúmaní podnetu navrhovateľa III. senát ústavného súdu nezistil také
skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde viedli k vylúčeniu
uvedeného sudcu z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde
pod sp. zn. II. ÚS 340/09. Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky
navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012, III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011).
Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudca ústavného súdu Ladislav Orosz nie je
vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom
pod sp. zn. II. ÚS 340/09.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. apríla 2012