Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 95/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. apríla 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

v konaní o sťažnosti J. F., B., zastúpenej advokátom JUDr. A. B., B., vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo J. F.podľa a právo podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur) ktoré j e

Okresný súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť J. F. trovy právneho zastúpenia v sume

485,24 € (slovom štyristoosemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov) na účet jej advokáta

JUDr. A. B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára

2012 doručená sťažnosť J. F., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr.

A. B., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka «... je účastníkom súdneho

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. v procesnom postavení

žalovanej. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k pozemkom v k. ú. Č.

Predmetné konanie sa začalo podaním žaloby na súde... 24. 9. 2008 na miestne

nepríslušný Okresný súd Považská Bystrica. Miestne nepríslušný Okresný súd Považská

Bystrica postúpil spis okresnému súdu, kde sa vedie pod spisovou značkou ...

Na pojednávaní dňa 2. 2. 2009 okresný súd bez návrhu ktoréhokoľvek z účastníkov

rozhodol, že sa nariaďuje vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie

a kartografie, „aby preskúmal či odporkyňa vlastní nejakú neknihovanú parcelu“. Od tohto

momentu je konanie pred okresným súdom poznačené zbytočnými prieťahmi. Procesné

uznesenie zo dňa 2. 2. 2009 vykonal okresný súd až písomným uznesením dňa 31. 8. 2009,

ktorým ustanovil do konania znalca Ing. J. M. zo Ž., s lehotou 60 dní odo dňa prevzatia

spisu na vypracovanie znaleckého posudku. Dňa 1. 10. 2009 toto uznesenie zmenil tak, že

ustanovil do konania namiesto znalca Ing. J. M. znalca Ing. M. K. zo Ž. Dňa 3. 11. 2009

zmenil okresný súd aj toto uznesenie tak, že miesto znalca Ing. M. K. ustanovil znalca Ing.

A. K. z N. Dňa 7. 10. 2010 sťažovateľka písomne urgovala okresný súd o ďalší postup vo

veci. Dňa 12. 11. 2010 podala sťažovateľka sťažnosť predsedníčke okresného súdu, kde

poukázala na to, že okresný súd na jej písomnú urgenciu nereagoval a v konaní dochádza k

zbytočným prieťahom, požiadala predsedníčku súdu o prijatie opatrení na odstránenie

prieťahov a o urýchlenie postupu vo veci. Dňa 22. 11. 2010 okresný súd uložil sťažovateľke,

aby zložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Dňa 23. 11. 2010 odpovedala

predsedníčka okresného súdu sťažovateľke, že upozornila zákonnú sudkyňu na povinnosť

konať vo veci bez zbytočných prieťahov a ospravedlnila sa sťažovateľke za vzniknuté

prieťahy v konaní; prisľúbila sledovanie veci v pravidelných intervaloch až do jej

právoplatného skončenia. Sťažovateľka napadla uznesenie o preddavku na trovy znaleckého

dokazovania odvolaním, ktoré krajský súd uznesením zo dňa 27. 4. 2011 uznal ako

nedôvodné a uznesenie okresného súdu potvrdil. Dňa 23. 6. 2011 okresný súd predĺžil

znalcovi lehotu na vypracovanie znaleckého posudku o 60 dní odo dňa poskytnutia

preddavku, súčasne upravil učtáreň súdu na zaplatenie preddavku na bankový účet znalca.

Od tej doby podľa vedomostí sťažovateľky súd vo veci nevykonal žiadny úkon.».

Sťažovateľka poukazuje na to, že «Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je

organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Takáto povinnosť je konkretizovaná jednak v , ktorý

súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby

ochrana ich práv bola rýchla a účinná, jednak v ,

podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd bez ďalších návrhov tak,

aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, a napokon v § 114 ods. 1

, podľa ktorého predseda senátu pripraví konanie tak, aby

bolo možné rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní...

Z hľadiska faktickej zložitosti veci možno konštatovať, že vec tvorí bežnú časť

rozhodovacej praxe všeobecných súdov a nevyznačuje sa špecifickosťou či osobitnou

náročnosťou, skutkovou či právnou.

Správanie sťažovateľky je súčinnostné, nijako sa na vzniknutých prieťahoch

nepodieľala. Sťažovateľka síce podala odvolanie voči uzneseniu zo dňa 22. 11. 2010,

ktorým jej okresný súd uložil zložiť preddavky na znalca, argumentujúc, že ona návrh na

ustanovenie znalca nepodala, ani znalecké dokazovanie nie je v jej prospech, pretože

dôkazné bremeno nesie v konaní žalobca; Ústavný súd SR však judikoval, že využitie

procesných práv účastníkov konania nemožno im započítať na ťarchu (mutatis mutandis

, ). Preto pokiaľ sťažovateľka využila svoje právo na podanie

odvolania, nijako sa na vzniknutých prieťahoch nepodieľala; naviac podľa jej informácií sa

na krajský súd predkladal len tzv. „zberný“ spis a hlavný spis bol počas rozhodovania

krajského súdu u znalca.

Pri skúmaní tretieho kritéria, t. j. postupu súdu v konaní, je potrebné uviesť, že

prieťahmi je poznačené konanie okresného súdu odo dňa konania pojednávania

nariadeného na termín 2. 2. 2009. Od tejto doby bol okresný súd nečinný (do 31. 8. 2009,

pretože až v tento deň realizoval písomným vyhotovením svoje procesné uznesenie

z pojednávania konaného dňa 2. 2. 2009), resp. neefektívne činný (od 31. 8. 2009), pretože

súd ustanovoval do konania znalcov Ing. M. a Ing. K., ktorí zhodne uviedli, že zo

zdravotných dôvodov nemôžu znalecký posudok vyhotoviť. Tomuto neefektívnemu postupu

mohol súd účinne predísť tým, že by dopredu telefonicky kontaktoval znalcov, ktorých mieni

do konania ustanoviť s tým, či im pri vypracovaní znaleckého posudku v tejto veci nebránia

objektívne prekážky a ustanovil ich do konania až po ich vyjadrení. Následne okresný súd

ustanovil do konania znalca Ing. K., ktorý na podklade uznesenia zo dňa 3. 11. 2009 mal

vypracovať znalecký posudok v lehote 60 dní odo dňa prevzatia spisu a podľa vedomostí

sťažovateľky sa tak nestalo ani do dňa spísania tejto ústavnej sťažnosti (17. 2. 2012).

Pripomíname, že okresný súd zodpovedá aj za adekvátne a účelné využitie procesných

prostriedkov, ktoré mu dáva za účelom udržania primeranej

rýchlosti postupu v konaní (napr. v ustanovení ), a to

napríklad aj vo vzťahu k súdnym znalcom. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie

zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca (napr. , II. ÚS

216/09 a pod.). Rovnako nemožno prehliadnuť, že okresný súd uvoľnil znalcovi preddavok

až dňa 23. 6. 2011, teda takmer dva roky po tom, ako ho do konania ustanovil, čo rovnako

svedčí o tom, že súd neefektívne postupoval pri organizácii činnosti znalca (por. II. ÚS

258/2011).».

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo sťažovateľky J. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd Trenčín je povinný vyplatiť J. F. sumu 5.000 € ako primerané

finančné zadosťučinenie, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresnému súdu Trenčín sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. Okresný súd Trenčín je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

323,50 € na účet jeho právneho zástupcu, advokáta JUDr. A. B., B., do pätnástich dní od

právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky prijal na ďalšie konanie uznesením č. k.

-13 z 29. februára 2012.

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval účastníkov konania, aby sa

vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku

okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagovala podaním

z 19. marca 2012, v ktorom uviedla: „Tunajšiemu súdu bolo dňa 12. 3. 2012 doručené

podanie Ústavného súdu, ktoré sa týka namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov článku 48 ods. 2 SR a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa č. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Oznamujem Vám, že netrvám na tom, aby sa konalo ústne pojednávanie v predtým

uvedenej veci ústavného súdu. Dovolím si však dať do pozornosti, že spis ktorého zaslanie

požadujete v predmetnej veci, sa nachádza u znalca Ing. A. K., N. a z toho dôvodu Vám ho

toho času nemôžem zaslať. Zákonná sudkyňa uvedeného znalca vyzvala na jeho vrátenie a

predloženie posudku dňa 24. 2. 2012.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nie je možné toho času zaslať Vám kvalifikované

stanovisko k sťažnosti J. F. evidovanej na Vašom súde. Potvrdiť môžem iba to, že zákonná

sudkyňa bola v minulosti na nutnosť plynulého konania v súvislosti so sťažnosťou na

prieťahy písomne upozorňovaná. Aj vzhľadom na túto skutočnosť budem jej ďalší postup z

hľadiska rýchlosti sledovať.“

Sťažovateľka sa v liste doručenom ústavnému súdu 12. apríla 2012 prostredníctvom

svojho advokáta vyjadrila k podaniu predsedníčky okresného súdu z 19. marca 2012 takto:

„1. Pokiaľ predsedníčka okresného súdu uvádza, že spis sa t. č. nachádza u znalca

a z toho dôvodu ho nemôže ústavnému súdu zaslať a že zákonná sudkyňa vyzvala znalca na

vrátenie spisu a predloženie posudku dňa 24. 2. 2012, je potrebné z našej strany uviesť, že

sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov a súčasne podľa

akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Je zrejmé, že súd nevyužil voči znalcovi

žiadne účinné (poriadkové) opatrenia, ktoré mu dáva k dispozícii a nerešpektovanie

procesných lehôt znalcom súd iba pasívne toleruje na úkor ústavných práv sťažovateľky.

2. Aj samotná predsedníčka súdu bez ďalších záverov konštatuje, že zákonná sudkyňa

už bola v minulosti na nutnosť plynulého konania v súvislosti so sťažnosťou na prieťahy

písomne upozorňovaná a jej ďalší postup bude predsedníčka z hľadiska rýchlosti sledovať.

Rovnaký prísľub však dostala sťažovateľa aj od predchádzajúcej predsedníčky súdu, avšak

tento prísľub sledovania veci z hľadiska Jej rýchlosti nemal žiadny efekt. Aj vzhľadom na

túto skutočnosť je zrejmé, že v tomto prípade Je daná právomoc Ústavného súdu SR

zasiahnuť, pretože Iné prostriedky nápravy porušovania práv sťažovateľky zlyhali (t. j.

ústavná sťažnosť je pre sťažovateľku ultima ratio – posledný prostriedok).“ Sťažovateľka

zároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) od ústneho pojednávania v danej veci,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval

ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom

na nevyhnutnosť nariadenia znaleckého dokazovania možno napadnuté konanie považovať

po vecnej stránke za zložitejšie. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však

ústavný súd nemôže pripísať len na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Napokon

ani predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení nenamietala zložitosť napadnutej veci.

Po právnej stránke konanie o určenie vlastníckeho práva je vec, ktorá patrí k štandardnej

agende všeobecných súdov a ktorá nie je zložitá.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľka

prispela k zbytočným prieťahom v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, bol postup samotného

okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu

uvedeného základného práva a iného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek

skutočnosti, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní

(, ). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Konanie na okresnom súde začalo 24. septembra 2008. Pojednávanie konané

2. februára 2009 okresný súd odročil pre účely vypracovania znaleckého posudku. Do doby

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti nebol znalecký posudok vypracovaný. Ústavný

súd musí konštatovať, že z ústavnoprávneho hľadiska je neakceptovateľné, aby ani

po uplynutí viac ako 3 rokov a dvoch mesiacov nebol znalecký posudok vypracovaný.

Ústavný súd nepovažoval za potrebné do detailov rozoberať všetky úkony, ktoré

okresný súd od 2. februára 2012 vykonal, keďže doba 3 rokov a 2 mesiacov, počas ktorej

okresný súd nebol schopný zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku, nemôže byť

ničím ospravedlniteľná.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru ESĽP, podľa ktorej

„Zodpovednosť štátu sa môže spojiť s nesprávnym postupom, ako aj s nečinnosťou, pričom

štát znáša zodpovednosť nielen za nedostatky v postupe sudcov, ale aj za ďalšie osoby

vstupujúce do konania v oficiálnom postavení. Aj takto zapríčinené nedostatky sa

z hľadiska zodpovednosti pripisujú sudcovi, ktorý je zodpovedný za prípravu veci a rýchle

vedenie konania.“ (Capuano Case, s. 13).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € z týchto dôvodov: „... zdĺhavosťou namietaného konania naďalej pretrváva a

prehlbuje sa stav jej právnej neistoty, v ktorej sa ocitla po podaní žaloby žalobcom

v skúmanom konaní. Žalobca si uplatňuje nárok na určenie vlastníctva k pozemkom pri jej

rekreačnej chate, kde trávi svoje voľné chvíle a ktorá bola postavená na pozemku, ktorý

patril jej právnym predchodcom. K tomuto miestu má hlboké citové a rodinné väzby preto

ťažko znášala, keď sa dozvedela o zámere súkromného podnikateľa narušiť toto tiché

prírodné prostredie výstavbou cestnej komunikácie k hotelu v jeho vlastníctve. Podanie

žaloby žalobcom bol prostriedok nátlaku na jej osobu, pretože voči výstavbe sa aktívne

postavila. Verila preto, že vec bude rýchlo a spravodlivo vyriešená. Plynutím času strácala

dôveru v súdne orgány Slovenskej republiky, strácala dôveru v spravodlivosť a nadobudla

pocit, že jej právo na súdnu ochranu nemá reálny obsah. Bezvýsledné a vleklé konanie

využil súkromný podnikateľ, na popud ktorého žalobca podával žalobu v tomto konaní

a cestou komunikáciu pred rekreačnou chatou sťažovateľky (aj cez pozemky vo vlastníctve

sťažovateľky) zhotovil zo dňa na deň bez stavebného povolenia. Paradoxne, stavebný úrad,

ktorý na podnet sťažovateľky a jej syna konal o odstránení alebo dodatočnom stavebnom

povolení stavby, toto správne konanie prerušil až do právoplatného skončenia skúmaného

konania na Okresnom súde Trenčín, sp. zn. , preto sťažovateľka má

eminentný záujem na rýchlosti tohto konania.“

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie

základného práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu

v konaní) považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume

3 000 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť sťažovateľke v lehote dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním sťažovateľky

advokátom v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd ich vyčíslil sumou 485,24 € spolu za tri úkony právnej služby vykonané

v roku 2012 po 127,16 €, a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti, vyjadrenie

k podaniu predsedníčky okresného súdu z 19. marca 2012 a 3-krát po 7,63 € za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1

písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov. Keďže právny zástupca sťažovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty, táto

suma bola zvýšená ešte o 20 % DPH v sume 80,87 € .

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012