Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 431/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza o sťažnosti J. F., B., Mgr. M. J., D., JUDr. D. K., P., a V. K., B.,

zastúpených advokátom JUDr. S. B., B., vo veci namietaného porušenia ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín

v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Trenčín, takto

rozhodol:

1. Základné právo J. F., Mgr. M. J., JUDr. D. K. a V. K. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Trenčín p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. F., Mgr. M. J., JUDr. D. K. a V. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každej v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť J. F., Mgr. M. J., JUDr. D. K. a V.

K. trovy konania v sume 583,12 € (slovom päťstoosemdesiattri eur a dvanásť centov) na

účet ich právneho zástupcu JUDr. S. B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. februára

2013 doručená sťažnosť J. F., B., Mgr. M. J., D., JUDr. D. K., P., a V. K., B. (ďalej len

„sťažovateľky“), zastúpených advokátom JUDr. S. B., B., vo veci namietaného porušenia

ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie ich záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. o určenie vlastníckeho práva.

Sťažovateľky vo svojej sťažnosti okrem iného uvádzajú, že:

«sú účastníčkami súdneho konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

v procesnom postavení navrhovateliek. Predmetom konania je ochrana

vlastníckeho práva navrhovateliek k pozemkom v k. ú. Č., okr. I. – určenie vlastníckeho

práva, odstránenie neoprávnenej stavby plynovodu a účelovej komunikácie.

Predmetné konanie sa začalo podaním žaloby s prílohami na príslušnom súde

(ktorým je okresný súd) dňa 15. 2. 2010.

Po podaní návrhu okresný súd výzvou doručenou dňa 23. 2. 2010 dovyrúbil

navrhovateľkám súdny poplatok za podanie návrhu v sume 5 x 99,50 €, ktorý sťažovateľky

zaplatili v kolkoch dňa 9. 3. 2010. Súd vo veci nariadil promptne pojednávanie na deň

7. apríla 2010, avšak v deň pojednávania bolo právnemu zástupcovi sťažovateliek

telefonicky asistentkou senátu oznámené, že termín pojednávania sa na základe žiadosti

odporcu ruší. Nový termín pojednávania bol vytýčený na deň 21. 4. 2010, ktorý sa rovnako

zrušil na základe žiadosti odporcu, pričom rovnako túto skutočnosť oznámil okresný súd

právnemu zástupcovi sťažovateliek telefonicky. Zákonná sudkyňa vytýčila termín

pojednávania na deň 28. 6. 2010, ktoré bolo otvorené a po vykonaných výsluchoch

odročené na deň 6. 9. 2010 za účelom opätovného predvolania odporkyne v 4. a 6. rade

a predvolania svedkov a zabezpečenia dôkazov. Pojednávanie sa však 6. 9. 2010 nekonalo,

nakoľko bolo telefonicky právnemu zástupcovi sťažovateliek oznámené, že v čase

plánovaného pojednávania bude prerušená dodávka elektrickej energie do budovy

okresného súdu a na nový termín pojednávania budú sťažovateľky obratom písomne volané.

Dňa 7. 10. 2010 sťažovateľky písomne urgovali vytýčenie termínu pojednávania. Dňa

18. 11. 2010 podali sťažovateľky písomne sťažnosť predsedníčke súdu, kde poukazovali na

to, že vo veci dochádza k zbytočným prieťahom a zdôraznili naliehavú potrebu rozhodnutia

vo veci porušenia ich vlastníckych práv. Predsedníčka na podanú sťažnosť v zákonnej 30-

dňovej lehote nereagovala, z ktorého dôvodu sa sťažnosťou na postup predsedníčky

okresného súdu doručenou dňa 21. 1. 2011 obrátili sťažovateľky na predsedu nadriadeného

súdu (Krajský súd v Trenčíne). Listom zo dňa 24. 1. 2011 vybavila predsedníčka okresného

súdu sťažnosť zo dňa 18. 11. 2010 tak, že sa ospravedlnila sťažovateľkám, že ich sťažnosť

„súd prehliadol“, vecne uznala sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. za

dôvodnú, upozornila zákonnú sudkyňu na povinnosť konať vo veci bez zbytočných prieťahov

a prisľúbila, že vec bude sledovať v pravidelných intervaloch až do skončenia veci. Listom

zo dňa 27. 1. 2011 vybavil predseda Krajského súdu v Trenčíne sťažnosť voči predsedníčke

okresného súdu tak, že sťažnosť uznal za oprávnenú a opodstatnenú a ihneď prijal

opatrenie na okamžité vybavenie sťažnosti zo dňa 18. 11. 2010, pričom v čase spísania tejto

odpovede predsedu nadriadeného súdu už bola sťažnosť sťažovateliek okresným súdom

vybavená. Napriek uvedenému nebol prieťah vo veci odstránený a pojednávanie zákonná

sudkyňa nevytýčila. Sťažovateľky doručili preto dňa 7. 3. 2011 okresnému súdu opätovnú

sťažnosť na prieťahy, kde poukázali na to, že nesvedčí o autorite predsedu súdu, keď

napriek jeho upozorneniu zákonný sudca vo veci nekoná. Upozornili, že sa nemôže jednať o

objektívny prieťah, keď zákonná sudkyňa má vytýčených 26 pojednávaní do konca mesiaca

marec 2011 (čiže mesiac dopredu) a jedno pojednávanie na mesiac máj. Vyjadrili preto

pochybnosť, že zákonná sudkyňa sa mohla dopustiť správania, ktoré vzbudzuje oprávnené

pochybnosti o jej nezávislosti a nestrannosti v úsilí ukončiť súdne konanie spravodlivo a bez

zbytočných prieťahov.

Okresný súd opätovne nevybavil túto opakovanú sťažnosť v zákonnej lehote, ale až

listom zo dňa 14. 4. 2011, kde podpredseda súdu sťažovateľkám oznámil, že vec bude

riešená pohovorom so zákonnou sudkyňou a vo veci už bol vytýčený termín konania na 4. 5.

2011 (deň vytýčenia pojednávania je rovnaký ako deň vybavenia opakovanej sťažnosti

podpredsedom okresného súdu). Dňa 4. 5. 2011 sa konalo vo veci pojednávanie, na ktoré

okresný súd nepredvolal svedkov (ako bolo stanovené z uznesenia z pojednávania zo dňa

6. 9. 2010) a odročil ho za účelom ustanovenia znalca a doplnenia dokazovania. Uznesením

zo dňa 30. 5. 2011 okresný súd ustanovil vo veci znalca Ing. R. W., stanovil mu znaleckú

úlohu, na vypracovanie posudku určil lehotu 90 dní od prevzatia spisu, uložil účastníkom,

aby zložili preddavok na znalecké dokazovanie, ktorý sťažovateľky okresnému súdu obratom

poukázali. Uznesením zo dňa 28. 11. 2011 okresný súd zmenil predošlé uznesenie a

ustanovil vo veci znalca Ing. J. P. Uznesením zo dňa 28. 2. 2012 okresný súd predĺžil

znalcovi lehotu na podanie znaleckého posudku do 15. 5. 2012. Uznesením zo dňa 29. 5.

2012 okresný súd opätovne predĺžil znalcovi lehotu na podanie znaleckého posudku do 21.

6. 2012. Znalec predložil súdu posudok dňa 1. 8. 2012. Dňa 5. 9. 2012 okresný súd zaslal

účastníkom na vyjadrenie znalecký posudok a rozhodol o znalečnom. Od toho dňa (5. 9.

2012) okresný súd nevykonal voči sťažovateľkám žiadny úkon.»

Sťažovateľky na základe uvedených skutočností navrhujú, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo sťažovateliek J. F., Mgr. M. J., JUDr. D. K. a V. K. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd Trenčín je povinný vyplatiť každej zo sťažovateliek sumu po 3.000 €

ako primerané finančné zadosťučinenie, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresnému súdu Trenčín sa prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. Okresný súd Trenčín je povinný nahradiť sťažovateľkám trovy konania v sume

583,12 € na účet ich právneho zástupcu, advokáta JUDr. S. B., B., do pätnástich dní od

právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti uznesením č. k.

-12 zo 4. júla 2013 rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“)].

Po prijatí sťažnosti sťažovateliek na ďalšie konanie ústavný súd 25. júla 2013 vyzval

predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti zo 6. augusta 2013

(sp. zn. Spr 1037/2013, doručenom ústavnému súdu 12. augusta 2013) okrem iného uviedla:

„Dňa 21. 08. 2013 bola tunajšiemu súdu doručená výzva na vyjadrenie sa k sťažnosti

vo veci týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. .

Okolnosti uvádzané právnym zástupcom sťažovateliek v sťažnosti doručenej

ústavnému súdu 15. 02. 2013 opisované v bode I. týkajúce sa skutkového stavu sú len sčasti

pravdivé. Žaloba o určenie vlastníctva, kde sťažovateľky vystupujú ako žalobkyne, bola

uplatnená na tunajší súd 15. 02. 2010. Dňa 18. 11. 2010 bola podaná sťažnosť

predchádzajúcej predsedníčke súdu, ktorá bola vybavená dodatočne, dňa 02. 01. 2011.

Predchádzajúca predsedníčka sa sťažovateľkám ospravedlnila s odôvodnením, že ich

sťažnosť prehliadla a uznala jej opodstatnenosť s tým, že zákonnú sudkyňu upozorní na

povinnosť konať bez prieťahov. Pravdivé je i to tvrdenie sťažovateliek, že ani ich opakovaná

sťažnosť na prieťahy nebola vybavená v zákonom stanovenej lehote. Podpredseda súdu (po

odchode predsedníčky z Okresného súdu Trenčín) písomne prisľúbil nápravu osobným

pohovorom so sudkyňou. Následne na to zákonná sudkyňa ustanovila vo veci znalca, ktorý

predložil súdu vypracovaný znalecký posudok 01. 08. 2012. Tento bol obratom zaslaný

účastníkom na vyjadrenie.

Nie je však pravdivé tvrdenie, že od tejto doby súd vo veci nekonal.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. je zrejmé, že 17. 10. 2012 zástupca

žalobkýň podal do uvedeného spisu návrh na zmenu žalobného petitu a zástupca

žalovaného zaslal dňa 25. 10. 2012 námietky voči vypracovanému znaleckému posudku. S

týmito podaniami sa súd musel vyporiadať. Uznesením zo dňa 27. 02. 2013 (č. k. 14

-249) pripustil žalobkyňami navrhovanú zmenu žalobného petitu a v ten istý deň

sa námietkami smerujúcimi z k znaleckému posudku vyporiadal tak, že uznesením z toho

istého dňa pod č. k. -251 prerušil predmetné konanie do právoplatného

skončenia veci vedenej na tunajšom súdu pod sp. zn. tej istej zákonnej

sudkyne. Dôvodom takéhoto postupu bol jej právny názor, podľa ktorého je potrebné vyčkať

na vyriešenie vlastníctva jednej z účastníčok (sťažovateľky F.) v inom konaní, kde je táto

v postavení žalovanej. Predmetné uznesenie napadol odvolaním právny zástupca

sťažovateliek (v konaní žalobkýň). Odvolací krajský súd onom rozhodol 02. 07. 2013,

pričom uznesenie, ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia okresného súdu o prerušení

konania, bolo tunajšiemu súdu doručené 18. 07. 2013.

Domnievam sa, že predmetný spor patrí k skutkovo a právne k zložitejším veciam,

pretože si vyžaduje vyriešenie odborných otázok, s čím je spojené znalecké dokazovanie

z odboru geodézie a kartografie. V predmetnom konaní sa rieši (okrem iného) identifikácia

pozemno-knižného stavu so stavom súčasným, spornosť hraníc pozemkov, ako aj nutnosť

trasovania asfaltovej cesty pôvodne zrejme z neknihovaného stavu.

Pokiaľ ide o navrhované finančné zadosťučinenie, považujem ho za neprimerane

vysoké vzhľadom na predmet konania, dĺžku možných prieťahov a dĺžku celého konania.

Zároveň je potrebné zvážiť, či je dôvod priznávať navrhovanú čiastku najmä vo vzťahu

k sťažovateľke 1/ J. F., ktorej bolo priznané finančné zadosťučinenie vo veci tunajšieho

súdu , ktoré konanie súvisí skutkovo s predmetnou vecou . Ide o konanie

ústavného súdu sp. zn. .“

Predsedníčka okresného súdu súčasne ústavnému súdu oznámila, že súhlasí s tým,

aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania sťažnosti.

Ústavný súd vyzval 12. augusta 2013 aj právneho zástupcu sťažovateliek, aby sa

vyjadril k stanovisku okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia ústneho pojednávania.

Právny zástupca sťažovateliek vo svojom podaní zo 16. augusta 2013 (doručenom

ústavnému súdu 21. augusta 2013) okrem iného uviedol:

«1. Pokiaľ predsedníčka okresného súdu uvádza, že opis skutkového stavu v ústavnej

sťažnosti je pravdivý len sčasti, pretože nesúhlasí s tým, že by okresný súd vo veci od

predloženia znaleckého posudku opätovne nekonal, tak s týmto tvrdením sa nemožno

stotožniť. Totiž podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je procesne relevantný iba

taký postup všeobecného súdu, ktorý smeruje k čo najrýchlejšiemu odstráneniu stavu

právnej neistoty, v ktorom sa účastník konania nachádza, pričom tento stav možno zásadne

dosiahnuť až právoplatným súdnym rozhodnutím (por. napr. , et

cetera). Je dôležité povedať, že návrh na zmenu žalobného petitu, ktorý bol súdu doručený

dňa 17. 10. 2012, si objektívne vyžiadali z našej strany výsledky znaleckého dokazovania,

pričom bolo podľa povinnosťou súdu o takom návrhu rozhodnúť v lehote

60 dní, pričom súd ani túto lehotu nedodržal a rozhodol o ňom až dňa 27. 2. 2013 (ČL. 249

spisu). Zároveň je potrebné poznamenať, že aj uznesenie súdu o prerušení konania je

výrazom neochoty okresného súdu sa predmetnou vecou zaoberať, pričom jeho samotné

vydanie rovnako podľa nášho názoru je na ťarchu okresného súdu, pretože bolo zrušené

nadriadeným súdom, t. j. nemalo byť vydané. Nesprávnym rozhodnutím spis sa predĺžil

o odvolacie konanie, pričom aj v štádiu pred predložením odvolania zo dňa 27. 3. 2013

odvolaciemu súdu okresný súd nekonal „bezodkladne“ a „bez zbytočného odkladu“, ako

mu to ukladá ustanovenie . Odvolací súd sám v odôvodnení rozhodnutia zo dňa

2. 7. 2013 naznačuje, že prerušenie konania v tomto prípade nie je namieste.

Postup štátnej správy súdu pri vybavovaní sťažnosti na prieťahy, ako aj postup súdu

v tomto konaní nesvedčí o tom, že by boli dodržiavané zákonom ukladané lehoty zo strany

súdu, pričom tento postup je neakceptovateľný najmä preto, že práve súdy majú byť

strážcami zákonnosti.

2. Nesúhlasíme s tým, aby pri priznaní primeraného finančného zadosťučinenia

ústavný súd mal pochybovať o tom, či je dôvod priznať sťažovateľke v 1. rade J. F.

vzhľadom na rozhodnutie ústavného súdu vo veci , ako žiada predsedníčka

okresného súdu. Skutočnosť, že ústavný súd v konaní už raz konštatoval

porušenie ústavných práv J. F. Okresným súdom Trenčín a napriek tomu dochádza zo

strany Okresného súdu Trenčín naďalej k porušovaniu ústavných práv J. F., má byť práve

naopak vykladaná podľa nášho názoru na ťarchu Okresného súdu Trenčín a nie je dôvodom

pre zníženie či dokonca nepriznanie finančného zadosťučinenia J. F. (sťažovateľke v 1.

rade). ...

4. Vzhľadom na podanie tohto písomného vyjadrenia dopĺňame čl. IV ústavnej

sťažnosti nasledovne:

Trovy konania

Sťažovateľky požadujú v prípade úspechu sťažnosti priznanie náhrady trov právneho

zastúpenia v celkovej sume 583,12 €. Táto suma sa skladá z troch úkonov právnej služby

pre 4 klientky po 65,08 € (130,16 € znížených o 50 %) podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 13

ods. 2 vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb, a to za prípravu a prevzatie zastúpenia, za spísanie sťažnosti a spísanie

písomného vyjadrenia zo dňa 16. (t. j. 65,08 x 3 = 195,24 € x 4 klientky = 780,96 €).

Za každý úkon pre každú sťažovateľku požadujú sťažovateľky aj náhradu režijného paušálu,

t. j. 3 úkony x 4 klientky po 7,81 € = 93,72 €. Odmena advokáta a režijné paušály (780,96 +

93,72) predstavujú sumu spolu 874,68 €.»

Sťažovateľky súčasne vyjadrili súhlas s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu

ústavný súd zistil, že okresnému súdu bol „návrh o ochranu vlastníckeho práva“ doručený

15. februára 2010.

Okresný súd nariadil pojednávanie na 7. apríl 2010, na ktoré sa účastníci nedostavili.

Z účasti na tomto pojednávaní sa ospravedlnili odporcovia v 1. , 2., 3. a 7. rade; okresný súd

pojednávanie odročil na 21. apríl 2010.

Okresný súd na pojednávaní nariadenom na 21. apríl 2010 konštatoval

ospravedlnenia väčšiny účastníkov konania (aj právneho zástupcu navrhovateliek) a odročil

pojednávanie na 28. jún 2010.

Na pojednávaní nariadenom na 28. jún 2010 okresný súd vypočul prítomných

navrhovateľov a odporcov a odročil pojednávanie na 6. september 2010 na účely

opätovného predvolania odporkýň vo 4. a v 6. rade pod hrozbou ich predvedenia a uloženia

poriadkovej pokuty.

Pojednávanie nariadené na 6. september 2010 bolo z dôvodu prerušenia distribúcie

elektrickej energie zrušené a z tohto dôvodu odročené.

Okresný súd nariadil a uskutočnil ďalšie pojednávanie 4. mája 2011, ktoré po

vypočutí navrhovateľky v 3. rade a odporkyne vo 4. rade odročil na neurčito na účely

ustanovenia znalca z odboru geodézie. Súčasne požiadal účastníkov o návrhy na doplnenie

dokazovania, požiadal stavebný úrad o dokumentáciu a uviedol, že nový termín bude

účastníkom konania písomne oznámený po vypracovaní znaleckého posudku.

Okresný súd ustanovil uznesením č. k. -176 z 30. mája 2011 súdneho

znalca Ing. R. W. z odboru geodézie a kartografie, odvetvia geodézie, a zaslal mu súdny

spis.

Okresný súd Senica 18. novembra 2011 okresnému súdu oznámil, že súdny znalec si

9. novembra 2011 prevzal súdny spis vo veci sp. zn. . Ustanovený súdny

znalec odmietol 18. novembra 2011 vykonať znalecký úkon, pretože nie je schopný

vypracovať znalecký posudok v určenej lehote, s tým, že na požadovanom posudku môže

začať pracovať najskôr o päť mesiacov.

Okresný súd ustanovil uznesením č. k. -190 z 28. novembra 2011

(zmenou uznesenia č. k. -176 z 30. mája 2011) nového súdneho znalca Ing. J.

P. z odboru geodézie a kartografie, odvetvia geodézie.

Okresný súd ďalej uznesením č. k. -194 z 28. februára 2012 priznal

preddavok na znalečné 400 eur. Uzneseniami z 28. februára 2012 a z 29. mája 2012 predĺžil

znalcovi lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 15. mája 2012, resp. do 21. júna

2012.

Súdny znalec doručil 1. augusta 2012 okresnému súdu znalecký posudok. Okresný

súd zaslal účastníkom konania znalecký posudok na vyjadrenie 5. septembra 2012. Odporca

v 2. rade sa vyjadril 24. septembra 2012, právny zástupca žalobkýň sa vyjadril

28. septembra 2012 (nemal námietky voči znaleckému posudku). Odporca v 1. rade

požiadal 1. októbra 2012 okresný súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie k znaleckému

posudku. Slovenský pozemkový fond znalecký posudok 1. októbra 2012 namietol, odporca

v 1. rade sa vyjadril k znaleckému posudku 25. októbra 2012.

Okresný súd v nadväznosti na znalecký posudok č. 9/2012 pripustil uznesením č. k.

-249 z 27. februára 2013 zmenu žaloby a konanie uznesením č. k.

-251 z 27. februára 2013 prerušil až do právoplatnosti konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. .

Navrhovateľky podali 27. marca 2013 proti uzneseniu č. k. -251

z 27. februára 2013 odvolanie, ku ktorému sa 6. júna 2013 vyjadril odporca v 1. rade.

Okresný súd predložil 17. júna 2013 spis Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“).

Krajský súd uznesením č. k. -271 z 2. júla 2013 zrušil predmetné

uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľky zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ). Základnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1

druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu

pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

1. Predmetom napadnutého konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu

„o ochranu vlastníckeho práva“. Predsedníčka okresného súdu vo svojom prípise

zo 6. augusta 2013 výslovne uviedla, že právne a skutkovo ide o zložitú vec, v ktorej

vystupuje viac (päť) navrhovateliek a pôvodne osem odporcov. Sťažovateľky vec

nepovažujú za zložitú ani právne, ani fakticky. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec,

ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a nie je právne

zložitá. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, je potrebné poukázať na to, že z faktickej

stránky vzhľadom na rozsah dokazovania vrátane vypracovania znaleckého posudku ide

o zložitejšiu vec.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateliek ako účastníčok namietaného

súdneho konania v procesnom postavení žalobkýň. Ústavný súd nezistil žiadne zásadné

skutočnosti, ktoré možno pripísať na ťarchu sťažovateliek v súvislosti s doterajším

priebehom namietaného konania.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd uzavrel, že doterajší priebeh napadnutého konania svedčí

o neefektívnom postupe okresného súdu, ktorý opakovane akceptoval absenciu účastníkov

konania na nariadených pojednávaniach (aj keď ospravedlnenú) a z tohto dôvodu ich

odročoval. Zabezpečenie znaleckého posudku trvalo okresnému súdu dlhšie ako rok. Ani

znalec ustanovený ako druhý v poradí nevypracoval znalecký posudok v 90-dňovej lehote

a lehotu na vypracovanie znaleckého posudku dva razy predlžoval. Za neefektívne považuje

ústavný súd aj rozhodnutie okresného súdu o prerušení konania, ktoré krajský súd zrušil

a vec mu vrátil, aby sa vyrovnal s právnym nástupníctvom po navrhovateľke vo 4. rade,

ktorá zomrela 24. júla 2012, t. j. predtým, ako súd prvého stupňa rozhodoval vo veci

prerušenia konania.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd rozhodol, že v namietanom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateliek na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V súlade s ústavný súd prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľky žiadosť o priznanie finančného zadosťučinenia odôvodňujú takto:

«Sťažovateľky požadujú, aby im bolo priznané za porušenie ich práv garantovaných

a dohovorom aj primerané finančné zadosťučinenie, v sume každej po 3.000 €. Na

odôvodnenie takej požiadavky sťažovateľky uvádzajú, že na okresný súd sa s dôverou

obrátili kvalifikovaným návrhom na začatie konania z dôvodu, že ich vlastnícke právo

k predmetným pozemkom bolo protiprávnym konaním odporcu v 1. rade a spol. hrubo

porušené. Svojvoľné porušenie vlastníckeho práva sťažovateliek v tomto prípade dosiahlo

veľmi závažnú intenzitu, ktorá nemôže byť v právnom štáte zľahčovaná či dokonca

prehliadaná. Zásahom do vlastníckeho práva sťažovateliek sa tieto dostali do právnej

neistoty a naliehavo sa dovolávali reparácie voči odporcom prostredníctvom súdu, ktorý je

povinný sťažovateľkám túto pomoc poskytnúť rýchlo a účinne. Zdĺhavosťou namietaného

konania pretrváva a prehlbuje sa ich stav právnej neistoty. Sťažovateľky majú k miestu, kde

došlo k zásahu do ich vlastníckeho práva, hlboké citové a rodinné väzby preto ťažko

znášali, keď sa dozvedeli o zámere súkromného podnikateľa (odporcu v 1. rade) narušiť

toto tiché prírodné prostredie výstavbou plynovodu a cestnej komunikácie k hotelu v jeho

vlastníctve, a o to viac keď došlo k protiprávnej realizácii tohto zámeru a ešte cez pozemky

v ich vlastníctve. Sťažovateľky skutočne pri podaní návrhu na okresný súd verili, že tak

zrejmá krivda voči nim bude rýchlo a spravodlivo okresným súdom vyriešená. Plynutím

času však strácajú dôveru v súdne orgány Slovenskej republiky, v nezávislý a plynulý

postup zákonnej sudkyne a dokonca aj k funkcionárom štátnej správy okresného súdu

(predsedníčka a podpredseda), ktorí sťažnosti sťažovateliek ani v jednom prípade

nevybavili v zákonných lehotách. Bezvýsledné a vleklé konanie využíva iba odporca v 1.

rade, ktorý aj naďalej užíva „nerušene“ pozemky vo vlastníctve sťažovateliek. Pri

rozhodovaní o výške primeraného zadosťučinenia si dovoľujeme požiadať, aby bolo

zohľadnené aj to, že konanie pred okresným súdom nie je ešte stále ukončené, ako aj na to,

že prísľub predsedníčky o pravidelnom sledovaní veci až do jej právoplatného skončenia

bol iba prázdnym gestom.»

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

o návrhu sťažovateliek z 15. februára 2010 viac ako tri a pol roka, berúc do

úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci

sťažovateliek nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd

považoval priznanie po 1 000 € každej sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im

vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. S. B.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 €, a z predloženého návrhu právneho zástupcu sťažovateliek, ktorý vyčíslil trovy

konania sumou 874,68 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

spísanie sťažnosti, vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3 a § 13

ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd tretí úkon právnej služby

(vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) nepriznal, pretože podľa jeho názoru

neobsahovalo nové skutočnosti, ktoré by prispeli k ďalšiemu objasneniu veci. Keďže išlo

o spoločné úkony pri zastupovaní štyroch účastníčok konania, základnú sadzbu tarifnej

odmeny bolo potrebné znížiť o 50 %, t. j. na 65,08 € za každý úkon (spolu dva úkony),

a spolu s režijným paušálom 7,81 € x 2 (§ 16 ods. 3 vyhlášky) úhrada trov predstavuje

celkovú sumu 583,12 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateliek ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2013