Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 278/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. B. – T., K., konateľky a spoločníčky obchodnej

spoločnosti Z., s. r. o., K., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľ. B., B., vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 17. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. L. B. – T., konateľky a spoločníčky obchodnej spoločnosti Z., s. r. o.,

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta

2011 doručená sťažnosť Ing. L. B. – T., K., konateľky (v čase doručenia sťažnosti, pozn.)

a spoločníčky obchodnej spoločnosti Z., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj

„sťažovateľky“), zastúpenej advokátkou JUDr. Ľ. B., B., vo veci namietaného porušenia jej

základného práva podľa (ďalej len „“) a

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Cob

208/2011 zo 17. júna 2011.

Právna zástupkyňa sťažovateľky podaním z 23. januára 2012 doručeným ústavnému

súdu 21. januára 201 a následne podaním 12. februára 2012 doručeným ústavnému súdu

20. februára 2012 doplnila sťažnosť o ďalšie relevantné skutočnosti a listinné dôkazy

(preukazujúce podanie jej ďalšieho návrhu okresnému súdu na neplatnosť uznesenia

mimoriadneho valného zhromaždenia z 27. októbra 2011, 2. novembra 2011

a z 22. decembra 2011).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že „sťažovateľky podali dňa 04. 03. 2011, na Okresnom

súde Bratislava I, návrh podľa ustanovenia , o určenie

neplatnosti uznesenia č. 3, o vymenovaní PhDr. M. P., s účinnosťou od 08. 02. 2011 do

funkcie konateľa spoločnosti Z., s. r. o., prijatého na mimoriadnom valnom zhromaždení

spoločnosti Z., s. r. o., konaného dňa 08. 02. 2011, a o nariadenie predbežného opatrenia,

pre rozpor uznesenia:

- s ustanoveniami spoločenskej zmluvy, článok 7, článok 11, bod 1., článok 13 bod 3.,

- s ustanovením , relevantného aj pre obchodné vzťahy,

s následkom neplatnosti právneho úkonu podľa , na ktoré

nadväzuje ustanovenie ,

- s ustanovením , ,

- s ustanovením ,

- so všeobecne zachovávanými a uznávanými mravnými zásadami a princípmi

vzájomných vzťahov,

- s článkom 12, ods. 1, ods. 2, ods. 4 SR, v spojení s článkom 1., 3., Listiny

základných práv a slobôd,

- s článkom 16 ods. 2 SR, v spojení s článkom 7 ods. 2 Listiny...,

- s článkom 20 ods. 1, ods. 3 SR, v spojení s článkom 11 ods. 1, ods. 3

Listiny...,

- s článkom 13 Európskeho dohovoru...,

- s článkom 14 Európskeho dohovoru...“.

Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn.

z 23. marca 2011 o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v konaní o určenie

neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia rozhodol tak, že návrh zamietol. Proti tomuto

uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením

sp. zn. zo 17. júna 2011 tak, že namietané uznesenie okresného súdu

potvrdil.

Sťažovateľka zastáva názor, že namietaným uznesením krajského súdu došlo

k porušeniu jej označených práv podľa a dohovoru, a to z dôvodu, že:

„1. Z rozhodnutia krajského súdu ako i z rozhodnutia prvostupňového súdu,

s ktorým sa krajský súd stotožnil v celom rozsahu, nie je zrejmé, či súd návrh o nariadenie

predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že v čase o jeho rozhodovaní bol už vykonaný

zápis v obchodnom registri, preto uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa úkonov, ku

ktorým ho oprávňuje uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia nie je možné, neboli

naplnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko už nejde o naliehavú

potrebu, ani o dočasnú úpravu pomerov, nariadením predbežného opatrenia by už nemohlo

dôjsť k účinkom voči žalovanému, alebo z dôvodu, že súd vychádzajúc z listinných dôkazov

založených v spise, a zo zistení v obchodnom registri dospel k záveru, že neboli splnené

zákonné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, ohrozenie pomerov účastníkov

nebolo preukázané, nebolo nutné okamžité dočasné súdne opatrenie, nariadenie

predbežného opatrenia nie je nutné, primerané, ani účelné. V rozhodnutiach nie je ani

uvedené, akým postupom súdy k uvedeným záverom dospeli.

2. Zápis PhDr. M. P. ako tretieho konateľa spoločnosti v obchodnom registri, v čase

rozhodovania súdu o návrhu o nariadenie predbežného opatrenia je pre rozhodovanie súdu

o návrhu o nariadenie predbežného opatrenia právne irelevantný, nemá právnu relevanciu

ani pre záver súdu, že nariadením predbežného opatrenia by už nemohlo dôjsť k účinkom

voči žalovanému.

3. Zápis PhDr. M. P. ako tretieho konateľa spoločnosti v obchodnom registri nemá

právnu relevanciu ani pre záver súdu, že obmedziť alebo zakázať výkon funkcie konateľa

predbežným opatrením by znamenalo úplne znefunkčnenie spoločnosti odporcu. Spoločnosť

má spolu s PhDr. M. P. troch konateľov a za spoločnosť konajú dvaja konatelia spoločnosti

spoločne.“

V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla, že „z návrhu vo veci samej, aj pre konanie

o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, z listinných dôkazov k návrhu pripojených,

jednoznačne vyplýva:

a) Kontinuita návrhu vo veci samej a návrhu o vydanie predbežného opatrenia.

b) Za stavu pred ustanovením PhDr. M. P. za tretieho konateľa spoločnosti, kedy

spoločnosť mala dvoch konateľov, za stavu že v mene spoločnosti konali dvaja konatelia

spoločnosti spoločne, za stavu personálneho prepojenia osôb, mali spoločníci postavenie,

ktoré umožňovalo aj menšinovému spoločníkovi podieľať sa na rozhodovaní spoločnosti.

c) ustanovením tretieho konateľa PhDr. M. P., proti vôli menšinového spoločníka,

pri zachovaní, že za spoločnosť konajú dvaja konatelia spoločne, toto postavenie väčšinový

spoločník váhou svojich hlasov proti vôli menšinového spoločníka zmenil tak, že môže úplne

vylúčiť z rozhodovania o záležitostiach spoločnosti Ing. L. B. – T., konateľku, spoločníčku a

zakladateľku spoločnosti.

d) Väčšinový spoločník jednostranne zvýhodnil svoje postavenie na úkor zhoršenia

postavenia menšinového spoločníka, zvýhodnenie je umocnené personálnym prepojením

osôb.“.

Podľa názoru sťažovateľky „správanie a konanie dvoch konateľov nie sú v súlade so

všeobecne zachovávanými a uznávanými mravnými zásadami a princípmi vzájomných

vzťahov, s obvyklým, poctivým a spravodlivým správaním sa, s internými predpismi, ani

s relevantnými právnymi predpismi, nie sú v súlade s legitímnymi kompetenciami, sú bez ich

adresnej zodpovednosti, sú absolútnou ignoráciou postavenia navrhovateľky ako konateľky,

riaditeľky a spoločníčky spoločnosti, ktorá nesie adresnú zodpovednosť...“.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť

na ďalšie konanie a následne nálezom o nej takto rozhodol:

„1. Krajský súd Bratislava právoplatným uznesením proti ktorému nie je možný

riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, porušil základné právo sťažovateliek na súdnu

ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, v spojení s ustanovením a nasl. , ktorého súčasťou je

aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky, v spojení

s nesprávnymi a neodôvodnenými skutkovými zisteniami a právnymi závermi v tomto

uznesení, ktoré sú z ústavného hľadiska neakceptovateľné.

2. Uznesenie Krajského súdu Bratislava, sp. zn.: -62, 1111207117 zo

dňa 17. 06. 2011 zrušuje, vec vracia Krajskému súdu Bratislava za účelom opätovného

prerokovania a rozhodnutia vo veci s tým, že v ďalšom postupe je súd viazaný právnymi

názormi Ústavného súdu SR.

3. Sťažovateľkám priznáva primerané finančné zadosťučinenie spoločne vo výške

10 000,- €, ktoré im je Krajský súd Bratislava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť sťažovateľkám náhradu trov konania vo

výške podľa vyčíslenia, na účet advokátky JUDr. Ľ. B., do 15 dní odo dňa právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a skúmal, či spĺňa zákonom predpísané

náležitosti podľa a a či neexistujú dôvody na jej

odmietnutie podľa .

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľky s uznesením krajského súdu

sp. zn. zo 17. júna 2011, ktorým ako odvolací súd potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa z 23. marca 2011 o zamietnutí jej návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia v konaní o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia vedenom okresným

súdom pod sp. zn. . Sťažovateľka v postavení menšinového spoločníka

a konateľa obchodnej spoločnosti Z., s. r. o. (ďalej len „spoločnosť“), nariadením

predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil spoločnosti zdržať sa všetkých úkonov, ku

ktorým ju oprávňuje uznesenie č. 3 o vymenovaní PhDr. M. P. do funkcie konateľa

(tretieho) spoločnosti prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti 8. februára

2011, sledovala zabránenie stavu, aby bola „úplne vylúčené z rozhodovania o záležitostiach

spoločnosti...“.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej príčinnej súvislosti medzi označeným

základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným

zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie

žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. rozhodnutie sp. zn.

a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Ústavný súd vychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry považuje za potrebné tiež

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej

moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je

opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov ().

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

atď.).

Sťažovateľka namieta, že uznesením krajského súdu sp. zn.

zo 17. júna 2011 došlo k porušeniu jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z hľadiska sťažovateľkou uplatnenej argumentácie ústavný súd považoval

za potrebné zdôrazniť, že posúdenie podmienok na vydanie predbežného opatrenia je

predovšetkým vecou všeobecných súdov ( ). Ústavný súd ako nezávislý súdny

orgán ochrany ústavnosti ( ) sa spravidla nepovažuje za oprávneného

zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov, ktorými nariaďujú predbežné opatrenia, resp.

návrhy na ich nariadenie zamietajú, a to nielen preto, že nie je opravnou inštanciou v rámci

sústavy všeobecných súdov, ale aj preto, že ide o také súdne rozhodnutia, ktorými sa

do práv a povinností účastníkov konania nezasahuje konečným spôsobom ().

Ústavný súd posudzuje predbežné opatrenia zásadne iba v ojedinelých prípadoch

a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí

návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže

zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu,

že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný

rozpor s princípmi spravodlivého procesu ().

V konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť taktiež rešpektované

minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého súdneho konania

vyplývajúcim z čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. základnému právu na súdnu ochranu podľa

. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať

predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným

orgánom a nemôže byť prejavom jeho svojvôle, pričom musí byť aj primeraným spôsobom

odôvodnené.

Ústavný súd poukazuje ďalej na to, že účelom predbežného opatrenia je dočasná

úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov

konania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní

o predbežnom opatrení. Všeobecný súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery

účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa

vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti

komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla

zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich

nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Predbežné rozhodnutia

predstavujú opatrenia, trvanie účinkov ktorých je časovo obmedzené a môže byť

kedykoľvek na návrh účastníka konania zrušené ().

Krajský súd v danom prípade v zmysle zásad upravených v § 212 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo, pričom vec prerokoval vec bez nariadenia pojednávania

v súlade s a dospel k záveru, že odvolanie sťažovateľky nie je dôvodné,

a preto ho v nadväznosti na tento záver potvrdil.

V odôvodnení namietaného uznesenia krajský súd okrem iného uviedol, že „sa

v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto sa v odôvodnení

obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2

).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, i s prihliadnutím na tvrdenia

navrhovateliek v odvolaní, odvolací súd považuje za potrebné uviesť najprv vo vzťahu

k odôvodneniu tohto uznesenia, že sa nestotožnil s námietkou navrhovateliek, že

z predmetného rozhodnutia nie je zrejmé z akých dôvodov súd prvého stupňa návrh

zamietol.

Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľky podali návrh na nariadenie

predbežného opatrenia po začatí konania, t. j. podľa , ako správne

uviedol súd prvého stupňa. Na nariadenie predbežného opatrenia i po začatí konania treba

aplikovať a nasl. , t. j. ako na jeho nariadenie pred začatím konania.

Podľa súd môže nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,

aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho

rozhodnutia bol ohrozený.

Z dikcie tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že nariadenie predbežného opatrenia

predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie

pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateliek, že z napadnutého uznesenia nie

je zrejmé, z akého dôvodu súd prvého stupňa návrh zamietol. Súd prvého stupňa v zmysle

citovaného zákonného ustanovenia správne postupoval, keď najprv skúmal, či je osvedčená

danosť nároku a v ďalšom sa zaoberal tým, či nie sú vážnejšie pochybnosti o potrebe

dočasnej úpravy a posudzoval otázku, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému

zásahu do vzťahov účastníkov.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že nie sú splnené

zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože nie je daná naliehavá

potreba upraviť právne vzťahy medzi účastníkmi navrhovaným spôsobom, a to i vzhľadom

na to, že zápis konateľa bol už realizovaný v obchodnom registri. Obmedziť, resp. zakázať

výkon funkcie konateľa by znamenalo úplné znefunkčnenie spoločnosti odporcu. O tom, či

príslušné rozhodnutie valného zhromaždenia odporcu je platné alebo neplatné môže súd

rozhodnúť len rozsudkom vo veci samej.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil

v zmysle ako vecne správne.“.

K námietke sťažovateľky, podľa ktorej o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

nerozhodoval zákonný sudca, krajský súd uviedol:

«V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Všeobecné zásady k Rozvrhu práce

Okresného súdu Bratislava I na rok 2011, podľa ktorých v stanovenej lehote sudca, ktorému

bol vec náhodným výberom pridelená môže reklamovať, že bola nesprávne pridelená. Tento

postup dodržal sudca z oddelenia „C“ (civilnoprávne), pretože vec patrila ako do oddelenia

„Cb“ (obchodnoprávne) a predsedníčka OS Bratislava I s týmto súhlasila a dala pokyn

náhodným elektronickým výberom vec previesť do oddelenia „Cb“. V tomto oddelení bola

týmto spôsobom určená vo veci konať a rozhodnúť sudkyňa JUDr. M. B. ako zákonná

sudkyňa. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nestotožnil s námietkou navrhovateliek, že

bolo porušené ich ústavné a zákonné právo na súdnu ochranu.»

Ústavný súd aj vzhľadom na skutočnosť, že nie je a ani nemôže byť súdom

skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť všeobecných súdov pri zisťovaní

skutkového stavu, považuje napadnuté uznesenie krajského súdu z ústavnoprávneho

hľadiska za akceptovateľné a udržateľné.

Dôvody, na ktorých je namietané uznesenie krajského súdu založené, podľa názoru

ústavného súdu zodpovedajú požiadavkám vyplývajúcim z , podľa ktorého

pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne

boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol

ohrozený.

Podľa predbežným opatrením môže súd nariadiť

účastníkovi, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami. Môže mu tiež nariadiť, aby

niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal [ ].

Podľa štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden

alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý

z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Obmedziť konateľské oprávnenie

môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie [(teda nie súd), pozri uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , Zo súdnej praxe,

č. 38/2002].

Z citovaného vyplýva, že od konateľa

obchodnej spoločnosti nemožno spravodlivo žiadať, aby obmedzil svoje konateľské

oprávnenia, čoho sa sťažovateľka navrhovaným predbežným opatrením v podstate domáha,

lebo toto obmedzenie by bolo v rozpore so zákonom, aj s platnou spoločenskou zmluvou.

Konanie vedené pod sp. zn. o neplatnosť uznesenia č. 3 o

vymenovaní PhDr. M. P. s účinnosťou od 8. februára 2011 do funkcie konateľa spoločnosti

prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti 8. februára 2011 na návrh

sťažovateľky nie je právoplatne skončené (dosiaľ nebol vydaný rozsudok v merite veci

okresným súdom).

Zákonná úprava postupu pri vydávaní predbežných opatrení vyžaduje, aby

navrhovateľ splnil podmienky konania ustanovené (

a nasl.). V danom prípade podľa názoru ústavného súdu boli tieto zákonné limity

ustanovené v a nasl. pre zamietnutie návrhu sťažovateľky na vydanie

predbežného opatrenia rešpektované. Skutočnosť, že sa krajský súd stotožnil s názorom

okresného súdu, že rozsah oprávnení, ktoré sťažovateľka žiadala obmedziť, resp. zdržať sa

výkonu práv, sú oprávneniami konateľov spoločnosti, a z uvedeného dôvodu konštatovali

nesplnenie zákonných podmienok na nariadenie predbežného opatrenia v danej veci,

nesignalizuje sama osebe možnosť porušenia a dohovoru.

Krajský súd si bol pritom vedomý, a to aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že ide

o dočasnú úpravu pomerov účastníkov, čo mu umožňuje menej formalizovaný postup

určený na dokazovanie a zisťovanie všetkých skutočností potrebných na vydanie

rozhodnutia vo veci samej.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že

medzi namietaným uznesením krajského súdu a sťažovateľkou označeným základným

právom podľa a právom podľa dohovoru neexistuje taká

príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa s ďalšími

návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2012