Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-83-2020.pdf
PDF · 129.79 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/83/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcov: 1/ F.. Z. U., S..G..M.., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/X, K.Ť., štátny občan N., 2/ F.. S. V. - F., nar. X.X.XXXX, bytom J. K. XXX/XX, Q., N. G., Č. V., štátny občan Č., 3/ F.. S.. S. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, G., štátny občan N., žalobcovia 1/, 2/ a 3/ zastúpení Consilior Iuris s.r.o., Radlinského 51, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 231 157, 4/ S.. K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXXX/XX G., G.-J. S., štátny občan N., 5/ S. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/X, G.-J. S., štátny občan N., 6/ H. Š., nar. X.X.XXXX, bytom E. G. XXX/XX, E. G., štátny občan N. proti žalovanému: LeikTec a. s., Suché mýto 1, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 536 445, zastúpenému METIS Legal s.r.o., Karadžičova 10, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 242 159 o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia a o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/177/2019-159 zo dňa 15.1.2020 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/177/2019-159 zo dňa 15.1.2020 m e n í tak, že návrh žalobcov 1/, 2/ a 3/ na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 27.11.2019 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zakázal žalovanému, žalobcom 1/, 2/, 3/, spoločnosti Axioma Europe, a.s., Charbulova 96/168, Černovice, Brno, Česká republika, IČO: 278 23 253, F.. X. M.S., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX/XX, Q., Č. V., Z.. S. Š., nar. X.X.XXXX, bytom Ž. X, Ž. - V. a žalobcom 4/, 5/ a 6/ konať v zhode s uzneseniami č. 1, 2, 3, 4, 5, 6 prijatými na zasadnutí mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného konaného dňa 31.10.2019 so začiatkom o 12:00 hodine na adrese Tobrucká 4 Bratislava, ktorými boli zvolené orgány mimoriadneho valného zhromaždenia, schválený program mimoriadneho valného zhromaždenia a rozhodnuté o odvolaní žalobcu 2/ z funkcie predsedu predstavenstva žalovaného, o odvolaní žalobcu 3/ z funkcie člena predstavenstva spoločnosti žalovaného, o zvolení F.. X. M. a o zvolení Z.. S. Š. do funkcie člena predstavenstva spoločnosti žalovaného do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a to s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že nariadenia predmetného neodkladného opatrenia sa žalobcovia domáhali návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.11.2019 s tým, že žalobu vo veci samej žalobcovia podali dňa 26.11.2019 a domáhajú sa ňou určenia neplatnosti uznesení 1 až 6 prijatých na zasadnutí mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného konaného dňa 31.10.2019. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že žalobca 1/ je akcionárom žalovaného vlastniacim kmeňové akcie predstavujúce 34% základného imania žalovaného, žalobca 2/ je predsedom predstavenstva žalovaného a žalobca 3/ je členom predstavenstva žalovaného, pričom žalobcovia 1/, 2/, 3/ ako navrhovatelia neodkladného
opatrenia sa o konaní predmetného mimoriadneho valného zhromaždenia dozvedeli náhodne, nemali o ňom akúkoľvek vedomosť, žiadne valné zhromaždenie nezvolali, nebol im nikdy doručený návrh na jeho zvolanie a nikdy teda nepoverili akcionára žalovaného Axioma Europe, a.s. a ani p. X. M. zvolaním valného zhromaždenia a jeho vedením. Žalobca 1/ ako akcionár žalovaného namietal, že nedodržaním postupu podľa čl. IX ods. 4 stanov žalovaného mu bolo nezákonne zabránené vo výkone práv akcionára a žalobcovia 1/, 2/, 3/ tiež zhodne namietli postup konania predmetného mimoriadneho valného zhromaždenia, nakoľko podľa platného znenia stanov žalovaného je pre riadne konanie mimoriadneho valného zhromaždenia a jeho uznášaniaschopnosť potrebná prítomnosť všetkých akcionárov a pre platné prijatie rozhodnutí valného zhromaždenia je potrebný súhlas 100% akcionárov žalovaného, avšak na spornom mimoriadnom valnom zhromaždení bol prítomný len akcionár vlastniaci 66% akcií a len tento prijal rozhodnutia o odvolaní žalobcov 2/ a 3/ z predstavenstva žalovaného a menoval nových členov. Žalobcovia 2/ a 3/ tiež uviedli, že do dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia im ako členom predstavenstva žalovaného nebolo oznámené, že došlo k zániku ich funkcií členov predstavenstva. Na základe uvedeného majú žalobcovia za to, že mimoriadne valné zhromaždenie konané dňa 31.10.2019 bolo neplatne zvolané a rozhodnutia na ňom prijaté sú prijaté neplatne. Neodkladnosť nariadenia opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že postupom majoritného akcionára žalovaného a nových členov predstavenstva žalovaného vznikol stav akútnej právnej neistoty, žalobcovia 2/ a 3/ nevedia, či ich funkcie v predstavenstve žalovaného trvajú, voči komu si majú plniť povinnosti z titulu svojich funkcií a uplatňovať práva a tým vzniká riziko vzniku škody a osobnej zodpovednosti za ňu. Taktiež žalobca 1/ ako akcionár žalovaného je v stave právnej neistoty, kto je členom predstavenstva a voči komu si ako akcionár môže uplatňovať svoje akcionárske práva, resp. vyvodzovať zodpovednosť. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že návrhom žalobcovia žiadali určiť zákaz konať v zhode s prijatými uzneseniami žalobcom, žalovanému, obom akcionárom žalovaného, novozvoleným členom predstavenstva žalovaného a súčasným členom dozornej rady žalovaného. Druhý akcionár žalovaného, novozvolení členovia predstavenstva a členovia dozornej rady síce nie sú stranami konania, ale podľa žalobcov sú subjektmi, ktorých sa predmetné sporné uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia priamo a bezprostredne dotýkajú a je preto potrebné, aby boli neodkladným opatrením viazaní. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že cieľom neodkladného opatrenia je úprava faktických, a nie právnych vzťahov medzi stranami sporu. Na základe listinne preukázaných skutočností a tvrdení žalobcov, že žalobcovia 2/ a 3/ ako členovia predstavenstva o konaní mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 31.10.2019 nevedeli a preto ho nemohli nikdy zvolať a tvrdení žalobcu 1/ ako akcionára žalovaného, že mu nikdy nebola doručená pozvánka na uvedené mimoriadne valné zhromaždenie, súd prvej inštancie vyhodnotil ohrozenie tvrdených práv žalobcov ako dôvodné a súčasne vyhodnotil obmedzenia práv žalovaného ako primerané a určenie povinností tretím osobám za dôvodné a primerané v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/78/2018 s tým, že súdu prvej inštancie sa preto návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia javí ako dôvodný.
3. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie sa vyznačuje vadami, ktoré majú za následok jeho zrejmú nezákonnosť a materiálnu nevykonateľnosť, nakoľko v predmetnom prípade nejde o konanie žalovaného a členov jeho štatutárneho orgánu, ktoré by bolo možné subsumovať pod výkon činnosti na základe rozhodnutí prijatých na zasadnutí mimoriadneho valného zhromaždenia, ale o konanie v súlade s naplnením účinkov prijatých rozhodnutí prostredníctvom zápisu zmien v obchodnom registri, ktorý bol vykonaný ku dňu 16.12.2019. Na základe zmeny zápisu a výmazu osôb bývalého predsedu predstavenstva a členov predstavenstva žalovaného tieto osoby stratili reálnu možnosť konať v mene spoločnosti. V prípade nahradenia vymazaných osôb (osôb, ktorým zanikla funkcia v štatutárnom orgáne spoločnosti) z obchodného registra inými osobami, novozapísané osoby nadobúdajú všetky práva a povinnosti, ktoré zákon spája s výkonom jednotlivých funkcií v akciovej spoločnosti. O obmedzení práva predstavenstva konať v mene spoločnosti môže byť v zmysle ustanovenia § 191 ods. 2 Obchodného zákonníka rozhodnuté iba stanovami, rozhodnutiami valného zhromaždenia alebo dozornej rady, pričom tieto obmedzenia zároveň nie sú účinné voči tretím osobám. Žalovaný v odvolaní konštatoval, že súd prvej inštancie pochybil, keď uzavrel, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný dôvodne a uložené obmedzenia sa javia ako primerané, nakoľko svoje rozhodnutie bližšie nerozviedol a s predmetnými skutočnosťami sa žiadnym spôsobom nevysporiadal. Predstavenstvu akciovej spoločnosti nemožno spravodlivo uložiť zákaz výkonu svojich povinností, nakoľko takéto rozhodnutie by bolo v
rozpore s dikciou zákona a zakladateľskou zmluvou spoločnosti. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že zo strany žalobcov 1/ až 3/ nedošlo k naplneniu takých základných predpokladov a k osvedčeniu takých rozhodujúcich skutočností, ktoré by odôvodňovali a osvedčovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pričom obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spoločne s rozhodnutím súdu prvej inštancie zakazujú žalovanému v rozpore s platnou legislatívou a judikatúrou výkon činností, ku ktorým je zo zákona nielen oprávnený, ale tiež povinný. Neodkladné opatrenie ako prostriedok zásahu prichádza do úvahy vtedy, keď je nutné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom tieto predpoklady žalobcovia 1/ až 3/ žiadnym spôsobom nepreukázali a súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia k požiadavke naplnenia predpokladov pre možnosť nariadenia neodkladného opatrenia vyjadril iba okrajovo, čo podľa názoru žalovaného nepostačuje. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že rozhodnutie o zápise členov predstavenstva akciovej spoločnosti v obchodnom registri osvedčuje už existujúce skutočnosti, ktoré nastali pred samotným zápisom do obchodného registra. V čase nariadenia neodkladného opatrenia konajúcim súdom bolo o príslušných zmenách vo sfére personálneho obsadenia predstavenstva rozhodnuté na podklade zápisu v obchodnom registri, čím zároveň došlo k naplneniu účinkov rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 31.10.2019. Súčasní členovia predstavenstva vykonávajú svoju funkciu na podklade platného zápisu v obchodnom registri, nie na základe prijatých uznesení a preto neexistuje žiadna právne relevantná okolnosť umožňujúca nariadenie neodkladného opatrenia v znení, v akom bolo uvedené vo výroku konajúceho súdu. Žalobcovia 1/ a 3/ neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom nariadením neodkladného opatrenia dochádza k vážnym zásahom v oblasti výkonu podnikateľskej činnosti žalovaného - neodkladné opatrenie bezdôvodne znemožňuje súčasným členom predstavenstva plniť povinnosti, ktoré im vyplývajú priamo zo zákona a z ich postavenia.
4. Predmetné odvolanie zo dňa 30.1.2020 bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 31.1.2020 elektronicky s autorizáciou podľa osobitného predpisu Z.. S. Š. - členom predstavenstva žalovaného podľa zápisu v obchodnom registri aktuálneho ku dňu podania odvolania. Z výpisu žalovaného z obchodného registra vyplýva úprava konania menom spoločnosti tým spôsobom, že za spoločnosť konajú a podpisujú vždy spoločne predseda predstavenstva a jeden člen predstavenstva. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.2.2020 pod č.k. 35Cb/177/2019-256 vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia opravil svoje odvolanie proti predmetnému uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia doručením uvedeného podania podpísaného predsedom predstavenstva v súlade so spôsobom konania v mene spoločnosti zapísaným obchodnom registri. Predmetné uznesenie bolo žalovanému doručené dňa 6.3.2020 a dňa 11.3.2020 žalovaný doručil súdu prvej inštancie elektronické podanie s autorizáciou podľa osobitného predpisu Z.. S. Š. - členom predstavenstva žalovaného nadpísané ako „Doplnenie odvolania“, ktorého prílohu tvorilo odvolanie žalovaného zo dňa 30.1.2020 opatrené podpismi F.. X. M. ako predsedu predstavenstva a Z.. S. Š. ako člena predstavenstva.
5. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ ako navrhovatelia neodkladného opatrenia sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 22.5.2020, v ktorom namietali, že predmetné odvolanie nebolo autorizované žalovaným v zmysle § 23 ods. 1, ods. 4, ods. 5 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Odhliadnuc od právneho sporu o platnosť uznesenia valného zhromaždenia o ustanovení do funkcie (ktoré je predmetom konania vo veci samej) Z.. S. Š. je aj v zmysle údajov zapísaných v obchodnom registri členom predstavenstva žalovaného, ktorý nie je nositeľom samostatného práva konať v mene žalovaného, a v mene žalovaného je oprávnený konať vždy len spolu s predsedom predstavenstva F.. X. M., v dôsledku čoho odvolanie Z.. S. Š. nie je možné považovať za riadne autorizované v súlade so zákonom o e-Governmente. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ ďalej uviedli, že súd prvej inštancie chýbajúcu autorizáciu elektronického podania nesprávne posudzoval podľa § 373 ods. 1 CSP ako odstrániteľnú vadu odvolania, ale mal postupovať podľa § 125 ods. 2 CSP a po márnom uplynutí lehoty na doloženie elektronického podania s riadnou autorizáciou alebo doloženie podania v listinnej podobe nemal na pôvodné odvolanie jednoducho prihliadať. Dňa 11.3.2020 opäť Z.. Š. podal „Doplnenie odvolania“, ktoré znova nebolo riadne autorizované žalovaným v súlade s § 23 zákona o e-Governmente, a to ani podanie samotné a ani jeho príloha - elektronický dokument k nemu pripojený obsahujúci naskenovanú tlačenú verziu odvolania žalovaného datovaného 30.1.2020, v ktorom sú len naskenované grafické podoby podpisov tak Z.. S. Š., ako aj F.. X. M.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovia 1/, 2/ a 3/ v predmetnom vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd podľa § 125 ods. 2 druhá veta CSP na toto podanie vo veci samej neprihliadal, eventuálne aby
predmetné odvolanie odmietol podľa § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou a tiež podľa § 386 písm. d) CSP, keďže nemá náležitosti podľa § 363 CSP a pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Vo vzťahu k obsahovej stránke odvolania žalobcovia 1/, 2/ a 3/ vo svojom vyjadrení poukázali na to, že inak ako prostredníctvom nariadenia predmetného neodkladného opatrenia nie je možné zabezpečiť efektívnu nevyhnutnú úpravu právnych pomerov medzi dotknutými stranami. Civilný sporový poriadok neumožňuje nariadiť neodkladným opatrením ani určujúci výrok (kto je členom predstavenstva) a ani neumožňuje uložiť povinnosť súdu, ktorý vedie obchodný register, vykonať určitý zápis alebo výmaz údajov do doby vyriešenia sporu vo veci samej. V danom prípade uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia nepredstavuje obmedzenie práva predstavenstva konať v mene akciovej spoločnosti tak, ako to nesprávne tvrdí odvolateľ a ani žiadnym spôsobom neobmedzuje predstavenstvo v konaní v mene žalovaného, ale len rieši nevyhnutnú dočasnú úpravu pomerov týkajúcu sa sporného zloženia predstavenstva, do ktorého bolo nelegitímne zasiahnuté jedným z akcionárov spoločnosti s tým, že dôvody potreby neodkladnej úpravy pomerov žalobcovia detailne zdôvodnili v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v čl. V a VI. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sa nestotožňujú s právnym názorom žalovaného, že napadnuté uznesenie je nevykonateľné. Práve naopak, predmetné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je materiálne vykonateľné, nakoľko zaväzuje tak akciovú spoločnosť, ako aj všetky osoby dotknuté spornými zmenami orgánov na základe (neplatne) prijatých uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia 31.10.2019, ktorým súd jednoznačne ukladá, že na zmeny v zložení orgánov nemajú vôbec prihliadať, a to až do právoplatného vyriešenia otázky platnosti alebo neplatnosti predmetných uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia. Súčasne žalobcovia 1/, 2/ a 3/ s poukazom na § 5 ods. 5 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov uviedli, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je okrem iného tiež adekvátnym podkladom aj pre zápis v zložení štatutárneho orgánu žalovaného do obchodného registra (po dobu, po ktorú je v platnosti) a zároveň predstavuje efektívnu úpravu pomerov medzi všetkými osobami, ktoré primárne potrebujú poznať právny status v zložení predstavenstva žalovaného počas trvania sporu. Z dôvodu právnej istoty a opatrnosti žalobcovia 1/, 2/ a 3/ navrhli, aby odvolací súd v prípade, ak sa nestotožní s ich návrhom na odmietnutie odvolania, rozhodol tak, že napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdí.
6. Odvolací súd za účelom zachovania práva na spravodlivý proces rovnopis vyjadrenia žalobcov 1/, 2/ a 3/ zo dňa 22.5.2020 doručil dňa 24.6.2020 na vedomie žalovanému.
7. Pred samotným vecným prejednaním odvolania sa odvolací súd zaoberal námietkami žalobcov 1/, 2/ a 3/ v ich vyjadrení k odvolaniu spojenými s návrhom na odmietnutie odvolania, resp. na neprihliadanie na odvolanie žalovaného, v dôsledku čoho odvolací súd primárne posudzoval jednak otázku existencie autorizovaného elektronického podania a jednak otázku splnenia náležitostí odvolania v zmysle príslušných ustanovení CSP, t.j. posudzoval, či v prípade žalovaným podaného odvolania ide o odvolanie spôsobilé na jeho vecné prejednanie odvolacím súdom.
8. Podľa § 123 ods. 2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
9. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
10. Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
11. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
12. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
13. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
14. Podľa § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
15. Odvolanie žalovaného bolo v zákonnej lehote doručené súdu prvej inštancie v elektronickej podobe, pričom nešlo o podanie bez autorizácie podľa osobitného predpisu, nakoľko bolo autorizované členom predstavenstva žalovaného a z toho dôvodu nebol daný dôvod na neprihliadanie súdom na predmetné odvolanie v zmysle § 125 ods. 2 CSP. Chýbajúci podpis predsedu predstavenstva v súlade so spôsobom konania menom spoločnosti zapísaným v obchodnom registri súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako chýbajúcu všeobecnú náležitosť podania vo veci samej predstavujúcu odstrániteľnú vadu podaného odvolania, ktorú súd prvej inštancie odstraňoval procesne správnym postupom v súlade s príslušnými ustanoveniami procesného poriadku. Zo strany žalovaného bol v rámci plynutia lehoty určenej súdom prvej inštancie na odstránenie vady odvolania predložený text odvolania opatrený podpismi predsedu predstavenstva a člena predstavenstva zapísanými k času podania predmetného odvolania vo funkciách štatutárneho orgánu žalovaného, čo zodpovedá zápisu v obchodnom registri ohľadom konania menom spoločnosti. Predložený text odvolania doplnený o podpisy predsedu a člena predstavenstva žalovaného bol síce doručený súdu prvej inštancie v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu len osobou člena predstavenstva, avšak napriek tejto skutočnosti došlo podľa názoru odvolacieho súdu k doplneniu chýbajúcej náležitosti v podobe druhého podpisu štatutárneho orgánu žalovaného spôsobom umožňujúcim pokračovanie v odvolacom konaní bez zásadnejších prekážok predstavujúcich neodstrániteľnú alebo neodstránenú vadu odvolania, v dôsledku čoho nie je daný dôvod na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. d) CSP. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 20Cdo 2409/2000, podľa ktorého nedostatok podpisu možno zhojiť aj podpísaným doplnením odvolania, ak je súvislosť so skorším nepodpísaným podaním nepochybná a ak sa ním sleduje, aby vada pôvodného podania bola odstránená.
16. Odvolací súd má za to, že odmietnutím odvolania za danej situácie, keď je zrejmé, že predmetné odvolanie bolo urobené predsedom a členom predstavenstva oprávnenými konať v mene žalovaného podľa zápisu v obchodnom registri aktuálneho k dátumu podania odvolania, by došlo k nadmieru formalistickému postupu zo strany súdu, výsledkom ktorého by bolo nenáležité odopretie prístupu k odvolaciemu súdu nesúladnému s čl. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku v nadväznosti na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.2.2003 č.k. I.ÚS 139/02-31, v ktorom ústavný súd ustálil že „Citovaný článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej ochrany, tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu. Zároveň je v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy možné domáhať sa práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou, a súčasne v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 22/03).“ Súčasne ústavný súd v predmetnom náleze konštatoval, že „Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.“ Pre úplnosť odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa
účastníkovi poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7.8.2018 pod č.k. II.ÚS 755/2017-89).
17. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou majúce náležitosti riadne podaného odvolania, v dôsledku čoho následne odvolací súd pristúpil k posudzovaniu jeho vecnej stránky.
18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
19. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
20. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
22. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
23. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
24. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
25. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
26. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
27. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre a zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie vo dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobcovia 1/, 2/ a 3/ odôvodňovali svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však strana žalobcu musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jej povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť strany žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností.
29. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 26.11.2019 sa žalobcovia 1/ až 6/ domáhajú voči žalovanému určenia neplatnosti uznesení č. 1 až 6 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 31.10.2019, pričom ako dôvody neplatnosti žalobcovia v žalobe uvádzajú nedodržanie postupu pre zvolávanie valného zhromaždenia (žalobcovi 1/) ako akcionárovi žalovaného nebola doručená ani zaslaná akákoľvek pozvánka na predmetné mimoriadne valné zhromaždenie a žalobcovia 2/ až 6/ ako členovia orgánov žalovaného nezvolali žiadne zasadnutie valného zhromaždenia na 31.10.2019 a nedodržanie postupu pre uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia v rozpore so stanovami spoločnosti žalovaného.
30. Zo strany žalobcov 1/, 2/ a 3/ bol na súd prvej inštancie dňa 27.11.2019 podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom následne rozhodol súd prvej inštancie predmetným uznesením dotknutým odvolaním žalovaného. Ku skutočnostiam odôvodňujúcim potrebu neodkladnej úpravy pomerov je v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené, že žalobcovia 2/ a 3/ ako členovia predstavenstva neboli majoritným akcionárom, F.. X. M. a ani nikým iným do dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia informovaní o uzneseniach mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 31.10.2019 a ani o ich akomkoľvek obsahu, na základe ktorého mali zaniknúť ich funkcie v predstavenstve žalovaného a právomoci, pôsobnosť a predovšetkým zodpovednosť by mali prevziať iné osoby. S výkonom funkcie člena predstavenstva akciovej spoločnosti ako štatutárneho orgánu je spojený celý rad práv a povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov verejného práva (daňové povinnosti, vedenie účtovníctva, výkon a plnenie zamestnávateľských práv a povinností a pod.), z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ako aj platného znenia stanov spoločnosti. Stav akútnej právnej neistoty žalobcov 2/ a 3/ ohľadom ich trvania funkcie a s tým spojených práv a povinností, ako aj potenciálneho rizika vzniku zodpovednosti, ktorý prijatím uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného na to celkom prima facie neoprávnenými osobami vznikol, odôvodňuje podľa navrhovateľov neodkladného opatrenia u žalobcov 2/ a 3/ ich naliehavú potrebu dožadovať sa dočasnej súdnej ochrany, a teda aj úpravy právnych pomerov s tým súvisiacich. Ani jeden zo žalobcov 2/ a 3/ vlastne nevedia, či ich funkcia v predstavenstve žalovaného trvá alebo nie, teda či a voči komu a aké povinnosti si z titulu svojej funkcie majú plniť, či naopak svoje práva uplatňovať, z čoho im podľa ich vyjadrenia osobne priamo a bezprostredne hrozí vznik škody, zodpovednosti za škodu, ako aj potenciálna osobná zodpovednosť za neplnenie verejnoprávnych povinností v mene žalovaného. Vo vzťahu k žalobcovi 1/ je v predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené, že dôsledkom konania majoritného akcionára a prijatia zjavne neplatných uznesení o zmene zloženia štatutárneho orgánu žalovaného nepovolanými osobami fingujúcimi priebeh valného zhromaždenia dňa 31.10.2019 je vznik akútnej právnej neistoty žalobcu 1/ ako minoritného akcionára spočívajúcej v tom, že tento si nie je vedomý, kto je teda v súčasnosti platným štatutárnym orgánom žalovaného a voči komu si ako akcionár žalovaného môže aktívne uplatňovať akékoľvek svoje akcionárske práva (napr. žiadať zvolanie valného zhromaždenia, požadovať vysvetlenia a pod.), resp. naopak voči komu môže vyvodzovať prípadnú zodpovednosť za porušenie povinností spojených s výkonom funkcie štatutárneho orgánu žalovaného. Súčasne žalobca 1/ poukázal aj na svoje zásadné (toho času podľa jeho názoru zjavne tiež ohrozené) právo akcionára podieľať sa aj na zisku spoločnosti žalovaného, keďže žalobca 1/ je oprávnene znepokojený ako, kedy, kde a akým spôsobom rozhodne majoritný akcionár bez jeho vedomia o vyplatení dividend v prospech oboch akcionárov žalovaného.
31. Z výpisu žalovaného z obchodného registra je zrejmé, že od 17.12.2019 sú pri štatutárnom orgáne žalovaného zapísaní s dátumom vzniku funkcie 31.10.2019 F.. X. M. ako predseda predstavenstva a Z.. S. Š. ako člen predstavenstva a ako členovia dozornej rady S.. K. I., S. P. a H. Š., všetci s dátumom vzniku funkcie 29.5.2018.
32. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a vyjadrenia žalobcov 1/, 2/ a 3/ k odvolaniu odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce zo spisu a zo zápisov v obchodnom registri (verejnom zozname), ktoré dokumentujú skutkový stav existujúci v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že súd prvej inštancie pochybil, keď pred ustálením svojho záveru o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa v rámci jeho posudzovania nedostatočne zaoberal otázkou osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia, keď v zásade len prevzal tvrdenia žalobcov 1/, 2/ a 3/ bez ich dôslednejšieho posudzovania a vyhodnotenia, a to aj s ohľadom na zápis v obchodnom registri už
existujúci v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovali svojou právnou neistotou vyplývajúcou z toho, že nevedia, kto je nositeľom práv a povinností štatutárneho orgánu žalovaného, pričom z petitu navrhovaného neodkladného opatrenia a aj z obsahu vyjadrenia k odvolaniu je zrejmé, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sa predmetným neodkladným opatrením snažia docieliť zápis pôvodných členov štatutárneho orgánu žalovaného do obchodného registra.
33. Podľa § 27 ods. 5 Obchodného zákonníka tretie osoby sa vždy môžu odvolávať na obsah listín alebo údajov, ktoré ešte neboli zapísané do obchodného registra alebo uložené do zbierky listín, okrem prípadu, ak ich účinky nastanú až zápisom do obchodného registra.
34. Podľa § 27 ods. 6 Obchodného zákonníka od zverejnenia zápisu štatutárneho orgánu alebo jeho členov do obchodného registra sa zapísaná osoba nemôže voči tretím osobám domáhať porušenia právnych predpisov, spoločenskej zmluvy alebo stanov pri voľbe alebo vymenovaní štatutárnych orgánov alebo ich členov okrem prípadu, že sa preukáže, že tretia osoba o ich porušení vedela.
35. Podľa § 183 Obchodného zákonníka o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.
36. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
37. Podľa § 131 ods. 4 Obchodného zákonníka neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami. V pochybnostiach platí, že tretie osoby nadobudli práva v dobrej viere.
38. Podľa § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého.
39. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti existujúce v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a s poukazom na vyššie citované ustanovenia Obchodného zákonníka dospel odvolací súd k jednoznačnému záveru o neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov ako jedného zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobcov 1/, 2/ a 3/. Vzhľadom na registrovým súdom vykonaný zápis zmeny osôb oprávnených ako štatutárny orgán konať menom žalovaného, neobstojí tvrdenie žalobcov 2/ a 3/ o ich právnej neistote v súvislosti so zmenou štatutárneho orgánu vyplývajúcej z nevedomosti o tom, či ich funkcia v predstavenstve žalovaného vlastne trvá alebo nie a súčasne neobstojí ani ich tvrdenie o potenciálnej osobnej zodpovednosti za neplnenie verejnoprávnych povinností v mene žalovaného, nakoľko uvedené otázky jednoznačne rieši v danom prípade hmotnoprávny predpis. Z rovnakého dôvodu odvolací súd ako irelevantné a neosvedčujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia vyhodnotil aj tvrdenie žalobcu 1/ ako minoritného akcionára o jeho právnej neistote spočívajúcej v jeho nevedomosti, kto je v súčasnosti platným štatutárnym orgánom žalovaného a voči komu si ako akcionár žalovaného môže aktívne uplatňovať svoje akcionárske práva, resp. voči komu môže vyvodzovať prípadnú zodpovednosť za porušenie povinností spojených s výkonom funkcie štatutárneho orgánu žalovaného. Z dikcie ustanovenia § 131 Obchodného zákonníka je podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že uznesenia valného zhromaždenia je potrebné považovať za platné a vyvolávajúce všetky právne následky s nimi spojené, a to až do času právoplatnosti rozsudku súdu o ich neplatnosti s tým, že v takom prípade nastávajú účinky ich neplatnosti spätne ku dňu ich prijatia valným zhromaždením, avšak bez toho, aby tým boli dotknuté práva tretích osôb nadobudnuté v dobrej viere, pričom samotná skutočnosť, že žalobcovia sa žalobou vo veci samej domáhajú určenia neplatnosti uznesení prijatých na valnom zhromaždení, nezakladá dôvodnosť nimi
tvrdenej právnej neistoty a v nadväznosti na to existenciu opodstatnenej potreby bezodkladnej úpravy pomerov spôsobom zodpovedajúcim navrhovanému neodkladnému opatreniu.
40. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd podporne poukazuje na rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 123/1999, v zmysle ktorého „Súd nemôže predbežným opatrením zakázať registrovému súdu vykonať zápis spoločnosti v obchodnom registri. V konaní vo veciach obchodného registra, ktoré sa začína na návrh fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorej sa zápis v registri týka alebo osôb oprávnených na to podľa zákona, nemožno predbežným opatrením súdu odňať právomoc registrového súdu o návrhu rozhodnúť, v dôsledku čoho ustanovenie § 76 ods. 2 O.s.p. je nepoužiteľné. Súd v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu nemôže predbežným opatrením určiť, že až do právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu sú spoločníkmi spoločnosti tí spoločníci, ktorí nimi boli pred uzavretím zmluvy o prevode obchodného podielu a v pomere podielov pred prevodom obchodného podielu.“
41. Odvolací súd tiež považuje v danom prípade za potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV.ÚS 278/2012-13 zo dňa 31.5.2012, v ktorom ústavný súd vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, okrem iného uviedol, že „Ústavný súd poukazuje ďalej na to, že účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov konania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o predbežnom opatrení. Všeobecný súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Predbežné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie účinkov ktorých je časovo obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh účastníka konania zrušené (IV. ÚS 257/2010).“
42. Po dôslednom posúdení vyššie uvedených skutočností existujúcich ku času vydania napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ v súvislosti so svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverným spôsobom neosvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery, v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje dôvodnosť odvolania žalovaného, ktorý v odvolaní namietal skutočnosť, že žalobcovia 1/ až 3/ nepreukázali predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v spojení s nutnosťou bezodkladne upraviť pomery strán alebo s existenciou dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie, ako aj skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostačujúco vyjadril k požiadavke naplnenia predpokladov pre možnosť nariadenia neodkladného opatrenia.
43. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie a ani na zrušenie odvolaním dotknutého uznesenia a z toho dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcov 1/, 2/ a 3/ na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 27.11.2019 zamietol.
45. O nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane odvolacieho konania, rozhodne s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.
46. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).