Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/21/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobkyne: OXYWISE, s. r. o., so sídlom Hurbanova 21, Piešťany, IČO: 44 651 465, zastúpenej splnomocnencom: IURIS SL, s. r. o., so sídlom Balkánska 41/A, Bratislava, IČO: 53 204 786, proti žalovanému: Ing. W. B., nar. XX.X.XXXX, adresa Z. XXX, B., zastúpenému advokátom: JUDr. Tomáš Klieštenec, so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany, v konaní o vylúčene spoločníka z obchodnej spoločnosti, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. -130 zo dňa 30.11.2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v znení: „Žalovaný je povinný ako konateľ spoločnosti OXYWISE, s. r. o., IČO: 44 651 465, so sídlom Hurbanova 21, Piešťany zdržať sa akéhokoľvek konania v mene tejto spoločnosti bez predchádzajúceho písomného súhlasu ďalšieho konateľa tejto spoločnosti, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , , až 3 (ďalej len „“) a vecne tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha, aby súd vylúčil žalovaného z obchodnej spoločnosti OXYWISE, s. r. o. na tom základe, že predmetná spoločnosť má troch spoločníkov (okrem žalovaného aj M. W. a J. W.), ktorí sú súčasne aj konateľmi žalobkyne, s tým, že každý konateľ koná samostatne. Na rozhodnutie o zmene konateľa a spôsobe konania za spoločnosť je podľa čl. 11 ods. 4 Spoločenskej zmluvy žalobkyne potrebný súhlas všetkých spoločníkov žalobkyne. Medzi pánmi W. a W. na strane jednej a žalovaným na strane druhej sú dlhodobo napäté vzťahy, ktoré sa okrem iného prejavujú tým, že žalovaný úmyselne v mene žalobkyne uskutočňuje právne úkony, ktoré sú v zásadnom rozpore s jeho povinnosťou vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov tak, ako mu ukladá ust. (ďalej aj ""), ako napríklad, keď žalovaný bez súhlasu a vedomia ostatných konateľov a bez akéhokoľvek racionálneho vysvetlenia previedol dispozičné práva k doméne žalobkyne D. na spoločnosť svojej manželky A.B.S.1, s. r. o., IČO: 34 150 196, Hurbanova 21, Piešťany, hoci dispozičné práva k tejto doméne patrili žalobkyni a žalobkyňa si za registráciu domény dlhodobo platila registračný poplatok. Žalobkyňa zdôvodnila dôležitosť svojho webového sídla tým, že väčšina klientov žalobkyne ju oslovuje na základe toho, že sa o jej službách dozvedela práve cez internet, teda cez webovú stránku. Za účelom vylepšenia pozícií vo vyhľadávači Google a vôbec za účelom spropagovania služieb žalobkyne bolo do 1.1.2016 investovaných 135.000,- Eur. Okresný súd Banská Bystrica na návrh žalobkyne uznesením č. k. -54 zo dňa 20.7.2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým A.B.S.1, s. r. o. uložil povinnosť zdržať sa nakladania

s dispozičnými právami k doméne D. a zverejňovania iného obsahu na predmetnej doméne ako toho, ktorý určí žalobkyňa. V rámci konania vo veci samej má súd určiť, že dispozičné práva k doméne patria žalobkyni; toto neodkladné opatrenie potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -147 zo dňa 14.10.2020. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný ako prihlasovateľ podal dňa 15.2.2020 na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj "ÚPV") a/ prihlášku k obrazovej ochrannej známke č. prihlášky 397-2020 a b/ prihlášku k slovnej ochrannej známke č. prihlášky 394-2020, na základe ktorých sa žalovaný snaží do registra ochranných známok ÚPV zapísať označenie definované v jednotlivých prihláškach ako ochranné známky, pričom označeniu zodpovedá pri slovnej ochrannej známke obchodnému menu žalobkyne a pri obrazovej jej logu. Podľa žalobkyne žalovaný nie je oprávnený registrovať označenie ako ochrannú známku, lebo označenie v jeho slovnom vyjadrení je obchodným menom žalobkyne, ktoré žalobkyňa používa nepretržite od 5.3.2009, teda od svojho vzniku. Rovnako je to aj s obrazovým vyjadrením - logom žalobkyne, ktoré žalobkyňa používa od roku 2009 nepretržite vo vzťahu navonok, pri označovaní svojej obchodnej korešpondencie a v komunikácii s orgánmi verejnej moci, na faktúrach a pri všetkých jej marketingových aktivitách. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na späťvzatie prihlášky na registráciu ochrannej známky, čo však žalovaný neurobil. Ďalej žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaný sa v zahraničí osobne stretol so zástupcami najväčšieho obchodného partnera tej časti podnikateľskej činnosti žalobkyne, ktorú vykonáva žalovaný, a to zahraničnej spoločnosť CM Aqua Technologies APS z Dánska, ktorá na pravidelnej báze nakupovala od žalobkyne bubnové filtre, keď odmeny za zákazky od tohto klienta tvoril obrat žalobkyne vo výške 22% až 28%, v závislosti od roku. Predmetom rokovania žalovaného s klientom žalobkyne bolo na podnet žalovaného rokovanie o ukončení spolupráce so žalobkyňou, namiesto ktorej má tieto produkty dodávať iná piešťanská spoločnosť. Počnúc septembrom 2020 na vlastnú žiadosť odišli z časti zvarovne 2 zamestnanci a 1 živnostník; pričom od iných zamestnancov žalobkyne sa konatelia dozvedeli, že odchádzajúci pracovníci pracujú na inej prevádzke v Piešťanoch na Žilinskej ceste 112, kde bol následne dňa 5.10.2020 o 16:45 hod. obrazovým záznamom zachytený kamión odvážajúci bubnové filtre, ktoré dodávala žalobkyňa klientovi. Páni W. a W. sa následne dozvedeli, že spoločnosťou, ktorá má dodávať bubnové filtre klientovi žalobkyne, je údajne dňa 17.7.2020 založená spoločnosť HalWelding s.r.o., so sídlom Kopaničky 902/4, Vrbové. V nadväznosti na uvedené bola preto žalovanému zaslaná výzva na upustenie od protiprávneho konania, čo však žalovaný nevykonal. Pán W. vykonal dňa 5.10.2020 kontrolu kamerových záznamov a zistil, že žalovaný dňa 21.9.2020 neoprávnene a bez upozornenia odnášal sám a po zotmení materiál žalobkyne z jej skladu, pričom odcudzený materiál je súčasťou bubnového filtra, ktorý žalobkyňa dodávala klientovi a tento materiál nemá iné praktické využitie ako na zváranie rámu bubnového filtra. Žalobkyňa vyhotovila kópiu záznamov v podobe fotografii, ktoré uložila na oddelené úložisko a dňa 6.10.2020 požiadala svojho IT špecialistu o zmenu prístupových hesiel do kamerového systému. Následne žalovaný kontaktoval IT špecialistu, z akého dôvodu nemá prístup ku kamerovému systému žalobkyne, na čo mu IT špecialista oznámil, že na žiadosť žalobkyne boli prístupové heslá zmenené. V totožný deň okolo 16:00 hod. bolo odcudzené záznamové zariadenie so servera žalobkyne, na ktorom boli uložené údaje z kamerových záznamov za posledné 2 mesiace. Na podklade uvedeného p. W. dňa 6.10.2020 podal trestné oznámenie z podozrenia spáchania trestného činu krádeže, ohľadne ktorého sa vedie trestné konanie pod ČVS:ORP-1610/PN-TT-2020. V súvislosti so "zmiznutým" zariadením zo servera žalobkyne žalovaný priznal, že ho sám odniesol "opraviť". Následne 16.10.2020 bolo záznamové zariadenie servera vrátené do sídla žalobkyne, ale všetky jeho dáta boli odstránené. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, kto údajnú opravu realizoval a neeviduje ani faktúru za služby spojené s touto opravou.

3. Spolu s touto žalobou, podala žalobkyňa tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a uviedla, že na podklade skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobe má dôvodnú obavu, že aj vzhľadom na zrušenie predchádzajúceho neodkladného opatrenia (zamietnutie návrhu), bude žalovaný ako konateľ žalobkyne realizovať v jeho mene právne úkony v zásadnom rozpore s ust. , v dôsledku čoho hrozí žalobkyni škoda veľkého rozsahu. Žalobkyňa disponuje pomerne veľkým majetkom v podobe nehnuteľností, skladových zásob, technológii a finančných prostriedkov, ktoré bude môcť žalovaný v prípade nenariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia ľubovoľne prevádzať. Zdôraznila, že podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnila novými skutočnosťami, ktorými sa odvolací Krajský súd v Trnave pri zrušení predchádzajúceho neodkladného opatrenia nezaoberal, čo explicitne uviedol v odôvodnení zamietavého uznesenia. Súčasne žalobkyňa zastávala názor, že tu uvedené skutkové okolnosti sú závažnejšie oproti tým, na základe ktorých súd prvej inštancie neodkladnému opatreniu vyhovel. Vo vzťahu ku skutočnostiam hodnoverne osvedčujúcim dôvodnosť a trvanie nároku žalobkyňa poukázala na znenie ust.

(ďalej len "OZ"), podľa ktorého "komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody". Žalobkyňa tvrdila, že jej hrozí vznik škody, a to okrem odcudzeného materiálu (je pravdepodobné, že bol odcudzený vo väčšom rozsahu ako má žalobkyňa zadokumentované, no vzhľadom na odstránené záznamy nemá žalobkyňa o uvedenom nateraz žiadne dôkazy) v hodnote cca 66,- Eur, majoritná škoda však žalobkyni hrozí z konkurenčného konania žalovaného v podobe ušlého zisku, kde len čo do zadokumentovaných štyroch kusov bubnových filtrov odvážaných z prevádzky iného dodávateľa (vyrobených pravdepodobne z materiálu žalobkyne) prišla žalobkyňa o zisk minimálne v sume 9.300,- Eur. Pokiaľ žalobkyňa definitívne príde o Klienta odoberajúceho bubnové filtre v dôsledku konkurenčného konania žalovaného, vychádzajúc zo ziskovosti tohto obchodu za predchádzajúce roky 2017 až 2020, vznikne jej škoda v podobe ušlého zisku vo výške cca 300.000,- Eur ročne. Bez nariadenia neodkladného opatrenia bude žalovaný uskutočňovať úkony v mene žalobkyne (ktoré sú v rozpore so záujmami žalobkyne a jej spoločníkov), ktoré nie sú vykonávané s odbornou starostlivosťou, pričom žalobkyňa ani jej ostatní spoločníci disponujúci majoritnou väčšinou obchodných podielov nebudú mať reálnu možnosť zabrániť vzniku ďalších škôd. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanej podobe je podľa žalobkyne aj splnením jej povinnosti zakročiť primeraným spôsobom na odvrátenie škody, ktorá jej bezprostredne hrozí.

4. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal tiež z vyjadrenia žalovaného zo dňa 20.11.2020, ktorý uviedol, že odvolací súd vo svojom predchádzajúcom uznesení sp. zn. uviedol, že navrhovatelia tam neosvedčili nevyhnutnú potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, neosvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, teda neosvedčili a nepreukázali, že by im vznikla nejaká škoda spôsobená žalovaným, žiadnu výšku škody neoznačili a nevyčíslili, ich tvrdenia zostali len v rovine všeobecných úvah, bez konkrétnych údajov a tiež vo veci samej nepodali žalobu o náhradu škody. Žalovaný dôvodil, že neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe vzájomných antagonistických postojov strán sporu, ale jeho potreba musí vyplývať z takej reálnej činnosti, ktorá osvedčí znaky takého protiprávneho konania, prípadne konania, ktoré vyžaduje okamžitú úpravu pomerov. Ďalej žalovaný uviedol, že odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. , teda odo dňa 11.2.2020 do dňa právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu (4.11.2020), ktorým bolo toto neodkladné opatrenie zrušené, žalovaný toto neodkladné opatrenie rešpektoval, pričom žalobkyni nespôsobil žiadnu škodu, ani nie sú dôvody na vylúčenie zo spoločnosti, ba práve naopak, ostatní dvaja spoločníci zneužívajúc väčšinu v spoločnosti a zneužívajúc vydané neodkladné opatrenie počas celého obdobia jeho vykonateľnosti šikanóznym spôsobom znevýhodňovali právne i faktické postavenie žalovaného ako konateľa i ako spoločníka v spoločnosti, časť spoločnosti divízia zvárania, ktorú dovtedy viedol a bol za ňu zodpovedný žalovaný, v podstate zlikvidovali ostatní dvaja spoločníci. Divízia zvarovne, ktorú mal na starosti žalovaný ako konateľ i ako spoločník, sa pritom dovtedy podieľala na tvorbe zisku spoločnosti asi tretinou. Podľa žalovaného sa od času nariadenia neodkladného opatrenia č. k. nijako nezmenil skutkový stav, ktorý by nasvedčoval nariadeniu neodkladného opatrenia, odhliadnuc od následkov zneužitia väčšiny ostatných dvoch spoločníkov v spoločnosti, ako aj následky ich zneužitia neodkladného opatrenia, preto žalovaný žiada, aby súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. Po oboznámení sa aj so stranami predloženými listinnými dôkazmi a obsahom spisu, dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je v celom rozsahu dôvodný. Vychádzal z toho, že žalobkyňa je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá má troch spoločníkov vlastniacich rovnaké obchodné podiely, pričom spoločníci sú zároveň aj konateľmi žalobkyne s tým, že v mene spoločnosti koná každý z konateľov samostatne. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 14.10.2020 mal súd za preukázané, že uvedenými uzneseniami bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola spoločnosti A.B.S. 1, s.r.o., IČO 34 150 196, so sídlom Hurbanova 21, Piešťany, uložená povinnosť zdržať sa zverejňovania iného obsahu na doméne D. ako toho, ktorý určí žalobkyňa, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej; cit. spoločnosti bola uvedeným uznesením tiež uložená povinnosť zdržať sa nakladania s doménou D., a to vrátane jej prevodu s výnimkou prevodu na žalobkyňu, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uvedené obmedzujúce povinnosti boli označenému subjektu uložené súdom na podklade osvedčeného konania žalovaného, ktoré má vecnú spojitosť s tvrdeným skutkovým stavom žalobkyňou v jej návrhu na nariadenie tohto neodkladného opatrenia. Z tvrdenia žalobkyne a predloženého výpisu

prijatých prihlášok ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, mal súd za osvedčené, že žalovaný podal dňa 15.2.2020 na Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky prihlášku na registráciu slovného označenia ochrannej známky v znení "OXYWISE" ako zhodné slovné označenie slovotvorného základu obchodného mena žalobkyne. Z tvrdenia žalobkyne a predloženej mailovej komunikácie zo dňa 8.10.2020 mal súd za osvedčené, že žalovaný svojimi aktivitami vyvíjal obchodné rokovania s odberateľom žalobkyne z Dánskeho kráľovstva smerujúce k ukončeniu spolupráce so žalobkyňou. Z tvrdenia žalobkyne a predloženej tabuľky o očakávaných výnosoch za stredisko filtre za obdobie rokov 2017 až 2020 mal súd za osvedčené, že žalobkyňa za uvedené obdobie vykazuje v tomto stredisku kladné hospodárske výsledky. Z tvrdenia žalobkyne a predloženého potvrdenia o podaní trestného oznámenia vo veci prečinu krádeže má súd za osvedčené, že jedným z konateľov žalobkyne bolo podané takéto oznámenie. V súvislosti s predloženými dôkazmi, a to uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. a potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. súd zdôrazňuje, že je čo do žalobkyňou predloženého skutkového stavu ním viazaný a pri hodnotení konania žalovaného vedúceho k rozhodnutiam Okresného súdu Banská Bystrica vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne v tomto návrhu, mal v tejto časti tvrdenia žalobkyne o konaní žalovaného za preukázané. K argumentácii žalovaného, že v predchádzajúcom uznesení o nariadení neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nemal osvedčenú potrebu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie uviedol, že táto skutočnosť bola konštatovaná v závere odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný a k argumentácii žalovaného, že žalobcovia v predchádzajúcom konaní sp. zn. neosvedčili vznik škody, súd prvej inštancie uviedol, že rovnako v súčasných tvrdeniach žalovaného a z jeho vyjadrení, že mu doterajším konaním žalobkyne a jej dvoch spoločníkov, ako aj v dôsledku skôr nariadeného neodkladného opatrenia vznikla škoda, nijako neosvedčil a jeho tvrdenia zostali iba vo všeobecnej rovine.

6. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a oprávnenosť súdom uloženej povinnosti žalovanému, súd vyvodil zo skutkových tvrdení žalobkyne uvedených v jej návrhu a v zdôvodnení jej žaloby vo veci samej, ktorou sa domáha vylúčenia žalovaného z obchodnej spoločnosti žalobkyne. Zo skutkového stavu uvedeného v návrhu mal súd za osvedčenú potrebu bezodkladnej a dočasnej úpravy pomerov v navrhovanej podobe zdržania sa akéhokoľvek konania ako konateľ žalobkyne v mene tejto spoločnosti bez predchádzajúceho písomného súhlasu ďalšieho konateľa tejto spoločnosti. Súd mal za to, že podľa skutkového tvrdenia žalobkyne existujú relevantné vážne skutkové dôvody, ktorých existenciu na dočasnú úpravu pomerov mal súd osvedčenú okrem iného zo samotného konania žalovaného. Súd tiež poukázal na to, že žalovanému uložené obmedzenia podľa návrhu žalobkyne nie sú absolútne, pričom žalovaný môže vykonávať pôsobnosť štatutárneho orgánu žalobkyne popísaným spôsobom a v plnom rozsahu, teda s vopred udeleným písomným súhlasom ďalšieho konateľa tejto spoločnosti. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému vyhovel pritom súd korigoval vzhľadom na absenciu uvedenia konca uložených povinností žalovanému. Vzhľadom na skutočnosť, že s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bola podaná žaloba vo veci samej (o vylúčenie žalovaného zo spoločnosti žalobkyne) súd limitoval časový rámec nariadeného neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd prvej inštancie tiež v závere uviedol, že o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, bude súdom rozhodnuté v rozhodnutí ktorým sa konanie končí ( ).

7. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v celom jeho rozsahu prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaný a dôvodil, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec nezohľadnil jeho vyjadrenie zo dňa 27.11.2020, na ktoré žalovaný odkazuje. Mal za to, že predmetné vyjadrenie obsahovalo opis skutočností doložených listinami, ktoré závažným spôsobom spochybňovalo (resp. úplne vyvracalo) hodnovernosť a dôvodnosť skutočností (tvrdení) uvedených žalobkyňou v samotnej žalobe a v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, opisom ktorých žalobkyňa odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov v danej veci a odôvodňovala trvanie nároku vo veci samej. Žalovaný má za to, že podanie žaloby o vylúčenie žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti OXYWISE, s. r. o. a podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia (obmedzenie konateľského oprávnenia žalovaného v spoločnosti OXYWISE, s. r. o.) len na základe nepravdivých, účelových a vykonštruovaných tvrdení žalobkyne je len ďalším prejavom a pokračovaním zneužitia väčšiny v spoločnosti OXYWISE, s. r. o., voči osobe žalovaného, ako menšinového spoločníka. V súčasnosti ostatní dvaja spoločníci sú v spoločnosti OXYWISE, s. r. o. zamestnaní, žalovaný už nie je; len títo dvaja sú fakticky konateľmi spoločnosti a žalovaný nie je; len títo dvaja spoločníci

si naďalej riadia svoju časť podniku (divíziu generátorov) v spoločnosti a žalovaný už neriadi nič, nakoľko už nemá čo riadiť, lebo jeho divíziu zvárania zlikvidovali a jeho zamestnancov prepustili (resp. donútili odísť). Vydaním neodkladného opatrenia bola súdom prvej inštancie poskytnutá nezákonná právna ochrana žalobkyni (resp. ostatným dvom spoločníkom spoločnosti, ktorí zneužívajú väčšinu v spoločnosti), a to len na základe účelových a vykonštruovaných pocitových tvrdení žalobkyne, pričom toto neodkladné opatrenie ostatní dvaja spoločníci žalobkyne zneužívajú voči žalovanému ako menšinovému spoločníkovi. Žalovaný má teda za to, že predmetné neodkladné opatrenie je nezákonné, bolo vydané v rozpore so zákonom a ustálenou súdnou praxou, neboli splnené zákonné procesné podmienky na vydanie predmetného uznesenia, pričom súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej nesprávnym procesným postupom porušil právo žalovaného na spravodlivý proces a konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (porušenie zásady proporcionality súdom prvej inštancie; vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez hodnoverného osvedčenia existencie nároku vo veci samej a so splnením atribútu jeho vysokej pravdepodobnosti). Súd nevykonaním žiadnych dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým vychádza rozhodnutie súdu z nesprávneho právneho posúdenia veci, aj preto je rozhodnutie nezákonné a nespravodlivé. Poukázal na princíp právnej istoty upravený v a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , uverejnené v Zo súdnej praxe 38/2002, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR z 31.5.2012 sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.6.2018 sp. zn. , podľa ktorých v zmysle obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, teda nie súd, a to bez účinnosti voči tretím osobám; z ust. vyplýva, že od konateľa obchodnej spoločnosti nemožno spravodlivo žiadať, aby obmedzil svoje konateľské oprávnenia nariadeným predbežným opatrením, lebo takéto obmedzenie by bolo v rozpore so zákonom, aj s platnou spoločenskou zmluvou. Žalovaný preto dôvodil, že rozhodnutie súdu bolo vydané v rozpore s princípom právnej istoty, v rozpore so zákonom a ustálenou súdnou praxou, pričom svoj odklon súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil, preto je napadnuté uznesenie aj arbitrárne. Ďalej žalovaný poukázal na to, že podľa úpravy v bolo možné nariadeným predbežným opatrením uložiť povinnosť aj tretej osobe, ale podľa novej aktuálne platnej právnej úpravy , možno nariadiť neodkladné opatrenie len strane sporu. V tomto súdnom konaní uložil súd neodkladným opatrením povinnosť žalovanému ako konateľovi spoločnosti, pričom obmedzil jeho zákonné oprávnenia (v rozpore so zákonom) a tým vlastne obmedzil samotnú spoločnosť OXYWISE, s. r. o., ktorá nie je v tomto spore v pozícii žalovaného, ale žaloba vo veci samej smeruje voči žalovanému ako spoločníkovi spoločnosti, takže napriek zhode fyzickej osoby, došlo nezákonne k uloženiu povinnosti niekomu inému ako žalovanému. Žalobca podal účelový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s protizákonným obsahom, ktorý nijak nesúvisí s hmotnoprávnym nárokom, ktorému sa má poskytnúť ochrana týmto neodkladným opatrením, ktorého sa žalobkyňa domáha vo veci samej (vylúčenie spoločníka zo spoločnosti) a súd bez toho, aby vec správne právne posúdil, sa vydaním neodkladného opatrenia s týmto nezákonným účelovým návrhom žalobkyne bez ďalšieho stotožnil. Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôsledne neidentifikoval chránený nárok a obsah dotknutého hmotnoprávneho nároku vo veci samej. Žalovaný dôvodil, že vzhľadom na doterajšie konanie ostatných dvoch spoločníkov, žalobkyni v tomto súdnom konaní nejde o vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale len o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým budú obmedzené konateľské oprávnenia žalovaného v spoločnosti OXYWISE, s. r. o. Žalobkyňa potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že pôvodné neodkladné opatrenie sp. zn. bolo zrušené a tým pádom žalovaný môže bez obmedzenia konať za spoločnosť, čím je daná dôvodná obava, že žalovaný bude konať za spoločnosť v rozpore so zákonom a nie s odbornou starostlivosťou, čím vznikne žalobkyni ďalšia škoda, pričom žalobkyňa vznik nejakej škody tak v pôvodnom konaní sp. zn. , ako ani v tomto konaní sp. zn. vôbec nepreukázala a ani nepreukázala, že by nejaká škoda vznikla spoločnosti konaním žalovaného ako konateľa, pričom v tomto konaní sp. zn. žalobkyňa vo veci samej ani nežaluje voči žalovanému nárok na náhradu škody, ale žaluje vo veci samej iný hmotnoprávny nárok (vylúčenie žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti) a žalobkyňa vôbec žiadnym spôsobom nepreukázala to, ako vzhľadom na obsah ním navrhovaného neodkladného opatrenia, toto neodkladné opatrenie súvisí so žalovaným hmotnoprávnym nárokom a ako sa týmto neodkladným opatrením s týmto navrhovaným obsahom poskytla ochrana nároku žalovaného vo veci samej. Žalobkyňa odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov tým, že je pre ňu nemysliteľné, aby žalovaný neobmedzene konal v jej mene, lebo podľa žalobkyne vraj žalovaný počas trvania zrušeného pôvodného neodkladného opatrenia vykonal tieto protiprávne úkony 1/ neoprávnene previedol doménu žalobkyne

- keď podľa žalovaného žalovaný nemohol ako konateľ žalobkyne neoprávnene previesť doménu D.,

nakoľko žalobkyňa túto doménu nikdy nevlastnila, označenie oxywise vytvoril žalovaný ako fyzická osoba, teda nie ako konateľ žalobkyne; 2/ požiadal o registrovanie ochranných známok žalobkyne - keď žalovaný požiadal o zápis označenia oxywise do registra ochranných známok dobromyseľne a v dobrej viere, nakoľko toto označenie vytvoril žalovaný ako fyzická osoba, je výsledkom jeho tvorivej duševnej činnosti, teda v danej veci vystupuje žalovaný ako fyzická osoba a nie ako konateľ žalobkyne; 3/prebral klienta žalobkyne v prospech inej spoločnosti - žalovaný ako konateľ žalobkyne nikdy neporušil zákaz konkurencie, ide len o účelové, nepravdivé, vykonštruované a ničím nepodložené tvrdenia zo strany žalobkyne, keďže CM-AQUA sa rozhodol ukončiť spoluprácu so žalobkyňou nie z dôvodov na strane žalovaného, ako to tvrdí žalobkyňa, ale z dôvodu, že obchodovanie so žalobkyňou je pre CM-AQUA je neisté, práve pre spory medzi spoločníkmi žalobkyne, pričom spor medzi spoločníkmi nezačal žalovaný, naopak začali ho ostatní dvaja spoločníci; 4/ odcudzil materiál zo skladov žalobkyne - žalovaný žalobkyni nikdy nič neodcudzil, tieto tvrdenia boli účelovo vykonštruované zo strany žalobkyne len preto, aby mala dôvod skončiť so žalovaným pracovný pomer. Žalobkyňa opísala skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana tým, že jej vyplýva priamo z ustanovenia . Žalovaný pritom dôvodil, že v tomto spore sa vzťahy medzi sporovými stranami riadia , pričom žalobkyňa ani nežaluje voči žalovanému nárok na náhradu škody, ale žaluje vo veci samej iný hmotnoprávny nárok, teda žalobkyňa vôbec žiadnym spôsobom nepreukázala, ako ňou navrhované neodkladné opatrenie súvisí so žalovaným hmotnoprávnym nárokom a ako sa týmto neodkladným opatrením poskytne ochrana nároku žalobkyne vo veci samej. Žalovaný zdôraznil, že ako spoločník nikdy nespôsobil spoločnosti OXYWISE s. r. o. škodu, ani nikdy neporušil závažným spôsobom svoje povinnosti ako spoločník spoločnosti, čiže tu neexistuje zákonný dôvod podľa na vylúčenie žalovaného zo spoločnosti. Žalobu považuje žalovaný za ďalší nátlakový krok zo strany ostatných dvoch spoločníkov voči žalovanému a prejav zneužívania ich väčšiny. Žalovaný má za to, že žalobkyňa hodnoverným spôsobom nepreukázala existenciu zákonných dôvodov a predpokladov na vylúčenie žalovaného zo spoločnosti, t. j. nepreukázala existenciu predpokladu vzniku hmotnoprávneho nároku, ktorého sa domáha vo veci samej, preto ani neexistuje potreba vydania neodkladného opatrenia, ktoré by malo plniť v tomto konaní procesnú funkciu ochranného prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorého sa domáha žalobkyňa vo veci samej. V danom prípade ani neexistuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, ani dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia vo veci by bola ohrozená. Žalobkyňa podaním návrhu na neodkladné opatrenie sledovala len jeden základný cieľ, ktorý sa jej predtým nepodarilo trvalo dosiahnuť zneužívaním väčšiny v spoločnosti cez nekompetentné zasadnutie konateľov a cez neplatné rozhodnutie valného zhromaždenia a cez zrušené pôvodné neodkladné opatrenie, a to aby žalovaného fakticky zbavila konateľstva v spoločnosti. Žalobkyni v tomto súdnom konaní nejde o vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale len o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým budú obmedzené konateľské oprávnenia žalovaného v spoločnosti OXYWISE, s. r. o. Neodkladné opatrenie vydané v tomto súdnom konaní má procesnú povahu ochranného prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému žalobkyňou vo veci samej, pričom žalobkyňa vôbec žiadnym spôsobom nepreukázala to, ako vzhľadom na obsah ňou navrhovaného neodkladného opatrenia, toto neodkladné opatrne súvisí so žalovaným hmotnoprávnym nárokom a ako sa týmto neodkladným opatrením poskytne ochrana nároku vo veci samej. Podľa spoločenskej zmluvy môže každý z konateľov konať samostatne, teda z tohto hľadiska nie je konanie žalovaného konaním nezákonným, resp. protiprávnym. Žalobkyňa potrebu neodkladnej úpravy pomerov založila len na tvrdení o dlhodobo napätých vzájomných vzťahoch medzi spoločníkmi a že je pre ňu nemysliteľné, aby žalovaný bol konateľom s možnosťou konať v mene žalobkyne bez obmedzenia. Neboli splnené ani ďalšie predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, a to a) princíp efektívnosti - nie je zrejmý súvis neodkladného opatrenia s nárokom vo veci samej; b) princíp proporcionality - žalovaný má týmto neodkladným opatrením úplne znemožnenú ochranu svojich záujmov v spoločnosti, ako konateľ už za spoločnosť nemôže bez súhlasu druhého konateľa konať, ako spoločník v spoločnosti je menšinový, t. j. žalovaný má v spoločnosti obchodný podiel, ale nemá na chod spoločnosti žiadny dosah, čím je znemožnená ochrana jeho oprávnených záujmov v spoločnosti; c) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav

- pričom žalovaný predpokladá, že ostatní spoločníci budú spoločnosť viesť tak, aby vyrovnací podiel žalovaného bol čo najmenší. Žalovaný má za to, že potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva tiež v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia by vznikol priestor pre konanie, ktoré vyvolá nezvratný stav, resp. ide o konanie, s ktorým bude spojený neodstrániteľný následok, ktorého existenciu ale žalobkyňa v tomto konaní neosvedčila. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe vzájomných antagonistických postojov strán sporu, ale jeho potreba musí vyplývať z takej

reálnej činnosti žalovaného, ktorá osvedčí znaky takého protiprávneho konania, prípadne konania, ktoré vyžaduje okamžitú úpravu pomerov. Ďalej žalovaný namietal, že neodkladné opatrenie je nezákonné, lebo pri jeho vydaní súd nesprávnym procesným postupom porušil právo žalovaného na spravodlivý proces tým, že a) podľa žalovaného išlo v tomto prípade o odôvodnený prípad, kedy si súd prvej inštancie mohol podľa pred vydaním neodkladného opatrenia vyžiadať vyjadrenie žalovaného k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, teda súd porušil procesné práva žalovaného tým, že mu neumožnil nahliadnuť a oboznámiť sa so súdnym spisom sp. zn. , aby sa mohol k návrhu kvalifikovane vyjadriť, pričom sa žalovaný dňa 12.11.2020 dostavil do informačného centra súdu, kde mu zamestnankyňa oznámila, že je proti nemu vedené súdne konanie pod sp. zn. o jeho vylúčenie zo spoločnosti a o nariadenie neodkladného opatrenia, pričom následne sa žalovaný dňa 18.11.2020 dostavil na dohodnutý termín na informačnom centre, kde mu odmietli možnosť nahliadnuť do tohto spisu a tento spis nebol žalovanému do vydania neodkladného opatrenia sprístupnený ani právnemu zástupcovi žalovaného, a to napriek jeho žiadosti elektronicky doručenej súdu dňa 19.11.2020; b) súd nezohľadnil vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.11.2020, ktoré mu bolo doručené pred nariadením neodkladného opatrenia dňa 30.11.2020, a to napriek tomu, že na to bol povinný, lebo podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Tým sa súd nevysporiadal s argumentmi žalovaného obsiahnutými v tomto vyjadrení, ako ani s listinami k nemu pripojenými, čím porušil práva žalovaného na spravodlivý a zákonný proces. Ďalšou vadou konania súdu je, že súd rozhodol aj s odkazom na rozhodnutia súdu - uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , hoci týmito rozhodnutiami nie je viazaný v zmysle . Ďalej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní sp. zn. žalobkyňa podala dňa 4.11.2020 z rovnakých dôvodov, za nezmenenej skutkovej situácie a s totožným obsahom, ako bol návrh žalobkyne pod sp. zn. , ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý. Právoplatné uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.10.2020, sp. zn. , zakladá zákonnú prekážku res iudicata pre konanie sp. zn. , a preto neodkladné opatrenie nemalo byť vôbec vydané.

8. Ďalej s poukazom na ust. , , a žalovaný dôvodil, že podanie žaloby o vylúčenie žalovaného zo spoločnosti a podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci je len ďalším prejavom a pokračovaním zneužitia väčšiny v spoločnosti proti osobe žalovaného. Vydaním neodkladného opatrenia bola súdom poskytnutá nezákonná právna ochrana žalobkyni, a to len na základe účelových a vykonštruovaných pocitových tvrdení žalobkyne, pričom je tu dôvodná obava, že vydané neodkladné opatrenie žalobkyňa opätovne bude zneužívať proti žalovanému ako menšinovému spoločníkovi, keď ihneď po nadobudnutí vykonateľnosti neodkladného opatrenia žalovanému odňali prístup k bankovým účtom spoločnosti, a to aj napriek tomu, že žalovaný s nimi nenakladal; dňa 11.12.2020 ostatní dvaja spoločníci si zabezpečili kúpený článok na www.aktuality.sk, v ktorom žalovaného bez dôkazov očiernili a opísali ako zlodeja a podvodníka, ktorý článok zasiahol do osobnostných práv žalovaného a mal pre neho negatívny dopad; neodkladné opatrenie napriek tomu, že nenadobudlo právoplatnosť, dali protiprávne zapísať do obchodného registra s účinnosťou dňa 30.12.2020. Už predchádzajúcim neodkladným opatrením pod sp. zn. vznikla spoločnosti OXYWISE, s. r. o. škoda, ktorú spôsobili svojím konaním ostatní dvaja spoločníci, ktorú škodu si žalovaný v mene spoločnosti OXYWISE, s. r. o. uplatnil žalobou na súde, ktoré konanie prebieha na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. . Žalovaný na záver zdôraznil, že žalobkyni v tomto súdnom konaní nejde o vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale len o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým bude obmedzené konateľské oprávnenie žalovaného, pričom podľa žalovaného ide v zmysle Základných princípov o zjavné zneužitie práva, preto by nemalo požívať právnu ochranu, akú mu poskytol súd prvej inštancie vydaním neodkladného opatrenia. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, prípadne aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Žalobkyňa samostatný odvolací návrh nepodala. K odvolaniu žalovaného podala písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žalovaný v tomto spore zjavne zneužíva svoje procesné práva. Súd prvej inštancie sa totiž zaoberal aj vyjadrením žalovaného zo dňa 27.11.2020, čo vyplýva z napadnutého uznesenia, teda toto tvrdenie žalovaného je zjavne nepravdivé. Žalovaný pritom vo svojom vyjadrení z 27.11.2020 nevyvracal dôvody, pre ktoré žiadala žalobkyňa nariadiť neodkladné opatrenie, ale len

opisom nesúvisiaceho skutkového stavu s odkazom na predchádzajúce rozhodnutie súdu založenom na inom skutkovom a právnom základe žiadal súd, aby neodkladné opatrenie nenariadil. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že súd sa pri rozhodovaní odchýlil od rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, pričom poukazoval na 18 rokov staré uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , tak žalobkyňa uviedla, že uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie nepredstavuje ani de iure obmedzenie oprávnenia konateľa spoločnosti, ale zmenu spôsobu konania v spoločnosti, preto k žiadnemu odchýleniu od rozhodovacej praxe nedošlo a tento judikát nie je pre toto konanie použiteľný. Prejednávaná vec bola tiež odlišná čo do obsahu petitu neodkladného opatrenia, ako aj do skutkového stavu, pričom žalobkyňa má tiež výhrady ku kvalite odôvodnenia tohto rozhodnutia. Žalobkyňa má tiež za to, že ust. umožňuje súdu dočasne upravovať aj vzťahy vo vnútri obchodných spoločností. Pokiaľ ide o žalovaným predložené uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 31.5.2012 sp. zn. , tak toto rozhodnutie iba kopíruje právnu vetu predchádzajúceho judikátu a odkazuje naň, preto toto rozhodnutie nie je použiteľné na danú vec. Ďalej v rozhodnutí zo dňa 19.6.2018 sp. zn. Najvyšší súd SR poukazuje len na nekonzistentnosť odôvodnenia krajského súdu, ktorý na jednej strane vyjadruje názor, že konanie konateľa, jeho ustanovenie, či prípadné obmedzenie realizácie jeho práv je možné realizovať neodkladným opatrením, na strane druhej však potvrdil neodkladné opatrenie okresného súdu, ktorým práva konateľa obmedzené boli v rozpore s jeho predchádzajúcim názorom. Súd teda v tomto judikáte nevyjadruje názor, či možno obmedziť konanie konateľa neodkladným opatrením, ale len poukazuje na rozporuplnosť záverov krajského súdu. Rovnako ako pri predchádzajúcich prípadoch, nie je preto možné ani tento judikát aplikovať na danú vec, a to aj z dôvodu, že neodkladným opatrením v tomto prípade došlo k de facto zmene spôsobu konania a nie k obmedzeniu konania konateľa. Uloženie povinnosti žalovaného konať v mene žalobkyne zasahuje do spôsobu konania žalobkyne, neznamená, že sa ukladá povinnosť žalobkyni. Pokiaľ totiž neodkladnými opatreniami majú byť upravované pomery aj v rámci obchodných spoločností, vždy pôjde o určitý zásah do spoločnosti samotnej. V danej veci je pritom dôvodné aplikovať teleologický výklad inštitútu neodkladného opatrenia, pretože je zrejmé, že zmysel neodkladného opatrenia spočíva v súdom poskytnutej dočasnej ochrane ohrozeného subjektu na nevyhnutný čas, pokiaľ sa pomery medzi účastníkmi definitívne neupravia rozhodnutím vo veci samej. Je pritom úplne zjavné, že existuje obava, že žalovaný bude konať v mene žalobkyne tak, aby poškodil žalobkyňu a jeho ostatných spoločníkov, a to na prospech svojho vlastného obohatenia. Daný stav sa vyrieši definitívne len vylúčením žalovaného ako spoločníka zo žalobkyne. Do uvedeného času je však nevyhnutné podrobiť konanie žalovaného v mene žalobkyne kontrole ostatných konateľov žalobkyne, aby mohla byť podnikateľská činnosť žalobkyne zachovaná. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že žalobkyňa odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia hrozbou vzniku škody bez toho, aby preukázala jej vznik, tak žalobkyňa má za to, že vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jasne preukázala vznik škody. Pokiaľ ide o samotnú výšku škody, tú preukazovala ziskovosťou výroby a predaja bubnových filtrov pre klienta CM Aqua Technologies APS, ktorý v dôsledku konkurenčnej schopnosti žalovaného si totožné produkty začal objednávať namiesto u žalobkyne v spoločnosti HalWeldings, s. r. o. Vzhľadom na to, že vo veci samej si žalobkyňa neuplatňuje náhradu škody (tú si uplatnila v trestnom konaní ČVS: ORP-1610/ PN-TT-2020), uvedené preukázanie jej vzniku je pre potrebu nariadenia neodkladného opatrenia dostatočné. Žalobkyňa má za to, že v dôsledku činnosti žalovaného jej vznikla škoda. Žalobkyňa zistila, že jej pracovníci pracovali v mesiaci august a september 2020 mimo záznam výrobného informačného systému - išlo o 263 odpracovaných hodín, pričom konali údajne na pokyn Ing. W. B. alebo B. K., pričom v uvedenom období boli vyrobené aj bubny na filtre, ktoré boli následne odfotené na kamióne v prevádzke spoločnosti HalWeldings s. r. o. dňa 5.10.2020. Tieto bubny neboli nikdy objednané a fakturované, tzn. že žalobkyňa znášala všetky náklady na ich výrobu, ktoré jej neboli nikdy preplatené a pochopiteľne neobdržala ani maržu za ich výrobu a predaj. Kúpna cena týchto produktov predstavovala výšku 42.903,04 Eur. Tiež je zrejmé, že žalovaný po odchode klienta CM Aqua, spolupracuje s bývalým klientom žalobkyne, čo vyplýva zo zachytenej mailovej komunikácie. Pokiaľ žalovaný namieta, že obsah neodkladného opatrenia nijako nesúvisí s hmotnoprávnym nárokom, ktorého sa žalobkyňa domáha, tak žalobkyňa poukazuje na to, že upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej, hoci naďalej platí, že procesné zabezpečenie musí mať vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Podľa žalobkyne je však tento vzťah celkom zjavný bez toho, aby ho bližšie vysvetľoval a preukazoval. Žalobkyňa je spoločnosťou, ktorej obchodné podiely v rovnakom pomere vlastnia 3 spoločníci z ktorých 1 je žalovaný. Tvrdenia žalovaného o zneužívaní väčšiny hlasov ostatnými 2 spoločníkmi sú absurdné, keďže každý spoločník má rovnaký počet hlasov. Žalovaný z pozície konateľa realizoval úkony v mene žalobkyne v rozpore s odbornou starostlivosťou, čím jej preukázateľne spôsobil

škodu. Zároveň z pozície spoločníka napriek opakovanej výzve závažným spôsobom porušoval svoje povinnosti, v dôsledku čoho rovnako vznikla škoda žalobkyni. Žalobkyňa podľa spoločenskej zmluvy nedokáže odvolať žalovaného z pozície konateľa a rovnako nedokáže zmeniť spôsob konania menom spoločnosti bez súhlasu žalovaného, ktorý s uvedeným nesúhlasí. Žalobkyňa sa o to pokúšala na valnom zhromaždení dňa 24.10.2019. Jediná možnosť žalobkyne, keďže žalovaný neberie ohľad na väčšinu spoločníkov žalobkyne, zásadným spôsobom porušuje svoje povinnosti spoločníka zo spoločenskej zmluvy žalobkyne a ako konateľ žalobkyne koná v rozpore s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho vzniká žalobkyni škoda, je vylúčiť ho zo žalobkyne. Vzhľadom na obsah spoločenskej zmluvy a doterajšie konanie žalovaného je pre žalobkyňu nevyhnutné, aby do rozhodnutia vo veci samej úkony žalovaného u žalobkyne podliehali kontrole ostatných konateľov žalobkyne, v opačnom prípade žalobkyni hrozí vznik ďalšej škody. Pre žalobkyňu pritom nemá zmysel žalovať žalovaného o náhradu škody a v tomto konaní žiadať o vydanie neodkladného opatrenia s nariadeným obsahom, pretože náhradou škody nedôjde k definitívnemu vyriešeniu pomerov medzi stranami konania. Po nahradení škody totiž žalovaný bude mať naďalej možnosť konať takým spôsobom, aby žalobkyni na vlastný prospech spôsoboval škodu. Preto je nevyhnutné aktuálny stav definitívne vysporiadať, a to je možné len vylúčením žalovaného zo žalobkyne, pričom pokiaľ má mať definitívne rozhodnutie zmysel, do času jeho právoplatnosti je nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré dočasne upraví pomery medzi stranami. Pokiaľ má mať vylúčenie spoločníka zo spoločnosti zmysel, je nevyhnutné dočasne kontrolovať úkony žalovaného v mene žalobkyne iným konateľom, inak hrozí žalobkyni vytunelovanie. Len vylúčením žalovaného zo žalobkyne môže dôjsť k definitívnemu usporiadaniu pomerov - naopak v prípade priznania náhrady škody a zániku neodkladného opatrenia, by žalovaný mohol ďalej spôsobovať škodu žalobkyni. Protiprávne konanie žalovaného v mene žalobkyne čo do prevodu domény www.oxywise.com na spoločnosť A.B.S.1, s. r. o. ktorej jediným spoločníkom je manželka žalovaného bolo dostatočne preukázané už v žalobe a za osvedčené ho považovali aj príslušné súdy, ktoré nariadili - uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 20.7.2020, sp. zn. , resp. potvrdili nariadenie neodkladného opatrenia

- uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.10.2020, sp. zn. . Žalobkyňa má za to, že od začiatku je vlastníkom domény D., a to s poukazom na ust. . Prípadne, pokiaľ sa žalobkyňa nestala vlastníkom domény od začiatku, tak na ňu dispozičné práva k doméne prešli v dôsledku zmeny zmluvy o dielo (o registrácii domény), a to v osobe registranta, ktorý po celú dobu existencie domény D. vystupoval ako jej majiteľ, uhrádzal poplatky za registráciu a za majiteľa domény ho považoval aj subregistrátor spoločnosť WebHuse, s. r. o. Pokiaľ ide o zápis označenia OXYWISE do registra ochranných známok, tak žalobkyni nie je zrejmé, akého označenia má byť žalovaný autorom, tzn. či obrazového loga OXYWISE, alebo slova OXYWISE, pretože požiadal o registráciu oboch týchto označení. Slovo Oxywise žalovaný nevymyslel, nie je jeho autorom, uvedené slovo vymyslel ďalší konateľ a spoločník žalobcu, a to p. J. W.. Slovo oxywise nemôže byť ani dielo v zmysle Autorského zákona, preto argumentácia žalovaného, že slovo oxywise je výsledkom jeho duševnej činnosti ani nedáva zmysel. Slovo oxywise je súčasťou obchodného mena žalobkyne a len táto spoločnosť je oprávnená si toto slovo ako svoju ochrannú známku registrovať. Pokiaľ ide o obrazové označenie oxywise, autorom tohto loga je X. W., ktorý toto logo vypracoval na požiadavku p. J. W.. Podľa o ochranných známkach, oprávneným registrátorom ochrannej známky, je užívateľ nezapísaného označenia, teda len žalobkyňa. K údajnému neporušeniu zákazu konkurencie žalovaným, žalobkyňa uviedla, že likvidácia divízie zvarovne pod vedením žalovaného dáva zmysel tým, že žalovaný si pôvodných pracovníkov zvarovne postupne preberal na svoju novú prevádzku zvarovne fungujúcej pod spoločnosťou HalWelding, s. r. o. aby mala táto novozaložená spoločnosť know-how so spracovaním a výrobou produktov pre pôvodného klienta žalobkyne. Prepojenie žalovaného so spoločnosťou HalWelding, s. r. o. je zjavné. Motív žalovaného je pritom zjavný aj tým, že v dôsledku prezmluvnenia najväčšieho klienta žalobkyne na novú spoločnosť, sa žalovaný nemusí viac deliť o zisky z tohto obchodu s ostatnými spoločníkmi žalobkyne, ale naďalej sa podieľa na ziskoch žalobkyne z predaja generátorov. K údajnému neodcudzeniu materiálu žalobkyne z jej skladu žalovaným žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa ani nesnažil vysvetliť to, čo bolo na kamerových záznamoch, nevysvetlil ani, z akého dôvodu mal potrebu opraviť záznamové zariadenie zachytávajúce priebeh odcudzenia na kamerových záznamoch, ani prečo tieto záznamové zariadenia nedal opraviť, ale ich rovno celé vymenil. Žalobkyňa sa nestotožňuje ani s tým, že nebol splnený predpoklad efektivity a proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia. Týmto neodkladným opatrením nie je nijako zasahované do jeho práv spoločníka, ale len do jeho práv konateľa, ako konateľ môže pritom naďalej konať so súhlasom ďalšieho z konateľov žalobkyne. Ostatní konatelia sú pritom ochotní akceptovať všetky úkony žalovaného, pokiaľ budú realizované s odbornou starostlivosťou. Nariadeným neodkladným opatrením nedochádza ani k neprimeranej ujme na právach žalovaného ako konateľa žalobkyne, pretože ten

je naďalej oprávnený v mene žalobkyne konať po predchádzajúcom súhlase ďalšieho z konateľov žalobkyne, preto predpoklad proporcionality neodkladného opatrenia bol zachovaný. Nenariadeným neodkladného opatrenia nenávratný stav reálne hrozí. Z konania žalovaného je zjavné, že jeho jediným cieľom je sám seba obohatiť sa tak na úkor žalobkyne, ako aj jeho ostatných spoločníkov bez ohľadu na možnosť bankrotu žalobkyne. Ďalej pokiaľ žalovaný namietal nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces, tak súd postupoval v súlade s , keď nezasielal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanému a neumožnil mu prístup do spisu, pretože základným zmyslom neodkladného opatrenia je jeho rýchlosť a efektívnosť, umožnenie druhej strane vyjadrovať sa k návrhu je v zjavnom rozpore s cieľom tohto inštitútu. Súd sa tiež riadne vysporiadal s vyjadrením žalovaného zo dňa 27.11.2020, naopak žalovanému neumožnil obísť cieľ inštitútu neodkladného opatrenia. Ďalej mala byť inou vadou konania skutočnosť, že súd sa cítil viazaný podľa rozhodnutiami o nariadení neodkladného opatrenia vo veci zakázania nakladania s doménou D., avšak podľa žalobkyne, v tomto štádiu konania sa jednotlivé skutočnosti len osvedčujú, nie preukazujú, preto súdy kauzálne príslušné pre rozhodovanie sporov z priemyselného vlastníctva, ktoré sa na danú problematiku špecializujú, sa zaoberali len okolnosťami neoprávneného prevodu domény D. a s tým súvisiacou potrebou nariadenie neodkladného opatrenia, v rámci čoho mali osvedčené, že vlastníkom domény je žalobkyňa, preto ak by aj súd rozhodujúci v tejto veci nebol viazaný rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica () a Krajského súdu v Banskej Bystrici (), tieto rozhodnutia sú dostatočne presvedčivé na to, aby okolnosti protiprávneho prechodu domény boli považované za osvedčené, a teda takáto vada nemohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. Pokiaľ ide o uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.10.2020 sp. zn. , ktoré má podľa žalovaného predstavovať prekážku res iudicata, tento jasne uviedol, že sa z dôvodu znenia ust. nezaoberal skutočnosťami predloženými súdu, ktoré vyšli najavo a ktoré žalobca označil až po vydaní neodkladného opatrenia tzn. po 10.2.2020. Všetky okolnosti, ktorými žalobca v tejto veci odôvodnil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia nastali až po 10.2.2020, preto nejde v danom prípade o prekážku res iudicata. Ostatnú obranu žalovaného v podanom odvolaní považovala žalobkyňa už za nedôvodnú. Žalobkyňa teda mala za to, že preukázala potrebu neodkladného opatrenia, pričom predložené dôkazy osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, preto žalobkyňa navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Ďalším podaním zo dňa 27.4.2021, žalobkyňa uviedla, že dopĺňa novozistené skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a to, že dňa 26.4.2021 žalobkyňa obdržala od Úradu priemyselného vlastníctva SR dve rozhodnutia zo dňa 23.4.2021 sp. zn. POZ 397-2020/ N-42-2021 a sp. zn. 394-2020/N-41-2021, ktorými úrad vyhovel námietkam žalobkyne proti prihláške slovnej a obrazovej ochrannej známky OXYWISE a obidve prihlášky zamietol, keď sa priklonil k názoru žalobkyne, že registrácia ochranných známok v prospech žalovaného je nezákonná, prihlasovateľ postupoval v nie dobrej viere, keď mal úmysel profitovať v budúcnosti na úkor namietateľa. Naďalej sa pritom o konaní žalovaného vedie trestné konanie pod ČVS: ORP-1610/Pn-TT-2020, kde momentálne prebieha vyšetrovanie o výške spôsobenej škody žalobkyni. V dôsledku porušenia zákazu konkurencie žalovaného, bola žalobkyni spôsobená škoda vo forme ušlého zisku vo výške cca 150.000,- Eur, ktorá škoda vychádza z priemernej ziskovosti žalobkyne na obchode s klientom CM-AQUA za minulé roky a bola príslušnému vyšetrovateľovi podrobne preukázaná. Táto škoda každým dňom narastá, preto je nebezpečné, aby sa žalovaný opäť stal samostatne konajúcim konateľom žalobkyne. Okresný súd Piešťany vydal na základe žaloby žalobkyne (ktorá bola pripravená na pokyn žalovaného) zo dňa 20.4.2021 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým zaviazal M. W. a J. W. na zaplatenie sumy 26.683,- Eur s príslušenstvom, voči ktorému platobnému rozkazu pripravujú M. W. a J. W. odpor, pričom majú za to, že ide zjavne neopodstatnenú žalobu. K tomuto doplňujúcemu podaniu žalobkyňa pripojila listiny preukazujúce vydanie príslušných spomínaných rozhodnutí.

11. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 ), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), ktoré nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa a zrušiť a vec mu podľa vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia a žalovaným uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, ktorým bolo žalovanému ako jednému z konateľov žalobkyne uložené zdržať sa akéhokoľvek konania v mene žalobkyne bez predchádzajúceho písomného súhlasu ďalšieho konateľa žalobkyne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

14. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1).

15. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

16. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

17. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

19. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

20. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

21. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

22. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno

dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).

23. V predmetnej právnej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáha, aby súd podľa vylúčil žalovaného ako spoločníka zo spoločnosti žalobkyne dôvodia, že žalovaný sa dopúšťa konania v rozpore so záujmami spoločnosti. Súčasne s podanou žalobou, sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému ako konateľovi spoločnosti uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania v mene spoločnosti bez predchádzajúceho písomného súhlasu ďalšieho konateľa tejto spoločnosti dôvodiac, že žalovaný postupuje v rozpore s ust. a poškodzuje záujmy spoločnosti. Súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, keď na základe predložených listín a žalobkyňou tvrdených skutočností mal za osvedčené, že žalovaný sa dopúšťal konaní v rozpore so záujmami spoločnosti, a to najmä neoprávnene nakladal s doménou D., podal vo svojom mene prihlášky na Úrad priemyselného vlastníctva SR na registráciu ochrannej známky, ktorej základ tvorí obchodné meno žalobkyne, vyvíjal aktivity smerujúce k prebratiu klienta žalobkyne, na základe čoho mal za osvedčenú potrebu bezodkladnej a dočasnej úpravy pomerov žalobkyňou navrhovaným spôsobom s tým, že žalovanému uložené obmedzenia nie sú absolútne, nakoľko žalovaný môže vykonávať pôsobnosť štatutárneho orgánu v plnom rozsahu, avšak s vopred udeleným písomným súhlasom ďalšieho konateľa tejto spoločnosti. Súd prvej inštancie mal tiež za dôvodné limitovať trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Základné odvolacie argumenty žalovaného spočívali v tom, že rozhodnutím súdu nemôže dôjsť k obmedzeniu konateľského oprávnenia žalovaného v rozpore s , tiež poukázaním na príslušnú judikatúru, ďalej že obsah neodkladného opatrenia nijako nesúvisí s hmotnoprávnym nárokom vo veci samej, ďalej že žalobkyňa nepreukázala, že by jej konaním žalovaného vznikala nejaká konkrétna škoda, že sa tvrdených protiprávnych úkonov nedopustil, a preto nie je dôvod na aplikáciu , preto neexistuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami žalobkyňa hodnoverným spôsobom neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, neboli splnené ani ostatné predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia, tiež že postupom súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď súd nedoručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanému na vyjadrenie, nesprístupnil mu spis, nezohľadnil písomné vyjadrenie žalovaného, nesprávne vychádzal z rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu v Banskej Bystrici a ďalej že existuje prekážka res iudicata, pretože o neodkladnom opatrení už bolo rozhodnuté vo veci pod sp. zn. .

24. Odvolací súd sa v danom prípade v prvom rade zaoberal žalovaným tvrdenou existenciou prekážky res iudicata. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. zistil, že v predmetnej veci sa ostatní dvaja spoločníci a žalobkyňa domáhali voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému zdržať sa konania v mene žalobkyne bez predchádzajúceho písomného súhlasu ďalšieho konateľa tejto spoločnosti, alternatívne zdržať sa disponovania s finančnými prostriedkami na účte tejto spoločnosti, vystavovania objednávok v mene tejto spoločnosti, bez predchádzajúceho písomného súhlasu ďalšieho konateľa tejto spoločnosti, a to na tom základe, že žalovaný užíval neoprávnene priestory žalobkyne na umiestnenie zariadení na ťažbu kryptomien, podal žiadosť o zníženie úverového rámca kontokorentného úveru, snažil sa kúpiť nové motorové vozidlo, snažil sa objednať technologické zariadenie na uskladnenie tekutého dusíka, či odpredal garáže, pričom súd prvej inštancie uznesením č. k. -107 zo dňa 10.2.2020 v spojení s opravným uznesením č. k. -281 zo dňa 26.6.2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému zdržať sa ako konateľ spoločnosti akéhokoľvek konania v mene tejto spoločnosti bez predchádzajúceho písomného súhlasu ďalšieho konateľa tejto spoločnosti, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom žalobcom uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej o náhradu škody. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -494 zo dňa 13.10.2020 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom zdôraznil, že vychádzal zo skutkového stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a neprihliadal na skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní odvolaním napadnutého uznesenia (ods. 43), pričom dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili svoj návrh skutočnosťami v rozsahu, aby bola preukázaná potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami

sporu, pričom odvolací súd posudzoval žalobcami tvrdené konania žalovaného v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to kúpy vozidla, v súvislosti s technologickým zariadením na kúpu dusíka, zvýšené náklady na prenájom priestorov žalobcu, zníženie kontokorentného úveru, odpredaj garáží za nižšiu cenu.

25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. bol založený na iných skutkových tvrdeniach ako v predmetnej právnej veci. Ani odvolací súd sa v rozhodnutí č. k. -494 zo dňa 13.10.2020 nezaoberal skutočnosťami novotvrdenými po vydaní uznesenia č. k. -107 zo dňa 10.2.2020.

26. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

27. To znamená, že právoplatné rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zakladá prekážku res iudicata len v prípade, ak by sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie. Zmena skutkových okolností však vytvára na strane žalobcu priestor pre podanie nového návrhu, čo sa stalo aj v danej veci. Je zrejmé, že skutkové dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, uvádzané žalobcami v konaní sp. zn. a ktoré posudzovali súdy v rozhodnutiach č. k. -107 zo dňa 10.2.2020 a č. k. -494 zo dňa 13.10.2020 boli odlišné od skutkových dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia v predmetnej právnej veci, preto v danom prípade prekážka res iudicata daná nie je.

28. Odvolací súd však dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade vec nesprávne právne posúdil a zároveň nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia totiž odôvodnil len tým, že mal za osvedčené žalobkyňou tvrdené konania žalovaného (najmä neoprávnene nakladanie s doménou D., podanie prihlášok na Úrad priemyselného vlastníctva SR na registráciu ochrannej známky Oxywise, prebratie klienta žalobkyne), čím dôvodil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami navrhovaným spôsobom. Súd prvej inštancie však dôsledne nezaoberal osvedčením dôvodnosti a trvania meritórneho nároku žalobkyne.

29. Súd prvej inštancie sa totiž vôbec nezaoberal otázkou, akú súvislosť má žalobkyňou požadované neodkladné opatrenie s vecou samou, keď predmetom konania vo veci samej je žaloba žalobkyne o vylúčenie žalovaného ako spoločníka zo žalobkyne. Strany teda majú v danom spore postavenie na strane žalobkyne obchodnej spoločnosti a na strane žalovaného jej spoločníka, pričom spoločnosť sa domáha vylúčenia tohto spoločníka podľa . Neodkladným opatrením, sa však žalobkyňa domáha uloženia povinností žalovanému nie ako spoločníkovi danej obchodnej spoločnosti, ale ako jej konateľovi. Ide teda o iné hmotnoprávne postavenie subjektov daného sporového konania. Súd prvej inštancie nevysvetlil, aký hmotnoprávny nárok žalobkyne posudzoval, pokiaľ hodnotil jeho dôvodnosť a trvanie vo vzťahu k požadovanému neodkladnému opatreniu. Žalobkyňa odôvodňovala svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia potrebou predchádzať škodám, ktoré by mohli z ďalšieho konania žalovaného spoločnosti vzniknúť. Avšak žalobkyňa sa náhrady škody voči žalovanému v zmysle v tomto a ani inom konaní nedomáha. Bolo úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či navrhované neodkladné opatrenie, je vôbec v danom prípade v zmysle neodkladným opatrením vydaným po začatí konania, teda či má navrhované neodkladné opatrenie vôbec súvis s hmotnoprávnym nárokom uplatneným vo veci samej, alebo ide o neodkladné opatrenie pred začatím konania, s čím potom súvisí povinnosť súdu aplikovať na danú vec tiež ustanovenia , alebo , teda vyriešiť otázku, či žalobkyni uloží povinnosť podať žalobu vo veci samej, resp. žalovaného poučí o možnosti podať žalobu vo veci samej, prípadne, či sa jedná o neodkladné opatrenie vo veci samej, pri ktorom nie je potrebné podávať samostatnú žalobu. Uvedené má potom význam aj pre rozhodovane o nároku na náhradu trov konania, nakoľko v prípade neodkladných opatrení, ktoré nie sú neodkladnými opatreniami vo veci samej, sa o nároku na náhradu trov konania rozhodne až spolu s rozhodnutím vo veci samej podľa celkového výsledku sporu, avšak pokiaľ ide o neodkladné opatrenie vo veci samej, je potrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania o nariadenie tohto neodkladného opatrenia.

30. V prvom rade teda bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to dôvodnosťou hmotnoprávneho nároku žalobkyne vo veci samej, ktorého sa má požadované procesné zabezpečenie týkať. Súd prvej inštancie si mal ujasniť, či navrhované neodkladné opatrenie súvisí s predmetom sporu vo veci sp. zn. a v prípade, že nesúvisí, aký hmotnoprávny nárok žalobkyne chráni a či je tento hmotnoprávny nárok žalobkyne dôvodný a trvá.

31. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku totiž nariadenie neodkladného opatrenia neprichádza do úvahy. Súd teda nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Súd je povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

32. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil len tým, že mal osvedčené tvrdené protiprávne konanie žalovaného, avšak nezaoberal sa aj otázkou, či je dôvodný hmotnoprávny nárok žalobkyne, ktorý sa má navrhovaným neodkladným opatrením chrániť, ďalej tiež či tento hmotnoprávny nárok žalobkyne súvisí s vecou samou, alebo ide o iný hmotnoprávny nárok a teda či je aj tento iný hmotnoprávny nárok žalobkyne dostatočne osvedčený.

33. Podľa , v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

34. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

35. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza k realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Stručná forma odôvodnenia uznesenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Pokiaľ ide o odôvodnenie uznesenia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musia z neho vyplývať aj osobitosti odôvodnenia v intenciách aplikovaného právneho posúdenia, t. j. najmä ustanovení , a , teda aj vysporiadanie sa so všetkými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia.

36. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. v ustanovení upravuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie uznesenia. V prípade neodkladného opatrenia je potom súd najmä povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vyhodnotiť pravdepodobnosť nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana a následne tiež potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Z jeho odôvodnenia by nepochybne mali vyplývať úvahy o tom, aké okolnosti považuje vzhľadom na predmet sporu za podstatné pre osvedčenie existencie práva vo veci samej a tiež, že ich existenciu má za osvedčenú na základe akých konkrétnych skutočností tvrdených v žalobe a predložených dôkazných prostriedkov, tiež z neho musia vyplývať konkrétne úvahy súdu, v čom je daná hrozba ujmy na právach žalobcu a teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov práve spôsobom navrhovaným žalobcom. Pritom medzi predbežnými skutkovými zisteniami súdu, jeho úvahami pri hodnotení dosiaľ predložených dôkazov a jeho právnymi závermi by mala existovať logická nadväznosť.

37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia riadne nesplnil, nakoľko svoje skutkové a právne závery vedúce ho k dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v predmetnej veci dostatočne neodôvodnil.

38. Predovšetkým v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje vysporiadanie sa s pravdepodobnosťou nároku žalobkyne, a to vzhľadom na druh podanej žaloby a obsah požadovaného neodkladného opatrenia, s otázkou, či ide o neodkladné opatrenie vo veci samej, alebo neodkladné opatrenie po začatí konania, prípadne pred začatím iného konania vo veci samej. Takisto absentuje odôvodnenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán formou uloženia povinnosti žalovanému zdržať akéhokoľvek konania v mene žalobkyne bez predchádzajúceho písomného súhlasu ďalšieho konateľa s ohľadom na hmotnoprávnu úpravu v ust. . Predmetné uznesenie síce obsahuje v ods. 20. a 21. základné právno-teoretické východiská, avšak následne v odôvodnení absentuje konkrétne odôvodnenie vzťahujúce sa na danú vec, nakoľko záverečná konštatácia v ods. 33. a 34. je len všeobecná.

39. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

40. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

41. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu ().

42. Vady konania vymedzené v až d) sú porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/ a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

43. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

44. V danom prípade súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, zistené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach dostatočne nevyhodnotil. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

45. Vzhľadom na zistené zásadné nedostatky v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, považoval odvolací súd ďalšie odvolacie argumenty žalovaného pre svoje rozhodnutie už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka

konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

46. Keďže v danom prípade teda došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, ktorý konkrétne dôvody svojho rozhodnutia neuviedol, ich nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a keďže zároveň vec nesprávne právne posúdil, keď na daný prípad dôsledne neaplikoval ust. , , a , odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu s použitím ust. a zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

47. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu ( ), bude v ďalšom konaní v súlade s platnou procesnou normou náležite vyhodnotiť všetky relevantné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. , a , t. j. najmä z hľadiska súvislosti navrhovaného neodkladného opatrenia s hmotnoprávnym nárokom žalobkyne vo veci samej, ďalej z hľadiska konkrétneho posúdenia pravdepodobnosti nároku žalobkyne vo veci samej, ako aj existencie bezprostredne hroziacej ujmy, tiež s ohľadom na zákonné ustanovenie , ako s potrebou aplikácie ust. a a potreby rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite odôvodniť, t. j. vyporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako bolo uvedené vyššie, pričom súd musí svoj myšlienkový postup v odôvodnení dostatočne vysvetliť, čiže logicky kompaktným spôsobom vysvetliť, aké skutočnosti mal za osvedčené a ako ich právne posúdil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).