Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 339/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa a a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 20. apríla 2012

a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom sp. zn. a jeho

uznesením z 5. júna 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2012

doručená sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním doručeným ústavnému

súdu 25. júna 2012, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice II (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 20. apríla 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného

súdu“) a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom

sp. zn. a jeho uznesením z 5. júna 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie

krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi a spol. (ďalej

aj „obžalovaní“) je okresným súdom vedené trestné konanie pre trestný čin ublíženia

na zdraví formou spolupáchateľstva podľa k .

Obžalovaní proti zákonnej sudkyni, ktorej bola vec pridelená, podali na hlavnom

pojednávaní konanom 20. apríla 2012 námietku zaujatosti odôvodnenú tým, že im ňou bolo

odmietnuté nahliadnutie do trestných spisov vedených Okresnou prokuratúrou Košice II

(ďalej aj „okresná prokuratúra“) pod sp. zn. a sp. zn. ,

pripojenie ktorých k ich súdnemu spisu sp. zn. zároveň požadovali. Zároveň

navrhli aj odročenie hlavného pojednávania.

Zákonná sudkyňa rozhodla o podanej námietke uznesením sp. zn.

z 20. apríla 2012 podľa tak, že nie je vylúčená

z vykonávania úkonov trestného konania vedeného proti obžalovaným. Proti tomuto

uzneseniu podali obžalovaní v zákonom ustanovenej lehote sťažnosť.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 5. júna 2012 sťažnosť obžalovaných

zamietol.

Sťažovateľ vyslovuje názor, že krajský súd «vlastne akosi nepriamo priznal, že

v uvedenom súdnom konaní bol porušený zákon, resp. bol porušený procesný postup

uvedeného samosudcu v náš neprospech, ktorý sám osebe vlastne dokazuje, že tento sudca

má z nejakého dôvodu záujem na tom, aby bez nejakého ďalšieho dokazovania sme boli

právoplatne uznaní vinnými zo spáchania skutkov, ktoré sa nám kladú za vinu, ale keďže

i napriek tomu tento senát s poukazom na ustanovenie

nevylúčil uvedeného samosudcu z vykonávania ďalších úkonov uvedeného trestného

konania, resp. neurobil ani iné opatrenie na to, aby v ďalšom priebehu uvedeného trestného

konania nebol porušovaný , resp. procesný postup a marenie dokazovania

súdu v náš neprospech, a tiež aby nám boli sprístupnené uvedené trestné spisy pre potreby

prípravy našej obhajoby, teda že tento senát v konečnom dôsledku tak akosi schválil

uvedeným samosudcom doterajšie porušovanie procesného postupu súdu a zároveň tak

aj akosi podnietil uvedeného samosudcu na ďalšie porušovanie procesného postupu

v uvedenom trestnom konaní s tým, že tento samosudca nám ani nesprístupní uvedené

trestné spisy pre potreby prípravy našej obhajoby a je vysoko pravdepodobné, že tento

samosudca už len preto, že sme si „dovolili“ voči nemu vzniesť námietku zaujatosti bude

mariť vykonanie dokazovania v uvedenom konaní najmä čo sa týka aplikácie ustanovenia

, t. j. čo sa týka najmä spôsobu vypočúvania svedkov-

poškodených a ostatných svedkov na hlavnom pojednávaní, tiež čo sa týka aplikácie

ustanovenia , t. j. čo sa týka najmä spôsobu vysvetľovania

prípadných rozporov a odchýlok výpovedí svedkov vypovedajúcich na hlavnom pojednávaní

oproti ich skorším svedeckým výpovediam z prípravného konania, taktiež čo sa týka

aplikácie ustanovenia , t. j. čo sa týka najmä spôsobu

vedenia konfrontácií formou tvárou v tvár a pod., alebo vykonanie týchto dôkazov bude z jej

strany aj inak marené, teda že v tomto súdnom konaní takto budú vlastne zmarené základné

zásady trestného konania citované ustanovením a ,

a teda že takto, podľa mňa a aj podľa P. B., bude ním zmarený aj samotný predmet

citovaný ustanovením asi tak, ako sme to už

uviedli v našom doplnení zo dňa 22. 5. 2012 našej sťažnosti zo dňa 20. 4. 2012 podanej

v zmysle proti uzneseniu Okresného súdu Košice II

č. zo dňa 20. 4. 2012, teda na základe tohto uvedeného, resp. na základe

skutočnosti, že tieto orgány v tomto konaní prezentujú akýsi „svojvoľný“ výkon, resp.

aplikáciu nielen v prípravnom konaní, ale najmä v konaní pred súdom

a najmä čo sa týka nášho práva na prípravu obhajoby, čo je podľa nás podmienené najmä

tým, že moje ústavné sťažnosti zo dňa 16. 9. 2011 a zo dňa 8. 12. 2011 vedené na tunajšom

súde pod č. a pod č. , boli odmietnuté pre zjavnú

neopodstatnenosť a pre neprípustnosť, teda tento svojvoľný výkon a aplikácia Trestného

poriadku týchto orgánov je hodnotené z mojej a aj z P. B. strany ako protiprávny útok

orgánov verejnej moci proti našim subjektívnym právam v tomto období momentálne

v konaní pred súdom, teda že tieto orgány konajú akýmsi „neoficiálnym“ spôsobom výkladu

jednotlivých ustanovení , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné

súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy a aj jednotlivých článkov SR,

ktorý je tiež podmienený ako predpokladáme aj nepísaným zákonom, t. j. niektorou z foriem

korupcie, a teda že tento protiprávny útok orgánov verejnej moci spočíva v tom, že tieto

orgány svojím rozhodovaním „od brucha“ a odopieraním našich základných práv

v uvedenom súdnom konaní, pravda po tomuto súdnemu konaniu predchádzajúcom

rozhodovaní „od brucha“ a odopieraním našich základných práv v prípravnom konaní,

nám neoprávnene sťažujú naše postavenie pred súdom a najmä čo sa týka procesu prípravy

našej obhajoby a teda prakticky aj samotný výkon našej obhajoby pred súdom, teda že tento

zásah verejnej moci voči našim právam, ktorý je oficiálnym rozhodnutím, je zameraný voči

nám, tento zásah a jeho dôsledky ďalej pretrvávajú a hrozí do budúcnosti aj opakovanie

tohto zásahu a domáhanie sa našich práv cestou podania mimoriadnych opravných

prostriedkov v zmysle by bolo z našej strany len akýmsi „chabým“

pokusom o zjednanie spravodlivosti v uvedenom trestnom konaní vedenom pred súdom.».

Vzhľadom na uvedené skutočnosti v závere sťažnosti sťažovateľ ústavnému súdu

navrhol, aby vo veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv

zaručených a , ako aj práva zaručeného v

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

a uznesením z 20. apríla 2012 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 5. júna 2012. Sťažovateľ taktiež navrhuje zrušiť

napadnuté uznesenie krajského súdu „v plnom rozsahu ako nezákonné a vec vrátiť späť

na nové rozhodnutie, ktorým bude cit. uznesenie Okresného súdu Košice II zrušené v plnom

rozsahu ako nezákonné s tým, že zároveň samosudca JUDr. B. bude vylúčená ďalšieho

vykonávania úkonov uvedeného trestného konania“. Napokon sa sťažovateľ domáha

priznania úhrady trov konania a ustanovenia právneho zástupcu v konaní o jeho sťažnosti

ústavným súdom.

Sťažovateľ súčasne osobitne požiadal ústavný súd, aby „v konaní o tejto sťažnosti

postupoval v zmysle , teda odložil vykonateľnosť, resp.

právoplatnosť uznesenia Okresného súdu Košice II č. zo dňa 20. 4. 2012,

nakoľko toto uznesenie svojou povahou znamená pre mňa a aj pre P. B. nepomerne väčšiu

ujmu v uvedenom trestnom konaní“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv zaručených čl. 46

ods. 1 a a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 20. apríla 2012 a postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 5. júna

2012.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa má obvinený právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre viackrát poukázal na vzťah čl. 6 ods. 1

dohovoru k . Ústavodarca formuláciou uvedenou v

vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej

ochrany podľa dohovoru (napr. , ). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou porušenia označených

základných práv zaručených a práva zaručeného dohovorom napadnutým

uznesením okresného súdu a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu.

Článok 127 ods. 1 limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k ostatným

orgánom verejnej moci princípom subsidiarity. Podľa neho rozhoduje ústavný súd

o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci namietaného

porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu je daná v prípade, ak je vylúčená

právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkrétnej veci, a poskytnúť tak ochranu

označeným základným právam alebo slobodám sťažovateľa, porušenie ktorých namieta

().

Sťažovateľ sa ochrany svojich práv vo vzťahu k označenému postupu a napadnutému

uzneseniu okresného súdu mohol podľa zákona účinne domáhať (a aj sa domáhal) využitím

opravného prostriedku (sťažnosti) podľa a nasledujúcich . V tomto

kontexte bol krajský súd ako druhostupňový (sťažnostný) súd povinný poskytnúť ochranu

základným právam sťažovateľa, porušenie ktorých namieta v sťažnosti podanej ústavnému

súdu. Právomoc ústavného súdu je preto (s ohľadom na znenie )

vo vzťahu k procesnému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniu z 20. apríla 2012 vylúčená.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti týkajúcej sa namietaného

porušenia v petite označených základných práv sťažovateľa podľa a práva podľa

napadnutým uznesením okresného súdu a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu

odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

V právomoci ústavného súdu zostalo následne posúdenie otázky, či účinky

výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s rozhodnutím o sťažnosti sťažovateľa proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu,

sú zlučiteľné s limitmi vyplývajúcimi so sťažovateľom označenými článkami

a dohovoru.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil nasledujúce okolnosti, z ktorých

vychádzal pri svojom rozhodovaní:

Proti sťažovateľovi a P. B. je okresným súdom vedené trestné konanie pre trestný čin

ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa k .

Sťažovateľ a P. B. vzniesli proti zákonnej sudkyni okresného súdu námietku zaujatosti,

ktorú v podstate odôvodnili tým, že im neumožnila nahliadnuť do trestných spisov

vedených okresnou prokuratúrou pod sp. zn. a sp. zn. ,

pripojenie ktorých k ich súdnemu spisu sp. zn. zároveň požadovali.

Obžalovaní tvrdili, že uvedené trestné spisy obsahujú informácie, ktoré úzko súvisia

so súdnym konaním vedeným okresným súdom pod sp. zn. , a keďže im

nebolo umožnené do nich nahliadnuť, malo im tým byť znemožnené ich základné právo

na prípravu obhajoby, pričom ich návrhu na odročenie hlavného pojednávania nebolo

vyhovené. Obžalovaní namietali aj proti tomu, ako zákonná sudkyňa viedla v ich trestnej

veci hlavné pojednávanie.

Zákonná sudkyňa o podanej námietke zaujatosti uznesením sp. zn.

z 20. apríla 2012 rozhodla tak, že nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania.

V uznesení zákonná sudkyňa uviedla, že „podľa názoru súdu na strane procesnej sudkyne

nie je prítomná pochybnosť o jej nezaujatosti pre pomer k prejednávanej veci, ani

k osobám, ktorých sa týkajú úkony vykonávané v rámci súdneho konania, vrátane

obžalovaných P. B. a J. B., s ktorými nie je v nepriateľskom, ale ani v blízkom priateľskom

vzťahu. Obžalovaní boli riadne oboznámení so skutočnosťou, že spis Okresnej prokuratúry

Košice II sp. zn. , ktorý navrhli zabezpečiť ako listinný dôkaz, bol postúpený

na Obvodný úrad Košice na prerokovanie priestupku obvineného M. Š. a spis Okresnej

prokuratúry Košice II sp. zn. bol na prokuratúre ukončený podaním návrhu

na schválenie dohody o vine a treste, ktorú Okresný súd Košice II v trestnej veci obvinenej

P. Š. vednej pod sp. zn. rozsudkom schválil.

Ak by sa samosudkyňa cítila byť zaujatá z akéhokoľvek dôvodu podľa vyššie

citovaného zákonného ustanovenia, sama by svoju zaujatosť oznámila a predložila vec

na rozhodnutie o jej vylúčení z prerokúvania a rozhodovania vo veci. Pri vykonávaní

úkonov trestného konania postupuje samosudkyňa tak, aby bol naplnený účel trestného

konania, za súčasného zachovania a rešpektovania dôstojnosti, základných práv a slobôd

zúčastnených osôb. Súd sa teda nestotožňuje s názorom obžalovaných a pretože absentujú

dôvody vylúčenia, rozhodol tak, ako ej uvedené vo výroku tohto uznesenia.“.

O sťažnosti podanej proti napadnutému uzneseniu okresného súdu rozhodol krajský

súd uznesením č. k. -212 z 5. júna 2012, ktorým sťažnosť obžalovaných

zamietol v zmysle ustanovenia ako nedôvodnú.

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať skutkové a právne

závery všeobecných súdov, ku ktorým dospeli pri interpretácii a aplikácii zákonov

a ktoré sa stali základom na ich rozhodnutie. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (podobne

aj , , , , ).

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj ,

, ).

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania

je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať

pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prerokúvanej veci alebo k osobám, ktorých

sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo

pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa ak z dôvodov uvedených v oznámi svoju

zaujatosť zapisovateľ alebo vznesie námietku jeho zaujatosti strana, o vylúčení rozhodne

orgán, ktorý ho na spísanie zápisnice o úkone pribral, v konaní pred súdom predseda senátu.

Podľa o vylúčení z dôvodov uvedených v

na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku 2

rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú.

Krajský súd v odôvodnení svojho zamietajúceho uznesenia č. k. -212

z 5. júna 2012 poukázal na znenie , ktoré taxatívne

vymedzuje dôvody opodstatňujúce pochybnosti o nezaujatosti sudcu a ostatných subjektov

činných v trestnom konaní, existencia ktorých smeruje k vylúčeniu označených subjektov

z vykonávania úkonov trestného konania. V nadväznosti na to krajský súd zdôraznil, že

aplikácia citovaného ustanovenia prichádza do úvahy len vtedy, ak je

existencia pomeru vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby pre jej pomer

k veci, osobám, ktorých sa úkon dotýka, prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom

a obhajcom jednoznačne (bez akýchkoľvek pochybností) preukázaná a že pre takýto záver

nepostačuje „len subjektívny, bližšie neodôvodnený a nekonkretizovaný dôvod uvedený

obžalovaným“.

Krajský súd ďalej považoval za potrebné uviesť, že ak je dôvodom námietky len

procesný postup súdu v konaní, o námietke zaujatosti strany sa nekoná (§ 32 ods. 6

).

V odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu sa ďalej uvádza, že

„Obžalovaní P. B. a J. B. námietku zaujatosti zákonnej sudkyne Okresného súdu Košice II

JUDr. D. B. odôvodňovali práve procesným postupom súdu v konaní odopretie

sprístupnenia k nahliadnutiu do nimi požadovaných spisov).

V podanej sťažnosti obžalovaní ako dôvod na vylúčenie zákonnej sudkyne uviedli

aj obavu, že menovanou bude marené vykonávanie dôkazov a tým budú zmarené

aj základné zásady trestného konania uvedené v a , ako aj

samotný predmet . Táto argumentácia obžalovaných P. B. a J. B. je však

neudržateľná, nakoľko obžalovaní neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti, ani dôkazy, ktoré

by potvrdzovali obavu z nedostatku nezávislosti a nestrannosti sudkyne Okresného súdu

Košice II JUDr. D. B. v posudzovanej trestnej veci. Krajský súd poukazuje na tú skutočnosť,

že vyššie uvedená vyslovená obava obžalovanými P. B. a J. B. v nimi podanej sťažnosti má

len charakter všeobecného a ničím nepodloženého tvrdenia.“.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že základné právo na prerokovanie

veci nestranným súdom podľa je v trestnom konaní garantované

prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prerokúvania veci pre jeho zaujatosť

v zmysle a . Obsahom základného práva na prerokovanie veci

nestranným súdom nie je však povinnosť sudcu vyhovieť návrhu oprávnených osôb

a vylúčiť sa z ďalšieho prerokúvania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom

základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu

prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokúvania

a rozhodovania veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (obdobne napr. ,

).

Krajský súd vo svojom rozhodnutí podrobne vyložil dotknutú právnu úpravu, teda

príslušné ustanovenia a . Náležite vysvetlil otázku kvality

opodstatnených dôvodov zakladajúcich pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby

smerujúcich k jej vylúčeniu z úkonov trestného konania. V nadväznosti na to sa krajský súd

vyjadril ku konkrétnej námietke sťažovateľa a posúdil ju v kontexte predostretej

interpretácie ako neopodstatnenú.

Na základe všetkých čiastkových argumentov krajský súd po splnení prieskumnej

povinnosti nezistil existenciu takých konkrétnych skutočností, z ktorých by bolo možné

vyvodiť záver o zaujatosti samosudkyne okresného súdu JUDr. D. B. v predmetnej veci

a na základe ktorých by bolo potrebné uvedenú samosudkyňu vylúčiť z vykonávania

úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaných.

Krajský súd na základe podrobného a logického odôvodnenia vyvodil teda

skutkový záver (ktorého vyvodenie bolo v jeho výlučnej právomoci) o nedostatku

relevantných skutkových okolností spochybňujúcich nestrannosť dotknutej zákonnej

sudkyne a na to nadväzujúci právny záver o správnosti napadnutého uznesenia okresného

súdu.

Vychádzajúc zo zistených okolností a opierajúc sa o citované ustanovenia relevantnej

právnej úpravy ústavný súd konštatuje, že v odôvodnení namietaného uznesenia sa krajský

súd vysporiadal s námietkami sťažovateľa v dostatočnej miere, v súlade s podstatou

a účelom príslušnej právnej úpravy ( a ) takým spôsobom,

že vyvodené právne závery korešpondujú so skutkovými zisteniami, a preto ich nemožno

kvalifikovať ako arbitrárne a porušujúce základné práva sťažovateľa garantované

a práva zaručené dohovorom.

Ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia všeobecného súdu v rámci

predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo

slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo treba preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie, ústavný súd považuje takúto sťažnosť za zjavne neopodstatnenú (,

, ).

Vychádzajúc z uvedených skutočností posúdil ústavný súd sťažnosť v časti týkajúcej

sa námietky porušenia označených práv zaručených a dohovorom vo vzťahu

k uzneseniu krajského súdu č. k. -212 z 5. júna 2012 ako zjavne

neopodstatnenú a odmietol ju z toho dôvodu podľa .

S poukazom na všetky uvedené závery rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia, teda o odmietnutí sťažnosti, a ďalšími súvisiacimi návrhmi

prezentovanými v sťažnosti sa z tohto dôvodu ďalej nezaoberal.

V závere ústavný súd dodáva, že podanie sťažovateľa (spísané bez participácie

advokáta) doručené ústavnému súdu 18. júna 2012 a doplnené podaním doručeným

ústavnému súdu 25. júna 2012 obsahovalo aj skutočnosti súvisiace s meritom trestného

stíhania vykonávaného pred okresným súdom, nijako sa však netýkalo kontextu sťažnosti,

ktorá bola predmetom konania pred ústavným súdom, preto sa ani týmito skutočnosťami

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012