Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 451/2011
PDF · 133.42 KB
No categories available
II. ÚS 451/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. B. a P. B., obaja bytom K., vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru
Košice Západ v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1969/ZA-KE-2011, postupom Okresnej
prokuratúry Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 346/2011 a postupom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV Pz 107/11 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. a P. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. septembra
2011 doručená sťažnosť J. B. a P. B., obaja bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou
namietali porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Západ (ďalej len „obvodné
oddelenie“) v konaní vedenom pod ČVS:ORP-1969/ZA-KE-2011, postupom Okresnej
prokuratúry Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv
346/2011 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV Pz 107/11.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom obvodným oddelením
pod ČVS: ORP-1969/ZA-KE-2011 bolo na základe uznesenia z 18. mája 2011 začaté
trestné stíhanie proti sťažovateľom za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Uznesením z 19. mája 2011 obvodné oddelenie pribralo do konania znalca z odboru
zdravotníctva MUDr. B. L. Trestné oznámenie na sťažovateľov podal M. Š. na základe
toho, že 24. apríla 2011 po slovnej výmene názorov jeho a P. Š. sťažovatelia fyzicky napadli
a spôsobili im úrazy s predbežnou dobou liečenia 10 až 14 dní. Sťažovatelia 6. júna 2011
podali proti uzneseniam obvodného oddelenia z 18. mája 2011 a 19. mája 2011 sťažnosť,
ktorú doplnili podaním z 13. júna 2011. Okresná prokuratúra uvedené sťažnosti
sťažovateľov uzneseniami č. k. 2 Pv 346/2011-6 z 27. júna 2011 zamietla. Sťažovatelia
návrhom z 13. júla 2011 požiadali generálnu prokuratúru o zrušenie označených uznesení
obvodného oddelenia z 18. mája 2011 a 19. mája 2011 a okresnej prokuratúry z 27. júna
2011. Generálna prokuratúra listom č. k. IV Pz 107/11-9 z 19. augusta 2011 návrh
sťažovateľov na zrušenie uznesení obvodného oddelenia a okresnej prokuratúry a podnet na
podanie námietky zaujatosti proti obvodnému oddeleniu postúpila na vybavenie Krajskej
prokuratúre v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“).
Podľa sťažovateľov obvodné oddelenie, okresná prokuratúra a generálna prokuratúra
postupom v označených konaniach porušila ich základné právo na súdnu ochranu zaručené
v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd rozhodol, že
postupom obvodného oddelenia, okresnej prokuratúry a generálnej prokuratúry
v označených konaniach bolo porušené ich základné právo na súdnu ochranu zaručené
v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1
dohovoru, uložil obvodnému oddeleniu, okresnej prokuratúre a generálnej prokuratúre, aby
sa zdržali ďalšieho nezákonného porušovania práv sťažovateľov, uložil im obnoviť stav
pred určením postavenia sťažovateľov na postavenie svedkov – poškodených a priznal im
náhradu trov konania pred ústavným súdom.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K namietanému porušeniu označených práv uzneseniami obvodného
oddelenia ČVS: ORP-1969/ZA-KE-2011 z 18. mája 2011 a 19. mája 2011 a okresnej
prokuratúry č. k. 2 Pv 346/2001-6 z 27. júna 2011
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3
Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že napadnuté uznesenia obvodného
oddelenia boli vydané 18. mája 2011 a 19. mája 2011 a napadnuté uznesenia okresnej
prokuratúry boli vydané 27. júna 2011. Sťažovatelia podali sťažnosť proti týmto
uzneseniam generálnej prokuratúre 13. júla 2011 a ústavnému súdu bola ich sťažnosť
doručená 13. septembra 2011.
Z uvedeného vyplýva, že najneskôr odo dňa podania sťažnosti generálnej prokuratúre
(13. júla 2011) do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 16. septembra 2011, uplynula
lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto
časti odmietol ako podanú oneskorene.
2. K namietanému porušeniu označených práv postupom generálnej
prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV PZ 107/2011 a jej listom z 19. augusta
2011
Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľov v časti, ktorou namietajú
porušenie označených práv postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.
IV PZ 107/2011 a jej listom z 19. augusta 2011, ktorým odložil a ich sťažnosť proti
uzneseniam obvodného oddelenia z 18. mája 2011 a 19. mája 2011 a uzneseniam okresnej
prokuratúry z 27. júna 2011, je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05,
Za porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno
považovať samo osebe skutočnosť, že generálna prokuratúra podnetu podanému podľa
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokuratúre“) nevyhovie podľa predstáv sťažovateľa.
Generálna prokuratúra návrh sťažovateľov z 13. júla 2011 na zrušenie uznesenia
obvodného oddelenia z 18. mája 2011 o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia
a uznesenia z 19. mája 2011 o pribratí znalca a uznesenia okresnej prokuratúry z 27. júna
2011, ktorými zamietla sťažnosti sťažovateľov proti predmetným uzneseniam obvodného
oddelenia, odložila, o čom upovedomila sťažovateľov listom č. k. IV Pz 107/11-9
z 19. augusta 2011.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Zákonnou povinnosťou generálnej prokuratúry bolo na podnety sťažovateľov
primeraným spôsobom reagovať. Túto povinnosť generálna prokuratúra splnila tým, že
v liste č. k. IV Pz 107/11-9 z 19. augusta 2011 zaujala konkrétne stanovisko k návrhu
sťažovateľov tak, že ich návrh odložila a rozhodnutie o námietke zaujatosti postúpila na
vybavenie krajskej prokuratúre.
Podľa ústavného súdu skutočnosť, že generálna prokuratúra nepostupovala v súlade
s predstavami sťažovateľov, nemôže celkom zjavne zakladať porušenie ich základných
práv.
Vzhľadom na skutočnosť, že generálna prokuratúra nepostupovala v rozpore
s platnými právnymi predpismi a ich ustanovenia nevykladala a neaplikovala ústavne
nekonformným spôsobom, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2011