Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 44/2012
PDF · 155.31 KB
No categories available
III. ÚS 44/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2012
predbežne prerokoval sťažnosť J. B. a P. B., obaja bytom K., vo veci namietaného porušenia
ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Západ
v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1969/ZA-KE-2011, postupom Okresnej prokuratúry
Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 346/2011, postupom Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV Pz 107/11 a uznesením Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 451/2011-9 zo 6. októbra 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. a P. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra
2011 doručená sťažnosť J. B. a P. B., obaja bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci
namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Západ (ďalej len „obvodné
oddelenie“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1969/ZA-KE-2011, postupom Okresnej
prokuratúry Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2 Pv 346/2011, postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len
„generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV Pz 107/11 a uznesením
ústavného súdu č. k. II. ÚS 451/2011-9 zo 6. októbra 2011.
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v apríli 2011 sa v istej lokalite v K. stali
účastníkmi incidentu, keď boli napadnutí manželským párom a ich dvoma psami. Podľa ich
vyjadrenia im boli počas incidentu spôsobené viaceré zranenia. Sťažovatelia uviedli, že
v dôsledku týchto udalostí privolali na miesto činu hliadku Policajného zboru (ďalej len
hliadka PZ“), ktorá podľa ich názoru nepostupovala v súlade so zákonom tak, aby došlo
k zabezpečeniu dôkazov a objasneniu prípadu. Sťažovatelia súčasne uviedli, že hliadka PZ
ich v súvislosti s podaním trestného oznámenia odkázala na obvodné oddelenie.
Podľa vyjadrenia sťažovateľov z dôvodu nesprávneho postupu policajtov manželský
pár aj so svojimi psami „len tak“ odišiel z miesta činu a hneď sa ponáhľal na obvodné
oddelenie podať trestné oznámenie na nich. Sťažovatelia uviedli, že na základe trestného
oznámenia bolo voči nim začaté trestné stíhanie a bolo im vznesené obvinenie za trestnú
činnosť, a to uznesením obvodného oddelenia v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-
1969/ZA-KE-2011. Proti tomuto rozhodnutiu o vznesení obvinenia, ako aj proti uzneseniu
o pribratí znalca z odboru zdravotníctva podali sťažovatelia sťažnosti, o ktorých rozhodla
okresná prokuratúra uzneseniami sp. zn. 2 Pv 346/2011 z 27. júna 2011 tak, že ich zamietla.
Proti uvedeným rozhodnutiam podali sťažovatelia generálnemu prokurátorovi Slovenskej
republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) návrh na ich zrušenie podľa § 363 a násl.
Trestného poriadku. Listom generálnej prokuratúry č. k. IV Pz 107/11-9 z 19. augusta 2011
boli sťažovatelia vyrozumení o tom, že nebol zistený dôvod na zrušenie napadnutých
rozhodnutí.
Sťažovatelia namietali predovšetkým to, že podľa ich názoru neboli v danom prípade
splnené zákonné predpoklady na vznesenie obvinenia a že orgány činné v trestnom konaní
tak učinili „od brucha“, len na základe tvrdení obsiahnutých v trestnom oznámení „bez
nejakého svedeckého dokazovania“.
Sťažovatelia ďalej uviedli, že vzhľadom na to, že sa domnievali, že postupom
orgánov činných v trestnom konaní (obvodného oddelenia v konaní vedenom pod sp. zn.
ČVS: ORP-1969/ZA-KE-2011 a okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.
2 Pv 346/2011) a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.
IV Pz 107/2011 došlo k porušeniu ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, 16. septembra 2011 doručili sťažnosť ústavnému súdu.
O sťažnosti sťažovateľov rozhodol ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 451/2011-9
zo 6. októbra 2011 tak, že ju v časti, ktorou sťažovatelia namietali postup a rozhodnutia
obvodného oddelenia a okresnej prokuratúry, odmietol ako podanú oneskorene, a v časti,
ktorá smerovala proti postupu a vyrozumeniu generálnej prokuratúry, ju odmietol ako
zjavne neopodstatnenú.
V aktuálnej sťažnosti sťažovatelia okrem spomínaného postupu a rozhodnutí
obvodného oddelenia, okresnej prokuratúry a generálnej prokuratúry namietali aj označené
uznesenie ústavného súdu. V tejto súvislosti sťažovatelia vyslovili názor, že aj uvedeným
rozhodnutím ústavný súd porušil ich práva, keď časť ich sťažnosti odmietol ako podanú
oneskorene. Sťažovatelia sa domnievajú, že ústavný súd v tomto smere nepočítal správne
plynutie lehoty na podanie sťažnosti proti rozhodnutiam obvodného oddelenia a okresnej
prokuratúry, pretože tá podľa nich uplynula až 27. októbra 2011, teda dva mesiace
od doručenia vyrozumenia generálnej prokuratúry, a preto podľa nich bola sťažnosť v tejto
časti podaná v lehote podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, keďže ústavnému súdu
bola doručená 16. septembra 2011. Sťažovatelia prejavili nespokojnosť aj s tou časťou
rozhodnutia ústavného súdu, ktorou bola ich sťažnosť proti vyrozumeniu generálnej
prokuratúry odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Podľa ich názoru ústavný súd ani
v tomto smere nezaujal správny právny názor, pretože ako uviedli, generálna prokuratúra
neakceptovala žiadne ich návrhy na „zákonnú zmenu“ v rámci trestného konania.
Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd prijal ich
sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:
«1. Ústavný súd konštatuje, že postavenie sťažovateľov, v trestnom konaní vedenom
na OO PZ Košice - Západ pod ČVS: ORP-1969/ZA-KE-2011 a vedenom na Okresnej
prokuratúre Košice II pod č. 2 Pv 346/2011, ako obvinených je založené na nesprávnom
právnom posúdení, v zmysle ustanovení § 2 ods. 10 a ods. 12 Trestného poriadku, všetkých
okolností potrebných k tomuto posúdeniu, resp. je založené bez akéhokoľvek dokazovania,
ktoré schválila aj Generálna prokuratúra SR, teda že sa týmto jej aktom jedná o nezákonný
zásah porušovateľa do subjektívnych práv sťažovateľov, a teda že orgány činné v trestnom
konaní, t. j. OO PZ Košice - Západ, Okresná prokuratúra Košice II a aj Generálna
prokuratúra SR, svojim postupom v uvedenom trestnom konaní, sťažovateľom porušili,
resp. sťažovateľom odopreli právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Ústavný súd ďalej konštatuje, že senát ústavného súdu, pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti sťažovateľov podanej súdu dňa 16. 9. 2011 vydaním uznesenia
č. II. ÚS 451/2011-9 zo dňa 6. 10. 2011, sťažovateľom porušil, resp. sťažovateľom odoprel
právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3. Ústavný súd SR ukladá porušovateľom povinnosť zdržať sa ďalšieho nezákonného,
v zmysle Trestného poriadku a aj v zmysle zákona o ústavnom súde, porušovania práv
sťažovateľov a ukladá mu súčasne obnoviť stav pred zásahom, t. j. pred určením postavenia
sťažovateľov ako obvinených, v uvedenom trestnom konaní, teda postaviť sťažovateľov späť
na postavenie svedkov - poškodených v uvedenom trestnom konaní, znova vykonať
„dôkladne“ dokazovanie a následne „zákonne“ rozhodnúť.
4. Ústavný súd SR ukladá porušovateľom, aby vykonali opatrenia na to, aby
v budúcnosti sa neopakovali prípady, že trestné oznámenie podávané priamo na mieste
spáchaného skutku niektorou zo strán účastníkov tohto skutku kvôli zabezpečeniu
dôkazného materiálu, vykonaniu neodkladných, resp. neopakovateľných úkonov atď., bolo
zasahujúcimi príslušníkmi PZ považované len za akúsi skutočnosť odôvodňujúcu začatie
trestného stíhania, o ktorej sa títo dozvedeli „inak“ ako z trestného oznámenia, pri ktorej
majú postupovať „len“ primerane podľa ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku,
nakoľko slovko „primerane“ príslušníci PZ si v praxi zamieňajú za slová „môže
postupovať“ alebo skôr „nemusí postupovať“ a teda takto dochádza k zmareniu cit. úkonov
a k priestoru na pokus vyvinenia sa pravých páchateľov páchaných skutkov tým, že títo
nelenia, a obrazne povedané „berú nohy na plecia“ a utekajú na Oddelenie PZ
v pôsobnosti ktorého sa stali trestné skutky s tým, aby urýchlene podali trestné oznámenie
na pravých poškodených.
5. Ústavný súd SR priznáva náhradu trov vynaložených sťažovateľmi počas už tu
uvedeného trestného konania a počas konania na Ústavnom súde SR o tejto sťažnosti
v sume 200 EUR do rúk sťažovateľov do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.»
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Pokiaľ ide o námietky sťažovateľov smerujúce proti postupu a rozhodnutiam
obvodného oddelenia v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-1969/ZA-KE-2011,
postupu a rozhodnutiam okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 346/2011
a postupu a vyrozumeniu generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV Pz
107/2011, ústavný súd zistil, že tieto už boli predmetom skúmania ústavného súdu. Túto
skutočnosť potvrdili aj samotní sťažovatelia, keď uviedli, že o ich sťažnosti pre namietané
porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom a rozhodnutiami označených orgánov verejnej moci rozhodol ústavný súd
uznesením č. k. II. ÚS 451/2011-9 zo 6. októbra 2011 tak, že v časti ju odmietol ako podanú
oneskorene a v časti ju odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Podľa ustanovenia § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak
sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo
len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľov, ktorou namietali porušenie zásad
spravodlivého konania postupom a rozhodnutiami obvodného oddelenia, okresnej
prokuratúry a generálnej prokuratúry, bola už ústavným súdom prerokovaná a rozhodnutá,
pričom dôvody jej odmietnutia (oneskorenosť a zjavná neopodstatnenosť) nemožno
odstrániť žiadnym spôsobom ani aktívnym prístupom sťažovateľov ako účastníkov konania,
ústavný súd túto časť sťažnosti už na jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol pre neprípustnosť (obdobne napr. III. ÚS 445/2010).
Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovatelia namietali porušenie zásad spravodlivého
procesu uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 451/2011-9 zo 6. októbra 2011.
Podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa ním
navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.
Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že rozhodnutia ústavného súdu,
ktoré sú účastníkmi konania namietané ako protiústavné alebo odporujúce medzinárodným
dohovorom, ktorými je Slovenská republika viazaná, nemožno preskúmať v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy. O ochranu základných práv a slobôd sa v takomto prípade
možno uchádzať iba podľa medzinárodných dohovorov o ľudských právach a základných
slobodách pred orgánmi vytvorenými na ochranu práv priznaných medzinárodnými
dohovormi (mutatis mutandis II. ÚS 60/90, III. ÚS 320/05, III. ÚS 326/2010). Z uvedeného
dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľov aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde už pri predbežnom prerokovaní odmietol pre neprípustnosť.
Vzhľadom na to, že ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo už ďalej
bezpredmetné rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov vyplývajúcich zo sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. januára 2012