Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 44/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. B. a P. B., obaja bytom K., vo veci namietaného porušenia

ich základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Západ

v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1969/ZA-KE-2011, postupom Okresnej prokuratúry

Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením Ústavného

súdu Slovenskej republiky č. k. -9 zo 6. októbra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. a P. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra

2011 doručená sťažnosť J. B. a P. B., obaja bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Západ (ďalej len „obvodné

oddelenie“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1969/ZA-KE-2011, postupom Okresnej

prokuratúry Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

, postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením

ústavného súdu č. k. -9 zo 6. októbra 2011.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v apríli 2011 sa v istej lokalite v K. stali

účastníkmi incidentu, keď boli napadnutí manželským párom a ich dvoma psami. Podľa ich

vyjadrenia im boli počas incidentu spôsobené viaceré zranenia. Sťažovatelia uviedli, že

v dôsledku týchto udalostí privolali na miesto činu hliadku Policajného zboru (ďalej len

hliadka PZ“), ktorá podľa ich názoru nepostupovala v súlade so zákonom tak, aby došlo

k zabezpečeniu dôkazov a objasneniu prípadu. Sťažovatelia súčasne uviedli, že hliadka PZ

ich v súvislosti s podaním trestného oznámenia odkázala na obvodné oddelenie.

Podľa vyjadrenia sťažovateľov z dôvodu nesprávneho postupu policajtov manželský

pár aj so svojimi psami „len tak“ odišiel z miesta činu a hneď sa ponáhľal na obvodné

oddelenie podať trestné oznámenie na nich. Sťažovatelia uviedli, že na základe trestného

oznámenia bolo voči nim začaté trestné stíhanie a bolo im vznesené obvinenie za trestnú

činnosť, a to uznesením obvodného oddelenia v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-

1969/ZA-KE-2011. Proti tomuto rozhodnutiu o vznesení obvinenia, ako aj proti uzneseniu

o pribratí znalca z odboru zdravotníctva podali sťažovatelia sťažnosti, o ktorých rozhodla

okresná prokuratúra uzneseniami sp. zn. z 27. júna 2011 tak, že ich zamietla.

Proti uvedeným rozhodnutiam podali sťažovatelia generálnemu prokurátorovi Slovenskej

republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) návrh na ich zrušenie podľa § 363 a násl.

. Listom generálnej prokuratúry č. k. -9 z 19. augusta 2011

boli sťažovatelia vyrozumení o tom, že nebol zistený dôvod na zrušenie napadnutých

rozhodnutí.

Sťažovatelia namietali predovšetkým to, že podľa ich názoru neboli v danom prípade

splnené zákonné predpoklady na vznesenie obvinenia a že orgány činné v trestnom konaní

tak učinili „od brucha“, len na základe tvrdení obsiahnutých v trestnom oznámení „bez

nejakého svedeckého dokazovania“.

Sťažovatelia ďalej uviedli, že vzhľadom na to, že sa domnievali, že postupom

orgánov činných v trestnom konaní (obvodného oddelenia v konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: ORP-1969/ZA-KE-2011 a okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

) a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu ich základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, 16. septembra 2011 doručili sťažnosť ústavnému súdu.

O sťažnosti sťažovateľov rozhodol ústavný súd uznesením č. k. -9

zo 6. októbra 2011 tak, že ju v časti, ktorou sťažovatelia namietali postup a rozhodnutia

obvodného oddelenia a okresnej prokuratúry, odmietol ako podanú oneskorene, a v časti,

ktorá smerovala proti postupu a vyrozumeniu generálnej prokuratúry, ju odmietol ako

zjavne neopodstatnenú.

V aktuálnej sťažnosti sťažovatelia okrem spomínaného postupu a rozhodnutí

obvodného oddelenia, okresnej prokuratúry a generálnej prokuratúry namietali aj označené

uznesenie ústavného súdu. V tejto súvislosti sťažovatelia vyslovili názor, že aj uvedeným

rozhodnutím ústavný súd porušil ich práva, keď časť ich sťažnosti odmietol ako podanú

oneskorene. Sťažovatelia sa domnievajú, že ústavný súd v tomto smere nepočítal správne

plynutie lehoty na podanie sťažnosti proti rozhodnutiam obvodného oddelenia a okresnej

prokuratúry, pretože tá podľa nich uplynula až 27. októbra 2011, teda dva mesiace

od doručenia vyrozumenia generálnej prokuratúry, a preto podľa nich bola sťažnosť v tejto

časti podaná v lehote podľa , keďže ústavnému súdu

bola doručená 16. septembra 2011. Sťažovatelia prejavili nespokojnosť aj s tou časťou

rozhodnutia ústavného súdu, ktorou bola ich sťažnosť proti vyrozumeniu generálnej

prokuratúry odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Podľa ich názoru ústavný súd ani

v tomto smere nezaujal správny právny názor, pretože ako uviedli, generálna prokuratúra

neakceptovala žiadne ich návrhy na „zákonnú zmenu“ v rámci trestného konania.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd prijal ich

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

«1. Ústavný súd konštatuje, že postavenie sťažovateľov, v trestnom konaní vedenom

na OO PZ Košice - Západ pod ČVS: ORP-1969/ZA-KE-2011 a vedenom na Okresnej

prokuratúre Košice II pod č. , ako obvinených je založené na nesprávnom

právnom posúdení, v zmysle ustanovení a , všetkých

okolností potrebných k tomuto posúdeniu, resp. je založené bez akéhokoľvek dokazovania,

ktoré schválila aj Generálna prokuratúra SR, teda že sa týmto jej aktom jedná o nezákonný

zásah porušovateľa do subjektívnych práv sťažovateľov, a teda že orgány činné v trestnom

konaní, t. j. OO PZ Košice - Západ, Okresná prokuratúra Košice II a aj Generálna

prokuratúra SR, svojim postupom v uvedenom trestnom konaní, sťažovateľom porušili,

resp. sťažovateľom odopreli právo podľa SR a právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd ďalej konštatuje, že senát ústavného súdu, pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti sťažovateľov podanej súdu dňa 16. 9. 2011 vydaním uznesenia

č. -9 zo dňa 6. 10. 2011, sťažovateľom porušil, resp. sťažovateľom odoprel

právo podľa SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Ústavný súd SR ukladá porušovateľom povinnosť zdržať sa ďalšieho nezákonného,

v zmysle a aj v zmysle , porušovania práv

sťažovateľov a ukladá mu súčasne obnoviť stav pred zásahom, t. j. pred určením postavenia

sťažovateľov ako obvinených, v uvedenom trestnom konaní, teda postaviť sťažovateľov späť

na postavenie svedkov - poškodených v uvedenom trestnom konaní, znova vykonať

„dôkladne“ dokazovanie a následne „zákonne“ rozhodnúť.

4. Ústavný súd SR ukladá porušovateľom, aby vykonali opatrenia na to, aby

v budúcnosti sa neopakovali prípady, že trestné oznámenie podávané priamo na mieste

spáchaného skutku niektorou zo strán účastníkov tohto skutku kvôli zabezpečeniu

dôkazného materiálu, vykonaniu neodkladných, resp. neopakovateľných úkonov atď., bolo

zasahujúcimi príslušníkmi PZ považované len za akúsi skutočnosť odôvodňujúcu začatie

trestného stíhania, o ktorej sa títo dozvedeli „inak“ ako z trestného oznámenia, pri ktorej

majú postupovať „len“ primerane podľa ustanovenia ,

nakoľko slovko „primerane“ príslušníci PZ si v praxi zamieňajú za slová „môže

postupovať“ alebo skôr „nemusí postupovať“ a teda takto dochádza k zmareniu cit. úkonov

a k priestoru na pokus vyvinenia sa pravých páchateľov páchaných skutkov tým, že títo

nelenia, a obrazne povedané „berú nohy na plecia“ a utekajú na Oddelenie PZ

v pôsobnosti ktorého sa stali trestné skutky s tým, aby urýchlene podali trestné oznámenie

na pravých poškodených.

5. Ústavný súd SR priznáva náhradu trov vynaložených sťažovateľmi počas už tu

uvedeného trestného konania a počas konania na Ústavnom súde SR o tejto sťažnosti

v sume 200 EUR do rúk sťažovateľov do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pokiaľ ide o námietky sťažovateľov smerujúce proti postupu a rozhodnutiam

obvodného oddelenia v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-1969/ZA-KE-2011,

postupu a rozhodnutiam okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupu a vyrozumeniu generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV Pz

107/2011, ústavný súd zistil, že tieto už boli predmetom skúmania ústavného súdu. Túto

skutočnosť potvrdili aj samotní sťažovatelia, keď uviedli, že o ich sťažnosti pre namietané

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

postupom a rozhodnutiami označených orgánov verejnej moci rozhodol ústavný súd

uznesením č. k. -9 zo 6. októbra 2011 tak, že v časti ju odmietol ako podanú

oneskorene a v časti ju odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Podľa ustanovenia návrh nie je prípustný, ak

sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo

len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľov, ktorou namietali porušenie zásad

spravodlivého konania postupom a rozhodnutiami obvodného oddelenia, okresnej

prokuratúry a generálnej prokuratúry, bola už ústavným súdom prerokovaná a rozhodnutá,

pričom dôvody jej odmietnutia (oneskorenosť a zjavná neopodstatnenosť) nemožno

odstrániť žiadnym spôsobom ani aktívnym prístupom sťažovateľov ako účastníkov konania,

ústavný súd túto časť sťažnosti už na jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol pre neprípustnosť (obdobne napr. ).

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovatelia namietali porušenie zásad spravodlivého

procesu uznesením ústavného súdu č. k. -9 zo 6. októbra 2011.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa ním

navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že rozhodnutia ústavného súdu,

ktoré sú účastníkmi konania namietané ako protiústavné alebo odporujúce medzinárodným

dohovorom, ktorými je Slovenská republika viazaná, nemožno preskúmať v konaní

o sťažnosti podľa . O ochranu základných práv a slobôd sa v takomto prípade

možno uchádzať iba podľa medzinárodných dohovorov o ľudských právach a základných

slobodách pred orgánmi vytvorenými na ochranu práv priznaných medzinárodnými

dohovormi (mutatis mutandis , , ). Z uvedeného

dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľov aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde už pri predbežnom prerokovaní odmietol pre neprípustnosť.

Vzhľadom na to, že ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, bolo už ďalej

bezpredmetné rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov vyplývajúcich zo sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. januára 2012