Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 326/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-4

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra

2010 prerokoval sťažnosť Ing. R. M. a A. M., obaja bytom Ž., vo veci namietaného

porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 27. mája 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. R. M. a A. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta

2010 doručená sťažnosť Ing. R. M. a A. M., obaja bytom Ž. (ďalej len „sťažovatelia“), vo

veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom a uznesením ústavného súdu sp. zn. z 27. mája 2010.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že ústavný súd citovaným rozhodnutím odmietol ich

sťažnosť pre neprípustnosť, pretože pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, ktorou

namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , nevyčerpali všetky právne prostriedky na

ochranu svojho základného práva, ktoré im zákon účinne poskytuje. Týmto právnym

prostriedkom, ktorého využitie pred podaním sťažnosti ústavný súd vyžadoval, bola

sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov.

Podľa ich názoru ústavný súd nemal v danom prípade odmietnuť sťažnosť pre

neprípustnosť z dôvodu podľa § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) len preto, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepodali sťažnosť na prieťahy

v konaní predsedovi okresného súdu. Sťažovatelia sú toho názoru, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušovaniu ich základného práva podľa , a preto sa ústavný súd mal

zaoberať tým, či v danej veci nie sú namieste prípady hodné osobitného zreteľa podľa § 53

ods. 2 . V takýchto prípadoch ústavný súd neodmietne prijatie

sťažnosti, aj keď nebola splnená podmienka podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona. Podľa

názoru sťažovateľov v tejto veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, o čom svedčí aj

list okresného súdu sp. zn. Spr. 2359/03 z 26. apríla 2004, z ktorého vyplýva, že zbytočné

prieťahy v konaniach na tamojšom súde sú „v podstate pracovnou metódou“.

Na základe toho sa sťažovatelia domáhali, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Právo sťažovateľov podľa SR a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Ústavným súdom SR pod sp. zn.

bolo porušené.

Zároveň si, ako starobní dôchodcovia s podpriemernými dôchodkami, dovoľujeme

požiadať, aby nám súd ustanovil zástupcu tak, ako to už učinil v konaní pod sp. zn.

-10.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa ním

navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím ústavného súdu vo veci sp. zn.

. Tým sa v podstate domáhali preskúmania postupu a uznesenia prijatého na

neverejnom zasadnutí I. senátu ústavného súdu 27. mája 2010, na ktorom bola ich sťažnosť

odmietnutá pre neprípustnosť. Uznesenie ústavného súdu v danej veci bolo sťažovateľom

oznámené 25. júna 2010.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že rozhodnutia ústavného súdu,

ktoré sú účastníkmi konania namietané ako protiústavné alebo odporujúce medzinárodným

dohovorom, ktorými je Slovenská republika viazaná, nemožno preskúmať v konaní

o sťažnosti podľa . O ochranu základných práv a slobôd sa v takomto prípade

možno uchádzať iba podľa medzinárodných dohovorov o ľudských právach a základných

slobodách pred orgánmi vytvorenými na ochranu práv priznaných medzinárodnými

dohovormi (mutatis mutandis , ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd návrh sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde už pri predbežnom prerokovaní odmietol pre neprípustnosť a vzhľadom na

túto skutočnosť bolo už ďalej bezpredmetné rozhodovať o ich žiadosti o ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2010