Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 326/2010
PDF · 114.77 KB
No categories available
III. ÚS 326/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra
2010 prerokoval sťažnosť Ing. R. M. a A. M., obaja bytom Ž., vo veci namietaného
porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 201/2010 z 27. mája 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. R. M. a A. M. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta
2010 doručená sťažnosť Ing. R. M. a A. M., obaja bytom Ž. (ďalej len „sťažovatelia“), vo
veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom a uznesením ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 201/2010 z 27. mája 2010.
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že ústavný súd citovaným rozhodnutím odmietol ich
sťažnosť pre neprípustnosť, pretože pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, ktorou
namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 57/2005, nevyčerpali všetky právne prostriedky na
ochranu svojho základného práva, ktoré im zákon účinne poskytuje. Týmto právnym
prostriedkom, ktorého využitie pred podaním sťažnosti ústavný súd vyžadoval, bola
sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl.
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
Podľa ich názoru ústavný súd nemal v danom prípade odmietnuť sťažnosť pre
neprípustnosť z dôvodu podľa § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) len preto, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nepodali sťažnosť na prieťahy
v konaní predsedovi okresného súdu. Sťažovatelia sú toho názoru, že postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 57/2005 dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušovaniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto sa ústavný súd mal
zaoberať tým, či v danej veci nie sú namieste prípady hodné osobitného zreteľa podľa § 53
ods. 2 zákona o ústavnom súde. V takýchto prípadoch ústavný súd neodmietne prijatie
sťažnosti, aj keď nebola splnená podmienka podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona. Podľa
názoru sťažovateľov v tejto veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, o čom svedčí aj
list okresného súdu sp. zn. Spr. 2359/03 z 26. apríla 2004, z ktorého vyplýva, že zbytočné
prieťahy v konaniach na tamojšom súde sú „v podstate pracovnou metódou“.
Na základe toho sa sťažovatelia domáhali, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Právo sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Ústavným súdom SR pod sp. zn.
I. ÚS 201/2010 bolo porušené.
Zároveň si, ako starobní dôchodcovia s podpriemernými dôchodkami, dovoľujeme
požiadať, aby nám súd ustanovil zástupcu tak, ako to už učinil v konaní pod sp. zn.
III. ÚS 242/2010-10.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa ním
navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím ústavného súdu vo veci sp. zn.
I. ÚS 201/2010. Tým sa v podstate domáhali preskúmania postupu a uznesenia prijatého na
neverejnom zasadnutí I. senátu ústavného súdu 27. mája 2010, na ktorom bola ich sťažnosť
odmietnutá pre neprípustnosť. Uznesenie ústavného súdu v danej veci bolo sťažovateľom
oznámené 25. júna 2010.
Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že rozhodnutia ústavného súdu,
ktoré sú účastníkmi konania namietané ako protiústavné alebo odporujúce medzinárodným
dohovorom, ktorými je Slovenská republika viazaná, nemožno preskúmať v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy. O ochranu základných práv a slobôd sa v takomto prípade
možno uchádzať iba podľa medzinárodných dohovorov o ľudských právach a základných
slobodách pred orgánmi vytvorenými na ochranu práv priznaných medzinárodnými
dohovormi (mutatis mutandis II. ÚS 60/90, III. ÚS 320/05).
Z uvedených dôvodov ústavný súd návrh sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde už pri predbežnom prerokovaní odmietol pre neprípustnosť a vzhľadom na
túto skutočnosť bolo už ďalej bezpredmetné rozhodovať o ich žiadosti o ustanovenie
právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. septembra 2010