Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 40/2013
PDF · 116.08 KB
No categories available
III. ÚS 40/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. P. P., toho času P., Česká republika, zastúpeného
advokátkou Mgr. I. Š., G., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Bratislava I a Okresnej prokuratúry Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. ČVS: ORP-1557/02-OVK-B1-2009-PL a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. P. P. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra
2012 doručená sťažnosť Mgr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava
I (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) a Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná
prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-1557/02-OVK-B1-2009-PL.
Sťažovateľ uviedol, že v tejto veci uznesením z 25. novembra 2010 bolo proti nemu
vznesené obvinenie za „zločin poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu“, proti ktorému
podal sťažnosť. Okresná prokuratúra jeho sťažnosť zamietla ako nedôvodnú uznesením
sp. zn. 2 Pv 847/10 zo 14. apríla 2011.
Od 26. októbra 2011, keď bol uskutočnený výsluch, sťažovateľovi nie je známe, či
okresné riaditeľstvo a okresná prokuratúra v jeho veci koná, pretože mu nebolo zaslané
„žiadne rozhodnutie vo veci, návrh na dokazovanie, ani oznámenie, že vyšetrovanie nemôže
byť ukončené v zákonom stanovenej lehote a z akého dôvodu“.
Vzhľadom na to, že sťažovateľ nebol spokojný s postupom okresného riaditeľstva,
podal na okresnej prokuratúre 20. novembra 2012 sťažnosť na prieťahy v konaní a kópiu
tejto sťažnosti predložil aj ústavnému súdu.
Sťažovateľ na základe toho navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že jeho základné
právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
riaditeľstva a okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-1557/02-
OVK-B1-2009-PL porušené bolo, prikázal im v tejto veci konať a zaviazal ich uhradiť mu
finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a náhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa sťažnosťou z 10. decembra 2012 doručenou
14. decembra 2012 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáha vyslovenia
porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru na ústavnom súde, pretože okresné riaditeľstvo a okresná prokuratúra v jeho
trestnej veci nekoná.
Sťažovateľ 20. novembra 2012 podal pre nečinnosť okresného riaditeľstva
na okresnej prokuratúre aj „Sťažnosť pre prieťahy v konaní“.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo
slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných
predpisov.
Podľa § 210 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný poriadok“) obvinený má právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta,
najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom
vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je
povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.
Podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon
o prokuratúre“) s poukazom na § 17 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre podávateľ podnetu
môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom
podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, resp. ďalším opakovaným podnetom podľa § 34
ods. 2 zákona o prokuratúre, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Z okolností prípadu predovšetkým vyplýva, že sťažovateľ podal ústavnému súdu
sťažnosť iba dva týždne po podaní sťažnosti okresnej prokuratúry, pričom ani nepredložil
ústavnému súdu žiadny dôkaz o účinnom doručení podania z 20. novembra 2012
a stanovisko dozorujúceho prokurátora okresnej prokuratúry k tejto sťažnosti, ktorý bol
povinný jeho sťažnosť preskúmať a o výsledku sťažovateľa upovedomiť, a aj keby sťažnosť
bola doručená okresnej prokuratúre, jej podanie dva týždne pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu je iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak
taká sťažnosť mohla mať, ak by okresná prokuratúra mala primeranú (rozumnú) lehotu
na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v jeho veci.
Okrem toho môže sťažovateľ (ak by prípadne nebol spokojný s vybavením jeho
sťažnosti na okresnej prokuratúre) postupovať aj podľa citovaných ustanovení zákona
o prokuratúre a domáhať sa nápravy v jeho veci prostredníctvom podnetu alebo
opakovaného podnetu na nadriadenej prokuratúre, a to v prípade, že dozorujúci prokurátor
nevykoná efektívne a účinné opatrenia na zjednanie nápravy aj napriek oprávneniam
vyplývajúcim mu z § 230 ods. 1 a 2 Trestného poriadku.
Keďže sťažovateľ sa obrátil so sťažnosťou priamo na ústavný súd bez
predchádzajúceho využitia spomínaných prostriedkov nápravy, musela byť jeho sťažnosť
pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietnutá
pre neprípustnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
(obdobne III. ÚS 326/2010, III. ÚS 101/2011, IV. ÚS 322/2012).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2013