Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 458/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa a a práva podľa ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v

Košiciach č. k. -212 z 5. júna 2012 a jemu predchádzajúcim postupom a

uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. z 20. apríla 2012 a jemu

predchádzajúcim postupom a základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -18 z 3. júla

2012 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta 2012

doručená sťažnosť J. B., Košice (ďalej len „sťažovateľ), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) č. k. -212 z 5. júna 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) a jemu

predchádzajúcim postupom a uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 20. apríla 2012 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) a jemu

predchádzajúcim postupom a základného práva podľa a práva podľa čl.

6 ods. 1 dohovoru uznesením ústavného súdu č. k. -18 z 3. júla 2012 (ďalej

len „uznesenie ústavného súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti vyplýva: «Dňa 18. 6. 2012 a dňa 25. 6. 2012 som podal na Ústavnom

súde SR sťažnosť v zmysle Čl. 127 SR... na základe uvedených skutočností som

navrhol, aby Ústavný súd SR, v zmysle , vyhovel tejto našej

sťažnosti a vo svojom náleze vyslovil nasledovné:

1. Ústavný súd konštatuje, že uznesenie Krajského súdu v Košiciach

č. -212 zo dňa 5. 6. 2012, z formálneho hľadiska, čo sa týka výkladu

ustanovenia § 32 ods. 6 na jeho prípadnú aplikáciu k ustanoveniu § 32 ods. 1 Trestného

poriadku o vylúčení sudcu, je síce akože opodstatnené, ale toto uznesenie, resp. jeho

odôvodnenie nie založené na správnom právnom posúdení všetkých skutočností, teda najmä

či trestné spisy vedené na Okresnej prokuratúre Košice II pod č.

a č. vo veci vznesenia obvinenia voči P. Šimkovej za prečin ublíženia

na zdraví podľa a vo veci vznesenia obvinenia voči M. Šimkovi

za prečin ublíženia na zdraví podľa , o ktoré sťažovateľ spolu

s P. B. žiadali prv na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach, tiež na Okresnom riaditeľstve

PZ v Košiciach a tiež na Obvodnom oddelení PZ Košice – sídlisko KVP v Košiciach s

negatívnym výsledkom a až potom na Okresnom súde Košice II, aby tento v rámci svojich

právomocí si vyžiadal tieto spisy na potreby prípravy obhajoby sťažovateľa a P. B. v

súdnom konaní, sú skutočne „bez právnej relevancie“, tak ako to uviedol samosudca na

hlavnom pojednávaní dňa 20. 4. 2012, i napriek tvrdeniam sťažovateľa a P. B., že tieto

spisy sa spáchaním skutkov, t. j. povahovo, čiastočne týkajú trestného konania č. 5T

138/2011, a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že uvedený samosudca v tomto konkrétnom

súdnom konaní niekoľkokrát za sebou porušil niektoré podstatné ustanovenia Trestného

poriadku a aj ustanovenie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,

Špeciálny súd a vojenské súdy, čo v konkrétnom prípade vôbec nedokazuje, že uvedený

samosudca v uvedenom trestnom konaní je plne nestranný, t. j. že má nedostatok

vnútorného psychického vzťahu ku prejednávanej veci, resp. že tento má subjektívny aspekt

nestrannosti, ale práve naopak, čo v konkrétnom prípade celkom zjavne a tiež logicky

dokazuje, že ohľadom uvedeného samosudcu z jeho procesných úkonov v uvedenom

trestnom konaní nastali vážne pochybnosti o tom, že tento samosudca takýto vzťah k

prejednávanej veci nemá, t. j. že tento trpí objektívnym aspektom nestrannosti, teda že tento

samosudca v konkrétom prípade nie je nezávislý, teda že v konečnom dôsledku

s prihliadnutím na tieto skutočnosti možno len skonštatovať, že uvedené uznesenie

Krajského súdu v Košiciach č. -212 zo dňa 5. 6. 2012 a jemu predchádzajúce

uznesenie Okresného súdu Košice II č. zo dňa 20. 4. 2012 o nevylúčení

uvedeného samosudcu z vykonávania úkonov uvedeného trestného konania je plne

nezákonné, a teda že čo sa týka tohto aktu oboch súdov sa jedná o nezákonný zásah

porušovateľov do subjektívnych práv sťažovateľa a aj P. B., a teda že orgán súdu činný v

uvedenom trestnom konaní a tiež orgán súdu činný v konaní o námietke zaujatosti

vznesenou sťažovateľom a P. B. na hlavnom pojednávaní dňa 20. 4. 2012, t. j. Okresný súd

Košice II a Krajský súd v Košiciach, svojim postupom v uvedených súdnych konaniach,

sťažovateľovi a aj P. B. porušili resp. im odopreli právo podľa Čl. 46 ods. 1, právo podľa

Čl. 50 ods. 3 SR a tiež právo na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd SR ukladá porušovateľom povinnosť zdržať sa ďalšieho nezákonného,

v zmysle , porušovania práv sťažovateľa a aj P. B. a ukladá mu súčasne

obnoviť stav pred zásahom, t. j. pred vydaním uznesenia Okresného súdu Košice II č. 5T

138/2011 zo dňa 20. 4. 2012 a uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. -212

zo dňa 5. 6. 2012, teda zrušiť cit. uznesenie Krajského súdu v Košiciach v plnom rozsahu

ako nezákonné a vec vrátiť späť na nové rozhodnutie, ktorým bude cit. uznesenie Okresného

súdu Košice II zrušené v plnom rozsahu ako nezákonné s tým, že zároveň samosudca JUDr.

B. bude vylúčená z ďalšieho vykonávania úkonov uvedeného trestného konania.

3. Ústavný súd SR ukladá porušovateľom, aby vykonali opatrenia na to, aby

v budúcnosti sa neopakovali prípady, aby bol porušovaný zákonný procesný postup

v súdnom konaní takým spôsobom ako v tomto konkrétnom prípade s cieľom zmariť právo

na obhajobu obvinených, resp. obžalovaných.

4. Ústavný súd SR priznáva náhradu trov vynaložených sťažovateľmi počas už tu

uvedeného trestného konania a počas konania na Ústavnom súde SR o tejto sťažnosti

v sume 100 EUR do rúk sťažovateľov do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu...

26. 7. 2012 mi bolo doručené uznesenie Ústavného súdu SR vedené pod sp. zn.

-18 zo dňa 3. 7. 2012 o odmietnutí mojej sťažnosti, ktorým mi tunajší súd

moju sťažnosť odmietol...»

Sťažovateľ ďalej uvádza: „... mám za to, že zo strany tunajšieho súdu, resp. skôr

zo strany voči mne z nejakého dôvodu zaujatého sudcu tunajšieho súdu sa tu podľa mňa

jednoznačne jedná o odmietnutie ochrany ústavnosti podľa Čl. 124 SR, alebo skôr

o odmietnutie spravodlivosti v tomto konkrétnom prípade a zároveň aj o porušenie môjho

a aj P. B. základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, resp. na spravodlivé súdne

konanie podľa Čl. 46 ods. 1 a podľa Čl. 50 ods. 3 SR a podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň sa jednoznačne jedná aj o akési

písomné schválenie tunajším súdom porušenia môjho a P. B. práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 a podľa Čl. 50 ods. 3 SR a podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd namietaných v mojej sťažnosti zo dňa 18. 6.

2012, resp. v jej doplnení zo dňa 25. 6. 2012.“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho veci

rozhodol týmto nálezom:

«1. Ústavný súd konštatuje, že uznesenie Krajského súdu v Košiciach

č. -212 zo dňa 5. 6. 2012, z formálneho hľadiska, čo sa týka výkladu

ustanovenia § 32 ods. 6 na jeho prípadnú aplikáciu k ustanoveniu § 32 ods. 1 Trestného

poriadku o vylúčení sudcu, je síce akože opodstatnené, ale toto uznesenie, resp. jeho

odôvodnenie nie založené na správnom právnom posúdení všetkých skutočností, teda najmä

či trestné spisy vedené na Okresnej prokuratúre Košice II pod č.

a č. vo veci vznesenia obvinenia voči P. Š. za prečin ublíženia na zdraví

podľa a vo veci vznesenia obvinenia voči M. Š. za prečin ublíženia

na zdraví podľa , o ktoré sťažovateľ spolu s P. B. žiadali prv na

Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach, tiež na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach a tiež

na Obvodnom oddelení PZ Košice – sídlisko KVP v Košiciach s negatívnym výsledkom a až

potom na Okresnom súde Košice II, aby tento v rámci svojich právomocí si vyžiadal tieto

spisy na potreby prípravy obhajoby sťažovateľa a P. B. v súdnom konaní, sú skutočne „bez

právnej relevancie“, tak ako to uviedol samosudca na hlavnom pojednávaní dňa 20. 4.

2012, i napriek tvrdeniam sťažovateľa a P. B., že tieto spisy sa spáchaním skutkov, t. j.

povahovo, čiastočne týkajú trestného konania č. , a tiež s prihliadnutím na

skutočnosť, že uvedený samosudca v tomto konkrétnom súdnom konaní niekoľkokrát za

sebou porušil niektoré podstatné ustanovenia a aj ustanovenie vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o spravovacom

a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, čo

v konkrétnom prípade vôbec nedokazuje, že uvedený samosudca v uvedenom trestnom

konaní je plne nestranný, t. j. že má nedostatok vnútorného psychického vzťahu ku

prejednávanej veci, resp. že tento má subjektívny aspekt nestrannosti, ale práve naopak, čo

v konkrétnom prípade celkom zjavne a tiež logicky dokazuje, že ohľadom uvedeného

samosudcu z jeho procesných úkonov v uvedenom trestnom konaní nastali vážne

pochybnosti o tom, že tento samosudca takýto vzťah k prejednávanej veci nemá, t. j. že tento

trpí objektívnym aspektom nestrannosti, teda že tento samosudca v konkrétom prípade nie je

nezávislý, teda že v konečnom dôsledku s prihliadnutím na tieto skutočnosti možno len

skonštatovať, že uvedené uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. -212

zo dňa 5. 6. 2012 a jemu predchádzajúce uznesenie Okresného súdu Košice II č. 5T

138/2011 zo dňa 20. 4. 2012 o nevylúčení uvedeného samosudcu z vykonávania úkonov

uvedeného trestného konania je plne nezákonné, a teda že čo sa týka tohto aktu oboch

súdov sa jedná o nezákonný zásah porušovateľov do subjektívnych práv sťažovateľa a aj P.

B., a teda že orgán súdu činný v uvedenom trestnom konaní a tiež orgán súdu činný v

konaní o námietke zaujatosti vznesenou sťažovateľom a P. B. na hlavnom pojednávaní dňa

20. 4. 2012, t. j. Okresný súd Košice II a Krajský súd v Košiciach, svojim postupom

v uvedených súdnych konaniach, sťažovateľovi a aj P. B. porušili resp. im odopreli právo

podľa Čl. 46 ods. 1, právo podľa Čl. 50 ods. 3 SR a tiež právo na spravodlivé súdne

konanie podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd ďalej konštatuje, že senát ústavného súdu, pri predbežnom

prerokovaní Sťažnosti sťažovateľa a jej doplnenia podaných súdu dňa 18. 6. 2012 a 25. 6.

2012 odmietnutím sťažnosti podľa ustanovenia uznesením

sp. zn. -18 zo dňa 3. 7. 2012 sťažovateľovi porušil, resp. sťažovateľovi

odoprel právo podľa Čl. 46 ods. 1 SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Ústavný súd SR ukladá porušovateľom povinnosť zdržať sa ďalšieho nezákonného,

v zmysle , porušovania práv sťažovateľa a aj P. B. a ukladá mu súčasne

obnoviť stav pred zásahom, t. j. pred vydaním uznesenia Okresného súdu Košice II č. 5T

138/2011 zo dňa 20. 4. 2012 a uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. -212

zo dňa 5. 6. 2012, teda zrušiť cit. uznesenie Krajského súdu v Košiciach v plnom, rozsahu

ako nezákonné a vec vrátiť späť na nové rozhodnutie, ktorým bude cit. uznesenie Okresného

súdu Košice II zrušené v plnom rozsahu ako nezákonné s tým, že zároveň samosudca JUDr.

B. bude vylúčená z ďalšieho vykonávania úkonov uvedeného trestného konania.

4. Ústavný súd SR ukladá porušovateľom, aby vykonali opatrenia na to, aby

v budúcnosti sa neopakovali prípady, aby bol porušovaný zákonný procesný postup

v súdnom konaní takým spôsobom ako v tomto konkrétnom prípade s cieľom zmariť právo

na obhajobu obvinených, resp. obžalovaných.

5. Ústavný súd SR priznáva náhradu trov vynaložených sťažovateľom počas už tu

uvedeného trestného konania, počas konania na Ústavnom súde SR o sťažnosti zo dňa 18.

6. 2012 a jej doplnenia zo dňa 25. 6. 2012, a počas konania na Ústavnom súde SR o tejto

sťažnosti v sume 100 EUR do rúk sťažovateľa do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a práva podľa dohovoru uznesením krajského súdu

a jemu predchádzajúcim postupom a uznesením okresného súdu a jemu predchádzajúcim

postupom. Sťažovateľ tiež namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru uznesením ústavného súdu a jemu

predchádzajúcim postupom.

Sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50

ods. 3 a práva podľa dohovoru uznesením krajského súdu a jemu

predchádzajúcim postupom a uznesením okresného súdu a jemu predchádzajúcim postupom

už svojou sťažnosťou, ktorá bola doručená ústavnému súdu 18. júna 2012 a doplnená

podaním doručeným ústavnému súdu 25. júna 2012. Uznesením ústavného súdu

č. k. -18 z 3. júla 2012 (teda uznesením, ktoré sťažovateľ napadol touto

sťažnosťou) bola sťažnosť sťažovateľa odmietnutá podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnená.

Podľa návrh nie je prípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa

rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Keďže sťažnosť smerujúca proti uzneseniu krajského súdu a jemu predchádzajúcemu

postupu a uzneseniu okresného súdu a jemu predchádzajúcemu postupu sa týka veci,

o ktorej už ústavný súd rozhodol, ústavný súd ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú.

Sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti uzneseniu ústavného súdu a jemu

predchádzajúcemu postupu ústavný súd tiež odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako neprípustnú z dôvodu, že sťažovateľ sa ňou domáha preskúmania rozhodnutia

ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012