Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 386/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti L., s. r. o., L., zastúpenej advokátom

Mgr. P. N., L., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.

-380 z 29. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti L., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. októbra

2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti L., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -380 z 29. júna 2011 (ďalej len „napadnutý rozsudok

krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka sa žalobou podanou

Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) domáhala, aby určil, že dobrovoľná

dražba vykonaná 3. augusta 2007 podľa o dobrovoľných dražbách

a o doplnení o notároch a notárskej

činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o dobrovoľných dražbách“ s dodatkom vymedzujúcim znenia účinné v určitom čase), ktorej

predmetom boli nehnuteľnosti, je neplatná. Sťažovateľka bola vlastníčkou nehnuteľností,

ktoré boli predmetom dražby a vlastníctvo ktorých prešlo na vydražiteľa. Určenia

neplatnosti dražby sa sťažovateľka domáhala z toho dôvodu, že jej nebol doručený znalecký

posudok, ktorým bol predmet dražby ohodnotený, ako aj z toho dôvodu, že podľa nej

znalcom určená všeobecná cena nehnuteľností nezodpovedá obvyklej cene. Počas konania

pred okresným súdom bol predmet dražby prevedený na inú osobu (ďalej aj „nadobúdateľ

predmetu dražby“). Sťažovateľka nezahrnula nadobúdateľa predmetu dražby medzi

žalované osoby, ale viedla proti nemu pred okresným súdom samostatné konanie o určenie

vlastníckeho práva, ktoré však bolo do času rozhodnutia v konaní o určenie neplatnosti

dražby prerušené.

Okresný súd rozsudkom č. k. -314 z 11. júna 2010 (ďalej aj „rozsudok

okresného súdu“ alebo „prvostupňový rozsudok“) žalobu zamietol z dôvodu nedostatku

naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dražby poukazujúc na to, že

sťažovateľka neuviedla ako účastníka konania (na strane žalovaných) aj vlastníka

predmetných nehnuteľností v čase vynesenia prvostupňového rozsudku, t. j. nadobúdateľa

predmetu dražby. Na strane žalovaných tak nevystupovali všetky osoby tvoriace tzv.

nerozlučné procesné spoločenstvo podľa (ďalej

aj „OSP“), hoci vystupovať mali. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka

odvolanie.

Napadnutým rozsudkom krajského súdu bol rozsudok okresného súdu ako vecne

správne potvrdený. Podľa krajského súdu nie je naliehavosť právneho záujmu na určení

neplatnosti dražby kategóriou skúmanou samostatne, ale je naplnená už splnením

predpokladov na aktívnu legitimáciu osoby, ktorá je dotknutá vykonaním dražby. Podľa

krajského súdu sťažovateľka spĺňa podmienku naliehavého právneho záujmu už tým, že ako

pôvodná vlastníčka veci, ktorá bola predmetom dražby, je dotknutá dražbou. Zároveň však

krajský súd potvrdil záver okresného súdu, že žalobu bolo nevyhnutné zamietnuť pre

nedostatočné určenie okruhu pasívne legitimovaných subjektov. Krajský súd preto

napadnutým rozsudkom rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka sťažnosť podľa

, ktorou navrhuje, aby ju ústavný súd prijal na ďalšie konanie

a vyslovil, že jej základné právo na súdnu ochranu podľa a základné

právo vlastniť majetok podľa boli uvedeným rozsudkom porušené.

Zároveň navrhuje, aby ústavný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie.

II.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť

skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne

napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov ().

Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ). O zjavnú

neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd

zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel

a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne

rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej

logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi

spravodlivosti (, , ).

Z týchto hľadísk ústavný súd preskúmal sťažnosť sťažovateľky namietajúcej

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa , ako

aj základného práva vlastniť majetok podľa .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...

Dôvodom potvrdenia prvostupňového rozsudku napadnutým rozsudkom krajského

súdu bolo stotožnenie sa so záverom okresného súdu o nesprávnom vymedzení účastníkov

konania na strane žalovaných, ktorí tvoria podľa názoru krajského súdu a v súlade

s prevládajúcou praxou súdov (R 23/2010, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 22. mája 2008 sp. zn. ) tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo. Podľa

sťažovateľky bolo významné, že sa zákon o dobrovoľných dražbách v otázke vymedzenia

účastníkov konania o určenie neplatnosti dražby počas konania pred okresným súdom

zmenil. Pred 1. januárom 2008 zákon o dobrovoľných dražbách vymedzenie okruhu

účastníkov tohto konania neobsahoval.

Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v znení účinnom

do 31. decembra 2007 v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba,

ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť

dražby...

Podľa § 21 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách v znení účinnom

do 31. decembra 2007 súd určí neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý právny záujem.

, ktorým sa mení a dopĺňa

o dobrovoľných dražbách a o doplnení

o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), boli ustanovenia

zákona o dobrovoľných dražbách týkajúce sa konania o určenie neplatnosti dražby zmenené

okrem iného aj v tom smere, že bol explicitne vymedzený okruh účastníkov takého konania.

Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v znení účinnom od 1. januára

2008 v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým

bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby...

Podľa § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách v znení účinnom od 1. januára

2008 účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby... sú navrhovateľ dražby, dražobník,

vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Podľa intertemporálneho ustanovenia vzťahujúceho sa na novelizáciu zákona

o dobrovoľných dražbách uskutočnenú , a to zákona

o dobrovoľných dražbách sa dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred

1. januárom 2008, ako i vzťahy s nimi súvisiace, dokončia podľa doterajších predpisov.

Podstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľky s právnym záverom krajského súdu,

ktorým bol vymedzený okruh účastníkov konania na strane žalovaných. Podľa sťažovateľky

mali byť účastníkom konania iba subjekty vymedzené v § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných

dražbách v znení účinnom od 1. januára 2008, medzi ktoré nepatrí osoba, ktorá nadobudla

od vydražiteľa predmet dražby. Za účastníkov konania o určenie neplatnosti dražby sa mali

podľa sťažovateľky považovať iba navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,

predchádzajúci vlastník a samotná sťažovateľka ako dotknutá osoba v zmysle § 21 ods. 2

zákona o dobrovoľných dražbách v znení účinnom od 1. januára 2008. Keďže však

sťažovateľka nezahrnula nadobúdateľa predmetu dražby medzi osoby, voči ktorým jej návrh

na začatie konania smeroval, krajský súd napadnutým rozsudkom odvolaním napadnutý

rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

Sťažovateľka zastáva názor, že nadobúdateľ predmetu dražby nie je účastníkom

konania v zmysle uvedených predpisov, a preto nemala byť žaloba zamietnutá z dôvodu

nedostatočne určeného okruhu žalovaných tvoriacich nerozlučné procesné spoločenstvo.

Postavenie nadobúdateľa dražby nie je podľa sťažovateľky odvoditeľné ani z postavenia

vydražiteľa a nespadá do vymedzenia účastníka ako „dotknutej osoby podľa odseku 2“, teda

dotknutej osoby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v znení účinnom

od 1. januára 2008, keďže podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia je pre postavenie

dotknutej osoby potrebné, aby táto podala žalobu o určenie neplatnosti dražby. Nadobúdateľ

predmetu dražby takúto žalobu nepodal, a preto sťažovateľka tvrdí, že ani nemôže spadať

do okruhu účastníkov vymedzených zákonom o dobrovoľných dražbách v znení

od 1. januára 2008. Podľa sťažovateľky malo byť napadnutým rozsudkom krajského súdu,

konkrétne extenzívnym výkladom § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v znení

účinnom od 1. januára 2008 a upravujúceho nerozlučné procesné

spoločenstvo, porušené „právo sťažovateľ[ky] preskúmať skutočné dôvody neplatnosti

dražby, namietané v žalobe“.

Vo vzťahu k neskoršiemu zneniu právneho predpisu vymedzujúceho účastníkov

konania o určenie neplatnosti dražby by skutočne bolo otázne, či možno považovať

nadobúdateľa predmetu dražby za účastníka konania o určenie neplatnosti dražby. Ústavný

súd poznamenáva, že s účinnosťou od 15. októbra 2008 (, ktorým

sa mení a dopĺňa v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) bol

doplnený o § 159a, ktorý rozširuje rozsah záväznosti aj súdneho rozhodnutia o určenie

neplatnosti dobrovoľnej dražby aj na osobu, ktorá nadobudla vecné právo k nehnuteľnosti

v čase, keď bola v katastri vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Ako naznačuje

sťažovateľka, zavedenie tohto ustanovenia môže podporiť jej úvahu o tom, že osoby,

na ktoré zákon rozširuje záväznosť rozsudku, sa nepovažujú za účastníkov konania

o určenie neplatnosti dražby, lebo inak by takéto rozšírenie nedávalo zmysel.

Aj keby ústavný súd mal prisvedčiť argumentom sťažovateľky, že namietaný výklad

§ 21 ods. 4 v spojitosti s ods. 2 tohto ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách v znení

účinnom od 1. januára 2008 vykazuje ústavne nekonformný rozpor s textom, obsahom

a účelom predmetného vymedzenia okruhu pasívne legitimovaných účastníkov konania

o neplatnosť dražby, nemožno z argumentácie týkajúcej sa neskoršieho znenia predpisu bez

ďalšieho vyvodzovať právne závery vo vzťahu ku skoršiemu zneniu predpisu, ktoré bolo

pre napadnutý rozsudok krajského súdu rozhodujúce a z ktorého tento súd aj vychádzal.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu totiž vyplýva, že

na rozhodnutie vo veci samej bol krajským súdom v zmysle intertemporálneho ustanovenia

§ 36a zákona o dobrovoľných dražbách vzťahujúceho sa na novelizáciu tohto zákona

uskutočnenú použitý zákon o dobrovoľných dražbách v znení

účinnom do 31. decembra 2007. Podľa napadnutého rozsudku krajského súdu

„Prejednávanú vec je treba aj v súčasnosti posúdiť vzhľadom na to, že napadnutá

dobrovoľná dražba sa uskutočnila dňa 3. 8. 2007, podľa

o dobrovoľných dražbách a o doplnení

o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) účinného do 31. 12. 2007.“. Ako

ukazujú iné rozhodnutia všeobecných súdov, význam a dosah intertemporálneho

ustanovenia § 36a zákona o dobrovoľných dražbách nie je v judikatúre ustálený (napríklad

R 23/2010, ale aj ). Sťažovateľka ale nesprávny výklad § 36a zákona

o dobrovoľných dražbách ani nenamietala a ústavný súd ani nezistil, že by výklad

predmetného intertemporálneho ustanovenia nebol ústavne udržateľný, ani keby nebol sám

osebe jediným možným výkladom predmetného ustanovenia.

Krajský súd síce podľa vlastných slov používa na rozhodnutie znenie zákona

o dobrovoľných dražbách účinné do 31. decembra 2007 v častiach odôvodnenia rozsudku,

ale evidentne uvádza aj úvahy vzťahujúce sa na neskoršie znenie predmetného predpisu.

Podľa krajského súdu tak «Novela o dobrovoľných dražbách

uskutočnená účinná od 1. 1. 2008, v ustanovení

uvádza, že v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí že

tým, bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby...

Z porovnania ustanovenia a a , a

novely tohto vyplýva, že

Z. z. od 1. 1. 2008 nevyžaduje „naliehavý právny záujem“ ako predpoklad úspešnosti

určenia neplatnosti dražby a na rozdiel od minimalizuje neúspech

žaloby len z dôvodu tzv. neúplného okruhu účastníkov konania tým, že explicitne označuje

osoby ako účastníkov súdneho konania... Z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných

dražbách a taxatívneho výpočtu v ňom uvedených účastníkov súdneho konania možno

vyvodiť záver, že ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dražby

nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou

zo žalovaných... V prípade žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby je rozhodujúce, aby

nerozlučné procesné spoločenstvo osôb podľa § 21 ods. 4 existovalo v čase vyhlásenia

rozsudku o neplatnosť dražby.».

Ústavný súd pri zohľadnení okolností daného prípadu konštatuje, že krajský súd

do odôvodnenia napadnutého rozsudku zahrnul aj úvahy týkajúce sa zmenenej právnej

úpravy z toho dôvodu, aby sa vysporiadal s dvoma základnými argumentačnými líniami

okresného súdu, ktorými bol prvostupňový rozsudok odôvodnený a ktoré boli

sťažovateľkou v odvolaní spochybnené (nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení

neplatnosti dražby a vymedzenie pasívne legitimovaných subjektov), keďže v oboch týchto

otázkach došlo počas konania k zmene relevantnej právnej úpravy. Aj keď takýto prístup

krajského súdu čiastočne znížil presvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, nie je to

podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska relevantné.

Po vecnej stránke bol napadnutý rozsudok krajského súdu odôvodnený v zmysle

právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2007. Vzhľadom na predmet sťažnosti

a argumentáciu sťažovateľky je rozhodujúcou časť odôvodnenia napadnutého rozsudku

krajského súdu týkajúca sa rozdielu medzi vymedzením účastníkov konania o neplatnosť

dražby pred a po 1. januári 2008 a aplikácia právnej úpravy účinnej pred týmto dňom.

Krajský súd v napadnutom rozsudku svoj záver o určení okruhu účastníkov

odôvodnil najmä takto: „.... na rozdiel od novely tohto zákona (zákona o dobrovoľných

dražbách, poznámka) uskutočnenej účinný od 1. 1. 2008 (zákon

o dobrovoľných dražbách v predošlom znení, pozn.) výslovne nedefinoval účastníkov

súdneho konania o neplatnosť dražby, súdna prax ustálila, že neplatnosť dražby môže byť

určená len vtedy, ak sa jej zúčastnia (buď ako žalobcovia alebo žalovaní) navrhovateľ

dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach

porušením zákona o dobrovoľných dražbách, prípadne právni nástupcovia týchto osôb...

Pri úvahe, ktorá z osôb zúčastnených na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona

č. v znení účinnom do 31. 12. 2007, je pasívne vecne legitimovaná, treba

prihliadnuť k právnej povahe dobrovoľnej dražby, predpokladom pre určenie neplatnosti

dražby a dôsledkom, ktoré z rozhodnutia o určení neplatnosti dražby vyplývajú pre právne

vzťahy týchto osôb, ako aj k tomu, že účinky rozhodnutia o žalobe sa musia vzťahovať

na všetkých, ktorých práv a povinností sa týka a pre všetkých musia vyznieť rovnako.

Z uvedeného vyplýva, že v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorá sa uskutočnila

podľa v znení účinnom do 31. 12. 2007, sa musia ako účastníci

zúčastniť jej navrhovateľ, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba,

prípadne ich právni nástupcovia, teda všetci, ktorých práv a povinností sa rozhodnutie

o neplatnosti dražby týka a musí dotýkať, pretože musí byť zabezpečené, aby mohli

za konania v záujme ochrany svojich práv a oprávnených záujmov vykonávať ohľadne

žalobou napadnutej dražby svoje procesné práva, prípadne plniť svoje procesné povinnosti,

a prispieť tak k dosiahnutiu účelu konania (t. j. rozhodnutie o žalobe v súlade s hmotným

právom), a aby voči všetkým, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka, bola

otázka neplatnosti dražby záväzne vyriešená rozhodnutím súdu...

Nesprávne zažalovanú osobu môže navrhnúť zameniť postupom podľa § 92 ods. 4

. V preskúmavanej veci však žalobca takto nepostupoval, keď napriek jemu známej

skutočnosti počas konania na prvostupňovom súde, že vydražiteľ v priebehu konania

na súde prvého stupňa o neplatnosť dobrovoľnej dražby odpredal vydraženú nehnuteľnosť

S., s. r. o., L., do rozhodnutia prvostupňového súdu o podanej žalobe nenavrhol v zmysle

§ 92 ods. 1 pristúpenie ďalšieho účastníka konania (právnickú osobu S., s. r. o., L.) alebo

podľa odseku 4 tohto ustanovenia zameniť žalovaného v 1./ rade (vydražiteľa) za nového

účastníka – aktuálneho vlastníka predmetu dražby, spoločnosť S., s. r. o., L. (právneho

nástupcu vydražiteľa), z čoho vyplýva, že konania sa v čase vynesenia napadnutého

rozsudku nezúčastnili všetci, ktorých práv a povinností sa záver o neplatnosti dražby týka,

takže v čase vynesenia napadnutého rozsudku musela byť žaloba prvostupňovým súdom

správne zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Určovanie okruhu

účastníkov je vecou a výlučným dispozičným právom žalobcu, do ktorého súd nie je

oprávnený zasahovať. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa podľa ako vecne správny potvrdil. Žalobca si zrejme túto

skutočnosť uvedomil až po rozhodnutí prvostupňového súdu, pretože v odvolaní z opatrnosti

v súlade s ustanovením rozšíril žalobu na ďalšieho účastníka - spoločnosť

S., s. r. o... a žiadal odvolací súd, aby v súlade s ustanovením rozhodol

o pripustení tohto účastníka do konania. Vzhľadom k tomu, že podľa ustanovenia § 216

ustanovenia a pre odvolacie konania neplatia, v odvolacom konaní

neprichádzalo do úvahy pripustiť pristúpenie nového účastníka konania na strane

žalovaných Odvolací súd je tzv. prieskumnou inštanciou, preto nemožno pripustiť

pristúpenie alebo zámenu účastníka. Pokiaľ by odvolací súd posudzoval odvolanie žalobcu i

z prípadného hľadiska na pristúpenie či zámenu účastníka na strane žalovaného, je takýto

postup v odvolacom konaní s poukazom na ustanovenie vylúčený, preto odvolací

súd ani nemusel vydávať uznesenie o zamietnutí návrhu žalobcu na pripustenie nového

účastníka konania na strane žalovaných.“

Podľa názoru ústavného súdu sa krajský súd aj s touto námietkou vysporiadal

ústavne súladným spôsobom nevyvolávajúcim pochybnosti, že by mohlo ísť o svojvoľné

alebo zjavne neodôvodnené rozhodnutie.

Zákon o dobrovoľných dražbách v znení pred 1. januárom 2008 neobsahoval výpočet

účastníkov konania. Krajský súd tak musel aplikovať všeobecné procesné pravidlá

vymedzujúce účastníkov konania vrátane predpisov o nerozlučnom procesnom

spoločenstve. Ústavný súd zdôrazňuje, že výklad predmetných ustanovení je v právomoci

všeobecných súdov. Ak krajský súd považoval nadobúdateľa predmetu dražby za takú

osobu, ktorú je potrebné zahrnúť medzi osoby tvoriace nerozlučné procesné spoločenstvo

účastníkov konania na strane žalovaných, nepochybne tým podľa názoru ústavného súdu

vyložil relevantné ustanovenia spôsobom, ktorý síce nie je

jediný možný, avšak zároveň tým neprekročil medze, ktoré mu určuje príkazom dbať

na ochranu základného práva zaručeného v jej . Odôvodnenie

napadnutého rozsudku krajského súdu nemá ani znaky svojvoľnosti, lebo obsahuje úvahu,

prečo tento súd k namietanému výkladu pristúpil, pričom predmetná úvaha sa ani nejaví byť

arbitrárnou. Ústavný súd ďalej dodáva, že sťažovateľka okrem argumentácie majúcej

preukázať namietanú arbitrárnosť výkladu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách

v znení účinnom po 1. januári 2008, ktoré, ako už uviedol ústavný súd, nebolo relevantné

pre napadnutý rozsudok krajského súdu, nevzniesla žiadnu inú námietku proti úvahám alebo

záverom obsiahnutým v napadnutom rozsudku krajského súdu, osobitne žiadnu úvahu,

ktorá by poukazovala na nesprávnosť záverov krajského súdu vo vzťahu k tej právnej

úprave, ktorú krajský súd skutočne použil. Ústavný súd z toho dôvodu ani nemal možnosť

preskúmať napadnutý rozsudok z iných hľadísk ako tých, ktoré boli sťažovateľkou

napadnuté a ktoré vyústili aj do petitu jej sťažnosti.

Ústavný súd pripomína, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že

z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(napr. , , , , ).

Z tohto pohľadu sa odôvodnenie napadnutého rozsudku nejaví ako také, že by proti jeho

záverom bolo možné z ústavnoprávneho hľadiska mať zásadnejšie výhrady.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého

rozsudku krajského súdu je z ústavného hľadiska udržateľné a v okolnostiach danej veci

nemohlo napadnutým rozsudkom krajského súdu dôjsť k porušeniu základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa . Krajský súd rozhodol vo veci

sťažovateľky spôsobom, s ktorým sťažovateľka síce nesúhlasí, avšak obsahom základného

práva na súdnu ochranu nie je právo na prijatie takého rozhodnutia, ktoré by muselo

konvenovať názorom a požiadavkám sťažovateľky. Nezávislé súdne rozhodovanie

občianskoprávnych sporov vyúsťuje takmer bezvýnimočne do takého verdiktu, že jeden

z účastníkov konania nie je procesne úspešný.

Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľka ďalej namieta aj porušenie základného práva vlastniť majetok podľa

, pričom však neuviedla žiadny dôvod odlišný od uvedenej úvahy

o nesprávnom vymedzení pasívne legitimovaných osôb, ktorým by svoje tvrdenie podporila.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu absencia porušenia ústavnoprocesných

princípov vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných súdov za porušenie

základných práv sťažovateľky hmotnoprávneho charakteru, medzi ktoré patrí aj základné

právo garantujúce ochranu majetku (m. m. ). Ústavný súd v súlade so svojou

skoršou judikatúrou (napr. ) aj naďalej zastáva názor, že všeobecný súd zásadne

nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru

(medzi ktoré patrí aj základné právo podľa ), ak toto porušenie

nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce

z až , prípadne Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd nezistil možnosť porušenia

základných práv podľa ani napadnutým rozsudkom

krajského súdu a o sťažnosti sťažovateľky proti napadnutému rozsudku krajského súdu

rozhodol pri jej predbežnom prerokovaní podľa tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľky

obsiahnutými v petite jej sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. augusta 2012