Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 207/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. augusta 2012

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza o sťažnosti M. B. a maloletých M. B., D. B., a R. B., zastúpených

zákonnou zástupkyňou  matkou M. B., všetci bytom B., zastúpených advokátkou JUDr. M.

D., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného

súdu Žilina, takto

rozhodol:

1. Základné právo M. B. a maloletých M. B., D. B. a R. B. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. M. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),

ktoré j e jej Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Maloletým M. B., D. B. a R. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v

sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu k rukám ich zákonnej zástupkyne matky

 M. B.

5. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť M. B. a maloletým M. B., D. B. a R.

B. trovy konania v sume 569,68 € (slovom päťstošesťdesiatdeväť eur a šesťdesiatosem

centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. M. D., B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2012

doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľka“) a maloletých M. B., D. B., a R. B.,

zastúpených zákonnou zástupkyňou matkou  M. B., všetci bytom B. (spolu ďalej len

„sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. M. D., B., vo veci namietaného porušenia

ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. o náhradu nemajetkovej

ujmy.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli, že v novembri 2008 podali

na okresnom súde návrh proti R. Š., B. (ďalej len „odporca“), na náhradu nemajetkovej

ujmy v súvislosti s úmrtím R. B. (manžela sťažovateľky a otca maloletých sťažovateľov) pri

dopravnej nehode spôsobenej odporcom, ktorý bol uznaný za vinného z ublíženia na zdraví

s následkom smrti R. B.

Pretože okresný súd vo veci návrhu sťažovateľov nekonal, po 13 mesiacoch

od podania návrhu sa obrátili na okresný súd so žiadosťou o nariadenie pojednávania. Prvé

pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 18. januára 2010, ale počas ďalších mesiacov bol

okresný súd znovu nečinný. Právny zástupca sťažovateľov preto opakovane požiadal

20. decembra 2010 okresný súd o nariadenie pojednávania.

Okresný súd ani ďalej vo veci sťažovateľov nekonal, preto právny zástupca

sťažovateľov 27. decembra 2011 podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného

súdu.

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal sťažnosť sťažovateľov 19. apríla

2012 na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd 29. mája 2012 vyzval predsedu

okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ho

vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a k jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. z 19. júna

2012 doručenom ústavnému súdu 22. júna 2012 okrem iného uviedol, že súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania. V prílohe predložil ústavnému súdu stanovisko

zákonného sudcu, ku ktorému uviedol, že ho má ústavný súd považovať za stanovisko

predsedu okresného súdu. V stanovisku (vyjadrení) zákonného sudcu k označenej veci sa

uvádza:

„Obdobne ako som sa vyjadril voči predsedovi tunajšieho súdu 6. 2. 2012 – samotný

navrhovateľ pôvodne neúplným podaním z 25. 2. 2011 rozšíril okruh účastníkov, čomu

nekorešpondoval predmet, teda čoho sa v konaní domáha a toto konanie doplnil až

dodatočne v priebehu roka 2011. Doplnenie podania z pôvodne veľkej obálky obsahovalo aj

vzorové rozhodnutia v iných veciach a bolo chybou v manipulácii pôvodne zle zaradené.

Ako je v interných súvislostiach známe, súd bol personálne nestabilný, s fluktuáciami

na poste tajomníčky a asistentky súdneho oddelenia a s absenciou vyššej súdnej úradníčky

od mája do polovice októbra 2011, s problematickou možnosťou prerozdeľovania práce

s prihliadnutím na priority v jednotlivých veciach a vzhľadom na celkovú zaťaženosť súdu.

Na tunajšom súde tiež prebehla od. 18. 10. 2010 do 27. 4. 2011 revízia Krajským súdom

v Žiline, so závermi rôzneho charakteru, ktoré nasvedčujú predpokladom vzniku prieťahov

v súdnych konaniach z objektívnych dôvodov. Ostatne aj z priebežne sledovaných počtov

vecí, ktoré v priebehu roka 2011 presiahli 400, a k 30. 4. 2012 dosahovali 325, pri

neustálom nápade okolo 25 nových vecí mesačne, je prakticky vylúčené, aby som

vo všetkých konal priebežne.

Každopádne 6. 2. 2012 som rozhodol o pristúpení účastníka podľa dispozičnej

právomoci samotného navrhovateľa, ten bol dňa 27. 3. 2012 vyzvaný na vyjadrenie v

konaní a po uplynutí pravidelnej lehoty na vyjadrenie bol na 19. 9. 2012 vytýčený termín

pojednávania, takže v r. 2012 už k bezdôvodným prieťahom v tomto konaní nedochádza.“

Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu

zo 4. júla 2012 (doručenom ústavnému súdu 11. júla 2012) okrem iného uviedla:

„Vyjadrenie predsedu senátu vo veci poukazuje na niekoľko skutočností. 1/ Na

neúplné podanie, 2/ na personálnu obsadenosť súdu, 3/ na úkony súdu po 6. 2. 2012.

K týmto podľa jednotlivých bodov uvádzam:

1/ Je pravdou, že návrh bol rozšírený o ďalšieho účastníka konania na strane

odporcu. Následne právny zástupca navrhovateľov vždy reagoval na výzvy súdu v rámci

určených lehôt. Nešlo o žiadne komplikované podania, ktoré by si vyžadovali čas piatich

mesiacov od podania /6. 2. 2011/ do doručenia výzvy súdu na odstránenia vád podania

z 6. 2. 2011 /doručené pr. zast. navrhovateľov 18. 07. 2011/. Nešlo o žiadne komplikované

podanie v tom smere, aby o ňom súd rozhodol 6. 2. 2012, teda rok po jeho podaní na súd.

Naviac toto rozhodnutie nebolo do dnešného dňa doručené navrhovateľom.

V tejto súvislosti tiež poukazujem na list predsedu Okresného súdu v Žiline, ktorý je

datovaný k 07. 01. 2012, pričom poukazuje na to, hoci v tom čase táto skutočnosť nemohla

byť známa, že sudca rozhodol 06. 02. 2012 o pristúpení účastníka konania.

2/ Personálna obsadenosť súdu nemôže ísť v žiadnom prípade na ťarchu účastníka

konania, za túto účastník konania nemôže, i keď tento pre tieto skutočnosti má pochopenie.

3/ Úkony súdu po 06. 02. 2012 možno vidieť iba ako reakciu na podanie Ústavnej

sťažnosti, keďže dňa 24. 05. 2012 bolo právnemu zástupcovi navrhovateľov doručené

predvolanie na pojednávania na 19. 09. 2012 o 9,45 hod. Ako už bolo v samotnej Ústavnej

sťažnosti poukázané, nejde o skutkovo ani právne komplikovanú vec, ktorá by si vyžadovala

natoľko zdĺhavé konanie, ktoré naviac hlboko zasiahlo a stále zasahuje do života

navrhovateľov ako pozostalých po manželovi, otcovi.“

Sťažovatelia vyjadrili súhlas s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania

vo veci prijatej sťažnosti.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva

upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota účastníka konania

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom, v ktorom sťažovatelia vystupujú ako

navrhovatelia, je rozhodovanie o návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy. Zo skutočností

uvedených sťažovateľmi a okresným súdom ani z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho

spisu ústavný súd nezistil okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o faktickej a právnej

zložitosti veci. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Na faktickú zložitosť veci nepoukázal ani

predseda okresného súdu. Vzhľadom na povahu veci (strata živiteľa predovšetkým

maloletých sťažovateľov) sa vyžaduje pristupovať ku konaniu s osobitnou starostlivosťou.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd

nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť pripísané na ťarchu sťažovateľov, ktorí sú

v tomto spore navrhovateľmi. V súvislosti s prieťahmi v konaní ústavný súd uvádza, že

sťažovateľka včas reagovala na výzvy okresného súdu a svojimi návrhmi realizovala svoje

procesné práva, na ktoré bola podľa príslušných procesnoprávnych predpisov oprávnená.

Správanie maloletých detí vo vzťahu k prieťahom v konaní ústavný súd vzhľadom na ich

vek neposudzoval.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných podľa

, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní.

Z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že

sťažovatelia podali 14. novembra 2008 návrh na náhradu nemajetkovej ujmy.

Okresný súd uznesením č. k. -14 z 30. decembra 2008 uložil odporcovi,

aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k návrhu na začatie

konania. Odporca sa k návrhu sťažovateľov pred uskutočnením pojednávania nariadeného

18. decembra 2009 na 18. január 2010 nevyjadril. Na uvedenom pojednávaní sa zúčastnila

zo sťažovateľov len sťažovateľka a jej právny zástupca, ako aj odporca. Odporca na výzvu

okresného súdu na pojednávaní navrhol vstup poisťovne K., a. s., do tohto konania ako

vedľajšieho účastníka na jeho strane. Okresný súd odročil pojednávanie na neurčito s tým,

že vyzve vedľajšieho účastníka, aby oznámil, či vstupuje do konania.

Sťažovatelia 20. decembra 2010 požiadali okresný súd o nariadenie pojednávania

a 25. februára 2011 podali návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane

odporcu.

Okresný súd uznesením č. k. -28 z 23. júna 2011 uložil sťažovateľom,

resp. ich právnemu zástupcovi, aby v lehote 10 dní odstránili nedostatky podania

z 25. februára 2011, vo vzťahu ku vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Sťažovatelia

podali 22. júla 2011 návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu

a súčasne upravili pôvodný návrh.

Okresný súd uznesením sp. zn. zo 6. februára 2012 pripustil vstup

ďalšieho účastníka na strane odporcu a pripustil zmenu žalobného návrhu.

Okresný súd ďalej uznesením č. k. -41 z 27. marca 2012 uložil

odporcovi, aby sa v lehote 15 dní od doručenia označeného uznesenia vyjadril k veci.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v konaní vo veci vedenej pod sp. zn.

po jednom uskutočnenom pojednávaní (18. január 2010) do času

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľov nerozhodol vo veci samej, pričom

ďalší termín pojednávania nariadil na 19. september 2012.

Vychádzajúc z uvedeného a so zreteľom na doterajší priebeh napadnutého konania,

ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené ani viac ako tri a pol roka od jeho začatia,

ústavný súd konštatuje, že z tejto doby okresný súd bol nečinný od 30. decembra 2008

do 18. decembra 2009, od 18. januára 2010 do 23. júna 2011 a od 22. júla 2011

do 6. februára 2012. Ústavný súd preto uzavrel, že v konaní okresného súdu vedenom

pod sp. zn. došlo predovšetkým jeho nečinnosťou k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa .

Ústavný súd nemohol akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení okresného súdu

z 19. júna 2012 založené na personálnej nestabilite okresného súdu a na vysokom nápade

vecí.

Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre uviedol, že nadmerné množstvo

vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika

nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších

pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za

pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. ,

).

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V súlade s ústavný súd prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia takto:

„... sťažovateľovi 1/ M. B... vo výške 6. 000,- € a sťažovateľom 2/, 3/ a 4/ po 3. 000,-

€ každému sťažovateľovi. Tohto nároku sa domáhame z toho dôvodu, že skutočne dlhý čas

žijeme my sťažovatelia v právnej neistote. Mne sťažovateľke 1/ bola spôsobená nielen

materiálna, ale aj nemateriálna ujma, a to nielen mojej osobe, no najmä deťom. Ja

sťažovateľka 1/ som prišla o manžela a živiteľa rodiny. Deti, sťažovatelia 2/, 3/ a 4/ o otca,

ktorého už nikdy nespoznajú. Sťažovateľ 4/ sa narodil po úmrtí manžela a otca. ... Svojim

návrhom sa domáhame nemajetkovej ujmy, ktorá je nespochybniteľná a ktorú silne

pociťujeme doteraz.“

So zreteľom na nenáležitý postup okresného súdu považujú sťažovatelia za

primerané zadosťučinenie sumu 6 000 € pre sťažovateľku a sumu 3 000 € pre každého

z maloletých sťažovateľov.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

viac ako tri a pol roka a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu a to, že

konanie vo veci sťažovateľov nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené,

ústavný súd považoval za odôvodnené priznať sťažovateľke sumu 3 000 € a maloletým

sťažovateľom sumu po 2 000 € ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. M. D.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo potrebné

v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky znížiť u sťažovateľov o 50 % (porovnaj najmä

, , , , ,

, , , , ),

pretože ide o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Úhrada za

každý úkon po 63,58 €, t. j. za dva úkony 127,16 €, predstavuje spolu s režijným paušálom

(2 x 7,63 €) u jedného sťažovateľa sumu 142,42 €.

Trovy právneho zastúpenia štyroch sťažovateľov vrátane započítania režijného

paušálu boli priznané v celkovej sume 569,68 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012