Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 372/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Z. L., B., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 24. mája 2012

a sp. zn. z 30. marca 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Z. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2012

doručená sťažnosť JUDr. Z. L. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „navrhovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 24. mája

2012 a sp. zn. z 30. marca 2012.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka „uzavrela

dňa 30. 9. 1989 manželstvo s MUDr. J. L... Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

manželia nijako neupravili a toto trvá v plnom rozsahu... V marci 2007 došlo k náhlej

zmene v správaní manžela, ktoré sa vyznačovalo agresivitou, verbálnymi a fyzickými

útokmi, následne došlo k neštandardnému nakladaniu so spoločne nadobudnutým

majetkom... Z uvedených dôvodov... sťažovateľka iniciovala opakovane na Okresnom súde

Bratislava 1 súdne konania v rámci ktorých žiadala aj o vyšetrenie psychického a fyzického

stavu... manžela... Predmetné konania boli vedené na citovanom súde pod sp. zn. 1 Ps

14/2009 a naposledy pod sp. zn. ... Okresný súd... naposledy rozhodol

uznesením pod číslom konania -199 zo dňa 20. tak, že návrh na

nariadenie predbežného opatrenia zamietol... Krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľky

uznesením... -248 zo dňa 24. 5. 2012 kedy prvostupňové uznesenie

potvrdil...“. Sťažovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) domáhala určenia, že je „v 1/2-vici bezpodielovou spoluvlastníčkou spolu

s odporcom hnuteľných vecí bližšie vyšpecifikovaných v návrhu..., ako aj osobného

motorového vozidla zn. BMW..., ktoré nadobudli spolu s manželom – odporcom počas

manželstva“. Sťažovateľka 9. mája 2011 podala okresnému súdu návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, aby „nariadil odporcovi... zdržať sa užívania osobného motorového

vozidla zn. BMW... odporca predmetné motorové vozidlo užíva výlučne sám... bez toho, aby

sa mohla na jeho užívaní z titulu BSM podieľať, teda jej užívacie právo je odopreté...“.

Okresný súd jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia uznesením č. k. 8 C 278/2009-

70 z 11. januára 2012 zamietol. Odvolaniu sťažovateľky z 5. februára 2012 krajský súd

nevyhovel a uznesením sp. zn. z 30. marca 2012 potvrdil prvostupňové

rozhodnutie.

3. Sťažovateľka sa so závermi vo veci konajúcich všeobecných súdov „nestotožňuje,

považuje ich... za arbitrárne, svojvoľné, nepreskúmateľné... neobjektívne...“, krajskému

súdu navyše vytýka, že sa „nevysporiadal so všetkými odvolacími dôvodmi...“.

4. Podľa názoru sťažovateľky „neštandardnými postupmi dotknutých súdov boli

porušené garantované práva sťažovateľky na spravodlivý proces, ako aj

bezprieťahové súdne konanie“.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo JUDr. Z. L. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

... v spojení s jej právom na spravodlivé súdne konanie podľa . ods. 1

Dohovoru... uznesením Krajského súdu... č. k. -248 zo dňa 24. 5. 2012

porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. - 248 zo dňa 24. 5.

2012 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Základné právo JUDr. Z. L. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

... v spojení s jej právom na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru... uznesením Krajského súdu... č. k. - 94 zo dňa 30. 3. 2012

porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu... č. k. -94 zo dňa 30. 3. 2012 sa zrušuje a

vec sa vracia Krajskému súdu... na ďalšie konanie.“

Súčasne požiadala o náhradu trov konania a ustanovenie jej právneho zástupcu

na konanie pred ústavným súdom.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

8. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

9. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva „na

súdnu ochranu podľa a “ a práva podľa 6 ods. 1 dohovoru

uznesením súdu sp. zn. z 24. mája 2012 a sp. zn.

z 30. marca 2012.

10. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

11. Ústavný súd považoval za potrebné tiež poukázať na svoje ústavné postavenie,

z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis ,

). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový

stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

12. Uvedenými právnymi názormi sa ústavný súd riadil aj pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojich

a dohovorom garantovaných základných práv napadnutými rozhodnutiami krajského súdu.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že podľa názoru sťažovateľky krajský súd týmito

rozhodnutiami porušil označené základné práva (resp. právo) predovšetkým namietaným

postupom uvedeným v bodoch 3 a 4. Bolo preto úlohou ústavného súdu pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti posúdiť, či medzi odôvodnením napadnutých uznesení krajského

súdu týkajúcich sa uvedených námietok a sťažovateľkou označeným základným právom

podľa , resp. právom podľa dohovoru existuje taká príčinná súvislosť, ktorá by po

eventuálnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie zakladala opodstatnené dôvody

na vyslovenie ich porušenia.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

14. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa

(resp. podľa dohovoru) označenými rozhodnutiami

krajského súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v daných veciach nebola vylúčená

právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo iba posúdenie, či

účinky výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o odvolaní:

a) uznesením sp. zn. z 24. mája 2012 a

b) uznesením sp. zn. z 30. marca 2012

sú zlučiteľné s označeným článkom (resp. dohovorom).

15. Po oboznámení sa s obsahom uznesení krajského súdu [už uvedenými pod

písm. a) a b)] ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutia, ktorými

nevyhovel odvolaniam sťažovateľky (potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa), náležite

odôvodnil, čo potvrdzuje jeho argumentácia vychádzajúca z v konaní zisteného skutkového

stavu a na tomto základe vyvodených právnych záverov.

a) V odôvodnení uznesenia sp. zn. z 24. mája 2012 krajský súd

oboznámil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľky

na nariadenie predbežného opatrenia na podrobenie sa vyšetrenia duševného a fyzického

zdravotného stavu jej manžela, a podstatu jeho odôvodnenia:

„súd vychádzal z toho, že predbežným opatrením môže... podľa ustanovenia § 74

ods. 1 a ľ ods. 1 nariadiť predbežné opatrenie len pred a počas súdneho

konania. Keďže v danom prípade navrhovateľka podala návrh... po rozhodnutí súdu vo veci

samej, návrh ako neprípustný zamietol.“

Po uvedení odvolacej argumentácie sťažovateľky, že „Napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa považuje za nepreskúmateľné a arbitrárne... súdu... vytkla, že nerozhodol

o celom kumulatívnom petite... Súd vec nesprávne právne posúdil... a nedostatočne zistil

skutkový stav...“.

Krajský súd svoje rozhodnutie (ktorým potvrdil prvostupňové uznesenie) odôvodnil

takto:

„Krajský súd... ako súd odvolací ( ods. l ) preskúmal vec v rozsahu

podaného odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého

stupňa uvádza, že predbežné opatrenie môže nariadiť súd podľa ustanovenia § 74 ods. 1

pred začatím konania v prípade, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery

účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, alebo podľa

ustanovenia veta prvá , ak treba po začatí konania dočasne upraviť

pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné

vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, a trvá až dovtedy, kým nezanikne v zmysle

ustanovenia , t. j., ak navrhovateľ nepodal v určenej lehote návrh na

začatie konania, návrhu vo veci samej sa nevyhovelo, návrhu vo veci samej sa vyhovelo

a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci a uplynul čas, po ktorý malo trvať.

Takéto časové obmedzenie vyjadruje dočasnosť predbežného opatrenia ako prostriedku

zabezpečenia práv účastníka súdneho konania vo vzťahu ku konaniu, ktoré buď prebieha

alebo sa len má začať.

Základnou podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je existencia

zákonného dôvodu, čo predstavuje taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi

účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu súdom. Ďalšou podmienkou je, aby

nárok zabezpečovaný súdom bol ohrozený, a aby toto ohrozenie bolo osvedčené

konkrétnymi skutočnosťami, z ktorých jednoznačné vyplýva. Predbežným opatrením súd

poskytuje účastníkovi okamžitú, hoci len dočasnú procesnú ochranu.

Navrhovateľka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia 23. mája 2011,

keď ešte prebiehalo konanie o jej podnete na začatie konania o pozbavení a obmedzení

spôsobilosti MUDr. J. L. na právne úkony. Aj keď navrhovateľka podala návrh na

nariadenie predbežného opatrenia v dobe, keď ešte konanie o jej podnete nebolo skončené,

v čase rozhodovania o návrhu bolo uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. 10.

2010 č. k. , v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. júna

2011 č. k. -126, právoplatne rozhodnuté vo veci samej tak, že konanie o

pozbavenie spôsobilosti MUDr. J. L. prvostupňový súd nezačne.

Odvolací súd sa preto s námietkami navrhovateľky proti napadnutému uzneseniu

súdu prvého stupňa nestotožnil. Súd prvého stupňa správne právne zdôvodnil svoje

rozhodnutie tým, že predbežné opatrenie nie je možné vydať tam, kde už konanie vo veci

samej bolo právoplatne skončené. Navrhovateľka osobne nepodala návrh na začatie

konania o pozbavenie spôsobilosti MUDr. L. na právne úkony, ale len trvala na

pokračovaní v konaní o jej podnete na začatie konania ex offo súdom. Súd prvého stupňa

tak vychádzal zo správneho záveru, že v čase jeho rozhodovania už žiadne konanie

o pozbavenie (obmedzenie) spôsobilosti MUDr. L. neprebiehalo. Nebolo preto možné

dočasne upravovať vzťahy medzi účastníkmi skončeného konania vo veci samej. Aj

v prípade, ak by takéto konanie prebiehalo, chýbala by vecná súvislosť s konaním vo veci

samej a návrhom navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia v časti, ktorej

predmetom bol majetok patriaci do BSM navrhovateľky a MUDr. J. L., o ktorého ochranu a

usporiadanie sa možno domáhať na súde vo vzťahu k iným žalobám súvisiacim s majetkom

účastníkov konania.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že nie je dôvodná ani námietka navrhovateľky,

že sa súd prvého stupňa nezaoberal všetkými doplneniami jej návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia, ktoré už nemali žiaden vplyv na rozhodnutie v tomto jej návrhu.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia

ako vecne správne potvrdil.“

b) V odôvodnení uznesenia sp. zn. z 30. marca 2012 krajský súd

oboznámil prvostupňové rozhodnutie, ktorým okresný súd zamietol návrh sťažovateľky

na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby sa jej manžel zdržal

„užívania osobného motorového vozidla zn. BMW...“, a podstatu odvolacej argumentácie

sťažovateľky „... vytýkajúc súdu prvého stupňa jeho závery, s ktorými nesúhlasila,

považovala ich za tendenčné, právne nesprávne a účelové. Zamietajúci výrok... bol...

diskriminačný a znerovnoprávňujúci je v užívaní majetku patriacom do BSM...“.

Po citovaní relevantných ustanovení Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) krajský súd predmetné uznesenie,

ktorým potvrdil prvostupňové uznesenie, v podstatnom odôvodnil takto:

„Po oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa

návrhom vo veci samej domáha určenia, že je v ½-ici bezpodielovou spoluvlastníčkou spolu

s odporcom 1./, hnuteľných vecí a to osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Polo

rok výroby 2004,...; účtov založených vo všetkých finančných peňažných ústavoch na území

SR na ne vložených finančných čiastkach, zriadených na meno odporcu 1./, taktiež

peňažných a iných fondov, akcií a dlhopisov, uložených poistných súm v jednotlivých

poisťovniach založených na meno odporcu 1./ a určenia, že má k nim dispozičné právo.

Ďalej sa domáha určenia rozsahu užívania vecí a to motorových vozidiel zn. BMW a

Volkswagen Polo a určenia neplatnosti poistných zmlúv k obom osobným motorovým

vozidlám. Odvolací súd ďalej zistil, že BSM navrhovateľky a odporcu 1./ nebolo súdom

zrušené, nebolo ani zaniknuté a stále trvá.

Za trvania BSM až do jeho zániku má každý z manželov právo k celej veci, ktoré je

obmedzené len rovnakým právom druhého manžela. Preto je taktiež upravený spôsob

správy spoločného majetku v ustanoveniach a nasl. tak, aby

obaja manželia mali rovnakú možnosť spravovať spoločný majetok a aby tak bola zaistená

ich úplná rovnoprávnosť. Ak dôjde k nezhode medzi manželmi o právach a povinnostiach

vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh na začatie konania

niektorého z nich súd v zmysle . Vzťahy medzi manželmi

možno na návrh jedného z nich upraviť aj dočasne a to nariadením predbežného opatrenia

v zmysle , ale pri jeho nariadení treba rešpektovať zásadu rovnoprávneho

postavenia oboch manželov pri užívaní spoločnej veci, z ktorej vyplýva, že podiel každého z

nich by mal byť zásadne rovnako veľký. Je preto absolútne neprípustné a v rozpore

s ústavným právom podľa SR predbežným opatrením niektorého

z bezpodielových vlastníkov úplne vylúčiť z užívania veci. Ak je predmetom BSM aj osobný

automobil, čo je daný prípad, nemôže sa jeden z manželov domáhať na druhom manželovi,

aby sa zdržal jeho užívania a tak vylúčiť druhého manžela z možnosti spoločného užívania

vozidla (pozri R 42/1964).

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov má za to, že v danom prípade nie sú

splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia tak, ako žiadala navrhovateľka,

keď jeho nariadením by bol odporca 1./ úplne vylúčený z možnosti užívania spoločného

vozidla.

Všetky námietky navrhovateľky uvádzané v odvolaní sú preto právne irelevantné, nie

sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci a odvolací súd sa nimi ani

nezoberal...

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.“

16. Odôvodnenia predmetných rozhodnutí krajského súdu [bod 15 a) a b); pozri tiež

bod 2] obsahujú podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov,

pričom ústavný súd nezistil, že by ich výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne

neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť,

že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe

na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutých rozhodnutí. Aj

stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje názor,

podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry

považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je

úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané

skutkové a právne skutočnosti (, ).

17. Ústavný súd sa z obsahu napadnutých uznesení presvedčil, že krajský súd sa

námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že

sťažovateľka v týchto konaniach dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.

V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo

účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom

dokazovaní. V tomto ohľade z pohľadu de lege lata ústavný súd poukazuje tiež na § 219

ods. 2 , v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Ústavný súd na záver poznamenáva, že dôvody uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 24. mája 2012 a sp. zn. z 30. marca 2012 sú

zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu

a relevantných právnych noriem. Tieto rozhodnutia nevykazujú znaky svojvôle,

nevyhodnocujú nové dôkazy a právne závery, konštatujú dostatočne zistený skutkový stav,

k čomu krajský súd dospel na základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré

ústavný súd nie je oprávnený ani povinný nahrádzať (podobne aj ,

). Ústavný súd ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou

inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

19. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi posudzovanými rozhodnutiami krajského súdu a namietaným porušením základného

práva sťažovateľky podľa (resp. dohovoru). S prihliadnutím

na odôvodnenosť napadnutých rozhodnutí, ako aj s poukazom na to, že obsahom

základného práva na súdnu ochranu (a tiež aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je

právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo

na úspech v konaní (obdobne napr. , , ,

, ), ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

20. Pokiaľ sťažovateľka v sťažnosti poukazovala na nečinnosť vo veci konajúcich

všeobecných súdov, aj ktorej dôsledkom malo byť porušené jej základné právo na súdnu

ochranu, resp. právo na spravodlivý proces, ústavný súd poznamenáva, že tieto námietky

posudzoval ako súčasť argumentácie sťažovateľky vo vzťahu k porušeniu označených práv,

čo vyplýva aj zo samotnej formulácie petitu sťažnosti (bod 5) „... základné právo... na

súdnu ochranu podľa a ...“. Sťažovateľka vo vzťahu ku

krajskému súdu vôbec nenamietala samostatné porušenie tohto práva a v sťažnosti uviedla

(okrajovo spomenula) jeho porušenie len vo všeobecnej rovine ako námietku proti postupu

vo veci konajúceho okresného súdu: „Odvolanie sťažovateľka odôvodnila... poukázala na

prieťahy v konaní... na porušenie práva garantovaného , najmä na spravodlivý

súdny proces... i bezprieťahové konanie, keďže prvostupňový súd nerešpektoval

a nevyhodnotil... navrhnuté listinné dôkazy“ (v konaní vedenom pod sp. zn. ,

pozn.). Sťažovateľka tiež spomenula porušenie predmetného práva v postupe okresného

súdu vo veci vedenej „pod číslom konania , kde v merite veci súd dlhodobe

nekoná, vznikli prieťahy“. Vychádzajúc z uvedeného nebol dôvod, aby sa ústavný súd

(viazaný návrhom na začatie konania – ) zaoberal

posudzovaním sťažnosti z hľadiska eventuálneho porušenia základného práva na

prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa , keďže

sťažovateľka porušenie tohto základného práva samostatne nenamietala (pozri bod 5 – petit

sťažnosti) a neprodukovala (neuviedla) ani žiadne dôkazy majúce preukázať takéto

porušenie. K uvedenému ústavný súd ešte poznamenáva, že eventuálne porušenie tohto

práva sťažovateľka namietala v čase (sťažnosť zo 4. júla 2012), keď už k jeho porušeniu

nemohlo dochádzať, a to z dôvodu ukončenia konania v sťažnosťou napadnutých veciach

(uznesenie krajského súdu z 24. mája 2012, resp. z 30. marca 2012).

21. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný

súd sa už jej ďalšími návrhmi uvedenými v petite nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2012