Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 111/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. septembra 2012

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť Ing. V. T., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., S.,

s. r. o., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského

súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. V. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.

48 ods. 2 postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. V. T. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto

eur), z ktorej j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť sťažovateľovi 1 000 € (slovom

tisíc eur) a Krajský súd v Žiline 500 € (slovom päťsto eur) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť Ing. V. T. trovy konania v sume 161,76 €

(slovom stošesťdesiatjeden eur a sedemdesiatšesť centov) a Krajský súd v Žiline trovy

konania v sume 161,76 € (slovom stošesťdesiatjeden eur a sedemdesiatšesť centov) na účet

právneho zástupcu spoločnosti S, s. r. o., Č., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením

č. k. -19 z 10. mája 2012 na ďalšie konanie sťažnosť Ing. V. T. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti uviedol, že „vystupuje v konaní pred Okresným

súdom Žilina, sp. zn. v postavení navrhovateľa. Dňa 20.05.2003 podal

sťažovateľ žalobu proti pôvodnému odporcovi Ing. A. P... o zaplatenie 66.387,83 €

s príslušenstvom. Na pojednávaní 22.09.2004 zobral navrhovateľ návrh v časti zaplatenia

úroku z omeškania 5,25 % ročne späť a podaním zo dňa 23.02.2010 navrhovateľ zobral

návrh v časti o zaplatenie sumy 11.177,81 € späť. Súd dňa 24.02.2010 pripustil zmenu

návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 55.210,02 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 66.387,83 eur za obdobie od

16.03.2003 do 04.11.2009 a zo sumy 55.210,02 eur za obdobie od 05.11.2009 do

zaplatenia.

Okresný súd v Žiline /ďalej len okresný súd/, ktorý vec prejednáva pod

sp. zn. v spojení s konaním Krajského súdu v Žiline /ďalej len krajský súd/, pod

sp. zn. postupujú v prejednávaní veci s vážnymi prieťahmi a hoci sa konanie

vedie od r. 2003, nie je predpoklad, že konanie bude v dohľadnej dobe skončené. Okresný

súd vo veci od roku 2003 uskutočnil len tri pojednávania v dňoch 22.09.2004, 29.06.2009

a 24.02.2010. Na poslednom termíne pojednávania okresný súd vyniesol rozsudok, ktorým

zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi žalovaný nárok. Podaním odvolania odporcom

voči uvedenému rozsudku dňa 22.04.2010 sa prejednáva vec v rámci odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline, ktorý hoci od podania odvolania ubehla značná doba vo veci riadne

nekoná a spôsobuje vážne prieťahy. ...

Sťažovateľ dňa 18.03.2011 podal podľa v znení neskorších

predpisov o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sťažnosť na prieťahy

v súdnom konaní predsedovi krajského súdu. ...

Sťažovateľ má za to, že nečinnosťou okresného i krajského súdu bolo porušené jeho

základné právo uvedené v druhej hlave v siedmom oddiele článku 48. ods. 2 SR, aby

jeho vec pred okresným súdom a rovnako pred krajským súdom sa prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Občianskoprávna žaloba bola podaná v roku 2003, pričom okresný súd spolu

s krajským súdom riadne vo veci nekonajú, vo veci spôsobujú vážne prieťahy, v dôsledku

čoho sťažovateľ má z takéhoto postupu súdov traumu. Sťažovateľ preto žiada, aby Ústavný

súd prikázal krajskému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a aby priznal

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, ktoré sťažovateľ uplatňuje v rozsahu 15.000 €.

Sťažovateľ rovnako žiada, aby mu Ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v rozsahu

15.000 €, v dôsledku porušenia jeho základného práva... postupom Okresného súdu v Žiline

vo vybavovaní veci pod sp. zn. .“.

2.1 Sťažovateľ vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti navrhol, aby ústavný

súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd v Žiline svojou nečinnosťou vo vybavovaní veci sp. zn.

porušil základné právo sťažovateľa uvedené v článku 48 ods. 2 SR, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Krajský súd v Žiline svojou nečinnosťou vo vybavovaní veci sp. zn.

porušil základné právo sťažovateľa uvedené v článku 48 ods. 2 SR, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR prikazuje Krajskému súdu v Žiline, aby vo veci sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške

15.000,- €, ktorú sumu je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť sťažovateľovi v lehote do

dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške

15.000,- €, ktorú sumu je Krajský súd Žilina povinný zaplatiť sťažovateľovi v lehote

do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd v Žiline je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastupovania

vo výške 161,76 €... na účet spoločnosti S. s.r.o., so sídlom Č. ...

Krajský súd v Žiline je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastupovania

vo výške 161,76 €... na účet spoločnosti S. s.r.o., so sídlom Č. ...“

3. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd, ako aj

krajský súd, aby sa vyjadrili k sťažnosti.

3.1 Predseda okresného súdu k svojmu podaniu, ktoré bolo ústavnému súdu

doručené 7. júla 2012, priložil vyjadrenie zákonnej sudkyne, s ktorým sa stotožnil. Zákonná

sudkyňa v danej veci okrem chronológie úkonov vykonaných súdom v namietanom konaní

k veci uviedla:

„... Na základe... uvedeného prehľadu úkonov v spise je zrejmé, že

v spise sa priebežne konalo a uplynulo iba dlhšie obdobie medzi tým čo vec napadla na súd

20.5.2003 a vytýčením prvého termínu pojednávania 22.9.2004. Toto dlhšie obdobie

na vytýčenie termínu pojednávania bolo spôsobené enormným množstvom vecí, ktoré sa

vybavovali v senáte 27 C v roku 2003, ktorý bol špecializovaným senátom na vybavovanie

vecí s cudzím prvkom a prevažnú časť spisov v senáte tvorili veci s cudzím prvkom, náročné

na procesné úkony ako aj na štúdium medzinárodných zmlúv a dohovorov, na základe

ktorých sa postupovalo v týchto veciach. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vo väčšine

týchto konaní išlo o veci starostlivosti o maloleté deti a tieto konania trvali roky

až desaťročia a tak bolo potrebné ich uprednostniť pred inými, novonapadnutými vecami do

senátu 27 C. Pri nástupe na súd 1.1.2001 do senátu 27 C bolo pridelených 180 vecí, všetko

s cudzím prvkom, ďalších 28 vecí zo senátu 7C boli pridelené v priebehu roku 2001 alebo

2002, a to veci z rokov 1990 až 1996, v roku 2001 bolo do senátu 27 C pridelených ďalších

36 vecí zo senátu 18C z rokov 1990 až 2000. Zároveň senát 27 C bol po dobu asi 2 roky

jediným špecializovaným senátom na Okresnom súde v Žiline na všetky veci s cudzím

prvkom, a to nielen novonapadnuté veci ale aj veci reštančné, ktoré boli predtým pridelené

do ostatných senátov na okresnom súde.

Vzhľadom na vyššie uvedené zdôvodnenie je časové obdobie od nápadu 20.5.2003 do

vytýčenia prvého pojednávania 22.9.2004 vo veci primerané a vzhľadom na to

že nešlo o vec s cudzím prvkom, ani o vec starostlivosti o maloleté deti a v uvedenom

období sa prednostne v senáte 27 C vybavovali tieto súdne konania, nebolo v schopnostiach

a možnostiach sudkyne, VSÚ ako aj zamestnancov robiť rýchlejšie úkony v tomto súdnom

konaní .

Ďalším dôvodom pre ktorý vec doposiaľ nie je právoplatne skončená, je tá

skutočnosť, že bolo konanie podľa uznesenia -44 zo dňa 22.9.2004 prerušené

a konanie , do ktorého právoplatného skončenia bola vec prerušená, bolo

právoplatne skončené 26.3.2009 do merita veci a 20.10.2009 ohľadne trov konania.

V konaní boli totožní účastníci a predmetom bola totožná zmluva, z ktorej si

uplatňoval svoj nárok aj navrhovateľ. V uvedenom konaní sa práve riešila otázka či

zo strany odporcu došlo k porušeniu uvedených článkov zmluvy o uzatvorení budúcej

kúpnej zmluvy zo dňa 19.2.2002, na základe ktorých si navrhovateľ uplatňoval svoje právo

na zaplatenie zmluvnej pokuty, a tak posúdenie týchto otázok malo zásadný význam aj pre

konanie vo veci , a tak z týchto dôvodov bolo konanie prerušené, voči čomu ani

účastníci nepodali odvolanie. Po tom čo súd pokračoval v konaní v roku 2009 a 2010

dochádzalo k zrušeniu pojednávaní, prípadne odročeniu pojednávaní z dôvodu zlého

zdravotného stavu odporcu (odporca zomrel...), čo bolo preukázané aj lekárskymi správami

a dokladmi o práceneschopnosti, pričom aj rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní počas

PN odporcu s tým, že právny zástupca nemal námietky voči takémuto postupu a samotný

odporca ani nežiadal o odročenie pojednávania. Vzhľadom na tú skutočnosť, že

s prihliadnutím na jeho zlý zdravotný stav požiadal aby nebol vypočutý na pojednávaní,

ktorého sa ako jediného zúčastnil dňa 29.6.2009, ale žiadal aby sa prihliadalo na jeho

výpovede, najmä v konaní bol tu dôvod na odročenie a zároveň bolo potrebné

pripojiť tento spis , ktorý z dôvodu odvolania voči trovám konania sa

nachádzal na Krajskom súde v Žiline a pokračovať bolo možné až po jeho vrátení

na okresný súd v októbri 2009 a obratom bol vytýčený termín pojednávania na 2.12., ktorý

ale musel byť zrušený z dôvodu opätovnej práceneschopnosti odporcu a jeho žiadosti

o odročenie pojednávania. Na ďalšom pojednávaní 24.2.2010 bol vo veci vyhlásený

rozsudok.

Na základe uvedeného vyjadrenia nedošlo k porušeniu základného práva

navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

SR postupom Okresného súdu Žilina, ale vo veci sa priebežne konalo s prihliadnutím

na objektívne okolnosti, ktoré bránili skoršiemu vybaveniu veci.“

3.2 Podpredsedníčka krajského súdu sa vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému

súdu 20. júna 2012 taktiež stotožnila so stanoviskom predsedu senátu konajúceho

v predmetnej veci, ktorý k prijatej sťažnosti uviedol:

„Právna vec žalobcu Ing. V. T... proti žalovanému Ing. A. P... o zaplatenie 55.210,02

eur bola predložená Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní žalovaného proti

rozsudku OS Žilina, č. k. -192 zo dňa 24.2.2010, dňa 18.6.2010. Pridelená

bola do senátu 7Co.

Vec bola v rámci senátu 7Co pridelená ako spravodajkyni členke senátu JUDr. K. P.

Z dôvodu odchodu do dôchodku členky senátu JUDr. K. P. ku dňu 15.12.2011, vec bola

následne pridelená ako spravodajkyni členke senátu JUDr. E. M.

Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline o odvolaní, uznesenie č. k. -275

bolo vydané 20.3.2012, 26.3.2012 bolo vyhotovené a po podpise predsedu senátu bolo aj

so základným spisom zaslané Okresnému súdu v Žiline 2.4.2012.

Podstatnou objektívnou udalosťou, ktorá nastala v priebehu odvolacieho konania,

bola smrť žalovaného - odvolateľa, ktorá nastala 18.1.2011. Z uvedeného dôvodu bolo

povinnosťou Krajského súdu v Žiline zistiť okruh dedičov v zmysle ust. , keďže

sa jednalo o majetkovú vec. Do ustálenia okruhu dedičov ako univerzálnych právoplatných

nástupcov žalovaného, krajský súd nemohol vykonávať úkony smerujúce k meritórnemu

vybaveniu veci.“

4. Okresný súd aj krajský súd zároveň oznámili, že súhlasia s tým, aby podľa § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa podaním doručeným

ústavnému súdu 15. júna 2012 tiež oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci uskutočnilo

ústne pojednávanie.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec

sa vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom

súde pod sp. zn. a stav konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn.

:

Dňa 20. mája 2003 podal sťažovateľ na okresnom súde proti Ing. A. P. (ďalej len

„žalovaný“) žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 2 milióny Sk v dôsledku

nesplnenia povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu vyplývajúcej zo zmluvy o uzatvorení

budúcej kúpnej zmluvy z 19. februára 2002 (ďalej len „zmluva o budúcej zmluve“).

Dňa 27. mája 2003 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 18. júna 2003 sťažovateľ požiadal o predĺženie lehoty na zaplatenie súdneho

poplatku.

Dňa 17. júla 2003 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za žalobný návrh.

Dňa 19. septembra 2003 sťažovateľ požiadal o vrátenie polovice zaplateného

súdneho poplatku, ktorý bol okresným súdom vyrubený v nesprávnej výške.

Dňa 10. decembra 2003 okresný súd uznesením vrátil sťažovateľovi preplatok

súdneho poplatku, zároveň vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe.

Dňa 12. januára 2004 sa žalovaný vyjadril k žalobe.

Dňa 19. mája 2004 právny zástupca sťažovateľa požiadal okresný súd, aby vo veci

nariadil pojednávanie.

Dňa 9. júna 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 22. september 2004.

Dňa 22. septembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd

na základe návrhu sťažovateľa zastavil konanie v časti úrokov z omeškania. Zároveň

prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod

sp. zn. , predmetom ktorého bol návrh na určenie neplatnosti darovacej zmluvy

uzatvorenej žalovaným a nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť so sťažovateľom

kúpnu zmluvu (v zmysle zmluvy o budúcej zmluve).

Dňa 17. augusta 2005 okresný súd pripojil zo spisu sp. zn. rozsudok

okresného súdu z 1. októbra 2004 a zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu z 11. marca

2005.

Dňa 10. februára 2006, 11. septembra 2006 a 10. januára 2007 boli spísané úradné

záznamy, že spis sp. zn. je na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“).

Dňa 22. mája 2007 bol spísaný úradný záznam vo veci sp. zn. , v zmysle

ktorého krajský súd na základe rozhodnutia dovolacieho súdu zrušil prvostupňový rozsudok

a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 10. septembra 2007, 5. septembra 2008, 1. decembra 2008 a 4. marca 2009 bol

spísaný úradný záznam, že konanie vedené pod sp. zn. nie je právoplatne

skončené.

Dňa 13. marca 2009 okresný súd pripojil zo spisu sp. zn. rozsudok

najvyššieho súdu o dovolaní z 31. marca 2006, zrušujúce uznesenie krajského

súdu z 19. decembra 2006 a uznesenie okresného súdu z 3. marca 2009 o zastavení konania

(v merite veci uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26. marca 2009).

Dňa 30. marca 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 29. apríl 2009.

Dňa 27. apríla 2009 žalovaný požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu

práceneschopnosti.

Dňa 3. júna 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 29. jún 2009.

Dňa 29. júna 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po výsluchu sťažovateľa

odročené na neurčito pre účel pripojenia spisov okresného súdu sp. zn. (spor

o určenie neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve) a sp. zn. . Účastníkom

bola uložená povinnosť predložiť ďalšie listinné dôkazy, príp. navrhnúť ďalšie dôkazy.

Dňa 2. júla 2009 sťažovateľ doručil listinné dôkazy v súlade so závermi

z pojednávania konaného 29. júna 2009.

Dňa 6. júla 2009 okresný súd pripojil spis okresného súdu sp. zn. . Spis

okresného súdu sp. zn. nebolo možné pripojiť z dôvodu podaného odvolania

proti výroku o trovách konania.

Dňa 30. septembra 2009 bol spísaný úradný záznam, že spis sp. zn. je

na krajskom súde.

Dňa 27. októbra 2009 sťažovateľ požiadal okresný súd o nariadenie pojednávania.

Dňa 4. novembra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 2. december 2009.

Dňa 27. novembra 2009 žalovaný požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu

práceneschopnosti. Okresný súd pripojil spis okresného súdu sp. zn. .

Dňa 1. decembra 2009 okresný súd telefonicky oznámil právnym zástupcom

účastníkov zrušenie pojednávania nariadeného na 2. december 2009.

Dňa 8. decembra 2009 okresný súd vyzval ošetrujúceho lekára žalovaného, aby

oznámil skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu žalovaného.

Dňa 11. decembra 2009 ošetrujúci lekár žalovaného oznámil, že zdravotný stav

žalovaného nie je prekážkou pre prípadné „právne jednania“.

Dňa 28. decembra 2009 právny zástupca sťažovateľa označil postup žalovaného

za účelový a požiadal o nariadenie pojednávania.

Dňa 11. januára 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 24. február 2010.

Dňa 18. februára 2010 žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom

pojednávaní vážnymi zdravotnými problémami.

Dňa 22. februára 2010 okresný súd oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že

pojednávanie nariadené na 24. február 2010 sa aj napriek práceneschopnosti žalovaného

uskutoční.

Dňa 24. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovateľ vzal návrh

čiastočne späť. Okresný súd rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy

55 210,02 € s prísl. a v časti, v ktorej sťažovateľ vzal žalobu späť, konanie uznesením

zastavil.

Dňa 22. apríla 2010 žalovaný podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu

z 24. februára 2010.

Dňa 12. mája 2010 okresný súd vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku

za odvolanie a sťažovateľa na vyjadrenie sa k odvolaniu žalovaného. Sťažovateľ sa

k odvolaniu žalovaného nevyjadril (výzvu prevzal 14. mája 2010).

Dňa 18. júna 2010 okresný súd predložil spis spolu s odvolaním na rozhodnutie

krajskému súdu. Na krajskom súde bola vec zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 7. júla 2010 žalovaný požiadal o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov.

Dňa 14. júla 2010 okresný súd odstúpil žiadosť žalovaného krajskému súdu.

Dňa 13. októbra 2010 krajský súd vyzval žalovaného, aby dokladoval svoje osobné,

majetkové a zárobkové pomery.

Dňa 25. októbra 2010 žalovaný doručil krajskému súdu vyplnené potvrdenie na

oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 28. októbra 2010 krajský súd opätovne vyzval žalovaného na zdokladovanie

svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov.

Dňa 12. novembra 2010 žalovaný predložil krajským súdom požadované doklady.

Dňa 17. januára 2011 právny zástupca sťažovateľa požiadal krajský súd, aby vo veci

konal.

Dňa 18. januára 2011 krajský súd uznesením priznal žalovanému čiastočné

oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie v jednej polovici.

Dňa 21. januára 2011 krajský súd nariadil odvolacie pojednávanie na 16. marec

2011.

Dňa 3. februára 2011 krajskému súdu bola vrátená zásielka adresovaná žalovanému

s poznámkou „adresát zomrel“.

Dňa 7. februára 2011 právny zástupca sťažovateľa oznámil, že žalovaný... zomrel

a žiadal, aby odvolací súd konal s právnymi nástupcami nebohého.

Dňa 8. februára 2011 krajský súd požiadal Matričný úrad v Ž. o zaslanie kópie

úmrtného listu žalovaného.

Dňa 11. februára 2011 sťažovateľ doručil návrh na vstup právnych nástupcov

žalovaného do konania.

Dňa 15. februára 2011 Matričný úrad v Ž. doručil oznámenie o úmrtí žalovaného.

Dňa 7. marca 2011 krajský súd zrušil nariadené pojednávanie z dôvodu úmrtia

žalovaného na neurčito a vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na oznámenie čísla

dedičského konania a notárskeho komisára prerokúvajúceho dedičskú vec po nebohom.

Dňa 11. marca 2011 právny zástupca sťažovateľa oznámil, že mu požadované

skutočnosti nie sú známe.

Dňa 17. marca 2011 krajský súd požiadal okresný súd o oznámenie čísla dedičského

konania a súdneho komisára prerokúvajúceho dedičstvo po nebohom žalovanom.

Dňa 22. marca 2011 okresný súd oznámil požadované skutočnosti.

Dňa 29. júla 2011 krajský súd požiadal notárku JUDr. J., aby oznámila, v akom

štádiu sa nachádza dedičská vec po nebohom a pravdepodobný čas ukončenia dedičského

konania.

Dňa 5. augusta 2011 konajúca notárka oznámila, že dedičská vec po nebohom

žalovanom nebola ukončená.

Dňa 19. októbra 2011 krajský súd požiadal konajúcu notárku, aby oznámila

pravdepodobný čas ukončenia dedičského konania, ako aj o to, či si sťažovateľ uplatnil

v dedičskom konaní pohľadávku, ktorá je predmetom odvolacieho konania.

Dňa 7. novembra 2011 konajúca notárka oznámila, že dedičská vec po nebohom

žalovanom nebola ukončená.

Dňa 19. marca 2012 krajský súd vyzval konajúcu notárku na oznámenie, či bolo

dedičské konanie právoplatne ukončené a či si sťažovateľ prihlásil do dedičského konania

svoju pohľadávku.

Dňa 21. marca 2012 konajúca notárka oznámila, že dedičské konanie po nebohom

žalovanom nebolo ukončené. Zároveň potvrdila, že sťažovateľ si prihlásil do dedičského

konania pohľadávku voči poručiteľovi, ktorá je predmetom odvolacieho konania.

Dňa 3. apríla 2012 krajský súd uznesením sp. zn. zrušil rozsudok

okresného súdu z 24. februára 2010 vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť

žalovanú sumu, a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne

úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. ,

). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, posúdením namietaného konania podľa

prvého kritéria ústavný súd dospel k záveru, že preskúmavané konanie nie je po právnej ani

skutkovej stránke nijako zložité, pretože jeho predmetom je nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty, teda ide o vec patriacu do štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

Napokon ani vo veci konajúca zákonná sudkyňa okresného súdu vo svojom vyjadrení

nenamietala zložitosť veci. Vec nemožno hodnotiť ako skutkovo zložitú ani z dôvodu

úmrtia žalovaného, na ktorú skutočnosť poukázal predseda odvolacieho senátu krajského

súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti. Táto objektívna okolnosť, ku ktorej došlo v priebehu

odvolacieho konania, si vzhľadom na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu vynútila

zo strany krajského súdu len zistenie okruhu dedičov. Doterajšia dĺžka namietaného konania

nebola teda závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v namietanom

konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a zistil, že k predĺženiu napadnutého konania pred okresným súdom došlo jednak

v dôsledku prerušenia konania, ako aj v dôsledku nečinnosti a neefektívnej (nesústredenej)

činnosti okresného súdu.

Okresný súd uznesením z 22. septembra 2004 prerušil namietané konanie pred

okresným súdom podľa (ďalej len

„OSP“) do právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

, v ktorom sa riešila otázka, či došlo k porušeniu povinnosti žalovaného

odpredať sťažovateľovi svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, resp. či táto

povinnosť žalovaného zanikla. Vyriešenie týchto otázok malo význam pre posúdenie, či

žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť sťažovateľovi dojednanú zmluvnú pokutu, ktorej

zaplatenie je predmetom namietaného konania. Z dôvodu prerušenia napadnutého konania

pred okresným súdom, kým nedošlo k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom

predvídaným v uznesení o prerušení konania, nemohli sa v prerušovanom konaní vykonávať

žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým

k naplneniu účelu označeného základného práva, tak ako to už bolo uvedené. Sťažovateľ

netvrdil a ani neuviedol žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že v danej veci

neexistoval zákonný dôvod na prerušenie konania, resp. že prekážka prerušenia konania už

odpadla. Napokon, proti uzneseniu o predmetnom prerušení konania ani nepodal opravný

prostriedok.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie

zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné

prieťahy v súdnom konaní (napr. , , ).

Pretože v konaní vedenom pod sp. zn. sa riešila otázka, ktorá mala

význam pre rozhodnutie okresného súdu v namietanom konaní, ústavný súd konštatuje, že

prerušenie konania okresným súdom podľa bolo dôvodné, aj keď

trvalo takmer 5 rokov, ústavný súd v zmysle svojej judikatúry nepovažoval postup

okresného súdu spočívajúci v prerušení konania za postup, ktorým spôsobil zbytočné

prieťahy v namietanom konaní.

V postupe okresného súdu sa však v počiatočnom štádiu konania vyskytlo aj obdobie

nečinnosti, konkrétne od 12. januára 2004 do 22. septembra 2004 (8 mesiacov), ktoré

ústavný súd posúdil ako zbytočné prieťahy v namietanom konaní. Okrem toho

o neefektívnom procesnom postupe okresného súdu svedčia dôvody, pre ktoré bolo jeho

meritórne rozhodnutie vo veci na základe podaného odvolania zrušené. Tie spočívali

vo vadách konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď okresný súd

rozhodol mimo žalobcom (sťažovateľom) vymedzený predmet konania. Ústavný súd zistil

v postupe okresného súdu aj nesústredenú činnosť spočívajúcu vo vyrubení súdneho

poplatku za žalobu v nesprávnej výške, v dôsledku čoho musela byť polovica súdneho

poplatku sťažovateľovi vrátená. Následkom uvedeného nesústredeného postupu okresného

súdu boli zbytočné prieťahy v namietanom konaní v trvaní minimálne ďalších 5 mesiacov.

Uvedená neefektívna činnosť a nečinnosť okresného súdu v trvaní viac ako jedného

roka, ale aj nečinnosť krajského súdu (v napadnutom konaní takmer 12 mesiacov, tak ako to

bude ďalej uvedené) nie je ospravedlniteľná, pretože súdy nevykonávali vo veci úkony,

ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej

veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovanom článku (pozri napr. ). Uvedené obdobia nečinnosti

a neefektívnej činnosti okresného súdu a krajského súdu bez akýchkoľvek zákonných

dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho

aspektu (už aj v kontexte viac ako 9 rokov trvajúceho konania) netolerovateľné.

Obranu okresného súdu, podľa ktorého „dlhšie obdobie medzi tým čo vec napadla

na súd 20.5.2003 a vytýčením prvého termínu pojednávania 22.9.2004... bolo spôsobené

enormným množstvom vecí, ktoré sa vybavovali v senáte 27 C v roku 2003, ktorý bol

špecializovaným senátom na vybavovanie vecí s cudzím prvkom... a vzhľadom na to že nešlo

o vec s cudzím prvkom, ani o vec starostlivosti o maloleté deti a v uvedenom období sa

prednostne v senáte 27 C vybavovali tieto súdne konania, nebolo v schopnostiach

a možnostiach sudkyne, VSÚ ako aj zamestnancov robiť rýchlejšie úkony v tomto súdnom

konaní“, nemožno akceptovať. V tejto súvislosti treba opakovane zdôrazniť, že ústavný súd

pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Podľa

právneho názoru ústavného súdu vyjadreného napr. v rozhodnutí sp. zn.

otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne

významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (mutatis mutandis

, ). v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda

vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania (pozri napr. ).

Vo vzťahu ku konaniu vedenému na krajskom súde pod sp. zn. , ktoré

sa začalo predložením spisu okresného súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovaného (18. júna

2010), ústavný súd z prehľadu procesných úkonov krajského súdu zistil obdobia

krátkodobej nečinnosti, a to od 14. júla 2010 do 13. októbra 2010 (3 mesiace), od 22. marca

2011 do 29. júla 2011 (4 mesiace) a od 7. novembra 2011 do 19. marca 2012 (viac ako

4 mesiace). Celkovo bol teda krajský súd v tejto veci nečinný takmer 1 rok.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v celkovej

sume 30 000 €, ktoré odôvodnil postupom konajúcich súdov, ktoré „vo veci spôsobujú

vážne prieťahy, v dôsledku čoho sťažovateľ má z takéhoto postupu súdov traumu“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na celkovú dĺžku napadnutého

konania pred súdmi oboch stupňov, považuje za primerané v sume 1 500 €. Z uvedenej

sumy je okresný súd povinný vyplatiť sťažovateľovi 1 000 € a krajský súd 500 € tak, ako to

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Ústavný súd napokon podľa rozhodol

aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním v konaní pred ústavným súdom.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 127,16 €, t. j. spolu 254,32 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 269,58 €. Keďže právny zástupca

sťažovateľa je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola

zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa vyhlášky a podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane

započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 323,52 €.

Vzhľadom na podiel okresného súdu a krajského súdu na zbytočných prieťahoch

v namietanom konaní ústavný súd uložil okresnému súdu a krajskému súdu povinnosť

nahradiť trovy konania sťažovateľovi primeraným dielom tak, ako to je uvedené

v bode 4 výroku tohto rozhodnutia, pričom prihliadol aj na to, že v určitom štádiu konania

krajský súd nemohol vo veci sústavne postupovať kvôli úmrtiu účastníka konania.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2012