Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 461/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť R. M., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. J. B.,

B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 2

bližšie neoznačenými uzneseniami Okresného súdu

Bratislava IV a Krajského súdu v Bratislave a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta 2012

doručená sťažnosť R. M., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. J. B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 50

ods. 2 bližšie neoznačenými uzneseniami Okresného súdu

Bratislava IV a Krajského súdu v Bratislave.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «V trestnej veci obžalovaného P. H. a spol. ako

obhajca obžalovaného R. M., ktorý je vo väzbe od 13. 04. 2011, podávame sťažnosť na

postup Okresného súdu Bratislava 4 a Krajského súdu Bratislava vo veci rozhodovania o

žiadosti obžalovaného R. M. o prepustenie z väzby na slobodu a o nahradenie väzby

zárukou dôveryhodných osôb a ponuky organizácie podľa , o

nahradenie väzby písomným sľubom podľa , o nahradenie väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa . písm. c/ Ďalej

podávame sťažnosť na neodôvodnenú dĺžku väzby.

Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava 4 uznesením sp. zn.

zo dňa 17. 04. 2011 rozhodol o vzatí do väzby obžalovaného R. M. z dôvodov

uvedených v , s tým, že väzba začala plynúť dňa 13. 04.

2011. V priebehu konania boli dôvody väzby zmenené len na dôvody preventívnej väzby

podľa a väzba bola predĺžená do 13. 03. 2012.

Dňa 13. 02. 2012 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava obžalobu na

všetkých obvinených pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

, , písm. c,

spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a iné.

V priebehu trvania väzby môjho mandanta nebolo ani jednou svedeckou výpoveďou,

alebo iným relevantným dôkazom preukázané, že by sa akýmkoľvek spôsobom mal podieľať

na skutku, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu. V jeho neprospech svedčí len výsledok

domovej prehliadky v byte č. 52 v B., kde sporadicky prespával, keď mal riadnu a legálnu

prácu v B. a pozitívne stery z rúk na metamfetamín. Tieto boli samozrejme pozitívne,

nakoľko v predmetnom byte sa našli nepovolené látky, o ktorých len podľa vyjadrenia sudcu

Okresného súdu Bratislava 4 (bez akýchkoľvek iných podporných dôkazov) musel vedieť,

keďže v byte, aj keď občas, prespával.

Proti rozhodnutiu sudcu Okresného súdu Bratislava 4 sme si v zákonnej lehote

podali sťažnosť, o ktorej rozhodoval senát Krajského súdu v Bratislave dňa 28. 06. 2012,

ktorý v rozpore so skutočnosťou a dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise dospel ku takým

konštatáciám ako: obžalovaný M. mal byt, v ktorom boli zaistené drogy v prenájme (ani

jeden dôkaz toto nepotvrdzuje), pred vzatím do väzby bol zvyknutý na ľahkovážny spôsob

života (ani toto nie je možné zistiť zo súdneho spisu). Odvolací súd sa zaoberal pri

posudzovaní našej sťažnosti proti rozhodnutiu o trvaní väzby aj existenciou dôvodného

podozrenia, že skutok, ktorý je kladený obžalovanému M. za vinu žalovaný spáchal, a preto

treba súhlasiť s názorom okresného súdu! Z nám nepochopiteľného dôvodu potvrdil

odvolací súd názor Okresného súdu Bratislava 4, ktorý spočíval v bezdôkazovom tvrdení:

„ak obžalovaný prespával v byte, musel aj vedieť o drogách v byte“!

Odvolací súd sa nezaoberal ani skutočnosťou, že v prípade môjho mandanta okrem

absencie usvedčujúcich dôkazov, sa jedná a bezúhonnú osobu a globálne odmietol všetky

záruky nahradzujúce väzbu – záruky dôveryhodných osôb, dlhoročnej priateľky a vlastného

otca, organizácie, ktorá sa zaručila, že v prípade jeho prepustenia na slobodu, okrem iného,

ho príjme do pracovného pomeru, ako aj dobrovoľné podrobenie sa dohľadu probačného

a mediačného úradníka. Aj keď v závere svojho rozhodnutia odvolací súd zdôraznil, že

rozhodovanie o väzbe nie je rozhodovaním o vine obžalovaného, sám v odôvodnení

prejudikoval dôvodné podozrenie, že môj mandant skutok spáchal aj napriek sume takmer

všetkých vykonaných dôkazov, ktoré mal k dispozícii v súdnom spise. Všetky tieto

„nepresnosti a tvrdenia“ sme chceli spolu s obžalovaným predniesť na zasadnutí

odvolacieho súdu, no na základe jeho rozhodnutia, že: „si je ťažko predstaviť aké iné slová

a myšlienky by sme mohli k predmetnej veci uviesť“, neboli sme na zasadnutie senátu

odvolacieho súdu napriek našej žiadosti prizvaní.

Naša sťažnosť smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu Okresného súdu

Bratislava 4 (potvrdeného rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave), nakoľko týmto boli

porušené základné práva obžalovaného R. M., ako zbytočná väzba a jej dĺžka ako aj

zbytočné prieťahy, nepripustenie prítomnosti na odvolacom konaní, a to čl. 48 ods. 2

SR...

Tým, že odvolací súd prejudikoval vo svojom rozhodnutí napriek dôkaznej situácii

faktickú vinu môjho mandanta ako zdôvodnenie na jeho ponechanie vo väzbe, porušil čl. 50

ods. 2 SR...

Podľa nás je neodmysliteľnou procesnou zárukou priama prítomnosť osoby, o ktorej

veci sa jedná a jej právo osobne sa vyjadriť k dôvodom väzby. Keďže vychádzame

z európskej premisy, že väzba nesmie nahrádzať výkon trestu a jej trvanie musí mať

dôvodné podklady máme za to, že náš klient už dávno tieto dôvody väzby nespĺňa a je

v záujme nielen jeho rodiny ale najmä spravodlivosti, aby sa podobné praktiky

neopakovali.»

Sťažnosť neobsahuje návrh na rozhodnutie.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenia návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konanie

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,

je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde).

Ústavný súd konštatuje, že návrh ústavnému súdu koncipoval plne kvalifikovaný

zástupca sťažovateľa.

Napriek uvedenej skutočnosti v návrhu chýbajú náležitosti predpísané zákonom

o ústavnom súde, a to označenie rozhodnutia, ktorým sa porušili základné práva alebo

slobody sťažovateľa, a zo sťažnosti tiež nevyplýva, akého rozhodnutia sa sťažovateľ

domáha, keďže sťažnosť neobsahuje petit.

V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (napr. , , ,

, , , , ,

, ). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva

v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,

ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký

nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012