Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 461/2012
PDF · 144.25 KB
No categories available
I. ÚS 461/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť R. M., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. J. B.,
B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky bližšie neoznačenými uzneseniami Okresného súdu
Bratislava IV a Krajského súdu v Bratislave a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta 2012
doručená sťažnosť R. M., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. J. B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 50
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bližšie neoznačenými uzneseniami Okresného súdu
Bratislava IV a Krajského súdu v Bratislave.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: «V trestnej veci obžalovaného P. H. a spol. ako
obhajca obžalovaného R. M., ktorý je vo väzbe od 13. 04. 2011, podávame sťažnosť na
postup Okresného súdu Bratislava 4 a Krajského súdu Bratislava vo veci rozhodovania o
žiadosti obžalovaného R. M. o prepustenie z väzby na slobodu a o nahradenie väzby
zárukou dôveryhodných osôb a ponuky organizácie podľa § 80 ods. 1 písm. a/ Tr. por., o
nahradenie väzby písomným sľubom podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por., o nahradenie väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1. písm. c/ Tr. por. Ďalej
podávame sťažnosť na neodôvodnenú dĺžku väzby.
Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava 4 uznesením sp. zn.
0Tp 82/2011 zo dňa 17. 04. 2011 rozhodol o vzatí do väzby obžalovaného R. M. z dôvodov
uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť dňa 13. 04.
2011. V priebehu konania boli dôvody väzby zmenené len na dôvody preventívnej väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a väzba bola predĺžená do 13. 03. 2012.
Dňa 13. 02. 2012 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava obžalobu na
všetkých obvinených pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c, písm. e/ Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a iné.
V priebehu trvania väzby môjho mandanta nebolo ani jednou svedeckou výpoveďou,
alebo iným relevantným dôkazom preukázané, že by sa akýmkoľvek spôsobom mal podieľať
na skutku, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu. V jeho neprospech svedčí len výsledok
domovej prehliadky v byte č. 52 v B., kde sporadicky prespával, keď mal riadnu a legálnu
prácu v B. a pozitívne stery z rúk na metamfetamín. Tieto boli samozrejme pozitívne,
nakoľko v predmetnom byte sa našli nepovolené látky, o ktorých len podľa vyjadrenia sudcu
Okresného súdu Bratislava 4 (bez akýchkoľvek iných podporných dôkazov) musel vedieť,
keďže v byte, aj keď občas, prespával.
Proti rozhodnutiu sudcu Okresného súdu Bratislava 4 sme si v zákonnej lehote
podali sťažnosť, o ktorej rozhodoval senát Krajského súdu v Bratislave dňa 28. 06. 2012,
ktorý v rozpore so skutočnosťou a dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise dospel ku takým
konštatáciám ako: obžalovaný M. mal byt, v ktorom boli zaistené drogy v prenájme (ani
jeden dôkaz toto nepotvrdzuje), pred vzatím do väzby bol zvyknutý na ľahkovážny spôsob
života (ani toto nie je možné zistiť zo súdneho spisu). Odvolací súd sa zaoberal pri
posudzovaní našej sťažnosti proti rozhodnutiu o trvaní väzby aj existenciou dôvodného
podozrenia, že skutok, ktorý je kladený obžalovanému M. za vinu žalovaný spáchal, a preto
treba súhlasiť s názorom okresného súdu! Z nám nepochopiteľného dôvodu potvrdil
odvolací súd názor Okresného súdu Bratislava 4, ktorý spočíval v bezdôkazovom tvrdení:
„ak obžalovaný prespával v byte, musel aj vedieť o drogách v byte“!
Odvolací súd sa nezaoberal ani skutočnosťou, že v prípade môjho mandanta okrem
absencie usvedčujúcich dôkazov, sa jedná a bezúhonnú osobu a globálne odmietol všetky
záruky nahradzujúce väzbu – záruky dôveryhodných osôb, dlhoročnej priateľky a vlastného
otca, organizácie, ktorá sa zaručila, že v prípade jeho prepustenia na slobodu, okrem iného,
ho príjme do pracovného pomeru, ako aj dobrovoľné podrobenie sa dohľadu probačného
a mediačného úradníka. Aj keď v závere svojho rozhodnutia odvolací súd zdôraznil, že
rozhodovanie o väzbe nie je rozhodovaním o vine obžalovaného, sám v odôvodnení
prejudikoval dôvodné podozrenie, že môj mandant skutok spáchal aj napriek sume takmer
všetkých vykonaných dôkazov, ktoré mal k dispozícii v súdnom spise. Všetky tieto
„nepresnosti a tvrdenia“ sme chceli spolu s obžalovaným predniesť na zasadnutí
odvolacieho súdu, no na základe jeho rozhodnutia, že: „si je ťažko predstaviť aké iné slová
a myšlienky by sme mohli k predmetnej veci uviesť“, neboli sme na zasadnutie senátu
odvolacieho súdu napriek našej žiadosti prizvaní.
Naša sťažnosť smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu Okresného súdu
Bratislava 4 (potvrdeného rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave), nakoľko týmto boli
porušené základné práva obžalovaného R. M., ako zbytočná väzba a jej dĺžka ako aj
zbytočné prieťahy, nepripustenie prítomnosti na odvolacom konaní, a to čl. 48 ods. 2
Ústavy SR...
Tým, že odvolací súd prejudikoval vo svojom rozhodnutí napriek dôkaznej situácii
faktickú vinu môjho mandanta ako zdôvodnenie na jeho ponechanie vo väzbe, porušil čl. 50
ods. 2 Ústavy SR...
Podľa nás je neodmysliteľnou procesnou zárukou priama prítomnosť osoby, o ktorej
veci sa jedná a jej právo osobne sa vyjadriť k dôvodom väzby. Keďže vychádzame
z európskej premisy, že väzba nesmie nahrádzať výkon trestu a jej trvanie musí mať
dôvodné podklady máme za to, že náš klient už dávno tieto dôvody väzby nespĺňa a je
v záujme nielen jeho rodiny ale najmä spravodlivosti, aby sa podobné praktiky
neopakovali.»
Sťažnosť neobsahuje návrh na rozhodnutie.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenia návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí
uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konanie
osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv
a slobôd sú zastúpené advokátom.
Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,
je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde).
Ústavný súd konštatuje, že návrh ústavnému súdu koncipoval plne kvalifikovaný
zástupca sťažovateľa.
Napriek uvedenej skutočnosti v návrhu chýbajú náležitosti predpísané zákonom
o ústavnom súde, a to označenie rozhodnutia, ktorým sa porušili základné práva alebo
slobody sťažovateľa, a zo sťažnosti tiež nevyplýva, akého rozhodnutia sa sťažovateľ
domáha, keďže sťažnosť neobsahuje petit.
V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení
sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať
všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto
povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je
povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen
začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom
ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti
úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom“. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva
v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,
ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký
nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len
procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu
odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. októbra 2012