Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 460/2012
PDF · 137.78 KB
No categories available
I. ÚS 460/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť L. K., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia
jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3 T 54/2010 z 12. apríla 2012, ako aj
rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 To 55/2012 z 30. mája 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. K. o d m i e t a z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie
a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2012
doručená sťažnosť L. K., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len
„okresný súd“) sp. zn. 3 T 54/2010 z 12. apríla 2012 (ďalej len „rozsudok z 12. apríla
2012“), ako aj rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 To
55/2012 z 30. mája 2012 (ďalej len „rozsudok z 30. mája 2012).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Mám za to, že som bol odsúdený napriek
nedostatočnému preukázaniu dôkazov, resp. úplnej absencii konkrétneho – hmotného
dôkazu proti mne.
Napriek tomuto zjavnému porušeniu základného práva z čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd – namietané je porušenie základného práva
na spravodlivé súdne konanie (the right to a fair trial), – ma neváhal odsúdiť Okresný súd
Komárno pod sp. zn. 3 T 54/2010 na trest odňatia slobody, ktorý potvrdil Krajský súd Nitra
sp. zn. 1 To 55/2012.
Záväzná lehota na podanie sťažnosti na Ústavný súd SR v trvaní 2 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia je dodržaná, právoplatné ukončenie trestného konania skončilo
rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 To 55/2012 a to dňa 30. mája 2012.
Vzhľadom na to, že nie som znalý práva a ani právnych postupov ohľadne podania
sťažnosti na Ústavný súd SR, nachádzam sa vo výkone trestu a nemám advokáta – žiadam
Ústavný súd SR o pridelenie advokáta pre moje podanie sťažnosti v konaní pred Ústavným
súdom SR.
Ak je potrebné, v záujme objektívneho posúdenia veci – na výzvu (vyžiadanie)
Ústavného súdu SR doplním sťažnosť a podľa potreby zašlem kópie súdnych rozhodnutí.
Sťažnosťou na Ústavný súd SR sa domáham zrušenia odsúdenia, teda aby Ústavný
súd SR vyriekol tento výrok: zrušuje sa právoplatné odsúdenie L. K. rozsudkami Okresného
súdu Komárno sp. zn. 3 T 54/2010 v spojení Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 To 55/2012.
Podľa vyzvania a potreby Ústavného súdu SR doplním konkrétne pochybenie súdov,
nevysporiadanie sa s absenciou dôkazov a nevyhodnotenia potrebného technicko-
materiálneho zabezpečenia.“
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu z 12. apríla 2012, ako aj
rozsudkom krajského súdu z 30. mája 2012. K porušeniu uvedených práv malo dôjsť
v dôsledku toho, že okresný súd ani krajský súd sa v predmetnom konaní „nevysporiadali
s absenciou dôkazov a nevyhotovenie potrebného techniko-materiálneho zabezpečenia
dôkazov“.
Keďže sťažovateľ v rámci sťažnosti žiadal aj o možnosť doplnenia svojej
argumentácie, ústavný súd pri rozhodovaní o nej v súlade so svojou judikatúrou (pozri
III. ÚS 90/03) prihliadol aj na argumenty, ktoré sťažovateľ v konaní pred okresným súdom
a krajským súdom o svojej veci už uplatnil. Uvedenými argumentmi sťažovateľ
spochybňoval v predmetnom konaní vykonané dôkazy poukazujúc na odlišné výpovede
svedkov, zlé vzťahy medzi ním a jednotlivými svedkami, namietal nepreukázanie jeho
vlastníctva k veciam, ktoré boli zaistené ako dôkazy, a taktiež namietal procesné
pochybenia policajtov pri ohliadke a porušenie svojich ľudských práv a osobnej slobody,
ktoré bližšie nešpecifikoval.
K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom
okresného súdu z 12. apríla 2012
Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity
svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb vo veci namietaného porušenia ich základných práv alebo
slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Z ustanovení Trestného poriadku [§ 34 ods. 1 a 4, § 238 ods. 1, § 306, § 317 ods. 1,
§ 321 písm. a) a nasl.] vyplýva, že proti rozsudku okresného súdu z 12. apríla 2012 sa mal
sťažovateľ možnosť účinne brániť využitím svojich práv obhajoby v rámci konania
pred odvolacím súdom, resp. podaním odvolania krajskému súdu, v právomoci ktorého bolo
posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností daného prípadu, ako aj
posúdenie prípadných procesných pochybení okresného súdu v konaní. Sťažovateľ teda
realizáciou svojich obhajobných práv v priebehu trestného konania mal ako obžalovaný
možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich práv, a preto ústavný súd jeho
sťažnosť v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.
K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom
krajského súdu z 30. mája 2012
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha aj vyslovenia porušenia svojho práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu z 30. mája 2012 argumentujúc okrem iného
aj porušením jeho práv obhajoby či založením rozhodnutia na nezákonne vykonaných
dôkazoch.
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Trestného
poriadku, podľa ktorého dovolanie možno podať, ak bolo v konaní zásadným spôsobom
porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom
vykonané zákonným spôsobom, ako aj ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia, pričom správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže
skúmať a meniť.
V obsahu sťažnosti sťažovateľ neuviedol, že by v záujme ochrany svojich práv
využil aj dovolanie ako účinný prostriedok ich ochrany.
Zmysel a účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv
a slobôd spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť
výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im
zverených kompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima
ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorej uplatnenie nasleduje až v prípade nefunkčnosti
všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.
Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu
podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).
V danom prípade sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu založenú
na argumentácii, ktorá svojím obsahom smeruje predovšetkým k naplneniu dovolacieho
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, pričom zároveň z obsahu sťažnosti
je zrejmé, že proti napadnutému rozsudku krajského súdu z 30. mája 2012 nepodal
dovolanie.
Za daných okolností považuje ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti
za predčasne podanú, a preto ju pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prejedanie
a rozhodnutie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. októbra 2012