Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 460/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť L. K., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia

jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. z 12. apríla 2012, ako aj

rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 30. mája 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. K. o d m i e t a z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2012

doručená sťažnosť L. K., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 12. apríla 2012 (ďalej len „rozsudok z 12. apríla

2012“), ako aj rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 To

55/2012 z 30. mája 2012 (ďalej len „rozsudok z 30. mája 2012).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Mám za to, že som bol odsúdený napriek

nedostatočnému preukázaniu dôkazov, resp. úplnej absencii konkrétneho – hmotného

dôkazu proti mne.

Napriek tomuto zjavnému porušeniu základného práva z čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd – namietané je porušenie základného práva

na spravodlivé súdne konanie (the right to a fair trial), – ma neváhal odsúdiť Okresný súd

Komárno pod sp. zn. na trest odňatia slobody, ktorý potvrdil Krajský súd Nitra

sp. zn. .

Záväzná lehota na podanie sťažnosti na Ústavný súd SR v trvaní 2 mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia je dodržaná, právoplatné ukončenie trestného konania skončilo

rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. a to dňa 30. mája 2012.

Vzhľadom na to, že nie som znalý práva a ani právnych postupov ohľadne podania

sťažnosti na Ústavný súd SR, nachádzam sa vo výkone trestu a nemám advokáta – žiadam

Ústavný súd SR o pridelenie advokáta pre moje podanie sťažnosti v konaní pred Ústavným

súdom SR.

Ak je potrebné, v záujme objektívneho posúdenia veci – na výzvu (vyžiadanie)

Ústavného súdu SR doplním sťažnosť a podľa potreby zašlem kópie súdnych rozhodnutí.

Sťažnosťou na Ústavný súd SR sa domáham zrušenia odsúdenia, teda aby Ústavný

súd SR vyriekol tento výrok: zrušuje sa právoplatné odsúdenie L. K. rozsudkami Okresného

súdu Komárno sp. zn. v spojení Krajského súdu v Nitre sp. zn. .

Podľa vyzvania a potreby Ústavného súdu SR doplním konkrétne pochybenie súdov,

nevysporiadanie sa s absenciou dôkazov a nevyhodnotenia potrebného technicko-

materiálneho zabezpečenia.“

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu z 12. apríla 2012, ako aj

rozsudkom krajského súdu z 30. mája 2012. K porušeniu uvedených práv malo dôjsť

v dôsledku toho, že okresný súd ani krajský súd sa v predmetnom konaní „nevysporiadali

s absenciou dôkazov a nevyhotovenie potrebného techniko-materiálneho zabezpečenia

dôkazov“.

Keďže sťažovateľ v rámci sťažnosti žiadal aj o možnosť doplnenia svojej

argumentácie, ústavný súd pri rozhodovaní o nej v súlade so svojou judikatúrou (pozri

) prihliadol aj na argumenty, ktoré sťažovateľ v konaní pred okresným súdom

a krajským súdom o svojej veci už uplatnil. Uvedenými argumentmi sťažovateľ

spochybňoval v predmetnom konaní vykonané dôkazy poukazujúc na odlišné výpovede

svedkov, zlé vzťahy medzi ním a jednotlivými svedkami, namietal nepreukázanie jeho

vlastníctva k veciam, ktoré boli zaistené ako dôkazy, a taktiež namietal procesné

pochybenia policajtov pri ohliadke a porušenie svojich ľudských práv a osobnej slobody,

ktoré bližšie nešpecifikoval.

K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom

okresného súdu z 12. apríla 2012

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z

Slovenskej republiky, podľa ktorého rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb vo veci namietaného porušenia ich základných práv alebo

slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z ustanovení [ a , , , ,

§ 321 písm. a) a nasl.] vyplýva, že proti rozsudku okresného súdu z 12. apríla 2012 sa mal

sťažovateľ možnosť účinne brániť využitím svojich práv obhajoby v rámci konania

pred odvolacím súdom, resp. podaním odvolania krajskému súdu, v právomoci ktorého bolo

posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností daného prípadu, ako aj

posúdenie prípadných procesných pochybení okresného súdu v konaní. Sťažovateľ teda

realizáciou svojich obhajobných práv v priebehu trestného konania mal ako obžalovaný

možnosť účinným spôsobom namietať porušenie svojich práv, a preto ústavný súd jeho

sťažnosť v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom

krajského súdu z 30. mája 2012

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha aj vyslovenia porušenia svojho práva podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu z 30. mája 2012 argumentujúc okrem iného

aj porušením jeho práv obhajoby či založením rozhodnutia na nezákonne vykonaných

dôkazoch.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Trestného

poriadku, podľa ktorého dovolanie možno podať, ak bolo v konaní zásadným spôsobom

porušené právo na obhajobu, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom

vykonané zákonným spôsobom, ako aj ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia, pričom správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže

skúmať a meniť.

V obsahu sťažnosti sťažovateľ neuviedol, že by v záujme ochrany svojich práv

využil aj dovolanie ako účinný prostriedok ich ochrany.

Zmysel a účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv

a slobôd spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť

výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im

zverených kompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorej uplatnenie nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

podľa zásad uvedených v ().

V danom prípade sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu založenú

na argumentácii, ktorá svojím obsahom smeruje predovšetkým k naplneniu dovolacieho

dôvodu podľa , pričom zároveň z obsahu sťažnosti

je zrejmé, že proti napadnutému rozsudku krajského súdu z 30. mája 2012 nepodal

dovolanie.

Za daných okolností považuje ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

za predčasne podanú, a preto ju pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prejedanie

a rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012