Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 563/2012
PDF · 172.21 KB
No categories available
IV. ÚS 563/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť J. Š..., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia
jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako
aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.
2 T/166/2010 a jeho rozsudkom zo 7. marca 2012 a postupom Krajského súdu v Trnave
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To/47/2012 a jeho uznesením z 26. júna 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. augusta
2012 doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného na práva súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T/166/2010 a jeho rozsudkom
zo 7. marca 2012 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a postupom Krajského
súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To/47/2012 a jeho
uznesením z 26. júna 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že bol „odsúdený rozsudkom Okresným súdom
Piešťany č. k. 2 T/166/2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č. k.
3 To/47/2012 za zločin úverového podvodu, pričom boli porušené ústavné právo na
obhajobu a spravodlivý proces“.
Sťažovateľ tvrdí, že tak okresný súd, ako aj krajský súd mu neumožnili „prijať
návrhy svedčiace v jeho prospech a to grafologický posudok ako aj zamietnutie svedkyne C.
a v neposlednej rade aj nevyužitie všetkých možností na predvedenie svedka Z., i keď som
súd oboznámil s miestom jeho pobytu, ktoré by mali vniesť pochybnosti do svedeckých
výpovedí svedka Z. a K“.
Upriamujúc pozornosť na judikatúru ústavného súdu (napr. I. ÚS 1/99) sa sťažovateľ
v ďalšej časti sťažnosti venuje obsahu a účelu základného práva na obhajobu podľa čl. 50
ods. 3 ústavy, ako aj základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
dospejúc k záveru, že postupmi všeobecných súdov v jeho trestnej veci boli tieto základné
práva porušené.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci samej nálezom takto rozhodol:
„Okresný súd Piešťany svojím konaním a postupom v konaní č. 2 T 166/2010
a Krajský súd Trnava svojím konaním a postupom v konaní č. 3 To/47/2012 porušili právo
sťažovateľa na obhajobu zaručené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, keď
sťažovateľovi odoprel návrhy na doplnenie dokazovania.
Okresný súd Piešťany č. k. 2 T 166/2010 a Krajský súd Trnava č. k. 3 To/47/2012
svojím postupom porušili základné právo J. Š. na súdnu ochranu a na spravodlivý proces
podľa Ústavy Slovenskej republiky.“
Sťažovateľ napokon žiada, aby mu bol v konaní pred ústavným súdom ustanovený
na jeho zastupovanie advokát JUDr. P., H.
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, ako
aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 166/2010 a jeho rozsudkom zo 7. marca 2012
a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To/47/2012 a jeho uznesením
z 26. júna 2012 s tým, že k porušeniu jeho označených práv malo dôjsť v dôsledku toho, že
okresný súd ani krajský súd mu neumožnili „prijať návrhy svedčiace v jeho prospech a to
grafologický posudok ako aj zamietnutie svedkyne C. a v neposlednej rade aj nevyužitie
všetkých možností na predvedenie svedka Z., i keď som súd oboznámil s miestom jeho
pobytu, ktoré by mali vniesť pochybnosti do svedeckých výpovedí svedka Z. a K.“.
II.1 K namietanému porušeniu v petite sťažnosti označených práv postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T/166/2010 a napadnutým rozsudkom
okresného súdu
Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity
svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy,
podľa ktorého rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických
osôb vo veci namietaného porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Z ustanovení Trestného poriadku [§ 34 ods. 1 a 3, § 238 ods. 1, § 306, § 317 ods. 1,
§ 321 písm. a) a nasl.] vyplýva, že proti napadnutému rozsudku okresného súdu a postupu,
ktorý predchádzal jeho vydaniu, sa mal sťažovateľ možnosť účinne brániť využitím svojich
práv na obhajobu v rámci konania pred odvolacím súdom, resp. podaním odvolania
krajskému súdu, v právomoci ktorého bolo posúdenie všetkých relevantných skutkových
aj právnych okolností daného prípadu, ako aj posúdenie prípadných procesných pochybení
okresného súdu v konaní. Sťažovateľ teda realizáciou svojich obhajobných práv v priebehu
trestného konania mal ako obžalovaný možnosť účinným spôsobom namietať porušenie
svojich práv, a preto ústavný súd jeho sťažnosť v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej
prerokovanie.
II.2 K namietanému porušeniu v petite sťažnosti označených práv postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To/47/2012 a napadnutým uznesením
krajského súdu
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha aj vyslovenia porušenia svojich označených práv
postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To/47/2012 a napadnutým
uznesením krajského súdu argumentujúc predovšetkým porušením jeho základného práva
na obhajobu a nevykonaním dôkazov, na ktorých je rozhodnutie založené, zákonným
spôsobom.
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na § 371 ods. 1 písm. c) a g) Trestného
poriadku, podľa ktorých dovolanie možno podať, ak bolo v konaní zásadným spôsobom
porušené právo na obhajobu, ako aj v prípade, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch,
ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
V sťažnosti sťažovateľ neuviedol, že by v záujme ochrany svojich práv využil
aj dovolanie ako účinný prostriedok ich ochrany, a ústavný súd v súčinnosti s okresným
súdom zistil, že do podania sťažnosti ústavnému súdu tak neurobil.
Zmysel a účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv
a slobôd spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť
výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im
zverených kompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima
ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorej uplatnenie nasleduje až v prípade nefunkčnosti
všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.
Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu
podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,
V danom prípade sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu založenú
na argumentácii, ktorá svojím obsahom smeruje predovšetkým k naplneniu dovolacích
dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c) a g) Trestného poriadku, pričom zároveň z obsahu
sťažnosti je zrejmé, že proti napadnutému uzneseniu krajského súdu nepodal dovolanie.
Za daných okolností považuje ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti
za predčasne podanú, a preto ju pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. novembra 2012