Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 422/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť D. T., K., prechodne bytom Česká republika, zastúpeného

advokátom JUDr. R. K., K., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z 29.

novembra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2012

doručená sťažnosť D. T. (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „žalobca“), ktorou namieta

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“, príp. „odvolací súd“,

v citáciách aj „porušovateľ“) sp. zn. , z 29. novembra 2011.

2. Sťažovateľ uviedol, že „podaním zo dňa 07. 07. 2010... požiadal v konaní sp. zn.:

vedenom Krajským súdom v Bratislave ako súdom prvostupňovým...

o oslobodenie od súdneho poplatku a zároveň o pridelenie právneho zástupcu ex offo...

Dňa 02. 08. 2010 prvostupňový súd vydal uznesenie, ktorým rozhodol, že

sťažovateľovi nepriznáva oslobodenie od súdneho poplatku ako ani neustanovuje

advokáta...

Voči vyššie uvedenému uzneseniu sa sťažovateľ... odvolal, s tým, že okrem iného

v odvolaní zdôraznil, že prvostupňový súd rozhodol vo veci bez toho, aby bol sťažovateľ

vyzvaný na preukázanie svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov, resp. aby

sťažovateľ preukázal oprávnenosť svojho nároku na oslobodenie od súdneho poplatku

a ustanovenie advokáta ex offo...

Uznesením zo dňa 29. 11. 2011 odvolací súd (t. j. najvyšší súd, resp. porušovateľ,

pozn.) potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, s tým, že sa plne stotožnil s rozhodnutím

súdu prvého stupňa...

Proti vyššie uvedenému uzneseniu porušovateľa podal v zákonom stanovenej lehote

sťažovateľ dovolanie, ktoré však Najvyšší súd... uznesením, sp. zn. zo dňa

31. 05. 2012, ktoré bolo následne doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa dňa 09. 07.

2012 odmietol ako údajne neprípustné...“.

3. Podľa názoru sťažovateľa „napadnutým (odvolacím, pozn.) uznesením došlo

k porušeniu jeho základného práva podľa ... a... podľa

Dohovoru... tým, že porušovateľ: - nepostupoval v zmysle platnej a účinnej právnej normy

a – napadnuté uznesenie nedostatočne odôvodnil“. Namietal najmä, že vo veci konajúce

súdy ho nevyzvali „na preukázanie ... osobných, majetkových a zárobkových pomerov,

resp. na to, aby preukázal oprávnenosť svojho nároku na oslobodenie od súdneho poplatku

a ustanovenie advokáta ex offo“ (pozri tiež bod 2).

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„I. Základné právo sťažovateľa podľa ... na súdnu a inú právnu

ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., ktorým je

Slovenská republika viazaná, uznesením Najvyššieho súdu... sp. zn. ,

3 zo dňa 29. 11. 2011 porušené bolo.

II. Uznesenie Najvyššieho súdu... sp. zn. , zo dňa

29. 11. 2011 zrušuje a vec vracia najvyššiemu súdu... na ďalšie konanie.“

Súčasne požiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1 000

€ a náhradu trov konania.

5. Ako dôkazový materiál sťažovateľ k sťažnosti pripojil „Žiadosť o oslobodenie od

súdneho poplatku a pridelenie právneho zástupcu ex offo“ zo 7. júla 2010; uznesenie

Krajského súdu v Bratislave č. k. -864 z 2. augusta 2010; uznesenie najvyššieho

súdu ako súdu odvolacieho sp. zn. , z 29. novembra 2011;

dovolanie z 30. januára 2012 proti tomuto uzneseniu a dovolacie uznesenie najvyššieho

súdu sp. zn. z 31. mája 2012, ktorým dovolanie sťažovateľa „podľa

veta prvá v spojení s , ako neprípustné odmietol“.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

9. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. sp. zn.

, , , , , ,

).

11. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu a právo

na spravodlivé súdne konanie zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne

procesné garancie v konaní pred ním (). Základného práva na inú právnu

ochranu podľa (resp. práva podľa dohovoru) sa možno

domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími zákonmi

(napr. ). zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce

z a taktiež aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ho

účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v súdnom spore (,

).

12. Sťažovateľ podanou sťažnosťou na ústavnom súde namieta porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu sp. zn. ,

z 29. novembra 2011, ktorým potvrdil prvostupňové uznesenie krajského

súdu č. k. -864 z 2. augusta 2010 o nepriznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov a neustanovení sťažovateľovi advokáta. Podstata namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru spočíva

predovšetkým v namietanom nezisťovaní opodstatnenosti dôvodov jeho žiadosti zo 7. júla

2010 a nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia odvolacieho súdu (pozri body

2 a 3).

13. Najvyšší súd v odvolacom konaní označeným uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a neustanovení advokáta.

Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že najvyšší súd predmetným uznesením v

merite veci zrušil prvostupňový rozsudok č. k. -835 z 1. apríla 2010 a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. V bode 2 odôvodnenia svojho rozhodnutia (týkajúceho sa

predmetu sťažnosti, t. j. namietaného nepriznania oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny

poplatok a neustanovenia advokáta) najvyšší súd oboznámil dôvody vedúce prvostupňový

súd k zamietnutiu sťažovateľovej žiadosti vrátane jeho právneho záveru:

„K predchádzajúcej žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku zo dňa 04. 04. 2006

doložil doklad o potvrdení čistého príjmu zamestnanca za mesiace september až december

2005 v sume 66 472 Kč a za mesiace január až február 2006 v sume 32 445 Kč. K žiadosti

o oslobodenie súdneho poplatku za odvolanie nepredložil žiadne doklady o príjmoch.

Súd žiadosť o oslobodenie od poplatkovej povinnosti posudzoval podľa § 138 ods. 1

a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by jeho majetkové a sociálne pomery

boli výrazne horšie ako štandardné. Súd oslobodenie nepriznal a podľa nezistil

splnenie predpokladov na ustanovenie zástupcu z radov advokátov.“

Potom oboznámil odvolaciu argumentáciu sťažovateľa:

„Žalobca podal proti uzneseniu odvolanie, v ktorom uviedol, že nebol súdom vyzvaný

na preukázanie jeho majetkových pomerov. Poukázal, že už raz poslal čestné prehlásenie

o jeho majetkových pomeroch.

Ďalej v odvolaní proti uzneseniu podrobne popisuje postup súdu v rámci

prvostupňového konania v súvislosti s poplatkovou povinnosťou za podaný návrh a zaoberá

sa najmä meritom veci. K samotnému nepriznaniu oslobodenia od poplatkovej povinnosti za

podané odvolanie uviedol, že uznesenie považuje za nesprávne, v rozpore s ust. § 138

“

Svoje rozhodnutie najvyšší súd odôvodnil takto:

«... ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa § 212 ods. 1,

bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie nie

je možné vyhovieť.

Z ustanovenia vyplýva, že pre posúdenie dôvodnosti žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov sú rozhodujúce pomery účastníka, ktoré je účastník

povinný preukázať vierohodným spôsobom. Ďalej je dôležitá výška súdneho poplatku

a povaha spoplatňovaného úkonu i veci samej.

Zákon nevysvetľuje bližšie obsah pojmu „pomery účastníka“, bezpochyby však musí

ísť o pomery majetkové (a ak je žiadateľom fyzická osoba, tak aj rodinné, sociálne

a zdravotné) žiadateľa, majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej či

prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že ako poplatník celkom, či z časti (v prípade

žiadosti o čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov) nemôže splniť poplatkovú

povinnosť alebo že jej splnenie od neho nemôže spravodlivo žiadať.

V danom prípade, ak sa chce žalobca domáhať ochrany svojho práva, s ktorou

bezprostredne súvisí aj zaplatenie súdneho poplatku, ako jedno z kritérií odvolacieho

konania, mal by mať finančné prostriedky určené aj na tento účel, alebo si ich zadovážiť.

Samotná skutočnosť, že žiadateľ o oslobodenie nemá dostatok finančných

prostriedkov ešte neznamená, že jeho majetkové pomery odôvodňujú oslobodenie od

súdnych poplatkov. Ďalším dôvodom, ktorý predpokladá ust. na oslobodenie

od poplatkovej povinnosti je, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie

práva.

Námietke žalobcu, že už raz dôkaz o majetkových pomeroch predložil, je pre toto

konanie irelevantná, lebo uvedené dôkazy slúžili ako podklad pre rozhodovanie

o poplatkovej povinnosti za podaný návrh.

Nesporne účastníkovi, ktorému vznikla poplatková povinnosť, patrí právo požiadať

o oslobodenie od tejto povinnosti, pritom však musia byť splnené zákonom predpokladané

podmienky. Taktiež súčasťou takéhoto návrhu majú byť dôkazy, preukazujúce dôvodnosť

žiadosti o oslobodenie. Žalobca však k podanej žiadosti o oslobodenie žiadne dôkazy

nepredložil, až po podanom odvolaní predložil čestné vyhlásenia o tom, že nevlastní žiadne

majetkové hodnoty ako sú cenné papiere, dlhopisy, ani hnuteľný ani nehnuteľný majetok,

nemá žiadne príjmy z iných zdrojov /nájomné, dary, pracovné záväzky/, že na účte v Českej

sporiteľni mal k 23. 08. 2010 zostatok 8 428,32 Kč a nesplatený úver 55 910,70 Kč.

Predložil potvrdenie o tom, že je zamestnaný a výšku priemernej mzdy k 27. 08. 2010 /

21 973 Kč/. Odvolací súd tieto dôkazy preskúmal a následne vyhodnotil, že neboli splnené

predpoklady pre oslobodenie od poplatkovej povinnosti za podané odvolanie, teda ani

ustanovenie advokáta ex offo, tak ako vyslovil súd prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené uznesenie súdu prvého

stupňa podľa ods. l, 2 ako vecne správne potvrdil.»

14. Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanoví zákon. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety

dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

16. Z ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných súdov

a ústavného súdu v Slovenskej republike (porovnaj čl. 142 ods. 1, čl. 124 a čl. 127 ods. 1

) vyplýva, že rozhodovanie o oslobodení od platenia súdnych poplatkov v rámci

občiansko/obchodnoprávnych vecí patrí predovšetkým do právomoci všeobecných súdov.

17. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných

prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený

posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani posudzovať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil.

18. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (napr. , , ). Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná už

spomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch

rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že

účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou

úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve. V nadväznosti na to ústavný súd

nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,

ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len

vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

).

19. Podstata argumentácie sťažovateľa sa koncentrovala (body 2, 3) na nedostatočne

vykonané dokazovanie a z toho vyplývajúci nedostatočne zistený skutkový stav a z neho

vyvodené nesprávne právne závery a tiež v napadnutom rozhodnutí najvyššieho súdu na

absenciu relevantného zdôvodnenia ním potvrdených záverov a zistení prvostupňového

súdu. Po predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd konštatuje, že v danej veci nezistil,

že by uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. , z 29. novembra

2012 (v spojení s uznesením krajského súdu č. k. -864 z 2. augusta 2010) bol

svojvoľný a že by tak zasahoval do základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa názoru ústavného súdu základné právo na súdnu

ochranu v zmysle a právo podľa dohovoru nemôže byť

porušené iba tou skutočnosťou, že všeobecné súdy sa nestotožnia vo svojich záveroch

s požiadavkami účastníka konania. Navyše treba uviesť, že z pohľadu ústavného súdu

nemožno skutkové a právne závery najvyššieho súdu ani krajského súdu považovať za

arbitrárne alebo zjavne neopodstatnené. Závery, ktoré v napadnutých rozhodnutiach

v merite veci vyslovil krajský súd a ktoré boli potvrdené najvyšším súdom, vychádzajú

z podrobnej analýzy skutkového stavu právnej veci sťažovateľa a ich závery nachádzajú

oporu vo vykonanom dokazovaní.

20. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napádaného uznesenia najvyššieho súdu

sp. zn. , z 29. novembra 2011 (tiež s prihliadnutím

na obsah uznesenia krajského súdu č. k. -864 z 2. augusta 2010, ktoré bolo

v odvolacom konaní preskúmavané) dospel ústavný súd k záveru, že zo záverov najvyššieho

súdu nevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Z obsahu

sťažnosti a príloh k nej pripojených ďalej vyplýva, že sťažovateľova sťažnosť o oslobodenie

od súdnych poplatkov bola podrobená dvojinštančnej súdnej kontrole. Ústavný súd

vzhľadom na to nedospel ani k názoru, že by závery najvyššieho súdu v predmetnej veci

bolo možné kvalifikovať ako arbitrárne, a tak nezlučiteľné so sťažovateľom označeným

článkom dohovoru. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho

súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím

vlastným.

21. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia najvyššieho

súdu (v jeho spojitosti s rozhodnutím krajského súdu) konštatuje, že najvyšší súd konal

v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci

interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto

aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa

vzťahujúcich hmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté

rozhodnutie krajského súdu aj náležite odôvodnené.

22. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím

najvyššieho súdu a sťažovateľom označenými právami ( a

dohovoru), ním podanú sťažnosť odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

23. Vzhľadom na to, že sťažovateľova sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný

súd sa už jeho ďalšími návrhmi nezaoberal.

24. Nad rámec už uvedeného ústavný súd poukazuje na sťažovateľovu procesnú

situáciu po vydaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorá mu

umožňuje/umožňovala v ďalšom priebehu súdneho konania účinne namietať v sťažnosti

namietané skutočnosti pre prípad, že by kvôli nezaplateniu súdneho poplatku malo dôjsť

k zastaveniu konania, a tým aj k faktickému odmietnutiu žaloby sťažovateľa z procesných

dôvodov (princíp subsidiarity). Sťažovateľ v takomto prípade (t. j. ak by súdny poplatok

nezaplatil a konanie by bolo z tohto dôvodu zastavené) disponuje/disponoval nielen

riadnym (odvolanie), ale aj mimoriadnym (dovolanie) opravným prostriedkom.

25. V závere ústavný súd poznamenáva, že pokiaľ sťažovateľ v sťažnosti uvádzal

dovolacie rozhodnutie najvyššieho súdu (uznesenie sp. zn. z 31. mája

2012), argumentoval ním len zachovanie lehoty na podanie sťažnosti proti odvolaciemu

rozhodnutiu najvyššieho súdu z 29. novembra 2012.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012