Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/148/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: D. T., súkromný

podnikateľ, IČO: X., P., prechodne U., B., Č., proti ţalovanému: V., a. s., M., IČO: X., zast.

advokátskou kanceláriou Č., s. r. o., K. a vedľajšími účastníkmi na strane ţalovaného 1/ M.,

Š., 2/ F., T., IČO: X. a 3/ S., a. s., C., IČO: X., zastúpení advokátom JUDr. A. B.,

advokátom, J., o 1 659 659,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1. apríla 2010, č. k. -835

a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02. augusta 2010, č. k. -864,

jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec

mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

1/ Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a ţalovanému

a vedľajším účastníkom na strane ţalovaného priznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe ţalobca si uplatnil právo

na zaplatenie 50 miliónov Sk titulom náhrady za poškodenie obchodného mena. Ţalobu

odôvodnil tým, ţe rozsudkom Okresného súdu Košice I z 27. 03. 2000 / /

v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 02. 02. 2001 / /,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01. 03. 2001 bola ţalovaný zaviazaný zaplatiť ţalobcovi

náhradu škody – ušlý zisk vo výške 364 536,62 Sk s 20 % úrokom z omeškania, čím bola

2

preukázaná zodpovednosť ţalovaného za porušenie zákonnej povinnosti vyplývajúcej

z uzavretej zmluvy o beţnom účte. Ţalobca si zároveň uplatnil aj nárok na skutočnú škodu

60 000 ATS, 8 840 USD a 4 738,80 Sk. Konaním ţalovaného došlo k poškodeniu

jeho obchodného mena, ako podnikateľa a došlo k tomu, ţe viacerí jeho obchodní partneri

s ním neuzavreli obchodné zmluvy. Obchodní partneri ţalobcovi vyúčtovali penále a zmluvné

pokuty za nedodrţanie obchodných zmlúv, ktoré vyšpecifikoval a zároveň bol poškodený

aj ako súkromná osoba tým, ţe z dôvodu neplatenia účtov mu bola odpojená telefónna linka,

elektromer pre neplatenie elektriny a za neplatenie nájmu a poplatkov spojených s uţívaním

bytu, bol nútený byt predať na splatenie aspoň časti dlhu a nebol schopný platiť ani výţivné

na deti.

Ţalovaný vo vyjadrení k ţalobe uviedol, ţe vo veci prebieha dovolacie

konanie a napriek tomu ţalobca podal ďalšiu ţalobu o náhradu škody. Uviedol, ţe zo ţaloby

nie je zrejmé, akým titulom ţiada sumu 50 miliónov Sk. Ţaloba o priznanie finančnej náhrady

za poškodenie obchodného mena postráda akékoľvek právne a logické zdôvodnenie

a povaţuje ju za nedôvodnú. Ţalovaný, ani ţiadna jeho organizačná zloţka nepouţívala

neoprávnene jeho obchodné meno, ani nikdy nevystupovala voči ţalobcovi ako súťaţiteľovi.

Ďalej uviedol, ţe nie ţalovaný poškodzuje obchodné meno ţalobcu, ale naopak ţalobca

poškodzuje dobrú povesť ţalovaného, v dôsledku čoho ţalovaný podal dňa 15.8.2001 ţalobu

vo veci ochrany dobrej povesti / vedená pod č.

Ţalobca podaním zo dňa 2. novembra 2009 doplnil svoju ţalobu a navrhol úpravu

petitu ţaloby tak, ako to vyplýva z jeho písomného podania.

Podaním zo dňa 6. septembra 2005 oznámili vedľajší účastníci podľa § 93

ods. 3 vstup do konania na strane ţalovaného.

Zástupca ţalovaného k spresnenému petitu uviedol, ţe z jeho strany sa voči ţalobcovi

nevyskytli ţiadne pochybenia, ktoré by oprávňovali ţalobcu na podanie predmetnej ţaloby.

S týmto vyjadrením sa stotoţnili i vedľajší účastníci.

Súd z predloţených dôkazov a na základe vykonaného dokazovania zistil,

ţe predmetom sporu je nárok ţalobcu na ospravedlnenie ţalovaného za články v periodiku

Večer, denníku Pravda a periodiku Korzár spolu s náhradou nemajetkovej ujmy v sume

1 659 695,90 eur podľa úpravy petitu v podaní zo dňa 02. 11. 2009.

3

Ţalobca svoj nárok na náhradu za poškodenie obchodného mena vo výške

50 miliónov Sk odôvodnil rozsudkom Okresného súdu Košice 1 zo dňa 27. 03. 2000

/27 Cb 1030/97 /, ktorým bol ţalovaný zaviazaný nahradiť ţalobcovi škodu – ušlý zisk

v sume 364 536,62 Sk spolu s úrokom z omeškania. Ţalobca vo svojom rozsiahlom

písomnom podaní a dokladmi doloţenými do spisu nepreukázal, ţe by mu vznikla škoda

konaním ţalovaného podľa § 373 a nasl. Obch. zák., na základe ktorej by mu prináleţalo

právo na uplatnenú nemajetkovú ujmu. Ţiadnym spôsobom ţalobca nezdôvodnil nárok

na náhradu za poškodenie obchodného mena. V rozsiahlych písomných podaniach ţalobca

uviedol niekoľko podnikateľských aktivít, ktoré neboli zrealizované podľa jeho zámeru,

pričom nepreukázal porušenie povinnosti zo strany ţalovaného, ktoré by mu spôsobili

následné škody v podnikateľskej činnosti. Odstúpenie od zmluvy je právom ktorejkoľvek

zo zmluvných strán, do ktorých ţalovaný, ktorý nebol zmluvnou stranou kontraktov, nemohol

zasiahnuť, ani nezasahoval.

V časti rozšírenej ţaloby o ospravedlnenie v periodikách a denníku Pravda, súd ţalobu

zamietol z dôvodu vznesenej námietky ţalovaného a vedľajších účastníkov v zmysle

§ 397 Obch. zák.

Na základe uvedeného súd ţalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa

Ţalobca podal proti rozsudku odvolanie podaním zo dňa 2. júna 2010 podľa § 201

a O. s. p v spojení s z dôvodu, ţe v konaní došlo k vadám podľa

§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/.

V odôvodnení odvolania uviedol, ţe súd konal s vedľajšími účastníkmi bez toho,

aby rozhodol o námietke zo dňa 27. septembra 2009 podanej odvolateľom, čím porušil

ustanovenie a v tom vidí odňatie moţnosti účastníka konať pred súdom.

Ďalej namietal, ţe odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nespĺňa zákonné kritériá

vymedzené v ust. a v tejto súvislosti poukázal na

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd

/ , , a pod. /. Súd prvého stupňa konštatoval, ţe ţalobca

v rozsiahlom podaní a predloţenými dokladmi nepreukázal, ţe by mu vznikla škoda podľa

§ 373 a nasl. Obch. zák., na základe ktorej by mu náleţalo právo na nemajetkovú ujmu.

Toto odvolateľ povaţuje za nepochopiteľné, pretoţe ust. § 373 Obch. zák. neupravuje

nemajetkovú ujmu, titulom ktorej si ţalobu uplatnil, poukázal na to, ţe nepreukazoval škodu

4

spôsobenú ţalovaným podľa § 373 Obch. zák., ale si uplatňoval zaplatenie nemajetkovej

ujmy so zreteľom na zásah ţalovaného do jeho dobrej povesti, cti, dôstojnosti, obchodného

mena a nepochybne i do súkromného ţivota. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 11 a nasl.

Obč. zák.

Ďalej poukázal na to, ţe súd prvého stupňa v rozhodnutí odkázal na rozsudok

zo záverov ktorého vychádzal, pričom nie je zrejmé, z ktorého podania

ţalobcu súd tento záver vyvodil.

V podaní zo dňa 6. marca 2007 svoj návrh doplnil tak, ţe konaním ţalovaného došlo

k poškodeniu jeho povesti ako podnikateľa, čím mu bola spôsobená ujma na cti.

K námietke premlčania poukázal na ust. § 100 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého

sa premlčujú všetky práva, okrem vlastníckeho a súd pochybil, keď premlčanie posudzoval

podľa § 397 Obch. zák. Tvrdí, ţe osobnostné práva sú nepremlčateľné. Navrhol napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe napadnutý rozsudok povaţuje za vecne

správny, pretoţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti ţalovanej

sumy.

Ďalej vo vyjadrení uviedol, ţe ţalobou si ţalobca uplatnil zaplatenie sumy

50 miliónov Sk titulom nemajetkovej ujmy vzniknutej neoprávnenými zásahmi ţalovaného

do ţalobcovho obchodného mena resp. povesti podnikateľa, avšak na strane 6 odvolania

ţalobca súdu vytýka nesprávne posúdenie nároku podľa § 373 Obch. zák., pretoţe mal nárok

posudzovať podľa § 11 a § 13 Obč. zák. Ţalovaný k tomuto uviedol, ţe ak mal súd nárok

posudzovať podľa § 11 a § 13 Obč. zák., potom sa mal domáhať ochrany osobnosti

a občianskej cti ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Ďalej poukázal na to, ţe ţalobca si uplatnil

voči ţalovanému finančnú náhradu za poškodenie obchodného mena, ale nepreukázal

porušenie povinnosti zo strany ţalovaného. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať

trovy odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok

v rozsahu podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a zistil,

ţe je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku.

5

Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je vecná správnosť napadnutého rozsudku.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zistil,

ţe v konaní i rozhodnutí súdu prvého stupňa došlo k procesným vadám, ktoré vytýka

odvolateľ.

Nesporne je pochybením súdu, keď po oznámení vstupu vedľajších účastníkov

do konania na strane ţalovaného a následne vznesenej námietke ţalobcu / na l. č. 420 /

proti ich vstupu do konania, o návrhu ţalobcu na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajších

účastníkov nerozhodol.

Súd prvého stupňa sa v rozsudku taktieţ dostatočne nevysporiadal s predmetom

konania, teda s nárokom, ktorý si ţalobca uplatnil. Rozsudok v prevaţnej časti obsahuje

len podania účastníkov a odôvodnenie výroku rozsudku je nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov.

Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia je právo na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia tak, ako to predpokladá ust. V súlade s uvedeným

ustanovením je povinnosťou súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,

na ktorých svoje rozhodnutie zaloţil, ktoré sa musia týkať tak skutkovej ako i právnej stránky

rozhodnutia.

Ţiada sa dodať, ţe súd prvého stupňa rozhodol bez toho, aby právne relevantným

spôsobom v rozhodnutí vyjadril dôvody vysloveného právneho názoru a taktieţ sa dostatočne

nevysporiadal ani s predmetom ţaloby, teda čo ţalobca ţiada a akým titulom.

Podľa názoru odvolacieho súdu došlo pri rozhodovaní k procesným vadám konania,

ktoré majú za následok vyslovenie, ţe odvolanie je dôvodné.

Podľa sa kaţdý môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom základné právo na súdnu ochranu

neznamená právo na úspech v konaní pred súdom / , /. K porušeniu

garantovaného práva na súdnu ochranu resp. na spravodlivý proces by podľa

dohovoru mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, keby tento fakticky

odňal moţnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde

/ /, ale aj tým, ţe súd rozhodol arbitrárne, bez náleţitého odôvodnenia svojho

6

rozhodnutia, alebo ak by sa pri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil

od znenia príslušných ustanovení, ţe by zásadne poprel ich účel a význam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené skutočnosti napadnutý

rozsudok podľa a zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne i o trovách konania.

2/ Krajský súd napadnutým uznesením ţalobcovi nepriznal oslobodenie od povinnosti

zaplatiť súdny poplatok za odvolanie a neustanovil advokáta.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ţe ţalobca poţiadal o oslobodenie od súdneho

poplatku za odvolanie a o pridelenie právneho zástupcu ex offo z dôvodu, ţe nevlastní ţiadny

hnuteľný a nehnuteľný majetok, pričom sumy, ktoré mu boli priznané ako náhrady škôd

pouţil na zaplatenie zmluvných pokút bývalým obchodným partnerom a na zaplatenie

advokátskych poplatkov. K tvrdeniu, ţe nevlastní ţiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok

nepredloţil ţiadne čestné vyhlásenie.

K predchádzajúcej ţiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku zo dňa 04. 04. 2006

doloţil doklad o potvrdení čistého príjmu zamestnanca za mesiace september aţ december

2005 v sume 66 472 Kč a za mesiace január aţ február 2006 v sume 32 445 Kč. K ţiadosti

o oslobodenie súdneho poplatku za odvolanie nepredloţil ţiadne doklady o príjmoch.

Súd ţiadosť o oslobodenie od poplatkovej povinnosti posudzoval podľa § 138

ods. 1 a dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal, ţe by jeho majetkové a sociálne

pomery boli výrazne horšie ako štandardné. Súd oslobodenie nepriznal a podľa

nezistil splnenie predpokladov na ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Ţalobca podal proti uzneseniu odvolanie, v ktorom uviedol, ţe nebol súdom vyzvaný

na preukázanie jeho majetkových pomerov. Poukázal, ţe uţ raz poslal čestné prehlásenie

o jeho majetkových pomeroch.

Ďalej v odvolaní proti uzneseniu podrobne popisuje postup súdu v rámci

prvostupňového konania v súvislosti s poplatkovou povinnosťou za podaný návrh

a zaoberá sa najmä meritom veci. K samotnému nepriznaniu oslobodenia od poplatkovej

7

povinnosti za podané odvolanie uviedol, ţe uznesenie povaţuje za nesprávne, v rozpore

s ust.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie

v rozsahu podľa , bez nariadenia pojednávania podľa

a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je moţné vyhovieť.

Z ustanovenia vyplýva, ţe pre posúdenie dôvodnosti ţiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov sú rozhodujúce pomery účastníka, ktoré je účastník

povinný preukázať vierohodným spôsobom. Ďalej je dôleţitá výška súdneho poplatku

a povaha spoplatňovaného úkonu i veci samej.

Zákon nevysvetľuje bliţšie obsah pojmu "pomery účastníka", bezpochyby však musí

ísť o pomery majetkové ( a ak je ţiadateľom fyzická osoba, tak aj rodinné, sociálne

a zdravotné ) ţiadateľa, majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej či prechodnej

povahy a odôvodňujú záver, ţe ako poplatník celkom, či z časti ( v prípade ţiadosti o

čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov ) nemôţe splniť poplatkovú povinnosť alebo

ţe jej splnenie od neho nemôţe spravodlivo ţiadať.

V danom prípade, ak sa chce ţalobca domáhať ochrany svojho práva, s ktorou

bezprostredne súvisí aj zaplatenie súdneho poplatku, ako jedno z kritérií odvolacieho konania,

mal by mať finančné prostriedky určené aj na tento účel, alebo si ich zadováţiť.

Samotná skutočnosť, ţe ţiadateľ o oslobodenie nemá dostatok finančných

prostriedkov ešte neznamená, ţe jeho majetkové pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych

poplatkov. Ďalším dôvodom, ktorý predpokladá ust. na oslobodenie

od poplatkovej povinnosti je, ţe nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie

práva.

Námietke ţalobcu, ţe uţ raz dôkaz o majetkových pomeroch predloţil, je pre toto

konanie irelevantná, lebo uvedené dôkazy slúţili ako podklad pre rozhodovanie o poplatkovej

povinnosti za podaný návrh.

Nesporne účastníkovi, ktorému vznikla poplatková povinnosť, patrí právo poţiadať

o oslobodenie od tejto povinnosti, pritom však musia byť splnené zákonom predpokladané

podmienky. Taktieţ súčasťou takéhoto návrhu majú byť dôkazy, preukazujúce dôvodnosť

ţiadosti o oslobodenie. Ţalobca však k podanej ţiadosti o oslobodenie ţiadne dôkazy

8

nepredloţil, aţ po podanom odvolaní predloţil čestné vyhlásenia o tom, ţe nevlastní ţiadne

majetkové hodnoty ako sú cenné papiere, dlhopisy, ani hnuteľný ani nehnuteľný majetok,

nemá ţiadne príjmy z iných zdrojov /nájomné, dary, pracovné záväzky/, ţe na účte v Českej

sporiteľni mal k 23. 08. 2010 zostatok 8 428,32 Kč a nesplatený úver 55 910,70 Kč.

Predloţil potvrdenie o tom, ţe je zamestnaný a výšku priemernej mzdy k 27. 08. 2010

/ 21 973 Kč /. Odvolací súd tieto dôkazy preskúmal a následne vyhodnotil, ţe neboli

splnené predpoklady pre oslobodenie od poplatkovej povinnosti za podané odvolanie,

teda ani ustanovenie advokáta ex offo, tak ako vyslovil súd prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené uznesenie súdu prvého

stupňa podľa , ako vecne správne potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 29. novembra 2011

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková