Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
7f6/434896.68b926.pdf
PDF · 117.11 KB
No categories available
3Obo/148/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Obo 134/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: D. T., súkromný
podnikateľ, IČO: X., P., prechodne U., B., Č., proti ţalovanému: V., a. s., M., IČO: X., zast.
advokátskou kanceláriou Č., s. r. o., K. a vedľajšími účastníkmi na strane ţalovaného 1/ M.,
Š., 2/ F., T., IČO: X. a 3/ S., a. s., C., IČO: X., zastúpení advokátom JUDr. A. B.,
advokátom, J., o 1 659 659,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1. apríla 2010, č. k. 28 Cb 2/2002-835
a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02. augusta 2010, č. k. 28 Cb 2/02-864,
jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
1/ Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a ţalovanému
a vedľajším účastníkom na strane ţalovaného priznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe ţalobca si uplatnil právo
na zaplatenie 50 miliónov Sk titulom náhrady za poškodenie obchodného mena. Ţalobu
odôvodnil tým, ţe rozsudkom Okresného súdu Košice I z 27. 03. 2000 / 27 Cb 1030/97 /
v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 02. 02. 2001 / 1 Cob 125/00 /,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01. 03. 2001 bola ţalovaný zaviazaný zaplatiť ţalobcovi
náhradu škody – ušlý zisk vo výške 364 536,62 Sk s 20 % úrokom z omeškania, čím bola
preukázaná zodpovednosť ţalovaného za porušenie zákonnej povinnosti vyplývajúcej
z uzavretej zmluvy o beţnom účte. Ţalobca si zároveň uplatnil aj nárok na skutočnú škodu
60 000 ATS, 8 840 USD a 4 738,80 Sk. Konaním ţalovaného došlo k poškodeniu
jeho obchodného mena, ako podnikateľa a došlo k tomu, ţe viacerí jeho obchodní partneri
s ním neuzavreli obchodné zmluvy. Obchodní partneri ţalobcovi vyúčtovali penále a zmluvné
pokuty za nedodrţanie obchodných zmlúv, ktoré vyšpecifikoval a zároveň bol poškodený
aj ako súkromná osoba tým, ţe z dôvodu neplatenia účtov mu bola odpojená telefónna linka,
elektromer pre neplatenie elektriny a za neplatenie nájmu a poplatkov spojených s uţívaním
bytu, bol nútený byt predať na splatenie aspoň časti dlhu a nebol schopný platiť ani výţivné
na deti.
Ţalovaný vo vyjadrení k ţalobe uviedol, ţe vo veci 1 Cob 125/00 prebieha dovolacie
konanie a napriek tomu ţalobca podal ďalšiu ţalobu o náhradu škody. Uviedol, ţe zo ţaloby
nie je zrejmé, akým titulom ţiada sumu 50 miliónov Sk. Ţaloba o priznanie finančnej náhrady
za poškodenie obchodného mena postráda akékoľvek právne a logické zdôvodnenie
a povaţuje ju za nedôvodnú. Ţalovaný, ani ţiadna jeho organizačná zloţka nepouţívala
neoprávnene jeho obchodné meno, ani nikdy nevystupovala voči ţalobcovi ako súťaţiteľovi.
Ďalej uviedol, ţe nie ţalovaný poškodzuje obchodné meno ţalobcu, ale naopak ţalobca
poškodzuje dobrú povesť ţalovaného, v dôsledku čoho ţalovaný podal dňa 15.8.2001 ţalobu
vo veci ochrany dobrej povesti / vedená pod č. 27 C 753/01 /.
Ţalobca podaním zo dňa 2. novembra 2009 doplnil svoju ţalobu a navrhol úpravu
petitu ţaloby tak, ako to vyplýva z jeho písomného podania.
Podaním zo dňa 6. septembra 2005 oznámili vedľajší účastníci podľa § 93
ods. 3 O. s. p. vstup do konania na strane ţalovaného.
Zástupca ţalovaného k spresnenému petitu uviedol, ţe z jeho strany sa voči ţalobcovi
nevyskytli ţiadne pochybenia, ktoré by oprávňovali ţalobcu na podanie predmetnej ţaloby.
S týmto vyjadrením sa stotoţnili i vedľajší účastníci.
Súd z predloţených dôkazov a na základe vykonaného dokazovania zistil,
ţe predmetom sporu je nárok ţalobcu na ospravedlnenie ţalovaného za články v periodiku
Večer, denníku Pravda a periodiku Korzár spolu s náhradou nemajetkovej ujmy v sume
1 659 695,90 eur podľa úpravy petitu v podaní zo dňa 02. 11. 2009.
Ţalobca svoj nárok na náhradu za poškodenie obchodného mena vo výške
50 miliónov Sk odôvodnil rozsudkom Okresného súdu Košice 1 zo dňa 27. 03. 2000
/27 Cb 1030/97 /, ktorým bol ţalovaný zaviazaný nahradiť ţalobcovi škodu – ušlý zisk
v sume 364 536,62 Sk spolu s úrokom z omeškania. Ţalobca vo svojom rozsiahlom
písomnom podaní a dokladmi doloţenými do spisu nepreukázal, ţe by mu vznikla škoda
konaním ţalovaného podľa § 373 a nasl. Obch. zák., na základe ktorej by mu prináleţalo
právo na uplatnenú nemajetkovú ujmu. Ţiadnym spôsobom ţalobca nezdôvodnil nárok
na náhradu za poškodenie obchodného mena. V rozsiahlych písomných podaniach ţalobca
uviedol niekoľko podnikateľských aktivít, ktoré neboli zrealizované podľa jeho zámeru,
pričom nepreukázal porušenie povinnosti zo strany ţalovaného, ktoré by mu spôsobili
následné škody v podnikateľskej činnosti. Odstúpenie od zmluvy je právom ktorejkoľvek
zo zmluvných strán, do ktorých ţalovaný, ktorý nebol zmluvnou stranou kontraktov, nemohol
zasiahnuť, ani nezasahoval.
V časti rozšírenej ţaloby o ospravedlnenie v periodikách a denníku Pravda, súd ţalobu
zamietol z dôvodu vznesenej námietky ţalovaného a vedľajších účastníkov v zmysle
§ 397 Obch. zák.
Na základe uvedeného súd ţalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa
Ţalobca podal proti rozsudku odvolanie podaním zo dňa 2. júna 2010 podľa § 201
a § 204 O. s. p v spojení s § 205 ods. 2 O. s. p. z dôvodu, ţe v konaní došlo k vadám podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/.
V odôvodnení odvolania uviedol, ţe súd konal s vedľajšími účastníkmi bez toho,
aby rozhodol o námietke zo dňa 27. septembra 2009 podanej odvolateľom, čím porušil
ustanovenie § 93 ods. 3 O. s. p. a v tom vidí odňatie moţnosti účastníka konať pred súdom.
Ďalej namietal, ţe odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nespĺňa zákonné kritériá
vymedzené v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a v tejto súvislosti poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd
/ II.ÚS 9/00, I.ÚS 35/01, IV.ÚS 156/03 a pod. /. Súd prvého stupňa konštatoval, ţe ţalobca
v rozsiahlom podaní a predloţenými dokladmi nepreukázal, ţe by mu vznikla škoda podľa
§ 373 a nasl. Obch. zák., na základe ktorej by mu náleţalo právo na nemajetkovú ujmu.
Toto odvolateľ povaţuje za nepochopiteľné, pretoţe ust. § 373 Obch. zák. neupravuje
nemajetkovú ujmu, titulom ktorej si ţalobu uplatnil, poukázal na to, ţe nepreukazoval škodu
spôsobenú ţalovaným podľa § 373 Obch. zák., ale si uplatňoval zaplatenie nemajetkovej
ujmy so zreteľom na zásah ţalovaného do jeho dobrej povesti, cti, dôstojnosti, obchodného
mena a nepochybne i do súkromného ţivota. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 11 a nasl.
Obč. zák.
Ďalej poukázal na to, ţe súd prvého stupňa v rozhodnutí odkázal na rozsudok
27 Cb 1030/97 zo záverov ktorého vychádzal, pričom nie je zrejmé, z ktorého podania
ţalobcu súd tento záver vyvodil.
V podaní zo dňa 6. marca 2007 svoj návrh doplnil tak, ţe konaním ţalovaného došlo
k poškodeniu jeho povesti ako podnikateľa, čím mu bola spôsobená ujma na cti.
K námietke premlčania poukázal na ust. § 100 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého
sa premlčujú všetky práva, okrem vlastníckeho a súd pochybil, keď premlčanie posudzoval
podľa § 397 Obch. zák. Tvrdí, ţe osobnostné práva sú nepremlčateľné. Navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe napadnutý rozsudok povaţuje za vecne
správny, pretoţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti ţalovanej
sumy.
Ďalej vo vyjadrení uviedol, ţe ţalobou si ţalobca uplatnil zaplatenie sumy
50 miliónov Sk titulom nemajetkovej ujmy vzniknutej neoprávnenými zásahmi ţalovaného
do ţalobcovho obchodného mena resp. povesti podnikateľa, avšak na strane 6 odvolania
ţalobca súdu vytýka nesprávne posúdenie nároku podľa § 373 Obch. zák., pretoţe mal nárok
posudzovať podľa § 11 a § 13 Obč. zák. Ţalovaný k tomuto uviedol, ţe ak mal súd nárok
posudzovať podľa § 11 a § 13 Obč. zák., potom sa mal domáhať ochrany osobnosti
a občianskej cti ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Ďalej poukázal na to, ţe ţalobca si uplatnil
voči ţalovanému finančnú náhradu za poškodenie obchodného mena, ale nepreukázal
porušenie povinnosti zo strany ţalovaného. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať
trovy odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok
v rozsahu podľa § 212 ods. 1, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil,
ţe je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku.
Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je vecná správnosť napadnutého rozsudku.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zistil,
ţe v konaní i rozhodnutí súdu prvého stupňa došlo k procesným vadám, ktoré vytýka
odvolateľ.
Nesporne je pochybením súdu, keď po oznámení vstupu vedľajších účastníkov
do konania na strane ţalovaného a následne vznesenej námietke ţalobcu / na l. č. 420 /
proti ich vstupu do konania, o návrhu ţalobcu na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajších
účastníkov nerozhodol.
Súd prvého stupňa sa v rozsudku taktieţ dostatočne nevysporiadal s predmetom
konania, teda s nárokom, ktorý si ţalobca uplatnil. Rozsudok v prevaţnej časti obsahuje
len podania účastníkov a odôvodnenie výroku rozsudku je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.
Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia je právo na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia tak, ako to predpokladá ust. § 157 ods. 2 O. s. p. V súlade s uvedeným
ustanovením je povinnosťou súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých svoje rozhodnutie zaloţil, ktoré sa musia týkať tak skutkovej ako i právnej stránky
rozhodnutia.
Ţiada sa dodať, ţe súd prvého stupňa rozhodol bez toho, aby právne relevantným
spôsobom v rozhodnutí vyjadril dôvody vysloveného právneho názoru a taktieţ sa dostatočne
nevysporiadal ani s predmetom ţaloby, teda čo ţalobca ţiada a akým titulom.
Podľa názoru odvolacieho súdu došlo pri rozhodovaní k procesným vadám konania,
ktoré majú za následok vyslovenie, ţe odvolanie je dôvodné.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa kaţdý môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom základné právo na súdnu ochranu
neznamená právo na úspech v konaní pred súdom / II.ÚS 4/94, I.ÚS 40/95 /. K porušeniu
ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu resp. na spravodlivý proces by podľa
dohovoru mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, keby tento fakticky
odňal moţnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde
/ II.ÚS 8/2001 /, ale aj tým, ţe súd rozhodol arbitrárne, bez náleţitého odôvodnenia svojho
rozhodnutia, alebo ak by sa pri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil
od znenia príslušných ustanovení, ţe by zásadne poprel ich účel a význam.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené skutočnosti napadnutý
rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne i o trovách konania.
2/ Krajský súd napadnutým uznesením ţalobcovi nepriznal oslobodenie od povinnosti
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie a neustanovil advokáta.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, ţe ţalobca poţiadal o oslobodenie od súdneho
poplatku za odvolanie a o pridelenie právneho zástupcu ex offo z dôvodu, ţe nevlastní ţiadny
hnuteľný a nehnuteľný majetok, pričom sumy, ktoré mu boli priznané ako náhrady škôd
pouţil na zaplatenie zmluvných pokút bývalým obchodným partnerom a na zaplatenie
advokátskych poplatkov. K tvrdeniu, ţe nevlastní ţiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok
nepredloţil ţiadne čestné vyhlásenie.
K predchádzajúcej ţiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku zo dňa 04. 04. 2006
doloţil doklad o potvrdení čistého príjmu zamestnanca za mesiace september aţ december
2005 v sume 66 472 Kč a za mesiace január aţ február 2006 v sume 32 445 Kč. K ţiadosti
o oslobodenie súdneho poplatku za odvolanie nepredloţil ţiadne doklady o príjmoch.
Súd ţiadosť o oslobodenie od poplatkovej povinnosti posudzoval podľa § 138
ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal, ţe by jeho majetkové a sociálne
pomery boli výrazne horšie ako štandardné. Súd oslobodenie nepriznal a podľa
§ 30 O. s. p. nezistil splnenie predpokladov na ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
Ţalobca podal proti uzneseniu odvolanie, v ktorom uviedol, ţe nebol súdom vyzvaný
na preukázanie jeho majetkových pomerov. Poukázal, ţe uţ raz poslal čestné prehlásenie
o jeho majetkových pomeroch.
Ďalej v odvolaní proti uzneseniu podrobne popisuje postup súdu v rámci
prvostupňového konania v súvislosti s poplatkovou povinnosťou za podaný návrh
a zaoberá sa najmä meritom veci. K samotnému nepriznaniu oslobodenia od poplatkovej
povinnosti za podané odvolanie uviedol, ţe uznesenie povaţuje za nesprávne, v rozpore
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie
v rozsahu podľa § 212 ods. 1, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je moţné vyhovieť.
Z ustanovenia § 138 O. s. p. vyplýva, ţe pre posúdenie dôvodnosti ţiadosti
o oslobodenie od súdnych poplatkov sú rozhodujúce pomery účastníka, ktoré je účastník
povinný preukázať vierohodným spôsobom. Ďalej je dôleţitá výška súdneho poplatku
a povaha spoplatňovaného úkonu i veci samej.
Zákon nevysvetľuje bliţšie obsah pojmu "pomery účastníka", bezpochyby však musí
ísť o pomery majetkové ( a ak je ţiadateľom fyzická osoba, tak aj rodinné, sociálne
a zdravotné ) ţiadateľa, majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej či prechodnej
povahy a odôvodňujú záver, ţe ako poplatník celkom, či z časti ( v prípade ţiadosti o
čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov ) nemôţe splniť poplatkovú povinnosť alebo
ţe jej splnenie od neho nemôţe spravodlivo ţiadať.
V danom prípade, ak sa chce ţalobca domáhať ochrany svojho práva, s ktorou
bezprostredne súvisí aj zaplatenie súdneho poplatku, ako jedno z kritérií odvolacieho konania,
mal by mať finančné prostriedky určené aj na tento účel, alebo si ich zadováţiť.
Samotná skutočnosť, ţe ţiadateľ o oslobodenie nemá dostatok finančných
prostriedkov ešte neznamená, ţe jeho majetkové pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych
poplatkov. Ďalším dôvodom, ktorý predpokladá ust. § 138 O. s. p. na oslobodenie
od poplatkovej povinnosti je, ţe nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie
práva.
Námietke ţalobcu, ţe uţ raz dôkaz o majetkových pomeroch predloţil, je pre toto
konanie irelevantná, lebo uvedené dôkazy slúţili ako podklad pre rozhodovanie o poplatkovej
povinnosti za podaný návrh.
Nesporne účastníkovi, ktorému vznikla poplatková povinnosť, patrí právo poţiadať
o oslobodenie od tejto povinnosti, pritom však musia byť splnené zákonom predpokladané
podmienky. Taktieţ súčasťou takéhoto návrhu majú byť dôkazy, preukazujúce dôvodnosť
ţiadosti o oslobodenie. Ţalobca však k podanej ţiadosti o oslobodenie ţiadne dôkazy
nepredloţil, aţ po podanom odvolaní predloţil čestné vyhlásenia o tom, ţe nevlastní ţiadne
majetkové hodnoty ako sú cenné papiere, dlhopisy, ani hnuteľný ani nehnuteľný majetok,
nemá ţiadne príjmy z iných zdrojov /nájomné, dary, pracovné záväzky/, ţe na účte v Českej
sporiteľni mal k 23. 08. 2010 zostatok 8 428,32 Kč a nesplatený úver 55 910,70 Kč.
Predloţil potvrdenie o tom, ţe je zamestnaný a výšku priemernej mzdy k 27. 08. 2010
/ 21 973 Kč /. Odvolací súd tieto dôkazy preskúmal a následne vyhodnotil, ţe neboli
splnené predpoklady pre oslobodenie od poplatkovej povinnosti za podané odvolanie,
teda ani ustanovenie advokáta ex offo, tak ako vyslovil súd prvého stupňa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 29. novembra 2011
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková