Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 263/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny

Mochnáčovej v konaní o sťažnosti D. T., zastúpeného advokátom JUDr. Richardom

Kovalčíkom, Rázusova 1, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo D. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. D. T. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. D. T. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 340,90 € (slovom

tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov), ktorú j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Richarda Kovalčíka, Rázusova 1,

Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 21. mája 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť D. T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ je od 10. decembra 2001 účastníkom konania pred krajským súdom

o zaplatenie 1 659 659,90 € s prísl. (žalobcom). V priebehu konania podal na postup

krajského súdu sťažnosti na prieťahy aj na ústavnom súde, pričom v oboch prípadoch

(v roku 2004 a 2009) nebol úspešný.

3. V roku 2011 uzatvorila vláda Slovenskej republiky so sťažovateľom zmier,

v dôsledku čoho došlo 20. septembra 2011 k vyčiarknutiu sťažnosti, ktorú sťažovateľ podal

na Európsky súd pre ľudské práva v roku 2009, čím uznala, že v konaní došlo k zásahu

do základných práv sťažovateľa.

4. Aj napriek už uvedenej skutočnosti prieťahy v predmetnom konaní podľa

sťažovateľa naďalej trvajú a vec nie je do dnešného dňa právoplatne ukončená, hoci od nej

uplynulo už vyše 2,5 roka.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal

tento nález:

„I. Základné právo sťažovateľa podľa veta prvá ... a podľa

ods. 1 Dohovoru... neefektívnym postupom Krajského súdu Bratislava v konaní sp. zn.

porušené bolo.

II. Ústavný súd prikazuje Krajskému súdu..., aby v konaní sp. zn.

bezodkladne konal.

III. Sťažovateľovi priznáva... finančné zadosťučinenie v sume 7.000,- €, ktoré mu je

Krajský súd... povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Krajský súd... je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania do troch dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním z 24. júna 2014 písomne

vyjadril okresný súd (sp. zn. Spr. 3313/14). Vo vyjadrení sa okrem iného uvádza:

«... žalobca... - sťažovateľ, si uplatnil právo na zaplatenie 50 miliónov Sk voči VÚB

a. s. Bratislava žalobou podanou dňa 09. 01. 2002. Žalobca uviedol adresu bydliska...

Svojím zastupovaním poveril JUDr. R. Staška, advokáta.

Žalobca bol vyzvaný dňa 07. 02. 2002 na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu.

Výzva sa vrátila tunajšiemu súdu s tým, že adresát je neznámy. Ďalšia výzva na zaplatenie

súdneho poplatku zo dňa 11. 09. 2002 sa vrátila s rovnakým oznámením - adresát neznámy.

Krajský súd... zisťoval pobyt žalobcu a dňa 28. 11. 2002 mu bolo prostredníctvom

Registra obyvateľov SR oznámené, že adresa bydliska, ako je uvedené v predchádzajúcom

texte, je trvalým pobytom žalobcu.

Uznesením č. k. -149 zo dňa 23. 10. 2003 tunajší súd zastavil konanie

pre nezaplatenie súdneho poplatku...

Podaním zo dňa 16. 03. 2005 žalobca podal žiadosť o oslobodenie od zaplatenia

súdneho poplatku a ustanovenie právneho zástupcu „ex offo“.

Dňa 06. 09. 2005 došlo do súdneho spisu sp. zn. oznámenie o vstupe

vedľajších účastníkov do konania.

Najvyšší súd SR uznesením č. k. -293 zo dňa 19. 12. 2005 zrušil

uznesenie Krajského súdu... č. k. -149 zo dňa 23. 10. 2003 o zastavení

konania...

Tunajší súd uznesením č. k. -369 zo dňa 28. 02. 2007 nepriznal

žalobcovi oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. Najvyšší súd SR uznesením č. k.

-386 zo dňa 27. 09. 2007 potvrdil uznesenie Krajského súdu... č. k.

-369 zo dňa 28. 02. 2007. Súd následne opätovne doručoval žalobcovi výzvu

zo dňa 15. 10. 2007 na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu. Výzva bola žalobcovi

doručená dňa 14. 11. 2007.

... v priebehu konania došlo k niekoľkým zmenám v zložení členov senátu 28 Cb,

podľa rozvrhu práce...

Tunajší súd uznesením č. k. -395 zo dňa 25. 04. 2008 rozhodol o

zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, v zmysle výzvy zo dňa 15. 10. 2007.

Najvyšší súd SR uznesením č. k. -398 zo dňa 30. 06. 2008 zrušil uznesenie

Krajského súdu v Bratislave č. k. -395 zo dňa 25. 04. 2008 s tým, že úlohou

súdu prvého stupňa bude postupovať podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k.

-293 zo dňa 19. 12. 2005 - preukázať doručenkou, že výzva na zaplatenie

súdneho poplatku bola žalobcovi riadne doručená.

Dňa 19. 09. 2008 vytýčil tunajší súd termín pojednávania na deň 29. 01. 2009.

Následne uznesením č. k. -407 zo dňa 20. 11. 2008 rozhodol o nepriznaní

oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.

Termín pojednávania vytýčený na deň 29. 01. 2009 bol z dôvodu odvolania žalobcu

voči uzneseniu č. k. -407 zo dňa 20. 11. 2008 zrušený. Najvyšší súd SR

uznesením č. k. zo dňa 29. 01. 2009 napadnuté uznesenie č. k. 28 Cb 2/2002-

407 zo dňa 20. 11. 2008 zrušil...

... v mesiaci február 2009 nebol vytýčený termín pojednávania... (pre plánovanú

operáciu predsedníčky senátu v marci 2009, pozn.).

Termín pojednávania bol vytýčený až po ukončení práceneschopnosti predsedníčky

senátu 28 Cb Krajského súdu v Bratislave, konkrétne dňa 26. 06. 2009, a to až na november

2009, čo spôsobilo množstvo vecí v súdnom oddelení.

Žalobca podaním zo dňa 02. 11. 2009 rozšíril žalobu o ďalších 12 samostatných

petitov, čo bolo dôvodom na odročenie pojednávania vytýčeného na deň 12. 11. 2009.

Za rozšírenie žaloby bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku výzvou zo dňa

18.11.2009.

Tunajší súd rozsudkom č. k. -835 zo dňa 01. 04. 2010 žalobu zamietol.

Uznesením č. k. -864 zo dňa 02. 08. 2010 zamietol súd žiadosť žalobcu

zo dňa 07. 07. 2010 o oslobodenie od súdneho poplatku a pridelenie právneho zástupcu

„ex offo“. Najvyšší súd SR uznesením č. k. -890 asp. zn.

zo dňa 29. 11. 2011 rozsudok č. k. -835 zo dňa 01. 04. 2010 zrušil a uznesenie

č. k. -864 zo dňa 02. 08. 2010 potvrdil.

Žalobca podal dovolanie zo dňa 07. 07. 2010, čo bolo dôvodom zrušenia termínu

pojednávania vytýčeného na deň 29. 02. 2012.

Najvyšší súd SR uznesením č. k. -922 zo dňa 31. 05. 2012 odmietol

dovolanie žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní dňa 26. 09. 2012 ospravedlnil

z dôvodu práceneschopnosti. Obdobne svoju neúčasť žalobca ospravedlnil aj

z pojednávania vytýčeného tunajším súdom na deň 24. 10. 2012. Súd listom zo dňa 23. 10.

2012 požiadal žalobcu, aby súdu oznámil, kedy dôjde k ukončeniu jeho práceneschopnosti,

aby bolo možné nariadiť súdne pojednávanie. Na základe jeho reakcie /č. 1. 960/ tunajší

súd vytýčil termín pojednávania na deň 27. 02. 2013.

Na tomto pojednávaní pripustil Krajský súd... zmenu žaloby podľa podania zo dňa

02. 11. 2009 a zároveň pripustil do konania na strane žalovaného vedľajších účastníkov MF

SR, FNM SR a Slovenská konsolidačná a. s., Bratislava.

Voči uzneseniu o pripustení do konania vedľajších účastníkov podal žalobca

odvolanie bez uvedenia dôvodu...

Najvyšší súd SR uznesením č. k. -1009 zo dňa 27. 11. 2013 zrušil

uznesenie tunajšieho súdu č. k. -982 zo dňa 27. 02. 2013. Tunajší súd v zmysle

uznesenia Najvyššieho súdu SR -1009 zo dňa 27. 11. 2013 rozhodol

uznesením č. k. -1033 zo dňa 04. 03. 2014 o pripustení do konania vedľajších

účastníkov, ako je uvedené vyššie. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie. Vec

bola predložená dňa 15. 04. 2014 odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu.

Vychádzajúc z chronológie veci... Krajský súd... konal vo veci sp. zn.

plynulo, nespôsobil prieťahy v konaní...

... žalobca podal žalobu dňa 09. 01. 2002, pričom výzva súdu zo dňa 07. 02. 2002 sa

súdu vrátila s tým, že adresát je neznámy. Sťažovateľ spôsobil prieťahy v konaní tým, že si

on osobne, ani jeho právny zástupca uvedený v žalobe, nepreberal zásielky. Dokonca

poštovým doručovateľom bol označený ako neznámy na adrese ním samotným určenej

a podľa informácii z Registra obyvateľov SR aj na jeho trvalom bydlisku. Advokát žalobcu

až dňa 13. 11. 2002 oznámil zmenu adresy žalobcu vrátane sídla jeho kancelárie.

Neoznámením zmeny adresy poštovému doručovateľovi sťažovateľ spôsobil sám prieťahy

v konaní sp. zn. približne 10 mesiacov.

Krajský súd... uznesením č. k. -149 zo dňa 23. 10. 2003 zastavil

konanie. Najvyšší súd SR o odvolaní proti tomuto uzneseniu rozhodol uznesením č. k.

-293 dňa 19. 12. 2005. Čas rozhodovania o odvolaní (približne 2 roky)

nemohol tunajší súd nijakým spôsobom ovplyvniť.

Krajský súd... uznesením č. k. -369 zo dňa 28. 02. 2007 nepriznal

žalobcovi oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku, o čom po 7 mesiacoch rozhodol NS

SR uznesením č. k. -386 zo dňa 27. 09. 2007.

V roku 2008 Krajský súd... uznesením č. k. -395 zo dňa 25. 04. 2008

zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku a ďalším uznesením č. k. 28 Cb 2/2002-

407 zo dňa 20. 11. 2008 rozhodol o nepriznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.

Proti týmto uzneseniam sa sťažovateľ odvolal; veci boli po 4 mesiacoch na Najvyššom súde

SR rozhodnuté, a to uznesením č. k. -398 zo dňa 30. 06. 2008 a uznesením

č. k. zo dňa 29. 01. 2009.

Od februára 2009 bola vec na Krajskom súde... bez toho, aby bol vytýčený termín

pojednávania z dôvodu už uvedenej plánovanej operácie predsedníčky senátu v mesiaci

marec 2009. Po skončení práceneschopnosti koncom júna 2009 bol vytýčený termín

pojednávania na prvý možný voľný dátum t. j. 12. 11. 2009, tzn., že z dôvodu

práceneschopnosti predsedníčky senátu došlo k vytýčenie termínu pojednávania

po 4 mesiacoch.

Proti rozsudku Krajského súdu... č. k. -835 zo dňa 01. 04. 2010 podal

sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3 Obo 134/2010-

890 a sp. zn. 29. 11. 2011, t. j. po viac ako 1,5 roku.

Sťažovateľ podal dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.

-864 zo dňa 02. 08. 2010 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR č. k.

-890 a sp. zn. zo dňa 29. 11. 2011, o čom rozhodol

uznesením č. k. -922 dňa 31. 05. 2012 dovolací súd tak, že dovolanie

žalobcu odmietol. Dovolacie konanie prebiehalo 6 mesiacov.

Sťažovateľ z dôvodu svojej práceneschopnosti ospravedlnil neúčasť na pojednávaní

dňa 26. 09. 2012 a ako už bolo uvedené v predchádzajúcej chronológii procesných úkonov,

na základe jeho zdravotného stavu bol vytýčený termín pojednávania až na deň 27. 02.

2013. Tzn., že zdravotný dôvod sťažovateľa spôsobil „nekonanie súdu“ počas 6 mesiacov.

Sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu tunajšieho súdu č. k. -982 zo dňa

27. 02. 2013, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením č. k. -1009 zo dňa

27. 11. 2013, t. j. po 9 mesiacoch. Vec je t. č. na Najvyššom súde SR z dôvodu odvolania

žalobcu, sťažovateľa, a to proti uzneseniu tunajšieho súdu č. k. -1033 zo dňa

04.03.2014.

... s prihliadnutím na čas práceneschopnosti (predsedníčky senátu, pozn.)

a sťažovateľa cca 1 rok, vec bola z dôvodu odvolania sa žalobcu proti rozhodnutiam

Krajského súdu... na Najvyššom súde SR viac ako 6 rokov, čo je doba, ktorú Krajský súd...

nemohol ovplyvniť...

... vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. -835 zo dňa 01. 04. 2010.

Krajský súd... je rozhodnutím odvolacieho súdu viazaný a neprináleží mu hodnotiť

odôvodnenia odvolacieho súdu...

V žiadnom prípade v zmysle vyššie uvedených skutočností, vo veci vedenej

na Krajskom súde... pod sp. zn. , nemožno hovoriť o neefektívnom postupe

tohto označeného súdu, a ani o porušení práv sťažovateľa.»

Procesné úkony uvedené vo vyjadrení okresného súdu sa zhodujú so zisteniami

ústavného súdu zo súdneho spisu, ktorý mu bol predložený na nahliadnutie 30. júna 2014,

a preto ich ústavný súd považuje za preukázané.

Právny zástupca sťažovateľa k tomuto vyjadreniu okresného súdu v stanovenej lehote

nezaujal stanovisko.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

III.

7. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo

slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže

svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1

boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (, , ).

10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto

zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto

povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej len „OSP“),

ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z až 4 , podľa

ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať

nové pojednávanie.

11. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo zaručené v dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu ().

V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

11.1 Predmetom posudzovaného konania pred krajským súdom je žaloba o náhradu

škody z titulu poškodenia obchodného mena. Keďže krajský súd v doterajšom priebehu

konania nevykonal žiadne relevantné dokazovanie, nemožno v tomto prípade hovoriť zatiaľ

ani o prípadnej skutkovej alebo právnej zložitosti veci, ktorá by mohla byť príčinou

predĺženia predmetného konania.

11.2 Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd tiež zistil okolnosti, na základe ktorých sťažovateľ čiastočne participoval

na predĺžení doterajšej dĺžky konania pred krajským súdom, ako to uviedol vo svojom

vyjadrení krajský súd, ale na druhej strane možno konštatovať, že tieto skutočnosti

(neoznámenie adresy sťažovateľa, resp. nepreberanie zásielok ešte v roku 2002 a takisto

jeho neúčasť na pojednávaniach pre práceneschopnosť 26. septembra 2012, 24. októbra

2012, keď sa sťažovateľ riadne ospravedlnil), nemalo podľa názoru ústavného súdu zásadný

vplyv na celkovú dĺžku tohto konania. Sťažovateľ bol aktívny a počas celého konania bol

zastúpený advokátmi, čiže sporu pripisoval veľký význam a tiež podal aj sťažnosti

na prieťahy predsedovi krajského súdu.

11.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v predmetnej veci,

a to či došlo k zbytočným prieťahom v konaní, ale na druhej strane konanie posudzoval ako

celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania

pre jeho účastníkov. Pokiaľ ide o postup krajského súdu, ústavný súd sa priklonil k názoru

sťažovateľa, že konanie počas 12 rokov nebolo efektívne. Ako príklady možno uviesť, že

prvé pojednávanie sa malo konať až 29. januára 2009 (po siedmich rokoch), ale i to sa

neuskutočnilo, pretože termín bol zrušený. Obdobne ani na ďalších pojednávaniach

nariadených 12. novembra 2009, ktoré odročil na dobu neurčitú s tým, „že vo veci nariadi

pojednávania po úhrade súdneho poplatku“ (č. l. 651), resp. 1. apríla 2010, krajský súd

(sudca) nepostupoval podľa , aby sa na nich zabezpečilo splnenie účelu

pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Takisto najvyšší súd uznesením sp. zn. a sp. zn.

z 29. novembra 2011 zrušil rozsudok krajského súdu z 1. apríla 2010, pretože jeho

odôvodnenie „je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov“ a tiež aj rozhodnutia krajského

súdu (o zastavení konania, o pristúpení vedľajšieho účastníka). Nesústredenosť krajského

súdu sa prejavila tiež v tom, že o návrhu sťažovateľa na zmenu žalobného petitu a pristúpení

vedľajších účastníkov z 2. novembra 2009 rozhodol až 27. februára 2013, teda viac ako

po 3 rokoch.

Hoci je pravdou, že uvedená dĺžka konania bola ovplyvnená aj v dôsledku podaných

opravných prostriedkov zo strany sťažovateľa (vec sa nachádzala takmer 6 rokov aj

na odvolacom či dovolacom súde), tieto príklady neefektívnej činnosti a nesústredenej práce

krajského súdu viedli ústavný súd k tomu, že neakceptoval vyjadrenie krajského súdu, že

sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)

môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, a to vtedy, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (obdobie napr. , ).

12. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

13. Ústavný súd zároveň prikázal krajskému súdu podľa a podľa

konať vo veci vedenej pod sp. zn.

bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.

Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2

výroku tohto rozhodnutia.

14. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde). Sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € z dôvodov

uvedených v sťažnosti. Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na jej predmet a význam

pre účastníka konania) ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(čl. 6 ods. 1 dohovoru) nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € podľa

citovaného ustanovenia tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3 (zobral však do úvahy aj to, že sťažovateľ bol už za prieťahy v tomto

konaní odškodnený vládou Slovenskej republiky v roku 2011 v sume 5 300 €).

15. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie

nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

16. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi, ktorý

bol vo veci namietaných porušení svojich práv úspešný, vznikli trovy konania z dôvodu

jeho právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal dva úkony právnych služieb v roku

2014, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti. Odmena za jeden

úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového

základu. Za jeden právny úkon vykonaný v roku 2014 prináleží odmena z výpočtového

základu, ktorý je 804 €, t. j. 134 €, a režijný paušál 8,04 €, teda spolu 142,04 €. Odmena

advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 2 úkony právnych

služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje sumu spolu 284,08 €. Keďže advokát je platcom

DPH, trovy konania sťažovateľovi boli priznané v tej sume, ktorú uplatnil v podaní

doručenom ústavnému súdu 30. mája 2014, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto

rozhodnutia.

17. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na

účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom

súde).

18. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Košice 10. septembra 2014