Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 484/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., akciová spoločnosť, B., zastúpenej

advokátkou JUDr. E. B., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Žilina v reštrukturalizačnom konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 20. júla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti A., akciová spoločnosť, o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta

2012 doručená sťažnosť spoločnosti A., akciová spoločnosť (ďalej len „sťažovateľka“,

v citovanom texte aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenia svojho základného práva na

súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 , ako aj práva pokojne užívať svoj majetok podľa Dodatkového protokolu

k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“, v citovanom texte aj „porušovateľ“) v reštrukturalizačnom konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 20. júla 2012.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že „Porušovateľ uznesením sp. zn. zo dňa 17. 05.

2012 (zverejnené v O. dňa 23. 05. 2012) povolil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi

P. a. s., so sídlom S., a zároveň vyzval veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili spôsobom

ustanoveným zákonom svoje pohľadávky. Porušovateľ zároveň ustanovil za správcu

JUDr. M. K.,... D.

Sťažovateľ v zákonnej lehote podal prihlášku svojej pohľadávky vo výške 92.976,45 €

do reštrukturalizačného konania v potrebnom počte rovnopisov porušovateľovi i správcovi.

Následne listom zo dňa 3. 7. 2012 sťažovateľ požiadal správcu o oznámenie, či jeho

prihláška bola zaradená do reštrukturalizačného konania.

Správca listom zo dňa 10. 07. 2012 oznámil sťažovateľovi, že vzhľadom na to, že

prihláška porušovateľa obsahovala nesprávne označenie dlžníka (z názvu dlžníka vypadlo

jedno slovo), neprihliada sa na ňu a nebola zapísaná do zoznamu pohľadávok. Zároveň

správca oznámil, že prihláška bola predložená súdu, aby rozhodol, či sa na prihlášku

prihliada.

Sťažovateľ listom zo dňa 18. 07. 2012 požiadal porušovateľa, aby pri rozhodovaní

o prihláške odstránil tvrdosť zákona, vzhľadom na to, že pri označení dlžníka došlo iba

k chybe v písaní názvu dlžníka (tým, že pri písaní prihlášky z názvu dlžníka vypadlo jedno

slovo), avšak ostatné údaje boli uvedené správne.

Dňa 30. 07. 2012 sťažovateľ obdržal uznesenie porušovateľa sp. zn. -310

zo dňa 20. 07. 2012, ktorým porušovateľ rozhodol tak, že na prihlášku pohľadávky

sťažovateľa sa neprihliada.“

3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„V prvom rade je potrebné uviesť, že je síce pravdou, že na prihláške pohľadávky

sťažovateľ neuviedol úplné obchodné meno úpadcu, avšak sťažovateľ je toho názoru, že sa

jedná len o chybu v písaní, ktorá by nemala byť postihovaná tak prísnou sankciou, ako je

neprihliadnutie na jeho prihlášku...“

Na prihlášku sťažovateľa porušovateľ totiž neprihliadol vzhľadom na to, že podľa

porušovateľa v prihláške nebola uvedená základná náležitosť prihlášky podľa § 122 ods. 1

v spojení s Výklad tohto zákonného ustanovenia

sťažovateľ považuje za mimoriadne tvrdý a ústavne nekonformný. Sťažovateľ je toho

názoru, že takýto výklad odporuje i legislatívnemu účelu zákonodarcu, ktorý podľa

dôvodovej správy k citovanému zákonu mal byť pro-veriteľsky orientovaný. Zároveň takýto

výklad bezdôvodne odopiera sťažovateľovi ako veriteľovi právo na súdnu ochranu ohľadne

prihlášky, ktorá spĺňa všetky formálne i obsahové náležitosti...

V tomto prípade však pohľadávka sťažovateľa nebola sporná, čo do výšky, dôvodu,

právneho základu, a nebolo ani sporné to, že dlžníkom je úpadca, ale výlučne to, že

v prihláške v označení dlžníka - úpadcu vypadlo jedno slovo z názvu spoločnosti. Preto

považuje sťažovateľ rozhodnutie a konanie porušovateľa, (ale i správcu) nielen za

nesprávne, ale aj za protiústavné...“

4. Podľa názoru sťažovateľky „ postupom porušovateľa bolo zasiahnuté do jeho (t. j.

sťažovateľky, pozn.) práva na súdnu ochranu podľa SR a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a to tým, že bolo právo sťažovateľa popreté nesprávnym rozhodnutím

tak porušovateľa, ako aj správcu, a ako účastník konania nemal možnosť proti rozhodnutiu

porušovateľa uplatniť žiadne opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky na ochranu

svojich práv, lebo to zákon nepripúšťa. Sťažovateľ má ďalej za to, že v dôsledku tvrdosti

zákona i nesprávnej interpretácie zákonnej normy bolo závažným spôsobom zasiahnuté do

jeho ústavného práva vlastniť majetok v zmysle SR, ako aj do práva

pokojne užívať svoj majetok v zmysle čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru

o ochrane ľudských práva a slobôd.“.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

«1. Ústavné právo sťažovateľa garantované v , v SR

a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 1

Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. -310 zo dňa 20. 07. 2012 porušené

bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. -310 zo dňa 20. 07. 2012

v prvom výroku, ktorý znie: „Na prihlášku pohľadávky veriteľa A., akciová spoločnosť, so

sídlom B. vo výške 92.976,45 € sa neprihliada“ sa zrušuje a vec sa vracia Okresného súdu

Žilina na ďalšie konanie...»

Sťažovateľka súčasne požiadala o priznanie a náhradu trov konania „vo výške

323,50 €“.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak

namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , , ).

9. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základných práv

podľa a , ako aj práva podľa dohovoru a

dodatkového protokolu uznesením okresného súdu č. k. -310 z 20. júla 2012,

ktorým rozhodol, že na prihlášku jej pohľadávky „vo výške 92.976,45 eur sa neprihliada“.

10. V súvislosti s namietaním porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd zdôrazňuje, že podľa ustáleného právneho

názoru ústavného súdu účelom práva na súdnu a inú právnu ochranu vrátane práva na

spravodlivé konanie je zaručiť každému prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť

všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť (). Základné právo na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu všeobecný súd

nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi

postupy v občianskoprávnom konaní. Takýmto predpisom je ,

v posudzovanej veci aj príslušné ustanovenia o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze“).

11. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (, mutatis mutandis , ,

, ).

12. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

13. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľky

s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym názorom okresného súdu, teda s jeho

interpretáciou a aplikáciou príslušných zákonných ustanovení v jej právnej veci, najmä však

ustanovenia „ v spojení s “ (t. j.

náležitostí prihlášky pohľadávky, pozn.), ktorého výklad považuje sťažovateľka „za

mimoriadne tvrdý a ústavne nekonformný“ (pozri bod 3).

14. Okresný súd namietaným uznesením (ktorým rozhodoval o prihláškach

pohľadávok viacerých veriteľov súčasne) rozhodol, že na prihlásenú pohľadávku

sťažovateľky „vo výške 92.976,45 eur sa neprihliada“ (pozri bod 3). Svoje rozhodnutie

odôvodnil takto:

«Návrhom zo dňa 6. 7. 2012, doručeným súdu dňa 9. 7. 2012, navrhol správca

v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj ako „ZKR“), aby súd rozhodol, či

sa na prihlášky veriteľov uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia sa prihliada.

Správca uviedol, že dôvodom nezapísania pohľadávok veriteľov... dôvodom pre nezapísanie

prihlášky pohľadávky veriteľa A., akciová spoločnosť je nesprávne uvedené obchodné meno

dlžníka v prihláške...

Súd preskúmal pripojené prihlášky dotknutých veriteľov a skonštatoval, že správcove

tvrdenia uvedené v návrhu zodpovedajú skutočnosti.

Súd pri rozhodovaní vychádzal najmä z nasledovných ustanovení právnych

predpisov:

Podľa prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí

obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami

prihlášky sú:

a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa,

b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu,

c) právny dôvod vzniku pohľadávky,

d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,

e) celková suma pohľadávky,

f) podpis.

Podľa pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná

samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho

dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva.

Podľa ustanovenia až 6 a sa použijú primerane. Ak

ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj

zabezpečovacie právo, inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú

pohľadávku.

Podľa § 25 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005

Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o konkurze

a reštrukturalizácii v znení č. (ďalej len „“), vzory tlačív

na podávanie prihlášok a vzory tlačív príloh a údaje zapisované do nich spolu

s vysvetlivkami k týmto zápisom sú uvedené v prílohách č. 4 až 6.

Podľa ak sú pochybnosti, správca môže kedykoľvek počas

reštrukturalizácie predložiť prihlášku súdu, aby rozhodol, či sa na prihlášku prihliada.

V prihláške veriteľa A., akciová spoločnosť nebola uvedená základná náležitosť

prihlášky podľa v spojení s , a to uvedenie úplného

obchodného mena úpadcu - namiesto obchodného mena P. S., a. s. je v prihláške uvedené

obchodné meno P. a. s., čo je obchodné meno prislúchajúce inému existujúcemu subjektu

odlišnému od dlžníka. Treba konštatovať, že základným identifikačným znakom obchodnej

spoločnosti v zmysle je obchodné meno v úplnej podobe

zapísanej v obchodnom registri. Hoci judikatúra nespája s uvedením neúplného

obchodného mena v hmotnoprávnych úkonoch neplatnosť právneho úkonu, ak je

nepochybné, kto právny úkon vykonal, v konkurzných pomeroch je neuvedenie úplného

obchodného mena dlžníka v prihláške pohľadávky spojené s následkom v podobe

neprihliadania na takúto prihlášku. V tomto prípade je preto dôvodné neprihliadanie na

túto prihlášku...»

15. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia okresného

súdu (a s obsahom k sťažnosti pripojených písomností) konštatuje, že okresný súd konal

v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci

interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto

aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných

ustanovení zákona (najmä zákona o konkurze) je namietané uznesenie okresného súdu aj

náležite odôvodnené. Ústavný súd považuje postup okresného súdu pri rozhodovaní

v predmetnej veci za legitímny a vylučujúci možné porušenie základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru. Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť

medzi napadnutým uznesením okresného súdu a namietaným porušením označeného práva,

a preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky v tejto jej časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

16. Sťažovateľka súčasne namietala aj porušenie základného práva vlastniť majetok

podľa a práva na ochranu majetku (práva pokojne užívať svoj majetok)

podľa čl. 1 dodatkového protokolu už uvedeným postupom a rozhodnutím okresného súdu.

17. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 1

dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne

užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu

a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

18. Ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry (napr. ,

, ) zastáva názor, že všeobecný súd spravidla nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru (ku ktorým

patria aj základné práva vyplývajúce z a dodatkového protokolu),

ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné

princípy vyplývajúce z až , resp. dohovoru. Inak povedané,

o prípadnom porušení týchto (uvedených) práv by bolo možné v danej veci uvažovať len

vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého

zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48

, resp. v spojení s ich porušením. Keďže namietaným rozhodnutím krajského súdu

nebolo porušené základné právo zaručené a právo podľa

dohovoru (bod 15), nemohlo dôjsť ani k porušeniu práv zaručených

a čl. 1 dodatkového protokolu.

19. Ústavný súd vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov odmietol sťažnosť

sťažovateľky v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

20. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný

súd sa už jej ďalšími návrhmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2012