Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 346/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. októbra 2012

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Jána Auxta

prerokoval sťažnosť J. K. a M. K., obaja bytom N., zastúpených advokátkou JUDr. O. P.,

D., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 29

) a takto

rozhodol:

1. Základné právo J. K. a M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn. 9

(pôvodne vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. )

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom j e p o v i n n ý uhradiť J. K. a M. K. trovy

konania v sume 341,81 € (slovom tristoštyridsaťjeden eur a osemdesiatjeden centov) na účet

ich právnej zástupkyne JUDr. O. P., D., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti J. K. a M. K. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -8 z 1. augusta 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. K. a M. K., obaja bytom N. (ďalej len

„sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. O. P., D., pre namietané porušenie ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie ich záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným

súdom Trenčín pod sp. zn. ).

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že dedičské konanie po ich synovi Ing. J. K., ktorý

zomrel..., začalo 11. januára 2006 predvolaním na predbežné šetrenie k notárke JUDr. M.

Z., Notársky úrad, I. (ďalej len „notárka“, alebo „notársky úrad“). Konanie bolo pôvodne

vedené Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. (D/not 265/05). V dňoch 11.

decembra 2006 a 19. decembra 2006 sa na notárskom úrade uskutočnili pojednávania, ktoré

boli odročené na neurčito. Na pojednávaní konanom 13. augusta 2007 notárka navrhla

vydať uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva. Okresný súd uznesením sp. zn. 9

z 3. septembra 2008 nariadil likvidáciu dedičstva, avšak ku skončeniu veci

nedošlo. Sťažovatelia sú presvedčení, že okrem okresného súdu je nečinná aj notárka a že

vo veci dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu ich základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru. Od začatia

konania uplynulo viac ako šesť rokov a vec stále nie je právoplatne skončená. Sťažovatelia

sa obávajú toho, že vzhľadom na ich vek sa skončenia dedičského konania ani nedožijú.

Vzniknutá situácia sa negatívne odráža na ich psychickom aj zdravotnom stave.

Sťažovatelia opakovane podávali sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného

súdu. V poslednej odpovedi sp. zn. Spr 2002/2012 zo 17. februára 2012 predsedníčka

okresného súdu uznala ich sťažnosť za opodstatnenú a uviedla, že okresný súd po doručení

spisu niekoľko mesiacov nekonal a až 7. februára 2012 vrátil spis notárke s pokynom na

doplnenie konania, resp. zmenu uznesenia.

Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil ich základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby prikázal okresnému súdu zaplatiť každému z nich

finančné zadosťučinenie v sume 25 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume

1 026,07 €.

Na základe výzvy ústavného súdu predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení

k prijatej sťažnosti sp. zn. z 21. augusta 2012 k priebehu konania okrem iného

uviedla:

„... Dedičské konanie po poručiteľovi Ing. J. K. zomrelom dňa..., ktorý je synom

sťažovateľov, sa pôvodne viedlo na Okresnom súde Trenčín, ktorý ju vybavoval do 31. 12.

2007 pod sp. zn. . Dňom 01. januára 2008 došlo k prechodu výkonu

súdnictva v predmetnej veci na novozriadený Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v zmysle

a v znení po novelizácii vykonanej

.

Procesné úkony vo veci:

Dňa 07. 10. 2005 doručený úmrtný list poručiteľa.

Uznesením zo dňa 11. 10. 2005 súd začal konanie v dedičskej veci a poveril

prejednaním dedičstva notárku JUDr. M. Z.

Dňa 04. 11. 2005 vykonala notárka lustráciu poručiteľa v Notárskom centrálnom

registri závetov.

Dňa 24. 01. 2006 spísala notárka zápisnicu o predbežnom vyšetrení so sestrou

poručiteľa, zistila údaje o dedičoch, majetku a dlhoch poručiteľa.

Dňa 30. 01. 2006 vyzvala notárka zákonných dedičov /sťažovateľov/ na zloženie

zálohy na trovy dedičského konania, na oznámenie hodnoty osobného motorového vozidla,

ktoré je predmetom dedičstva a zaslanie posledného výpisu z účtu majiteľa cenných

papierov.

Dňa 23. 01. 2006 doručené listy veriteľov poručiteľa /banky a stavebnej sporiteľne/,

v ktorom prihlasujú svoje pohľadávky /nesplatené pohľadávky úveru/ do dedičského

konania.

Dňa 07. 03. 2006 doručili zákonní dedičia /sťažovatelia/ plnú moc pre advokátku,

ktorá ich v dedičskom konaní bude zastupovať a zároveň oznámili, že možno predpokladať,

že dedičstvo bude predĺžené a trovy bude platiť štát, z tohto dôvodu nezložili zálohu žiadanú

notárkou.

Dňa 27. 03. 2006 doručené spresnenie pohľadávky prihlásenej do dedičstva jedným

z veriteľov.

Dňa 24. 05. 2006 právna zástupkyňa dedičov oznámila na výzvu súdu hodnotu

vozidla, zaslala výpis z účtu majiteľa cenných papierov a predložila aj iné listiny súvisiace

s dedičským konaním.

Dňa 08. 06. 2006 došiel list, v ktorom si ďalší veriteľ poručiteľa, prihlásil svoju

pohľadávku do dedičstva.

Dňa 19. 07. 2006 zisťovaná hodnota cenných papierov.

Dňa 17. 08. 2006, 31. 08. 2006 a 12. 09. 2006 vyžiadané od dedičov technické

preukazy motorových vozidiel a zisťované ďalšie údaje potrebné pre ustálenie aktív a pasív

dedičstva /dopyty na daňový úrad, dôchodkovú spoločnosť, banku/.

Odpovede doručené dňa 30. 08., 18. 09. a 21. 09. 2006.

Dňa 02. 10. 2006 notárka zaslala ďalší dopyt banke, odpoveď doručená dňa 23. 10.

2006.

Dňa 16. 11. 2006 daňový úrad oznámil, že žiadané informácie nemôže notárke

zaslať, pretože sú predmetom daňového tajomstva.

Dňa 03. 11. 2006 notárka opätovne žiada daňový úrad o poskytnutie informácie

s upozornením na povinnosť ich poskytnúť, dňa 20. 11. 2006 žiadanú informáciu daňový

úrad notárke zaslal.

Dňa 27. 11. 2006 notárka určila termín pojednávania na 11. 12. 2006.

Na pojednávaní dňa 11. 12. 2006, ktorého sa zúčastnila právna zástupkyňa dedičov,

bol vykonaný súpis aktív a pasív dedičstva a pojednávanie bolo odročené vzhľadom

na návrh dedičov na uzavretie dohody o prenechaní predĺženého dedičstva jednému

z veriteľov.

Dňa 19. 12. 2006 sa uskutočnilo druhé pojednávanie, zástupca veriteľa sa

nedostavil, odročené bolo na neurčito.

Dňa 25. 01. 2007 notárka písomne vyzvala veriteľa - banku na vyjadrenie k návrhu

právnej zástupkyne dedičov poručiteľa. Odpoveď nedošla.

Dňa 09. 05. 2007 urgovaný veriteľ na zaslanie odpovede. Urgencia neúspešná.

Dňa 17. 07. 2007 nariadené pojednávanie na 13. 08. 2007, na ktoré bola predvolaná

právna zástupkyňa dedičov poručiteľ, aj všetci traja veritelia poručiteľa.

Dňa 23. 07. 2007 písomne spresnil jeden z veriteľov svoju pohľadávku.

Na pojednávanie dňa 13. 08. 2007 sa nedostavili zástupcovia dvoch veriteľov - bánk.

Notárka konštatovala, že dedičia s veriteľmi neuzavreli dohodu o prenechaní predĺženého

dedičstva na úhradu dlhov, navrhla Okresnému súdu Trenčín nariadenie likvidácie

dedičstva a spis mu predložila s týmto návrhom dňa 17. 08. 2007.

Dňa 26. 10. 2007 súd vrátil spis notárke na vypracovanie návrhu uznesenia

o všeobecnej hodnote dedičstva, výške pasív a aktív a výške predĺženia dedičstva podľa

Dňa 11. 12. 2007 notárka opätovne predložila spis bez vypracovania návrhu

uznesenia, tento jej bol súdom opätovne vrátený dňa 22. 02. 2008 s tým, aby vypracovala

návrh uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva spolu s výzvou veriteľom na oznámenie

svojich pohľadávok a s poučením o zániku pohľadávok v prípade ich neuspokojenia

pri likvidácii.

Dňa 22. 08. 2008 predložila notárka po splnení pokynu súdu spis spolu s návrhom

uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva.

Dňa 03. 09. 2008 súd vydal uznesenie, zabezpečil jeho vyvesenie na úradnej tabuli

súdu, doručenie všetkým účastníkom konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

25. 11. 2008.

Po právoplatnosti uznesenia bol spis dňa 28. 12. 2008 zaslaný notárke

na pokračovanie v likvidácii dedičstva.

Dňa 29. 01. 2009 zaslala notárka spis súdu s návrhom uznesenia o nariadení

predaja vecí patriacich do dedičstva.

Uznesenie súd nevydal. Následne v období držby spisu súdom prišli listy viacerých

obchodných spoločností, v ktorých prejavili záujem o kúpu 1 ks kmeňovej akcie na meno

poručiteľa /posledný dňa 16. 11. 2010/.

Dňa 26. 05. 2011 vyšší súdny úradník, ktorý vybavoval predmetnú vec, požiadal MS

SR o usmernenie pri postupe súdu resp. notára v súvislosti s likvidáciou akcie patriacej

do dedičstva.

Dňa 01. 02. 2012 súd vrátil spis notárke na prepracovanie návrhu uznesenia, ktoré

predložila 29. 01. 2009 s tým, že je potrebné nariadiť aj predaj akcie.

Notárka dňa 15. 02. 2012 vyžiadala výpis z účtu majiteľa cenných papierov a vrátila

spis súdu dňa 24. 02. 2012. Súdu postúpila aj výpisy z účtu majiteľa cenných papierov.

Dňa 02. 05. 2012 súd vrátil spis opätovne notárke s tým, že úkony týkajúce sa

speňažovania majetku vykonáva podľa , notár ako súdny komisár

vo vlastnom mene, a nie súd. Notár uznesenia o speňažovaní majetku v rámci likvidácie

dedičstva môže vydávať aj sám.

Po vrátení spisu notárka požiadala banku o zriadenie účtu viazaného na účel

likvidácie dedičstva a robí postupne úkony smerujúce k speňaženiu majetku poručiteľa, a to

určenie hodnoty vecí patriacich do dedičstva /listy z 18. 06. 2012, 25. 06. 2012, 03. 07.

2012/. Aktuálny stav je taký, že postupne sú doručované odpovede na žiadosti notárky

a dochádza k speňažovaniu majetku poručiteľa. Boli už odpredané akcie, získané peniaze

vložené na účet zriadený notárkou pre účely likvidácie dedičstva. Podľa informácií notárky,

v krátkom čase dôjde aj k speňaženiu ostatného majetku. Získaná finančná čiastka bude

podľa jej vyjadrenia stačiť len na čiastočnú úhradu pohľadávok veriteľov poručiteľa.

Všeobecná cena majetku poručiteľa je určená sumou 364.496,- Sk, pasíva 820.066,52 Sk;

dedičstvo je predĺžené o 455.577,52 Sk /údaje z uznesenia súdu zo dňa 03. 09. 2008/.

Na základe zistení z predmetného spisu konštatujem, že dĺžku tohto dedičského

konania ovplyvňuje predovšetkým tá skutočnosť, že po vykonaní súpisu aktív a pasív

dedičstva bolo zistené, že dedičstvo je predĺžené. Podľa predchádza

likvidácii predĺženého dedičstva využitie procesného inštitútu jeho prenechania veriteľom

na úhradu dlhov, o čom sa môžu účastníci dohodnúť. Súdna komisárka sa opakovane

pokúšala o uzavretie takejto dohody, ktorú navrhli dedičia, opakovane nariaďovala

pojednávanie, na ktoré sa veritelia nedostavili a aj písomne veriteľa vyzývala na vyjadrenie

sa k tomuto návrhu, odpoveď urgovala. V tomto období prieťahy pri vybavovaní veci

spôsobilo správanie samotných veriteľov poručiteľa, ktorí sú v zmysle ,

účastníkmi tohto konania. Keďže k uzavretiu dohody nedošlo, bola nariadená likvidácia.

Po nariadení likvidácie som zistila pri vybavovaní veci prieťahy, ktoré však evidentne boli

spôsobené tým, že postup súdu, resp. notára pri speňažovaní majetku poručiteľa, nie je

žiadnym právnym predpisom upravený. K nariadeniu likvidácie dedičstva dochádzalo

v minulosti iba ojedinelé, v súčasnosti však takýchto spôsobov ukončenia dedičských konaní

pribúda. Najmä samotné speňaženie majetku je komplikovaný proces. Z komentára

k ustanoveniu vyplýva, že sa predpokladá úprava

tohto postupu v Spravovacom alebo kancelárskom poriadku. Ak teda súd v štádiu

speňažovania majetku poručiteľa vo veci niekoľko mesiacov nekonal, spôsobila

to predovšetkým absentujúca podrobnejšia úprava tohto procesu. Samotná zákonná úprava

v ustanovení je nedostatočná. Preto súdny úradník, ktorý vec vybavoval,

v tomto smere požiadal o súčinnosť aj Ministerstvo spravodlivosti SR.

V období po nariadení likvidácie dedičstva boli prieťahy spôsobené do značnej miery

aj objektívnymi okolnosťami súvisiacimi so zmenou súdu v dôsledku prechodu výkonu

súdnictva z pôvodného Okresného súdu Trenčín na tunajší súd, ako aj opakovanou zmenou

zákonného sudcu. Nečinnosť tunajšieho súdu po jeho zriadení od 01. januára 2008

vyplývala zo skutočnosti, že dňom zriadenia prevzal veľký počet nevybavených vecí z dvoch

okresných súdov, a to z Okresného súdu Trenčín - obvod okresu N. a z Okresného súdu

Senica - obvod okresu M. Tieto veci si vyžadovali naštudovanie, keďže sa prechodom

výkonu súdnictva zmenil vo veľkom množstve vecí /najmä prevzatých z Okresného súdu

Senica/ aj zákonný sudca. Naviac súd od svojho vzniku nebol dostatočne personálne

obsadený sudcami a súdnymi úradníkmi, dobudovával sa postupne v priebehu rokov 2008

až 2010. Z uvedených dôvodov nebolo preto objektívne možné hneď konať vo všetkých

prevzatých veciach. Na viac v tomto období z dôvodu materskej dovolenky nevykonávali

funkciu dve sudkyne. V podstate ešte doteraz nie je súd riadne obsadený, a to ani sudcami,

ani súdnymi úradníkmi.

Dňa 20. januára 2012 podala predsedovi tunajšieho súdu právna zástupkyňa

manželov K. /sťažovateľov/ sťažnosť na prieťahy v tomto konaní. Sťažnosť bola predsedom

súdu uznaná ako opodstatnená z dôvodu, že súd po predložení spisu notárkou po nariadení

likvidácie dedičstva, niekoľko mesiacov vo veci nekonal. Boli prijaté opatrenia na

odstránenie prieťahov v konaní, písomne upozornený súdny úradník na tieto prieťahy a od

tejto doby vybavovanie veci predseda súdu pravidelne mesačne sleduje. Po tomto opatrení

súd, aj súdny komisár, vo veci konajú plynulo a bez prieťahov, o čom svedčí tá skutočnosť,

že za niekoľko mesiacov došlo k čiastočnému speňaženiu majetku a je predpoklad, že aj

zvyšná časť majetku bude v krátkom čase speňažená a môže dôjsť k rozvrhu výťažku

získaného speňažením. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že účastníkmi podaná sťažnosť na

prieťahy v konaní podľa § 62 zákona o súdoch bola v konečnom dôsledku účinným

prostriedkom ochrany ich práv. Opatrenie prijaté predsedom súdu bolo účinné a v čase

podania sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky, k porušovaniu označených práv

už nedochádzalo a vzhľadom k tomu, v akom štádiu sa vec nachádza, ani v budúcnosti už

dochádzať nebude.

Na základe uvedeného navrhujem sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú zamietnuť.

V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k názoru, že bolo porušené

právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, dovoľujem si požiadať,

aby pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia boli zohľadnené uvedené

dôvody, ktoré ovplyvnili dĺžku tohto súdneho konania, ako aj skutočnosť, že vzhľadom

na predĺženie dedičstva sťažovatelia ako dedičia s najväčšou pravdepodobnosťou

nenadobudnú žiaden majetok po poručiteľovi, neprevezmú žiadne jeho záväzky. Dlhšie

trvajúce dedičské konanie po ich synovi nie je tým, čo spôsobuje ich útrapy a finančné

zadosťučinenie žiadané vo výške 25.000,- Eur, ich určite neodstráni, ani nezmierni. Žiadam

tiež zohľadniť skutočnosť, že po tom, čo právna zástupkyňa sťažovateľov podala sťažnosť

na prieťahy predsedovi súdu, konanie prebieha plynulo a bez prieťahov...“

Predsedníčka okresného súdu v podaní z 21. augusta 2012 uviedla, že netrvá

na ústnom pojednávaní vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľov uviedla v podaní zo 4. septembra 2012, že netrvá

na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...“, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (,

, ), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným

rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , , ) ústavný súd zohľadnil tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej na okresnom

súde pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Trenčín

pod sp. zn. ) podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel

k týmto záverom:

1. Predmetom konania na okresnom súde vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. ) je prerokovanie

dedičstva po zomrelom synovi sťažovateľov, ktoré tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov a vec z právneho a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti.

Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých

výsledkov v závere konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh

konania jeho zložitosťou.

2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný

súd nezistil takú závažnú skutočnosť, ktorá by mohla byť osobitne zohľadnená na ich

ťarchu. Sťažovatelia boli v konaní aktívni a súčinnostní. Pri hodnotení správania

sťažovateľov ako účastníkov konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovatelia

neprispeli k predĺženiu doterajšej doby konania.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný sa zaoberal postupom

okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľmi namietaných

(označených) období, ale aj z hľadiska celkového priebehu posudzovaného súdneho

konania.

Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval, že

úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi

možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd

(, ).

Z rozboru veci vyplýva, že 11. októbra 2005 bolo začaté konanie v dedičskej veci

a JUDr. M. Z. bola poverená prerokovaním dedičstva. Dňa 4. novembra 2005 vykonala

notárka lustráciu poručiteľa v Notárskom centrálnom registri závetov. Na pojednávaní

11. decembra 2006 bol vykonaný súpis aktív a pasív dedičstva a pojednávanie bolo

odročené vzhľadom na návrh dedičov na uzavretie dohody o prenechaní predĺženého

dedičstva jednému z veriteľov. Dňa 13. augusta 2007 poverená notárka navrhla Okresnému

súdu Trenčín nariadenie likvidácie dedičstva. Dňa 3. septembra 2008 okresný súd vydal

uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva.

Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k nečinnosti okresného súdu

alebo povereného notára, ktoré sa spolu premietli do zbytočných prieťahov. Nečinnosť

okresného súdu bola zistená od 29. januára 2009, keď notár vypracoval uznesenie

o nariadení predaja vecí patriacich do dedičstva, do 15. februára 2012, keď notár vyžiadal

výpis z účtu majiteľa cenných papierov (nečinnosť v trvaní 3 rokov).

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty

týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci

rozhodol (napr. , , ).

Za nesústredený a neefektívny postup v predmetom dedičskom konaní považuje

ústavný súd štyri prípady, keď spis bol vrátený notárovi a notár bol 26. októbra 2007 súdom

vyzvaný na vypracovanie návrhu uznesenia o všeobecnej hodnote dedičstva, výške pasív

a aktív a výške predĺženia dedičstva, 22. februára 2008 bol spis notárovi opäť vrátený

pre účely vypracovania návrhu uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva, 1. februára 2012

bol spis vrátený notárovi pre účely prepracovania návrhu uznesenia o nariadení predaja vecí

patriacich do dedičstva a 2. mája 2012 bol spis vrátený notárovi z dôvodu, že úkony

týkajúce sa speňažovania majetku vykonáva notár ako súdny komisár vo vlastnom mene,

a nie súd.

Vyjadrenie okresného súdu, v ktorom poukázal na nedostatočné personálne

obsadenie okresného súdu, ústavný súd nemohol akceptovať, pretože v súlade s ustálenou

judikatúrou (napr. , ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený

subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.

Je vecou štátu a organizácie súdov, aby v situácii, keď tomu nebráni žiadna zákonná

prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní (napr. , ).

Taktiež neobstojí ani tvrdenie okresného súdu o strohej zákonnej úprave likvidácie

dedičstva. Neexistencia podrobnejšej právnej úpravy likvidácie dedičstva nemôže mať

za následok nekonanie súdu a prieťahy v dedičskom konaní.

Ústavný súd vychádzajúc zo samotnej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiahnutých

výsledkov konštatuje, že takmer 7-ročná dĺžka dedičského konania je ústavne

neakceptovateľná nielen v prípade dedičského konania, ale v každej súdom prerokovávanej

veci.

Bez toho, aby ústavný súd vymedzoval i jednotlivé kratšie obdobia nečinnosti

okresného súdu, možno konštatovať, že v dedičskom konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Trenčín

pod sp. zn. ) bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Vzhľadom na to ústavný

súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 25 000 € každému zo sťažovateľov a žiadosť odôvodnili tým, že

dedičské konanie nie je skončené ani po 7 rokoch, čo u nich vyvoláva stav právnej neistoty.

Podľa názoru ústavného súdu neprichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je reparácia nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa

po splnení zákonných podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi

(m. m. ).

Ústavný súd vyslovil porušenie základných práv a slobôd sťažovateľov, prikázal

všeobecnému súdu konať vo veci bez prieťahov, čo považuje v okolnostiach prípadu

za dostačujúce na dovŕšenie ochrany základných práv sťažovateľov.

Návrhu na finančné zadosťučinenie nevyhovel (bod 4 výroku), a to aj z dôvodu

predmetu konania, ktorý nepredstavuje žiadnu majetkovú hrozbu pre sťažovateľov.

Sťažovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadali o priznanie náhrady

trov konania pred ústavným súdom v sume 1026,07 € vrátane dane z pridanej hodnoty, a to

za dva úkony právnej služby u dvoch sťažovateľov uskutočnené v roku 2012.

Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania, ktoré vznikli sťažovateľom z dôvodu

právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. O. P., vychádzal z výšky

priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2011, ktorá predstavovala sumu 763 €. Ústavný súd vychádzal z určenia náhrady za dva

úkony právnej služby u dvoch sťažovateľov (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie

sťažnosti). V zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden

úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu. Základnú sadzbu tarifnej odmeny (127,16

€) znížil ústavný súd v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky o 50 % na sumu 63,58 €,

pretože v prípade sťažovateľov ide o spoločne zastupované osoby. Vychádzajúc z

uvedeného za 2 úkony právnej služby vykonané pre 2 osoby v roku 2012 patrí odmena v

sume 2 x 63,58 € x 2, k tomu tiež 4 x režijný paušál vo výške 7,63 €, teda celková suma

284,84 €. Keďže advokátka je platcom dane z pridanej hodnoty, uvedená suma bola zvýšená

o 20 % DPH. Trovy právneho zastúpenia boli teda priznané v celkovej sume 341,81 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s Občianskeho

súdneho poriadku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2012