Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 96/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-83

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2012

v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Marianny

Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o návrhu skupiny 31 poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených advokátom JUDr. R. M., B., na začatie

konania podľa o súlade

1. a o sociálnom poistení v znení zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s čl. 1 ods. 1, čl. 20

ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4

,

2. o sociálnom poistení v znení zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s čl. 1 ods. 1, čl. 20

ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4

takto

rozhodol:

Návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 22. februára

2011 doručený návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj

„skupina poslancov“ alebo „navrhovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. R. M., B., na

začatie konania podľa (ďalej len

„ústava“) o súlade

1. a o sociálnom poistení v znení zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon

o sociálnom poistení“), s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 39 ods. 1 v spojení

s , a 2 a ,

2. § 293bt zákona o sociálnom poistení s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4

a v spojení s , a 2 a .

Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) schválila na svojom

zasadnutí 2. decembra 2010 zákon o sociálnom poistení, ktorý novým spôsobom upravuje

vznik nároku na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu.

Navrhovatelia uvádzajú, že

„... v porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa upustilo od taxatívneho

vymedzenia fyzických osôb, ktoré patrili do okruhu zamestnancov a samostatne zárobkovo

činných osôb priamo v zákone o sociálnom poistení. Národná rada Slovenskej republiky

v ust. až 5 v znení schválila nový

princíp, aby fyzické osoby, ktoré sú povinné odvádzať daň z príjmu podľa § 5 a 6 zákona

č. o dani z príjmov, zo zárobkovej činnosti, z ktorej majú príjem zdaňovaný

ako príjem zo závislej činnosti alebo príjem zo samostatne zárobkovej činnosti, boli

sociálne poistené a boli povinné platiť poistné na sociálne poistenie.“.

Poukazujú pritom na to, „... že zákonodarca odkazom na ust. § 5 ods. 1 zákona

č. vymedzil, že dôchodkovo poistené osoby, za ktoré sa z ich príjmov má

platiť povinne poistné na dôchodkové poistenie sú okrem iného aj:

- všetci zamestnanci v pracovnom pomere,

- osoby poberajúce príjem za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov,

členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným

a komanditistov komanditných spoločností,

- osoby, ktoré poberajú odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch

územnej samosprávy. Ide napríklad aj o poslancov obecných zastupiteľstiev, mestských

a miestnych zastupiteľstiev, zastupiteľstiev vyšších územných celkov.“.

Argumentujú tým, že

«Poslanci v orgánoch územnej samosprávy (mesto, obec, miestna časť v B. alebo

v K., VUC) sa na účely zákona o sociálnom poistení v zmysle vyššie uvedených ustanovení

považujú za zamestnancov, a to aj napriek tomu, že mnohí z nich nie sú zamestnancami v

trvalom pracovnom pomere a ani nevykonávajú žiadnu inú zárobkovú činnosť (SZČO). Ich

príjem z verejnej funkcie býva spravidla veľmi nízky (v závislosti od obce, mesta alebo

VUC; napr. cca 20 EUR mesačne) prípadne ich príjem býva až nepravidelný. Napriek tomu

sa na tieto osoby ďalej vzťahujú obmedzenia vyplývajúce z napadnutých ustanovení zákona

o sociálnom poistení...

Podľa napadnutých ustanovení nárok na výplatu

predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku

na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo

samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa napadnutých ustanovení nárok na výplatu

predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku

dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne

zárobkovo činnej osoby a opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku tohto

dôchodkového poistenia.

Prijatá právna úprava sa s intertemporalitou vysporiadala v ustanoveniach § 293bt

nasledovne:

Podľa prechodných ustanovení uvedených v ust. § 293bt ods. 1, ak poistenec,

ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného

do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne

dôchodkovo poistený ako zamestnanec uvedený v § 293bp ods. 3 od 1. januára 2011 a toto

dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného starobného

dôchodku zaniká od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej

po 28. februári 2011. Prechodné ustanovenie upravuje nároky poistencov podľa

ust. , ktorí sa podľa predchádzajúcej právnej úpravy

(do 31. 12. 2010) nepovažovali za zamestnancov podľa zákona o sociálnom poistení, avšak

nová právna úprava ich za zamestnancov označuje. Na základe uvedeného ustanovenia im

zaniká nárok na výplatu právoplatne priznaného predčasného starobného dôchodku pokiaľ

dôchodkové poistenie u týchto osôb trvá aj po 28. 2. 2011. Právna úprava obsiahnutá

v predmetnom ustanovení upravuje podmienku, že pokiaľ sa poberateľ predčasného

starobného dôchodku vzdá všetkých svojich ostatných príjmov, ktoré sú predmetom

dôchodkového poistenia, len v takomto prípade mu bude zachovaný nárok na výplatu

predčasného starobného dôchodku.

Ustanovenie upravuje posudzovanie nároku

na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca priznaného pred 31. 12. 2010

podľa novej právnej úpravy od 1. 1. 2011 pokiaľ po 31. 12. 2010 vznikne poistencovi

dôchodkové poistenie.

Podľa ust. ak poistenec, ktorému bol

priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010,

nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne dôchodkovo poistený ako

zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) k 31. decembru

2010 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného

starobného dôchodku zaniká od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku

splatnej po 28. februári 2011. Na základe uvedeného ustanovenia zaniká nárok na výplatu

právoplatne priznaného predčasného starobného dôchodku všetkým zamestnancom a SZČO

pokiaľ dôchodkové poistenie poistenca trvá aj po 28. 2. 2011.

Prechodné ustanovenie uvedené v ust.

uvádza, že na poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona

účinného do 31. decembra 2010 je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo

SZČO k 31. decembru 2010, toto dôchodkové poistenie trvá aj po tomto dni a zanikne pred

1. marcom 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku sa posudzuje a jeho

suma sa určuje za obdobie do zániku tohto dôchodkového poistenia podľa zákona účinného

do 31. decembra 2010. Na základe uvedeného ustanovenia sa zavádza pravidlo, na základe

ktorého pokiaľ zanikne dôchodkové poistenie do 28. 2. 2011 u poistenca, ktorý nedovŕši vek

odchodu do dôchodku, naďalej zotrváva nárok na výplatu predčasného dôchodku.

Prechodné ustanovenie uvedené v ust.

upravuje možnosť, keď poistenec dovŕši vek odchodu do dôchodku v období

od nadobudnutia účinnosti predpisu t. j. od 1. 1. 2011 do 28. 2. 2011, pričom podľa tejto

úpravy sa nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku posudzuje podľa predpisov

účinných do 31. 12. 2010.

Prechodné ustanovenie uvedené v ust.

upravuje spôsob zúčtovania „neprávom“ vyplatených súm predčasného starobného

dôchodku, na ktorý mal zaniknúť nárok na jeho výplatu. V zmysle uvedeného ustanovenia

bude Sociálna poisťovňa oprávnená zúčtovať sumy neprávom priznané podľa napadnutých

ustanovení zákona a to krátením dávok, na ktoré neskôr vznikne poberateľovi nárok.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem iného

ustanovil novú podmienku, podľa ktorej nárok na výplatu predčasného starobného

dôchodku vznikne poistencovi len v prípade, ak poistenec nie je povinne dôchodkovo

poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Súčasne sa zaviedlo, že

nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej

po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej

samostatne zárobkovo činnej osoby.

Zjednodušene by sa dalo povedať, že nová právna úprava zamedzila súbehu

poberania predčasného starobného dôchodku a príjmu zo závislej činnosti alebo SZČO

(prípadne iných príjmov). Uvedená právna úprava platí tak do budúcnosti: pre nároky

na predčasný starobný dôchodok, ktoré budú priznávané po 1. 1. 2011, ako aj do minulosti:

pre predčasné starobné dôchodky právoplatne priznané do 31. 12. 2010 a vyplácané

po účinnosti napadnutej právnej úpravy.

Predmetom posudzovania súladu napadnutých ustanovení je

posúdenie ústavnosti najmä:

- zavedenia podmienky pre priznanie predčasného starobného dôchodku len

v prípade, ak poistenec nepoberá žiaden iný príjem, ktorý je predmetom dôchodkového

poistenia,

- zastavenia výplaty predčasných starobných dôchodkov právoplatne priznaných

podľa doterajších právnych predpisov (právoplatne priznaných do 31. 12. 2010) v prípade,

ak poberateľ po 28. 2. 2011 je dôchodkovo poistený vzhľadom na poberanie iného príjmu,

ktorý je predmetom dôchodkového poistenia.».

Skupina poslancov odôvodnila svoj návrh takto:

«Podmienky na priznanie a výplatu dôchodkovej dávky založené na poistnom

princípe musia byť pre všetkých poistencov v zákone ustanovené rovnako

a nediskriminačne. To znamená, že pokiaľ poistenec splní podmienky pre priznanie

dôchodkovej dávky rovnako ako iný poistenec za tých istých podmienok, rozdiel medzi nimi

spočívajúci u jedného z nich v poberaní ešte aj iného druhu príjmu, nesmie byť vylučujúcou

podmienkou pre priznanie a vyplácanie nároku na dôchodkovú dávku. Podmienka

nepriznania dôchodkovej dávky zo systému sociálneho poistenia je v priamom rozpore

s poistným princípom, na ktorom je zákon o sociálnom poistení založený a zo zákona sa

týmto vyvoláva nerovnaké zaobchádzanie u oboch skupín takýchto poberateľov, čo je

v rozpore s .

Skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá je poslancom mestského alebo obecného

zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva v K. alebo v B. alebo zastupiteľstva VÚC (ďalej len

„poslanec zastupiteľstva“) spôsobuje, že takáto fyzická osoba je v zmysle ust. § 3 ods. 1

písm. a) v spojení s ust.

dôchodkovo poistená z príjmu - odmeny za výkon funkcie poslanca zastupiteľstva. Táto

odmena býva často minimálna, vo výške niekoľko desiatok EUR mesačne a v nijakom

prípade neslúži ako hlavný príjem tejto fyzickej osobe. Tohto príjmu z hľadiska

dôchodkového poistenia sa nemožno vzdať nakoľko aj v prípade, ak poslanec zastupiteľstva

odmietne poberanie tohto príjmu, bude dôchodkovo poistený z výšky - akú by mal poberať.

Poslanec zastupiteľstva, pre ktorého by okrem odmeny poslanca, mal byť predčasný

starobný dôchodok jediný hlavný zdroj príjmu, mu predčasný starobný dôchodok priznaný

nebude vzhľadom na podmienku uvedenú ust. § 67 ods. 4. Poberateľovi predčasného

starobného dôchodku, pre ktorého bude predčasný starobný dôchodok od účinnosti

napadnutých ustanovení jediným zdrojom príjmu, zanikne nárok na výplatu predčasného

dôchodku a to dňom, kedy sa ujme funkcie poslanca zastupiteľstva (t. j. dňom kedy mu z

tohto titulu vznikne dôchodkové poistenie). S prihliadnutím na to, že odmena poslanca

zastupiteľstva je len doplnkovým príjmom, odňatie predčasného starobného dôchodku z

tohto titulu obmedzí poberateľov predčasných starobných dôchodkov v práve na prístup k

voleným funkciám a na správe verejných vecí priamo tak, ako to upravuje čl. 30 ods. 1 a 4

. Takáto podmienka teda aj do budúcnosti vylúči poberateľov predčasných

starobných dôchodkov v prístupe k voleným funkciám. V zmysle uvedeného možno celkom

zrejme konštatovať nerovnaké zaobchádzanie, výslovne zakázané v .

V súčasnosti v zmysle prechodných ustanovení uvedených v ust. § 293bt ods. 1

sa poslanci zastupiteľstiev môžu k 28. 2. 2011 rozhodnúť

nasledovne:

1. zanikne nárok na predčasný starobný dôchodok (ktorý im je jediným hlavným

zdrojom príjmu) a budú naďalej vykonávať mandát poslanca zastupiteľstva alebo

2. sa vzdajú mandátu poslancov zastupiteľstva a budú naďalej poberať predčasné

starobné dôchodky.

O tom, že hrozba porušenia práva na prístup k voleným funkciám upraveného v čl.

30 ods. 1 a 4 je reálna, svedčia podnety takýchto osôb doručené navrhovateľom.

Z hľadiska svojej ekonomickej situácie budú poslanci zastupiteľstiev, ktorí sú poberateľmi

predčasných starobných dôchodkov nútení vzdať sa mandátov, pokiaľ si budú chcieť

zachovať príjem z predčasného starobného dôchodku, ktorý je ich jediným príjmom.

Ďalej, ako už bolo vyššie uvedené podľa ust. druhá veta

v prípade smrti zamestnanca do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku

prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti

a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak

týchto osôb niet. Ide o výnimku, na základe ktorej sa predmetné nároky nestávajú súčasťou

dedičskej podstaty, ale majú byť priamo vyplácané uvedeným rodinným príslušníkom

pozostalého. Podľa druhej vety ust. sa za príjmy

na účely posúdenia, či ide o zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení považujú aj

príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy.

V prípade, ak osoba, na ktorú prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru,

bude súčasne poberateľom predčasného starobného dôchodku, nárok na výplatu

predčasného starobného dôchodku v zmysle ust.

zanikne. Uvedený princíp znevýhodňuje menovaných rodinných príslušníkov, ktorým by sa

v dôsledku prechodu nároku na výplatu mzdového nároku - odňal nárok na výplatu

predčasného starobného dôchodku. V takomto prípade by boli neúmerne zvýhodnené osoby,

ktoré by predmetný nárok získali mimo režimu ust. druhej vety ,

a to v prípade, keď by im uvedené nároky boli osvedčené ako dedičstvo, ktoré nie je

predmetom dôchodkového poistenia. V takomto prípade by sa týmto osobám príjem dávok

predčasného starobného dôchodku nerušil. Z uvedeného dôvodu, napadnuté ustanovenia

spôsobujú nerovnaké zaobchádzanie v prípade nárokov po zosnulom zamestnancovi

a do nevýhodnejšieho postavenia dostávajú jeho najbližších príbuzných - jeho manžela, deti

a rodičov, korí s ním žili v čase smrti v domácnosti. Nerovnaké zaobchádzanie je v rozpore

s . ods. 2 . Podľa tretia veta Dedenie sa zaručuje. Nie je

prípustné, aby sa kvôli nárokom, ktoré by inak mali byť predmetom dedičstva a ktoré

prechádzajú v dôsledku významného postavenia priamo na určitú skupinu dedičov, krátili

príjmy zo systému sociálneho poistenia a to najmä s prihliadnutím na to, že pokiaľ by tento

nárok bol priznaný dedičovi osvedčením o dedičstve - nárok na výplatu predčasného

starobného dôchodku by mu nezanikol. V dôsledku smrti jedeného z rodinných príslušníkov,

teda príde iný člen jeho domácnosti o predčasný starobný dôchodok, ktorý je jeho jediným

príjmom.

Zavedenie novej podmienky pre zachovanie výplaty predčasného starobného

dôchodku, ako aj podmienky pre jeho určenie - t. j. nemožnosť poberania príjmu podľa § 5

ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a ods. 3 znamená zhoršenie

materiálneho zabezpečenia určitej skupiny obyvateľov v starobe. upravené právo

na primerané zabezpečenie v starobe podľa , obsiahnuté v doterajšej

zákonnej úprave účinnej do 31. 12. 2010 v zmysle je menené

a redukované novou právnou úpravou u týchto osôb tak výrazne, že rozsah a následky

zhoršenia materiálneho zabezpečenia v zmysle takejto zmenenej právnej úpravy možno

považovať za neprimeraný zásah do už nadobudnutého štandardu práv. Z dôvodovej správy

vyplýva, že zastavenie výplaty predčasného starobného dôchodku jeho poberateľovi sa

realizuje ako jedno z opatrení na zabezpečenie finančnej stabilizácie základného fondu

dôchodkového poistenia. Zákonodarca však nemôže tento cieľ, i keď by bol akokoľvek

legitímny, realizovať spôsobom, ktorým sa hrubo zasahuje do ústavne garantovaného práva

na primerané zabezpečenie v starobe...

V súlade s prechodnými ustanoveniami napadnutej právnej úpravy uvedenými

v ust. § 293bt ods. 1 až 4 novo definovaný poistenec (zamestnanec podľa § 4 a SZČO § 5

), ktorý poberá predčasný starobný dôchodok a ktorý nedosiahne

dôchodkový vek do 28. februára 2011 je teda vystavený voľbe:

1. či bude naďalej poberať príjem, ktorý je predmetom dôchodkového poistenia

a bude mu zastavená výplata predčasného starobného dôchodku,

alebo

2. sa rozhodne ukončiť svoj pracovný pomer (a/alebo poberanie iných príjmov), a tak

si zachovať nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku.

Zákonodarca takto v citovaných prechodných ustanoveniach napadnutej právnej

úpravy upravuje spôsob vysporiadania sa s účinkami novej právnej úpravy nápravné vzťahy

vzniknuté v minulosti.

Podľa doterajšej, ako aj súčasnej právnej úpravy uvedenej v ust. § 67 ods. 1 zákona

č. má poistenec, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, nárok

na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,

a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,

b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a

c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1, 2-násobku sumy

životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

Z ust. vyplýva, že poistenec, ktorý je sporiteľ

podľa osobitného predpisu, má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu,

od ktorého žiada o jeho priznanie,

a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,

b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a

c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 0, 6-násobku sumy

životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

Ak teda poistenec splnil zákonné podmienky uvedené v citovaných ustanoveniach

a , vznikol mu nárok na priznanie predčasného

starobného dôchodku. Nová, napadnutá právna úprava však odoprela poistencovi

akúkoľvek právnu ochranu, pretože nespája so splnením podmienok podľa doterajších

predpisov právne účinky, ktoré mu garantovala v čase, keď poistenec podmienky splnil.

Je teda nepochybné, že napadnutá právna úprava pôsobí retroaktívne.

Najvýraznejším retroaktívnym zásahom novej právnej úpravy účinnej od 1. 1. 2011 je

zavedenie novej podmienky pre výplatu doterajších predčasných starobných dôchodkov,

t. j. podmienky nepoberania iného príjmu už aj pre poberateľov predčasných starobných

dôchodkov, ktorých nároky boli právoplatne priznané pred účinnosťou novej právnej

úpravy t. j. do 31. 12. 2010. Právnym následkom nesplnenia povinnosti v zmysle novo

zavedenej podmienky, t. j. v prípade, ak sa poberateľ nevzdá iného príjmu, ktorý je

predmetom dôchodkového poistenia, bude zánik nároku na výplatu predčasného starobného

dôchodku.

Čo sa týka porušenia práva na prístup k voleným funkciám upraveného v čl. 30

ods. 1 a 4 v súčasnej dobe, vzhľadom na spätnú pôsobnosť novej právnej úpravy sa

poslanci zastupiteľstiev, pre ktorých je predčasný starobný dôchodok jediný hlavný zdroj

príjmu, musia v dôsledku zmeny právnej úpravy do 28. 2. 2011 rozhodnúť, či zotrvajú

vo funkcii poslanca zastupiteľstva a zanikne im nárok na výplatu predčasného starobného

dôchodku /alebo/ sa vzdajú funkcie poslanca (nebudú z tohto titulu dôchodkovo poistení)

a zostane im zachovaný nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Prvou

možnosťou sa zasiahne do ich práva na primerane zabezpečenie v starobe podľa čl. 39

ods. 1 a druhou možnosťou sa negatívne zasiahne do nerušeného výkonu mandátu

poslanca zastupiteľstva zaručeného a 4 .

Schválením napadnutej právnej úpravy sa týmto neprípustným spôsobom zasahuje

do práv právoplatne priznaných a nadobudnutých počas účinnosti skoršieho právneho

predpisu...

Navrhovatelia sú presvedčení, že schválením napadnutých ustanovení sa

v rozpore s zasahuje do dôvery občanov v stabilitu a predvídateľnosť právnej

úpravy a v ochranu práv, ktoré podľa právnej úpravy do 31. decembra 2010 nadobudli.

Účinnosťou napadnutej právnej úpravy sa vstupuje do existujúcich právnych vzťahov, rušia

sa právoplatne priznané nároky na výplatu predčasných starobných dôchodkov, a to bez

akéhokoľvek vyváženia (keďže zákon o sociálnom poistení žiadny priestor na vyváženie ani

nevytvára) a vyvoláva stav takej právnej neistoty z dôvodu priameho a neočakávaného

zásahu do minulých skutkových a právnych vzťahov, ktorý nemožno ústavne akceptovať.»

Na základe citovanej argumentácie skupina poslancov navrhuje, aby po prijatí ich

návrhu na ďalšie konanie ústavný súd o ňom nálezom takto rozhodol:

„Ustanovenie a o sociálnom poistení v znení

, ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je

v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2,

a 2 a .

Ustanovenie o sociálnom poistení v znení zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je v súlade s čl. 1

ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2

a .“

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokoval 22. júna 2011 podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí,

a keďže nezistil žiadne dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, prijal ho na ďalšie konanie podľa , pričom

nevyhovel návrhu na pozastavenie účinnosti označených ustanovení napadnutého právneho

predpisu.

II.

Po prijatí návrhu na ďalšie konanie ústavný súd vyzval národnú radu ako účastníka

konania a vládu Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) ako vedľajšieho účastníka a podľa

aj prvého námestníka generálneho prokurátora

Slovenskej republiky (ďalej len „prvý námestník generálneho prokurátora“) a predsedu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“)

na vyjadrenie k návrhu.

Národná rada k návrhu skupiny poslancov 18. októbra 2011 predložila takéto

vyjadrenie:

«Národná rada Slovenskej republiky schválila 2. decembra 2010 novelu zákona

č. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorou sa obmedzil

nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistencovi, ktorý ku dňu vzniku

nároku na predčasný starobný dôchodok je naďalej dôchodkovo poistený či už ako

zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. V tejto súvislosti sa upravil tiež

zánik nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku, a to odo dňa splátky splatnej

po dni vzniku povinného dôchodkového poistenia čí zamestnanca alebo samostatne

zárobkovo činnej osoby, ako aj opätovný vznik nároku na predčasný starobný dôchodok

pre prípad zániku dôchodkového poistenia, a to odo dňa nasledujúceho po dni zániku tohto

dôchodkového poistenia.

Podľa osobitnej časti dôvodovej správy účelom tejto úpravy bolo „predchádzanie

neodôvodnenému čerpaniu finančných prostriedkov v prípadoch, ak poistenec nestratil

príjem, ktorý by bolo odôvodnené nahrádzať dôchodkovou dávkou v období pred dovŕšením

dôchodkového veku, preto sa navrhlo podmieniť nárok na výplatu predčasného starobného

dôchodku skončením povinného dôchodkového poistenia. Zastavenie výplaty predčasného

starobného dôchodku jeho poberateľovi, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť sa realizuje ako

jedno z opatrení na zabezpečenie finančnej stabilizácie základného fondu dôchodkového

poistenia.“.

Predmetom posudzovania súladu napadnutých ustanovení zákona o sociálnom

poistení je podľa navrhovateľov posúdenie ústavnosti, a to najmä z hľadiska

• zavedenia podmienky pre priznanie predčasného starobného dôchodku len

v prípade, ak poistenec nepoberá žiaden iný príjem, ktorý je predmetom dôchodkového

poistenia,

• zastavenia výplaty predčasných starobných dôchodkov právoplatne priznaných

podľa doterajších predpisov (právoplatne priznaných do 31. decembra 2010) v prípade, ak

poberateľ po 28. februári 2011 je dôchodkovo poistený vzhľadom na poberanie príjmu,

ktorý je predmetom dôchodkového poistenia...

K napadnutému a o sociálnom poistení v znení

Národná rada Slovenskej republiky uvádza nasledovné.

Vo všeobecnosti k podmienke priznania predčasného starobného dôchodku len vtedy, ak

poistenec nepoberá žiadny príjem, ktorý je predmetom dôchodkového poistenia uvádzame,

že jej prijatie neodporuje základným sociálnym právam, konkrétne právam ustanoveným

v . Možno konštatovať, že táto úprava je aj v súlade s ratifikovaným

Dohovorom o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia č. 102 uverejneným

pod č. Podľa tohto dohovoru () každý členský štát, ktorý je viazaný touto

časťou Dohovoru, zabezpečí chráneným osobám poskytovanie dávok v starobe podľa

ďalších článkov tejto časti. Krytou udalosťou podľa čl. 26 je prežitie určeného veku, ktorý

nesmie presahovať 65 rokov. Ponecháva sa na vnútroštátne zákonodarstvo možnosť určiť,

či sa výplata dávok preruší v prípade, keď by osoba, ktorá ma na ňu právo, vykonávala

určenú zárobkovú činnosť, alebo či sa zníži v prípade, keď príjem poberateľa dávky

presahuje určenú sumu. V danom prípade sa pristúpilo k využitiu prvej možnosti, k

vylúčeniu poberania predčasného starobného dôchodku v súbehu s príjmom zo zárobkovej

činnosti.

Ustanovenie garantuje primerané hmotné zabezpečenie v starobe

a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Vo vzťahu k napadnutým

ustanoveniam sú významné skutočnosti staroba a nespôsobilosť na prácu. V prípade

priznania predčasného starobného dôchodku nejde o občana, ktorý by bol v starobe,

pretože tomuto sa poskytuje, resp. priznáva starobný dôchodok. V prípade občana, ktorý

ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je naďalej dôchodkovo poistený či

už ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, nie je zjavne naplnená

ústavná podmienka nespôsobilosti na prácu. Národná rada Slovenskej republiky preto je

toho názoru, že k porušeniu práv garantovaných v nedochádza, pretože

nie sú naplnené ústavné podmienky jeho uplatnenia, a to či už staroba alebo nespôsobilosť

na prácu.

Na základe uvedeného Národná rada Slovenskej republiky je toho názoru, že

ustanovenie a o sociálnom poistení v znení zákona

č. nie je v rozpore s a ani s ďalšími ustanoveniami

označenými v návrhu na začatie konania...

K napadnutému o sociálnom poistení v znení

Národná rada Slovenskej republiky uvádza nasledovné. Národná

rada Slovenskej republiky v súvislosti s riešením súbehu, resp. vylúčenia súbehu

predčasného starobného dôchodku a príjmu zo zárobkovej činnosti pri predčasných

starobných dôchodkoch právoplatne priznaných pred 1. januárom 2011 zvolila riešenie, že

stanovila zastavenie výplaty predčasných starobných dôchodkov, ale nie vylúčenie, zrušenie

alebo odňatie nároku na právoplatne priznanú dávku.

Vo vzťahu k zastaveniu výplaty predčasných starobných dôchodkov právoplatne

priznaných podľa predpisov platných pred 1. januárom 2011 ak poskytnutiu dvojmesačnej

lehoty na rozhodnutie poberateľa predčasného dôchodku o tom, či si vyberie poberanie

predčasného starobného dôchodku, alebo bude vykonávať zárobkovú činnosť

(ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba), preto platí, že ide o prípad

tzv. nepravej retroaktivity.

Národná rada Slovenskej republiky plne uznáva, že k definujúcim znakom právneho

štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou

zárukou ochrany práv a právnej istoty (). Nie každá retroaktivita je však

nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje

tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto

rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta

ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný

nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci.

Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe

ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov.

O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym

predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo

povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni

zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli

na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ

nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho

predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto

práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa

účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá

retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej

úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.

Vo vzťahu k o sociálnom poistení v znení zákona

č. Národná rada Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného zastáva

názor, že predstavuje prípad tzv. nepravej retroaktivity a tým nie je v rozpore s či. 1 ods. 1

a ani s ďalšími ustanoveniami označenými v návrhu na začatie konania.»

Národná rada súčasne oznámila, že vo veci netrvá na ústnom pojednávaní.

Vláda, zastúpená ministerkou spravodlivosti Slovenskej republiky, predložila

stanovisko v konaní podľa pred ústavným súdom 19. septembra 2011.

Vo svojom stanovisku uviedla:

„Z vecného hľadiska je nevyhnutné poukázať na účel prijatia napádanej právnej

úpravy, ktorý je determinovaný riešením troch zásadných problémov, a to:

a) prijatím filozofie vylúčenia súbehu príjmu z pracovnej činnosti a predčasného

starobného dôchodku ako osobitne poskytovanej dávky dôchodkového poistenia, ktorej

poskytovanie sa podmieňuje osobitnými podmienkami,

b) nedostatkom zdrojov na financovanie priebežného systému dôchodkového

poistenia a

c) znížením výdavkov v rámci verejných financií určených na krytie pasívnej politiky

zamestnanosti realizovanej formou výplaty dávky v nezamestnanosti osobám vo veku

blízkom veku potrebnému pre vznik nároku na starobný dôchodok.

V tejto súvislosti treba uviesť, že práve na účely dosiahnutia súladu s

Slovenskej republiky nebola na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov zvolená forma

zákonného vylúčenia nároku na dávku, ale iba nároku na jej výplatu, čím sa v plnom

rozsahu zachováva garancia nadobudnutého práva po priznaní dávky, vrátane garancie

obnovenia výplaty dávky bezprostredne po odpadnutí prekážky jej výplaty, a tým aj ústavné

právo občana na hmotné zabezpečenie v starobe v situácii, keď staroba je dôvodom

zanechania resp. prekážkou výkonu zárobkovej činnosti v zmysle

Slovenskej republiky a § 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Umožnenie súbehu

poskytovania predčasného starobného dôchodku s výkonom zárobkovej činnosti v tomto

zmysle neharmonizoval s požiadavkou zabezpečenia občana náhradným plnením formou

dávky zo základného (verejného) systému sociálneho poistenia po dosiahnutí spoločensky

dohodnutej hranice všeobecne odôvodňujúcej stratu schopnosti vlastnými silami byť

zabezpečený príjmom zo zamestnania. Takouto spoločensky uznanou a formou zákona

dohodnutou skutočnosťou je dosiahnutie veku potrebného pre vznik nároku na starobný

dôchodok, ktorá v súčasnosti predstavuje 62 rokov veku. V tomto zmysle sa predčasný

starobný dôchodok vymyká z ústavného kontextu zabezpečenia v starobe.

Uplatnenie právnej úpravy podľa napadnutých ustanovení účinnej od 1. januára

2011 nenapĺňa pojmové znaky pravej retroaktivity, pretože jej právne účinky nepostihujú

ani žiadnym spôsobom nezasahujú do nárokov nadobudnutých v minulosti. O nepravú

retroaktivitu ide napríklad v prípade, ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne

skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, ale súčasne zmení s nimi

spojené právne následky, ktoré však v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte

nenastali (). Istú formu retroaktivity pripúšťa aj Európsky súd pre ľudské práva

(Mellacher v. Rakúsko, 19. December 1989; A 169).

Zastavenie výplaty predčasného starobného dôchodku nemá vplyv na jeho rozsah,

t. j. na sumu predčasného starobného dôchodku. Tento v plnom rozsahu podlieha režimu

valorizácie aj v období zastavenia výplaty. Rovnako tak sa príjem za toto obdobie

dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby zohľadňuje

pri určení sumy predčasného starobného dôchodku po zániku povinného dôchodkového

poistenia, ktoré bolo dôvodom zániku nároku na výplatu predčasného starobného

dôchodku. Keďže právna úprava určenia sumy predčasného starobného dôchodku je

spoločná pre všetkých jeho poberateľov, nie je napadnutá zákonná úprava z tohto dôvodu v

rozpore s a 2 a .“

Vo svojom vyjadrení vláda ďalej uviedla:

„Na posúdenie navrhovateľmi tvrdeného rozporu napadnutých ustanovení

s citovanými článkami môžeme použiť test proporcionality, keď

sa vec bude skúmať z troch hľadísk, a to z hľadiska vhodnosti, hľadiska nevyhnutnosti

a hľadiska primeranosti.

Kritériom vhodnosti posudzujeme príslušnú právnu normu z hľadiska možného

naplnenia sledovaného účelu, teda racionálnej väzby medzi právnou normou a cieľom

právnej úpravy. Vylúčením súbehu poberania predčasného starobného dôchodku

a poberania príjmu zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona

č. o dani z príjmov možno dosiahnuť sledovaný cieľ, ktorým je v tomto

prípade úspora zdrojov na financovanie priebežného systému dôchodkového poistenia.

Aplikáciou namietanej zákonnej úpravy príde k naplneniu popísaného legitímneho cieľa.

V rámci druhého kroku testu proporcionality treba posúdiť, či príslušné legislatívne

opatrenie spôsobujúce obmedzenie garantovaných práv bolo v okolnostiach

posudzovanej veci naozaj nevyhnutné, teda či na dosiahnutie legitímneho cieľa nebol

k dispozícii aj ohľaduplnejší, šetrnejší právny prostriedok. Navrhovatelia neuviedli žiadnu

inú alternatívu, ktorej využitím by sa dosiahol ten istý legitímny cieľ ako sa dosiahol

napadnutými ustanoveniami.

V rámci tretieho štádia testu proporcionality, v rámci ktorého sa predovšetkým

zisťuje, či príslušná právna norma je primeraná vo vzťahu k zamýšľanému cieľu, t. j. či

príslušné legislatívne opatrenie obmedzujúce základné práva alebo slobody nemôže svojimi

negatívnymi dôsledkami presahovať pozitíva stelesnené v presadení verejného záujmu

sledovaného týmto opatrením, treba konštatovať, že zákonodarca v napadnutých

ustanoveniach ponechal dotknutým fyzickým osobám možnosť výberu, či budú naďalej

poberať príjem, ktorý je predmetom dôchodkového poistenia a bude im zastavená výplata

predčasného starobného dôchodku, alebo sa rozhodnú ukončiť svoj pracovný pomer

(prípadne poberanie iných príjmov), a tak si zachovať nárok na výplatu predčasného

starobného dôchodku.

Námietky navrhovateľov týkajúce sa princípov retroaktivity, právnej istoty, ochrany

nadobudnutých práv a ochrany dôvery obsiahnutých v princípe právneho štátu v danom

prípade neobstoja, keďže zákonodarca napadnutými ustanoveniami síce upravil právne

postavenie poberateľov predčasných starobných dôchodkov ako aj osôb uvedených

v ustanovení , avšak neprekročil pritom rámec legitímnej úvahy

danej účelom novely zákona o sociálnom poistení.

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľmi napadnuté ustanovenia

zákona o sociálnom poistení nie sú v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4

a v spojení s , a 2 a Slovenskej

republiky.“

Súčasne oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania.

Prvý námestník generálneho prokurátora predložil ústavnému súdu svoje stanovisko

26. septembra 2011, v ktorom uviedol:

„K návrhu ako celku sa na doplnenie argumentácie navrhovateľov žiada dodať, že

v súlade s je Slovenská republika povinná

dodržiavať medzinárodné záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov Medzinárodnej

organizácie práce, podľa ktorých vnútroštátne zákonodarstvo zabezpečí za predpísaných

podmienok zachovanie výplaty dávky v starobe po celé obdobie trvania poistnej udalosti.

Uvedené právne akty pritom za určitých okolností nevylučujú možnosť zníženia sumy

starobného dôchodku podľa vopred určeného mechanizmu. Zastavenie výplaty dávky

v starobe z dôvodu jej súbehu so zárobkovou činnosťou poberateľa dávky však medzi

prípustnými dôvodmi takejto úpravy uvedený nie je (čl. 30 a čl. 69 Dohovoru o minimálnej

norme sociálneho zabezpečenia č. 102 (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných

vecí č. ) a Európskej sociálnej charty (oznámenie Ministerstva

zahraničných vecí Slovenskej republiky č. ) a , , a

Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (oznámenie

federálneho ministerstva zahraničných vecí č. ).

Národná rada Slovenskej republiky prijatím namietaných zákonných ustanovení

uvedené zásady vyplývajúce z medzinárodných právnych aktov nerešpektovala.

K bodu 2. návrhu treba pripomenúť, že prijatím ustanovenia § 293bt 5 zákona

č. došlo k porušeniu legálne nadobudnutých práv poistencov, ktorým bol

priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010,

pričom tento súbeh dôchodkovej dávky a zárobkovej činnosti poberateľa dávky nevylučoval.

Aj keď nemožno celkom odhliadnuť od účelu zavedenia inštitútu predčasného starobného

dôchodku do systému sociálneho poistenia, štát nepredvídateľnou zmenou pravidiel,

na ktoré sa adresáti právnych noriem spoliehali, porušil princíp právnej istoty ako

imanentnej súčasti princípu právneho štátu. V tejto súvislosti poukazujem na konštantnú

rozhodovaciu činnosť ústavného súdu, konkrétne na rozhodnutie vo veci

sp. zn. ...

Rozhodne nemožno poprieť právo štátu zákonom upraviť podmienky na priznanie

nároku na predčasný starobný dôchodok ako aj podmienky nároku na jeho výplatu. Musí

však zodpovedať vymedzenému rámcu rešpektujúcemu záväzné medzinárodné

právne akty. Pravidlá pre priznanie dôchodkovej dávky musia byť adresátom právnej normy

vopred známe, lebo len na základe ňou predvídateľných právnych následkov možno

od subjektov práva požadovať zodpovednosť za relevantné rozhodnutia. V danom prípade

poistenec nepochybne pri zvažovaní podania žiadosti o priznanie predčasného dôchodku

musel vziať do úvahy nepriaznivé dôsledky tohto rozhodnutia (napr. zníženie sumy

dôchodkovej dávky ako aj zánik nároku na starobný dôchodok), ktoré pri rozhodovaní

kompenzovalo jeho legitímne očakávanie spočívajúce v zlepšení sociálnej situácie

možnosťou ďalšieho príjmu zo zárobkovej činnosti. Vychádzal pritom z predpokladu

stability právnej úpravy a domnieval sa, že ak mu bude/bol priznaný predčasný starobný

dôchodok v súlade s platným zákonom, oprávnene očakával, že jeho nárok na výplatu

dôchodkovej dávky sa i v budúcnosti bude riadiť týmito pravidlami a svoje rozhodnutie

nebude musieť prehodnocovať z úplne iných hľadísk, zavedenie ktorých nemal dôvod

predvídať. Treba zdôrazniť, že v dôsledku zásahu štátu sa v mnohých prípadoch poberatelia

predčasných starobných dôchodkov ocitli pred existenčným rozhodnutím, príkladom čoho

sú aj navrhovateľmi uvádzaní poslanci obecnej samosprávy, ktorých novou právnou

úpravou vynútené rozhodnutie v mnohých prípadoch výrazne zhorší ich sociálnu situáciu.“

Predseda najvyššieho súdu na požiadavku ústavného súdu o zaslanie stanoviska

reagoval prípisom z 21. novembra 2011, v ktorom uviedol:

„... po oboznámení s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky na začatie konania o súlade ustanovenia a

o sociálnom poistení v znení s

a o súlade s predkladám

nasledovné stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci konania o súlade

právnych predpisov, vedeného pod č. .

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania

o súlade ustanovení a a o sociálnom poistení

v znení považuje Najvyšší súd za vecne správny a dôvodný.

Stanovisko prerokovali sociálne senáty správneho kolégia. Poznamenávame, že

v doterajšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, ako odvolacieho súdu, ešte nebolo

rozhodované o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov v danej problematike.

Je dôvodné predpokladať prerušenie konaní pred všeobecnými súdmi až do rozhodnutia

Ústavného súdu o podanom návrhu.“

Právny zástupca navrhovateľov ústavnému súdu oznámil, že netrvá na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie, a vyjadrenie k tomuto oznámeniu nepripojil.

Vzhľadom na oznámenie účastníkov konania, že netrvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s

upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

III.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znenia napadnutých ustanovení

zákona o sociálnom poistení, ktoré majú byť v rozpore s označenými článkami , ďalej

z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona a z ústneho pojednávania; opieral sa pritom

aj o svoju doterajšiu judikatúru.

Podľa prvej vety Slovenská republika je zvrchovaný,

demokratický a právny štát.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať

na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných

vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom

na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí

a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Podľa občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie

v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

Podľa domáhať sa práv uvedených v , 36, 37 ods. 4,

až 42 a až 46 tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia

vykonávajú.

Podľa § 67 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení

„(4) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec

ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený

ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

(5) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky

splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo

poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho

po dni zániku tohto dôchodkového poistenia.“.

Podľa § 293bt zákona o sociálnom poistení

„(1) Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona

účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne

dôchodkovo poistený ako zamestnanec uvedený v § 293bp ods. 3 od 1. januára 2011 a toto

dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok na výplatu predčasného starobného

dôchodku zaniká od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej

po 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca

uvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do najbližšej splátky

dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona účinného do 31. decembra 2010

a za obdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona

účinného od 1. januára 2011.

(2) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorému bol

priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010

a ktorému po 31. decembri 2010 vznikne dôchodkové poistenie zamestnanca alebo povinne

dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby pred dovŕšením dôchodkového

veku, sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie tohto dôchodkového poistenia podľa

zákona účinného od 1. januára 2011.

(3) Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona

účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne

dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba

k 31. decembru 2010 a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011, nárok

na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od najbližšej splátky predčasného

starobného dôchodku splatnej po 28. februári 2011. Nárok na výplatu predčasného

starobného dôchodku poistenca uvedeného v prvej vete sa posudzuje a jeho suma sa určuje

za obdobie do najbližšej splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 podľa zákona

účinného do 31. decembra 2010 a za obdobie po najbližšej splátke dôchodku splatnej

po 28. februári 2011 podľa zákona účinného od 1. januára 2011.

(4) Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona

účinného do 31. decembra 2010, nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011, je povinne

dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba

k 31. decembru 2010, toto dôchodkové poistenie trvá aj po tomto dni a zanikne

pred 1. marcom 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku sa posudzuje

a jeho suma sa určuje za obdobie do zániku tohto dôchodkového poistenia podľa zákona

účinného do 31. decembra 2010.

(5) Ak poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona

účinného do 31. decembra 2010, je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo

samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010, toto dôchodkové poistenie bude

trvať po 28. februári 2011 alebo zanikne pred 1. marcom 2011 a v období od 1. januára

2011 do 28. februára 2011 dovŕši dôchodkový vek, nárok na výplatu predčasného

starobného dôchodku sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie do dovŕšenia

dôchodkového veku podľa zákona účinného do 31. decembra 2010.

(6) Ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 1

a 3, zúčtujú sa sumy neprávom vyplatené na predčasnom starobnom dôchodku od najbližšej

splátky dôchodku splatnej po 28. februári 2011 so sumami dôchodkovej dávky, na ktorej

výplatu vznikne nárok.“.

Napadnuté ustanovenia zákona o sociálnom poistení boli navrhnuté v zásade

v totožnom znení, ako boli schválené národnou radou (bolo upresnené len znenie § 293bt

ods. 1 a 3 a doplnený nový odsek 6 v záujme ich jednoznačnej aplikovateľnosti v praxi),

a preto možno z hľadiska „výpovednej hodnoty“ uviesť aj dôvodovú správu k nim [vládny

návrh zákona, parlamentná tlač č. 109, V. volebné obdobie, september 2010 (ďalej len

„vládny návrh zákona“)]:

„K § 67 ods. 4 a 5:

Za účelom predchádzania neodôvodnenému čerpaniu finančných prostriedkov

v prípadoch, ak poistenec nestratil príjem, ktorý bolo odôvodnené nahrádzať dôchodkovou

dávkou v období pred dovŕšením dôchodkového veku, sa navrhuje podmieniť nárok

na výplatu predčasného starobného dôchodku skončením povinného dôchodkového

poistenia. Zastavenie výplaty predčasného starobného dôchodku jeho poberateľovi, ktorý

vykonáva zárobkovú činnosť sa realizuje ako jedno z opatrení na zabezpečenie finančnej

stabilizácie základného fondu dôchodkového poistenia.

K § 293bt:

Navrhuje sa spôsob posudzovania nároku na výplatu predčasného starobného

dôchodku, ktorý bol priznaný pred 1. januárom 2011 po tomto dni.“

V rozprave k vládnemu návrhu zákona o sociálnom poistení k napadnutým

ustanoveniam týkajúcim sa úpravy nových podmienok poskytovania predčasného

starobného dôchodku 1. – 2. decembra 2010 v národnej rade predkladateľ J. M.,

podpredseda vlády a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

v súvislosti s predložením vládneho návrhu zákona (parlamentná tlač č. 109) k nevyplácaniu

predčasného starobného dôchodku jeho poberateľom, ktorí súčasne vykonávajú zárobkovú

činnosť, uviedol, že ide o jedno z opatrení na finančnú stabilizáciu systému.

Poslanec Z. H. k vládnemu návrhu zákona všeobecne uviedol: „Možnosť

predčasného odchodu do dôchodku bola jedným z nástrojov, ktoré mali pomôcť ľuďom,

ktorí prišli v období tesne pred dosiahnutím dôchodkového veku o prácu a nie sú

atraktívnymi na trhu práce, slušne žiť. Teda, aby neboli do dosiahnutia nároku na starobný

dôchodok vystavení životu na sociálnych dávkach, hoci celý život poctivo pracovali. Žiaľ,

prax je dnes taká, že ľudia poberajú predčasné dôchodky bez toho, aby stratili prácu.

Predčasný dôchodok sa im vlastne stáva prilepšením k platu a takto čerpané peniaze potom

nám chýbajú v dôchodkovom fonde.“

Poslanec B. O. podal v rozprave k vládnemu návrhu zákona vo vzťahu

k problematike predčasných starobných dôchodkov pozmeňujúci návrh tohto znenia:

„V bode 91 (v je to bod 88, pozn.) sa z vypúšťajú odseky 3

a 4 a odsek 5 sa prečísluje na odsek 3. Cieľom tejto zmeny je zamedziť alebo vyhnúť sa

možnej retroaktivite, zamedzenie súbehu predčasného dôchodku a práce by sa tak malo

týkať iba predčasných dôchodcov tých, ktorí teda v budúcnosti nastúpia na predčasný

dôchodok, nie tých, ktorí na predčasný dôchodok nastúpili teraz za doterajších podmienok.

Toto je aj najjednoduchšie riešenie a vzhľadom na redukciu dôchodkov, ktorá poberateľom

ostáva aj po dosiahnutí dôchodkového veku, teda myslím riadneho dôchodkového veku, nie

sú títo poberatelia záťažou rozpočet Sociálnej poisťovne. Okrem iného to nie je veľká

skupina poberateľov, keďže od roku 2007 je možné požiadať o predčasný starobný

dôchodok iba 2 roky pred dosiahnutím dôchodkového veku.“

Tento návrh poslanca B. O. pri hlasovaní poslancov neprešiel. O návrhu poslankyne

V. T. k bodu 1, ktorý navrhla vypustiť (a v ktorom je nová definícia zárobkovej činnosti), sa

vôbec nehlasovalo, a to z procesných dôvodov, pretože pri predchádzajúcich hlasovaniach

bol schválený bod 1 navrhovanej novely.

IV.

Navrhovatelia napádajú ako nesúladné s jednak označené hmotnoprávne

ustanovenia obsiahnuté v treťom diele tretej hlavy prvej časti zákona o sociálnom poistení

upravujúcom problematiku predčasného starobného dôchodku (§ 67 – § 69), a to § 67 ods. 4

a 5 zákona o sociálnom poistení a jednak prechodné ustanovenia, ktoré sú obsiahnuté

v siedmej časti zákona o sociálnom poistení, a to § 293bt, pričom namietajú nesúlad

napadnutých ustanovení s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 39 ods. 1 v spojení

s , a 2 a .

1. K namietanému nesúladu § 67 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení s čl. 1

ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2

a

Navrhovatelia tvrdia, že § 67 ods. 4 až 5 zákona o sociálnom poistení nie je v súlade

s označenými článkami , pretože zákonodarca z hľadiska úpravy podmienok na vznik

nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku ustanovil prísnejšie podmienky

na vznik nároku na túto dávku, ako aj na jej výplatu oproti predchádzajúcej právnej úprave,

čo sťažovatelia považujú jednak za založenie právnej neistoty, ako aj za ustanovenie

obmedzujúcich podmienok vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku.

Navrhovatelia poukazujú na dopad obmedzujúcich podmienok na vznik nároku

na výplatu predčasného starobného dôchodku okrem funkcionárov územnej samosprávy aj

na druhú vetu , podľa ktorej v prípade smrti zamestnanca

mzdové nároky z pracovného pomeru zomrelého zamestnanca (do štvornásobku jeho

priemerného mesačného zárobku z pracovného pomeru) prechádzajú na jeho manžela, deti

a rodičov, ak s nimi žili v čase smrti v domácnosti (až keď týchto osôb niet, stávajú sa

predmetom dedičstva), pričom sa tieto nároky tiež považujú za príjmy na účely zárobkovej

činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení.

Za rozpor napadnutých ustanovení § 67 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení

s označenými článkami považujú navrhovatelia právnu úpravu, ktorou sa sprísňujú

podmienky ustanovené pre vznik nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku.

Ústavný súd preto pri posudzovaní súladu § 67 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom

poistení s označenými článkami vychádzal z obsahu napadnutých ustanovení.

Ide o ustanovenia, ktoré ustanovujú podmienky na vznik nároku na výplatu predčasného

starobného dôchodku; sú súčasťou hmotnoprávnej úpravy dôchodkových dávok (v danom

prípade podmienok na vznik nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku), ktorá

(táto právna úprava) sama osebe nepôsobí retroaktívne, lebo je viazaná na nadobudnutie

účinnosti novely zákona o sociálnom poistení, resp. jej jednotlivých ustanovení.

Vo vzťahu k namietanému nesúladu napadnutých ustanovení s čl. 12 ods. 1 a 2

navrhovateľmi, podľa ktorých „podmienky na priznanie a výplatu dôchodkovej

dávky založené na poistnom princípe musia byť pre všetkých poistencov v zákone

ustanovené rovnako a nediskriminačne... Podmienka nepriznania dôchodkovej dávky

zo systému sociálneho poistenia v priamom rozpore s poistným princípom, na ktorom je

zákon o sociálnom poistení založený a zo zákona sa týmto vyvoláva nerovnaké

zaobchádzanie u oboch skupín takýchto poberateľov, čo je v rozpore s čl. 12 ods. 2

.“. Podľa ich názoru „schválením napadnutej právnej úpravy totiž vznikla nevýhodná

skupina poberateľov predčasných starobných dôchodkov, ktorí budú ukrátení na inom

príjme, resp. v dôsledku iného príjmu (za výkon funkcie - poslanci zastupiteľstiev alebo

návrh pozostalých členov rodiny po zomrelom zamestnancovi podľa § 35 ods. 1 Zákonníka

práce) im bude odňatý nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku“.

Ústavný súd k tejto námietke navrhovateľov uvádza, že sa prikláňa k právnemu

názoru uvedenému vo vyjadrení vlády, podľa ktorého právna úprava „určenia sumy

predčasného starobného dôchodku je spoločná pre všetkých jej poberateľov“, a preto

nemôže byť v rozpore s a 2 .

Napadnutý § 67 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení ustanovuje totiž rovnaké

podmienky na vznik nároku fyzických osôb na predčasný starobný dôchodok a na jeho

výplatu. Podľa navrhovateľov by sa však za zárobkovú činnosť nemala považovať činnosť,

z ktorej plynú niektoré príjmy (odmeny funkcionárov miestnej samosprávy, nároky

po pozostalých podľa ), a preto namietajú inak všeobecne a jednotne

ustanovený inštitút zárobkovej činnosti v zákone o sociálnom poistení pre celý systém

sociálneho poistenia, a to osobitne pri úprave podmienok vzniku nároku na výplatu

predčasného starobného dôchodku, s poukazom na tieto dve skupiny fyzických osôb,

na ktoré navrhovatelia poukazujú. Problémom, na ktorý poukazujú navrhovatelia, podľa

názoru ústavného súdu nie je otázka rovnakých a jednotných podmienok na vznik nároku

na predčasný dôchodok a jeho výplatu, ktoré rešpektujú a 2 .

Vzhľadom na uvedené § 67 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení je súladný s čl. 12

ods. 1 a 2 .

Navrhovatelia namietajú nesúlad § 67 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení aj

s . Za takéto obmedzenie označujú „redukovanú novú právnu úpravu

týkajúcu sa predčasných starobných dôchodkov“, predovšetkým vzniku nároku na ich

výplatu síce v súlade s , avšak podľa ich názoru v rozpore s

, podľa ktorého sa pri obmedzovaní základných práv a slobôd musí dbať na podstatu

a zmysel. Navrhovatelia sú toho názoru, že takéto obmedzenie práva na primerané

zabezpečenie v starobe v súčinnosti s odňatím už legálne nadobudnutých práv nie je

v súlade so zachovaním podstaty a zmyslu základného práva na primerané zabezpečenie

v starobe, čím sa podľa ich názoru napadnutá právna úprava dostáva do rozporu s čl. 13

ods. 4 .

Podľa názoru ústavného súdu novú právnu úpravu vzniku nároku na predčasných

starobných dôchodkov nemožno považovať za rozpornú ani s len

na základe argumentu, že ide o novú právnu úpravu odchylnú od predchádzajúcej

a na tomto základe vyvodiť porušenie princípu rovnosti a zavedenie obmedzení základných

práv. Naopak, hmotnoprávna úprava zaisťuje rovnosť v právach, pretože sa vzťahuje

odo dňa jej účinnosti na celý okruh rovnakým spôsobom posudzovaných fyzických osôb

a nie je založená na obmedzení niektorého zo základných práv, pretože ustanovenie

podmienok na vznik nároku na dávku nemožno považovať za obmedzenie základných práv.

Treba si pritom uvedomiť, že nejde o dôchodkovú dávku identickú so starobným

dôchodkom, ktorý pokrýva predovšetkým sociálnu udalosť, ktorou je staroba a s ňou

spravidla súvisiaca nespôsobilosť na prácu (z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku), zatiaľ

čo predčasný starobný dôchodok pokrýva inú sociálnu udalosť, a preto funkciu starobného

dôchodku neplní.

V prvom rade ústavný súd poukazuje na to, že právna úprava predčasného

starobného dôchodku je „garantovaná“ základným právom na primerané zabezpečenie

v starobe a pri nespôsobilosti na prácu podľa (čo navrhovatelia, ale ani

vedľajší účastníci konania dôsledne nerozlišujú), tak ako už bolo uvedené v súvislosti

s posudzovaním súladu napadnutých ustanovení zákona o sociálnom poistení s čl. 39 ods. 1

. Čo sa týka namietaného obmedzenia (odhliadnuc od námietky navrhovateľov, že ide

o obmedzenie práva na primerané zabezpečenie v starobe), ústavný súd uvádza, že

za obmedzenie základných práv nemožno považovať ustanovenie podmienok na vznik

nároku na niektorú z dôchodkových dávok za rešpektovania ich ústavných limitov, v danom

prípade na predčasný starobný dôchodok, a na vznik nároku na výplatu predčasného

starobného dôchodku. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že dôchodkové dávky

podľa zákona o sociálnom poistení sú v zásade „dvojnárokové“; zákon o sociálnom poistení

pri všetkých dôchodkových dávkach priznáva v súvislosti s nimi vznik dvoch nárokov, a to

vznik nároku na dôchodkovú dávku a vznik nároku na výplatu dôchodkovej dávky, pričom

predpokladom na vznik nároku na výplatu dôchodkovej dávky je síce vznik nároku

na dôchodkovú dávku, avšak podmienky na vznik týchto nárokov sú celkom rozdielne.

Treba preto rešpektovať skutočnosť, že novou právnou úpravou, ktorá novelizuje úpravu

jednotlivých dôchodkových dávok, môže dôjsť tak k neústavnému zásahu do už

nadobudnutého nároku na dôchodkovú dávku, ako aj do nadobudnutého nároku na výplatu

dôchodkovej dávky. V tejto súvislosti treba uviesť, že predpokladom vzniku nároku

na výplatu dôchodkovej dávky je síce vznik nároku na túto dôchodkovú dávku, pričom však

okamih vzniku týchto nárokov nie je časovo zhodný. Zákon o sociálnom poistení

ustanovuje podmienky na vznik nároku jednotlivých dôchodkových dávok individuálne

a rovnako individuálne ustanovuje podmienky na vznik nároku na výplatu jednotlivých

dôchodkových dávok. Ustanovenie podmienok na vznik nároku na predčasný starobný

dôchodok nie je obmedzením základného práva v zmysle .

Pokiaľ navrhovatelia poukazujú na nerovnosť a obmedzenie práva na výplatu

predčasného starobného dôchodku z dôvodu poberania príjmu zaradeného do skupiny

príjmov zo zárobkovej činnosti v § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, ktorý má

byť „prekážkou“ na vznik nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku, ústavný

súd uvádza, že nová právna úprava môže ustanoviť prísnejšie pravidlá vzniku nároku

na sociálne dávky () vrátane dôchodkových dávok. To však nemôže mať

za následok nesúlad takejto právnej úpravy s (ak sú zachované princípy

rovnosti). Navyše, takýto prístup je súladný aj s a .

Navrhovatelia namietajú aj nesúlad § 67 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení

s , a poukazujú pritom na vymedzenie majetku podľa Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) buď ako „majetky existujúce“ (Van der Mussele v. Belgium, A70), alebo

majetkové hodnoty vrátane pohľadávok, o ktorých dotknutá fyzická osoba (sťažovateľ)

môže tvrdiť, že má aspoň legitímnu nádej na ich zhmotnenie (Pine Valley Developments

Ltd. and others v. Ireland, A222), na ktoré sa odvoláva pri svojej rozhodovacej činnosti aj

ústavný súd (). Za legitímnu nádej v tejto súvislosti považujú navrhovatelia

jednak skutočnosť, že poberateľ predčasného starobného dôchodku na základe dlhoročne

platnej právnej úpravy mohol poberať príjem zo závislej činnosti aj predčasný starobný

dôchodok. Podľa ich názoru „prekážkou“ výplaty predčasného starobného dôchodku je

poberanie takých príjmov, ktoré absolútne nesúvisia s dávkou vyplácanou na základe

poistného princípu ( druhá veta ).

Navrhovatelia sa pri namietanom nesúlade napadnutých ustanovení zákona

o sociálnom poistení s odvolávajú na judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva. V danej veci však argumentácie navrhovateľov boli nesprávne

vyhodnotené, pokiaľ ide o ich spájanie s preskúmavanou právnou úpravou. Ústavný súd už

pri svojej rozhodovacej činnosti judikoval, že nemožno považovať novú právnu úpravu

za rozpornú s princípom právnej istoty, t. j. s len z toho dôvodu, že ide

o právnu úpravu odlišnú od predchádzajúcej a podľa názoru navrhovateľov za „tvrdšiu“

z hľadiska ustanovených podmienok na vznik nároku na výplatu dôchodkovej dávky. Táto

skutočnosť totiž ešte nesignalizuje nesúlad s , ak sú zachované limity ústavnosti

novej právnej úpravy. Uplatňovanie takého prístupu navrhovateľov k hodnoteniu každej

novej právnej úpravy by znamenalo „riziko záveru o jej neústavnosti“, najmä ak by sa líšila

od predchádzajúcej právnej úpravy. Takýto prístup by už vopred vylúčil akúkoľvek zmenu

právnej úpravy dosiaľ právne upravených otázok do budúcnosti ( z 30. júla

2010). Vecou zákonodarcu je vymedzenie rozsahu zárobkovej činnosti. Tento v systéme

sociálneho poistenia je vymedzený univerzálne. Takáto právna úprava nemôže byť

v rozpore s . Nie je však vylúčené, aby určité špecifické prípady

a situácie zákonodarca riešil špeciálnou právnou úpravou (lex specialis), „spravodlivejšou“

vzhľadom na charakter započítateľných príjmov do okruhu príjmov zo zárobkovej činnosti.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd konštatuje, že nová právna úprava v napadnutých

ustanoveniach je v súlade s .

Navrhovatelia namietajú aj nesúlad § 67 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení

s a 4 , pričom svoju argumentáciu zužujú na to, že ide o zhoršenie

postavenia takýchto osôb, pričom poukazujú v tejto súvislosti predovšetkým na novú právnu

kvalifikáciu odmeny za výkon verejnej funkcie v orgánoch samosprávy a zaradenie tejto

odmeny do príjmu zo zárobkovej činnosti. To podľa nich spôsobuje zaradenie týchto

funkcionárov do skupiny „zamestnancov“ podľa zákona o sociálnom poistení a vzhľadom

na uvedené považujú novú právnu úpravu a jej dôsledok za tvrdšiu oproti predchádzajúcej.

Podľa ich názoru jej dôsledkom môže byť len zánik nároku na výplatu predčasného

starobného dôchodku alebo „prekážka“ výkonu ich verejnej funkcie; okrem tohto

konštatovania toto tvrdenie bližšie nekonkretizovali a neuviedli namietaný nesúlad

s do príčinnej súvislosti s napadnutými ustanoveniami. Podľa názoru ústavného

súdu § 67 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení nemožno „dávať do nesúladu“ s čl. 30

ods. 1 a 4 len z dôvodu sprísnenia podmienok na vznik nároku na ich vyplácanie.

V ostatných prípadoch by fyzické osoby „postihnuté“ novou právnou úpravou mohli

namietať porušenie ich základného práva podľa .

Argumentácia, že zmena právneho vymedzenia zárobkovej činnosti v § 3 ods. 1

písm. a) zákona o sociálnom poistení odvolávajúca sa v poznámke pod čiarou na § 5 ods. 2

písm. a) až h) a ods. 2 a 3 o dani z príjmov v znení neskorších

predpisov sa podľa názoru navrhovateľov výrazným spôsobom dotkla najmä poslancov

a starostov miestnej samosprávy, ktorí sa dostali do nevýhodného postavenia v súvislosti

s hodnotením ich odmeny za výkon svojej verejnej funkcie ako príjmu zo zárobkovej

činnosti. Poukazujú pritom na to, že za výkon svojej verejnej funkcie títo funkcionári

poberajú často minimálnu odmenu, ktorá je však vzhľadom na nové vymedzenie zárobkovej

činnosti po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy vzniku nároku na výplatu

predčasného starobného dôchodku prekážkou jeho výplaty alebo prekážkou výkonu ich

funkcie v orgánoch miestnej samosprávy; z tohto dôvodu poukazujú aj na nesúlad novej

právnej úpravy s a 4 . Ústavný súd v súvislosti s uvedeným uvádza, že

ustanovenie podmienok na vznik nároku na výplatu dôchodkovej dávky nemôže byť

rozhodujúcou skutočnosťou na zamedzenie prístupu poberateľov tejto dávky k výkonu

verejnej funkcie. Vznik nároku na výplatu dôchodkovej dávky nie je v príčinnej súvislosti

so vznikom verejnej funkcie. Verejná funkcia je kreovaná na základe výsledku slobodnej

súťaže politických síl a je na rozhodnutí poberateľa dôchodkovej dávky, či sa zúčastní tejto

súťaže.

Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť ustanovenia § 67 ods. 4 a 5 zákona

o sociálnom poistení s a 4 , nezistil ani nesúlad tohto ustanovenia s týmto

článkom .

Pri namietaní nesúladu § 67 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení s čl. 39 ods. 1

navrhovatelia taktiež argumentujú poistným princípom uplatňovaným v sociálnom

poistení (s. 6 – 7, s. 28), podľa ktorého nepriznanie dôchodkovej dávky zo systému

sociálneho poistenia je v priamom rozpore s poistným princípom, na ktorom je založený

zákon o sociálnom poistení. Možno prisvedčiť právnemu názoru národnej rady, ktorá

v súvislosti s poukazom na právnu úpravu priznania predčasného starobného dôchodku

konštatuje, že pri potenciálnom uchádzačovi pri uchádzaní sa o predčasný starobný

dôchodok nejde o občana, ktorý by bol v starobe a bol nespôsobilý na prácu, pretože tomuto

sa poskytuje, resp. priznáva starobný dôchodok. Naproti tomu občan, ktorý ku dňu vzniku

nároku na predčasný starobný dôchodok je naďalej dôchodkovo poistený, zjavne nespĺňa

ustanovenú podmienku nespôsobilosti na prácu. Z uvedeného národná rada dospela

k záveru, že novou právnou úpravou nedochádza k porušeniu práv garantovaných v čl. 39

ods. 1 , pretože nie sú naplnené ústavné podmienky jej uplatnenia, a to či už staroba

alebo nespôsobilosť na prácu.

Obdobný právny názor zastáva aj vláda, podľa ktorej právneho názoru je

garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podmienené dosiahnutím

zákonom akceptovanej vekovej hranice staroby potrebnej na vznik nároku na starobný

dôchodok, ktorá v súčasnosti predstavuje 62 rokov veku. Podľa jej názoru v tomto zmysle

sa predčasný starobný dôchodok vymyká z ústavného kontextu zabezpečenia v starobe.

Ústavný súd konštatuje, že predčasný starobný dôchodok je jednou z dôchodkových

dávok, ktoré sa navzájom líšia svojím charakterom, účelom, podmienkami vzniku nároku

na tieto dávky a ich výplatu, ako aj spôsobom výpočtu ich výšky. Predčasný starobný

dôchodok sa takto od „klasického“ starobného dôchodku zásadne líši a je „inou“

dôchodkovou dávkou, ktorej súbežné poberanie so starobným dôchodkom je vylúčené;

z už uvedeného vyplýva, že účelom oboch dávok je zabezpečenie poistenca, ale z dôvodu

rozdielnych sociálnych udalostí.

Na vznik nároku na starobný dôchodok je primárne relevantnou sociálnou udalosťou

staroba, ktorá je definovaná zákonom ustanoveného dovŕšenia dôchodkového veku (ktorý

však nie je sociálnou udalosťou relevantnou pre vznik nároku na predčasný starobný

dôchodok a vznik nároku na jeho výplatu) a je v našom právnom poriadku riešená právnou

úpravou vzniku nároku na starobný dôchodok a nároku na jeho výplatu.

Účelom predčasného starobného dôchodku nie je kryť sociálnu udalosť – starobu,

pretože táto je krytá starobným dôchodkom. Predčasný starobný dôchodok nemá plniť

funkciu starobného dôchodku garantovaného v . Predčasný starobný

dôchodok pokrýva inú sociálnu udalosť, ktorou je nespôsobilosť na prácu, resp. nájsť si

prácu a zabezpečiť si tak príjem vlastnou zárobkovou činnosťou, pričom táto sociálna

udalosť je krytá len u poistencov, ktorí sú v zákonom ustanovenom časovom období

pred dovŕšením svojho dôchodkového veku, t. j. nejde o ich hmotné zabezpečenie z dôvodu

staroby.

Podľa názoru ústavného súdu napadnutými ustanoveniami zákonodarca ústavne

akceptovateľným spôsobom ustanovil nové kritériá pre vznik nároku na predčasný starobný

dôchodok a vznik nároku na jeho výplatu (ako dva samostatné nároky), ktorý korešponduje

s , ako aj s . Na základe uvedeného ústavný súd

uzavrel, že napadnutý § 67 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení nie je v nesúlade s čl. 39

ods. 1 .

Nad rámec tohto záveru ústavný súd uvádza, že v mnohých európskych štátoch je

taktiež zavedené poskytovanie predčasných starobných dôchodkov. V tých krajinách, kde

právny poriadok pripúšťa poskytovanie predčasného starobného dôchodku, však platia

diferencované právne režimy úpravy vzniku nároku na túto dôchodkovú dávku a jeho

poskytovanie (je časovo limitované, diferencované podľa charakteru predtým vykonávanej

práce z hľadiska jej obťažnosti, z hľadiska druhu vykonávanej práce, z hľadiska

zdravotného postihnutia od poistenca, v mnohých prípadoch závisí aj od dĺžky poistenia

a doby výkonu práce, ako aj od veku poistenca). Znamená to, že úprava podmienok

a poskytovania predčasných starobných dôchodkov zohľadňuje individuálne demografické,

ekonomické a v niektorých štátoch aj politické podmienky.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd v tejto časti návrhu navrhovateľov na vyslovenie

nesúladu § 67 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 30

ods. 1 a 4, v spojení s , a 2 a

nevyhovel.

2. K namietanému nesúladu § 293bt zákona o sociálnom poistení s čl. 1 ods. 1,

čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13

ods. 4

Pri namietanom nesúlade § 293bt zákona o sociálnom poistení s čl. 1 ods. 1, čl. 20

ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4

navrhovatelia argumentujú retroaktivitou napadnutých ustanovení, ktorá je podľa ich

názoru v danom prípade neprípustná. Ústavný súd sa preto predovšetkým zaoberal možným

vplyvom retroaktívnych účinkov § 293bt zákona o sociálnom poistení na už vzniknuté

právne vzťahy.

Napadnuté prechodné ustanovenia § 293bt zákona o sociálnom poistení upravujú

- zánik nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku priznaného podľa

zákona účinného do 31. decembra 2010 poistencovi, ktorý nedovŕši dôchodkový vek

do 28. februára 2011 a do 31. decembra 2010 mal príjem zo závislej činnosti, ale podľa

zákona účinného do 31. decembra 2010 zamestnancom nebol, stal sa ním podľa novej

právnej úpravy a od 1. januára 2011 je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec

a toto dôchodkové poistenie trvá po 28. februári 2011 (odsek 1),

- zánik nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku priznaného podľa

zákona účinného do 31. decembra 2010 poistencovi, ktorý nedovŕši dôchodkový vek

do 28. februára 2011, bol povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne

zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto dôchodkové poistenie trvá

po 28. februári 2011 (odsek 3),

- posudzovanie nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku priznaného

podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 poistencovi, ktorému po 31. decembri 2010

vznikne dôchodkové poistenie zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej

samostatne zárobkovo činnej osoby pred dovŕšením dôchodkového veku podľa zákona

účinného od 1. januára 2011 (odsek 2),

- posudzovanie nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku priznaného

do 31. decembra 2010 poistencovi, ktorý nedovŕši dôchodkový vek do 28. februára 2011,

a je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná

osoba k 31. decembru 2010, toto dôchodkové poistenie trvá aj po tomto dni a zanikne

pred 1. marcom 2011, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku sa posudzuje

do zániku tohto dôchodkového poistenia podľa zákona účinného do 31. decembra 2010

(odsek 4),

- posudzovanie nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku priznaného

podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 poistencovi, ktorý v období od 1. januára

2011 do 28. februára 2011 dovŕši dôchodkový vek a je povinne dôchodkovo poistený ako

zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010, a toto

dôchodkové poistenie bude trvať po 28. februári 2011 alebo zanikne pred 1. marcom 2011,

za obdobie do dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona účinného do 31. decembra 2010

(odsek 5),

- zúčtovanie súm neprávom vyplatených na predčasnom starobnom dôchodku

od najbližšej splátky dôchodku splatnej po februári 2011 so sumami dôchodkovej dávky,

na ktorej výplatu vznikne nárok, ak zanikol nárok na výplatu predčasného starobného

dôchodku (odsek 6).

Národná rada sa vo svojom stanovisku vyjadrila k namietanej retroaktivite (s. 15-16)

a uzavrela:

„Vo vzťahu k o sociálnom poistení v znení zákona

č. Národná rada Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného zastáva

názor, že predstavuje prípad tzv. nepravej retroaktivity a tým nie je v rozpore s či. 1 ods. 1

a ani s ďalšími ustanoveniami označenými v návrhu na začatie konania.“

Vláda k namietanej retroaktivite napadnutého ustanovenia uviedla:

„Uplatnenie právnej úpravy podľa napadnutých ustanovení účinnej od 1. januára

2011 nenapĺňa pojmové znaky pravej retroaktivity, pretože jej právne účinky nepostihujú

ani žiadnym spôsobom nezasahujú do nárokov nadobudnutých v minulosti. O nepravú

retroaktivitu ide napríklad v prípade, ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne

skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, ale súčasne zmení s nimi

spojené právne následky, ktoré však v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte

nenastali (). Istú formu retroaktivity pripúšťa aj Európsky súd pre ľudské práva

(Mellacher v. Rakúsko, 19. December 1989; A 169).“

Ústavný súd pri posudzovaní § 293bt zákona o sociálnom poistení vychádzal z toho,

že prechodné ustanovenia sú neoddeliteľnou súčasťou takmer každej právnej úpravy a ich

funkciou je zabezpečiť v zásade plynulý prechod z dosiaľ platného a účinného režimu

právnej úpravy spoločenských vzťahov do ich nového právneho režimu s tým, že sa má

nimi eliminovať právne vákuum navodzujúce právnu neistotu a majú sa jasne určiť pravidlá

aplikácie starej, resp. aj novej právnej úpravy na už v minulosti vzniknuté právne vzťahy.

Malo by však ísť o také riešenia, ktoré by sa napriek „stretnutiu s časom“ vyhli priamemu

retroaktívnemu pôsobeniu do minulosti, hoci už z označenia prechodných ustanovení ako

intertemporálnych vyplýva, že ich spätné pôsobenie do minulosti nemožno celkom vylúčiť.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmeny pravidiel, najmä v oblasti

sociálneho zákonodarstva, sú z ústavnoprávneho hľadiska spravidla veľmi citlivé, a preto im

musí venovať náležitú pozornosť. Každý prípad je osobitný a vyžaduje si dôkladné

a všestranné zhodnotenie z hľadiska všetkých súvisiacich okolností. Zmeny pravidiel

súvisia s kategóriami retroaktivity, ochranou legálne nadobudnutých práv a legitímnym

očakávaním, ktorého účelom je garancia čitateľnosti správania orgánov verejnej moci.

Navrhovatelia argumentujú retroaktivitou napadnutého ustanovenia § 293bt zákona

o sociálnom poistení a z toho dôvodu tvrdia, že nie je v súlade s ustanovením čl. 1 ods. 1

. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti vymedzil pravú retroaktivitu „ako

stav, v ktorom nová právna úprava neuznáva oprávnenia a povinnosti založené právnymi

vzťahmi len lex priori (napr. ), alebo stav, keď zákon dodatočne

a pozmeňujúco zasahuje do už právne uzavretých minulých skutkových a právnych vzťahov

(práv a povinností; )“.

Na posúdenie súladu napadnutého § 293bt zákona o sociálnom poistení s čl. 1 ods. 1

je preto relevantné, či ide o retroaktívne ustanovenie, a ak ide o retroaktívne

ustanovenie, či ide o pravú alebo nepravú retroaktivitu (na čo poukazuje vo svojom

vyjadrení národná rada).

Nepravá retroaktivita označuje spravidla stav, keď v dôsledku novej právnej úpravy

dochádza k prekvalifikovaniu právnych skutočností, ktoré vznikli v minulosti, vždy však len

od okamihu nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy. Nová právna úprava teda

nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak

kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti,

v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli

predtým späté s ich uzavretím (). O nepravú retroaktivitu ide aj v prípade, ak

zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti

skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi

súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti tohto nového zákona

ešte nenastali (). Nová právna úprava pritom môže znamenať zrušenie alebo

zúženie existujúceho subjektívneho práva do budúcnosti. Vo všeobecnosti sa nepravá

retroaktivita pripúšťa, avšak existujú výnimky, ktoré ju robia neprípustnou, najmä v prípade,

ak výrazne zasahuje do legitímnych očakávaní jednotlivcov.

S problematikou nepravej retroaktivity sa môžeme stretnúť takmer pri každej zmene

právnej úpravy, keď prijatá zmena nejakým spôsobom modifikuje existujúci stav, pričom je

nepredstaviteľné zabrániť tomu, aby sa existujúce práva v budúcnosti nemodifikovali.

V rámci tohto procesu zmeny sa spravidla nedá ani vyhnúť zásahu do princípu dôvery

občana v právo a vzniku konfliktu ochrany verejného záujmu a ochrany dôvery občana

v právo. Prípadné obmedzenie existujúcich práv sa však musí realizovať v zmysle čl. 13

ods. 4 . Zákonodarca pri prijatí takejto právnej úpravy musí zvážiť, či prevažuje

verejný záujem na zmene právnej úpravy alebo na ochrane právnej istoty subjektov a ich

legitímnych očakávaní. Podstatným je zvažovanie medzi právom štátu rozvíjať svoju

legislatívu a prispôsobovať ju novým problémovým situáciám a medzi dôverou občanov

v trvalosť právnej úpravy, ktorá je pre nich priaznivá. V tejto súvislosti ústavný súd už

vyslovil názor, že princíp právnej istoty ako komponent právneho štátu znamená, že

v špecifických okolnostiach nesmie byť arbitrárne, bez adekvátneho verejného záujmu

zhoršená do budúcnosti právna pozícia jednotlivca, ako aj právny názor, podľa ktorého

z pohľadu prípadnej retroaktivity právnych noriem je podstatnou otázka ochrany

nadobudnutých práv, ktoré by preto neskoršia právna úprava už nemala rušiť, prípadne

zhoršovať, ale (a „pro futuro“) len zlepšovať (). Súčasne vo veci

sp. zn. ústavný súd zdôraznil, že na legitímne očakávania je nevyhnutné

nazerať aj v kontexte generálneho princípu právneho štátu fixovaného v ,

ktorého integrálnou súčasťou je aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých

subjektov práva v právny poriadok (m. m. , , ,

, , atď.).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po posúdení § 293bt ods. 1 až 5 zákona

o sociálnom poistení konštatuje, že nepôsobia priamo spätne do minulosti, vykazujú však

znaky nepravej retroaktivity. Dotkli sa právnej pozície poberateľov predčasných starobných

dôchodkov a mohli zasiahnuť do ich legitímnych očakávaní. Zásadnou v tejto súvislosti je

otázka, či intenzita zásahu a jeho prípadná arbitrárnosť dosiahli v okolnostiach danej veci

mieru protiústavnosti. Ak by totiž výrazne zhoršovali doterajšiu právnu pozíciu

jednotlivcov, mohli by byť v napätí s princípom ochrany legitímneho očakávania.

Ústavný súd na posúdenie ústavnej akceptovateľnosti zásahov štátu do alebo

platnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd už viackrát uplatnil test

proporcionality (napr. , , ). V tomto prípade

je vhodné aplikovať daný test na posúdenie vybalancovania legitímnych očakávaní

na jednej strane a verejného záujmu na strane druhej s prihliadnutím na skutočnosť, že

v prípade nepravej retroaktivity, na rozdiel od retroaktivity pravej, sa spravidla akceptuje

intenzívnejšia miera zásahov do legitímnych očakávaní.

Test proporcionality sa zakladá na troch po sebe nasledujúcich krokoch. Prvým je

posúdenie napadnutej právnej úpravy z hľadiska jej vhodnosti, resp. existencie legitímneho

cieľa a racionálnej väzby medzi napadnutou právnou normou a účelom právnej úpravy.

Druhým krokom je posúdenie napadnutej právnej úpravy uplatnením kritéria nevyhnutnosti,

potrebnosti či použitia najmenej drastických, resp. šetrnejších prostriedkov a tretím krokom

je hľadisko proporcionality v užšom slova zmysle, t. j. najmä z hľadiska jej primeranosti

vo vzťahu k zamýšľanému cieľu (m. m. ).

Prvým krokom je z toho hľadiska posúdenie napadnutej právnej úpravy z hľadiska

možného naplnenia sledovaného účelu. Ak právna norma nie je spôsobilá dosiahnuť

sledovaný účel, možno ju tak kvalifikovať ako výsledok prejavu svojvôle zákonodarcu

nezlučiteľný s princípom právneho štátu. V posudzovanom prípade možno vyvodiť zámer

zákonodarcu riešiť nedostatok zdrojov na financovanie systému dôchodkového poistenia

a zabezpečenie stabilizácie základného fondu dôchodkového poistenia, v rámci práva štátu

rozhodnúť o forme organizácie dôchodkového poistenia. Sledovaný zámer je podľa názoru

ústavného súdu racionálne previazaný s filozofiou vylúčenia súbehu príjmu z pracovnej

činnosti a predčasného starobného dôchodku ako osobitne poskytovanej dávky. Ústavný súd

prisvedčil názoru vlády, že tento súbeh nekorešpondoval s cieľom zabezpečovania občana

náhradným plnením osobitnou dávkou predčasného dôchodku v prípade straty schopnosti

vlastnými silami zabezpečovať zdroje príjmom zo zamestnania. Z tohto pohľadu je

posudzovaná úprava podľa názoru ústavného súdu racionálne previazaná s legitímnym

cieľom a jej zásah do legitímnych očakávaní dotknutých subjektov možno posúdiť ako

ústavne akceptovateľný.

Ďalším krokom je posúdenie otázky, či dané legislatívne opatrenie bolo skutočne

nevyhnutné, keďže právna norma by mala dosahovať sledovaný cieľ najmenej drastickým

spôsobom (m. m. ). Zároveň je potrebné prihliadnuť aj na možnosť voľnej

úvahy zákonodarcu, ktorá sa prejavuje pri výbere toho-ktorého legislatívneho riešenia.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to (hoci navrhovatelia pri namietaní

nesúladu § 293bt zákona o sociálnom poistení na to vôbec nepoukázali), že zákon

o sociálnom poistení pri všetkých dôchodkových dávkach upravuje dva nároky: vznik

nároku na dôchodkovú dávku a vznik nároku na výplatu dôchodkovej dávky (ako už bolo

uvedené, s. 29 – 30). V tomto prípade zákonodarca ponechal nárok na dôchodkovú dávku

a zákonom vylúčil iba nárok na jej výplatu, čím sa zachovala garancia možnosti obnovenia

výplaty dávky po odpadnutí prekážky jej vyplácania.

Ústavný súd k otázke, či napadnutá právna úprava nezasiahla drasticky

do legitímnych očakávaní oprávnených subjektov, dodáva, že sociálne práva uvedené

v ústavnom texte sú značne ekonomicky a politicky podmienené. Z ich povahy a v zmysle

tradičného ústavného práva vyplýva značný priestor pre zákonodarcu na úpravu hlavne

plnení uhrádzaných zo štátneho rozpočtu, pričom však ultimatívnym limitom uváženia

zákonodarcu je ľudská dôstojnosť v jej sociálnom kontexte. Z tohto pohľadu sa ani zásada

legitímneho očakávania nedá interpretovať tak, aby znemožnila prijatie a aplikáciu novej

právnej úpravy na následky vyplývajúce z právnych skutočností, ktoré vznikli v období

účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Všeobecne sa akceptuje, že nová právna úprava,

ktorá negatívnym spôsobom zasiahne do právneho (skutkového) postavenia dotknutých

subjektov, sa nepovažuje za retroaktívnu, ak nebola nepredvídateľná. V predmetnej veci sa

tak podľa názoru ústavného súdu nestalo.

Napokon sa v rámci tretieho kroku zisťuje, či príslušná právna norma je primeraná

vo vzťahu k zamýšľanému cieľu. Už v rámci prvého kroku uplatňovaného testu

proporcionality poukázal ústavný súd na jej racionálnosť, čo zakladá legitímnu úvahu o jej

možnosti dosiahnuť sledovaný cieľ. Podľa názoru ústavného súdu ide zo strany štátu

o legislatívne opatrenie, ktoré rešpektovalo ústavné limity obmedzenia základných práv

a slobôd, nepopierajúce jeho podstatu a zmysel ( prvá veta ).

Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že napadnutá právna úprava nie je zjavne

neprimeraná vo vzťahu k cieľu, ktorý ňou bol sledovaný, čo vedie k záveru o jej ústavnej

akceptovateľnosti vyjadrenému v predchádzajúcich častiach tohto nálezu.

Ustanovenie § 293bt ods. 6 zákona o sociálnom poistení je v zásade „technickým“

ustanovením zúčtovania súm neprávom vyplatených na predčasnom starobnom dôchodku

v prípadoch, ak zanikol nárok na výplatu tohto dôchodku podľa odsekov 1 a 3 tohto

ustanovenia.

Čo sa týka namietaného nesúladu § 293bt zákona o sociálnom poistení s čl. 1 ods. 1,

čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13

ods. 4 , ústavný súd poukazuje na svoje závery uvedené v časti IV bode 1 v súvislosti

s posudzovaním namietaného nesúladu § 67 ods. 4 a 5 zákona o sociálnom poistení

s označenými článkami . Treba osobitne pripomenúť, že ide o intertemporálne

ustanovenia, ktorých obsah musí korešpondovať s ďalšími ustanoveniami zákona

o sociálnom poistení, a preto ak pri týchto ustanoveniach nedospel ústavný súd k záveru

o ich nesúlade s , takýto záver sa musí vzťahovať aj na napadnuté prechodné

ustanovenia.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

Podľa k rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko

sudca Ladislav Orosz.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2012