Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Sas/6/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom D. C. XXXXX/XX, E., zastúpený advokátom JUDr. Júliusom Jánošíkom, so sídlom advokátskej kancelárie Klincová 35, Bratislava, zapísaným v zozname SAK pod č. lic. 2493, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra žalovaného č. F./XXXXXX-XXX z 21. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím č. F./XXXXXX-XXX z 21. decembra 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) minister žalovaného zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností žalobcu z 1. júla 2023 č. F./XXXX-XX (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) od 1. júla 2023 zvýšený výsluhový dôchodok o 11,8%, čo činí sumu 140,05 €, zo sumy 1.186,28 € mesačne na sumu 1.326,87 € mesačne. 2. Ku námietke žalobcu obsiahnutej v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a k problematike tzv. mimoriadnej valorizácie dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho poistenia (vykonanej na základe ) žalovaný uviedol, že súčasná právna úprava valorizácie, zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia priznaných a vyplácaných z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa , nie je nastavená tak, aby reflektovala na akékoľvek mimoriadne zmeny vykonané v súvislosti s valorizáciou dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho poistenia na základe o sociálnom poistení (ďalej len „“), pričom takýto postup zákonodarca pri nastavovaní mechanizmu valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia nemal na zreteli. 3. , ktorým sa mení a dopĺňa s účinnosťou od 1. mája 2013 zmenil mechanizmus valorizácie, zvyšovania dávok priznaných a vyplácaných z výsluhového zabezpečenia. Poukazujúc na dôvodovú správu žalovaný uviedol, že úmyslom zákonodarcu bolo nastaviť mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia tak, že sa budú zvyšovať raz ročne, vždy k 1. júlu príslušného roka, a to o % medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva.

4. Žalovaný pre úplnosť dodal, že tzv. mimoriadna valorizácia dôchodkových dávok všeobecného systému sociálneho poistenia sa realizovala na základe ustanovenia c . Toto prechodné ustanovenie rieši na určité prechodné obdobie mimoriadne zvýšenie konkrétnych dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ktoré sú predmetom . Zvyšovanie dávok výsluhového zabezpečenia priznaných a vyplácaných z osobitného systému sociálneho zabezpečenia je upravené v a teda zvýšenie týchto dávok podľa zmieneného prechodného ustanovenia nemá oporu v právnej úprave. 5. Okrem viacerých rozdielov medzi nárokmi vyplývajúcimi zo všeobecného systému sociálneho poistenia (princíp solidarity) a osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov (princíp zásluhovosti) žalovaný zdôraznil, že sa jedná skutočne o dva samostatné a odlišné systémy, preto akékoľvek porovnávanie jednotlivých nárokov (valorizácia dávok) plynúcich z toho - ktorého systému je nedôvodné. 6. Štatistické údaje potvrdzujú, že priemerná výška výsluhových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov je neporovnateľne vyššia ako výška dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Pokiaľ žalobca namieta, že je na úkor poberateľov dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia diskriminovaný, za zmienku stojí, že starobný dôchodok možno poberať najskôr od dovŕšenia dôchodkového veku, pričom výsluhový dôchodok je podľa právnej úpravy účinnej do 30. apríla 2013 možné poberať už po získaní 15 rokov služobného pomeru bez ohľadu na fyzický vek, a podľa právnej úpravy účinnej od 1. mája 2013 po získaní 25 rokov služobného pomeru bez ohľadu na fyzický vek. Navyše, poberateľom predčasných starobných dôchodkov sa tento nevypláca, ak sú zárobkovo činní, pričom výsluhový dôchodok sa vypláca neobmedzene bez ohľadu na fyzický vek a či je poberateľ výsluhového dôchodku zárobkovo činný alebo nie. Na účely určovania diskriminácie teda nemôžu byť relevantným komparátorom poberatelia dávok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia. Takýmto komparátorom môžu byť poberatelia dávok výsluhového zabezpečenia, u ktorých však k diskriminácii nedošlo, keďže všetkým poberateľom opakujúcich sa dávok boli tieto zvýšené od 1. júla 2023 o 11,8 % mesačnej sumy. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31. júla 2012 týkajúci sa diskriminácie poistenca všeobecného systému sociálneho poistenia vo vzťahu k sociálnemu zabezpečeniu policajtov a vojakov, v ktorom konštatoval, že nie je možné namietať diskrimináciu porovnávaním dvoch samostatných rozdielnych úprav, ktoré regulujú vzťahy odlišných skupín subjektov. 7. Je právom štátu upraviť na základe jeho ekonomických možností spôsob a či bude ním vyplácané dôchodkové dávky zvyšovať. V tejto súvislosti poukázal na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v náleze sp. zn. – 83 z 28. novembra 2012. 8. Žalovaný uzavrel, že na zvyšovanie výsluhových dávok podľa od 1. júla 2023 a ani v nasledujúcich rokoch sa ustanovenia o tzv. mimoriadnej valorizácii nevzťahujú. Tieto dávky sa zvyšujú v súlade s o 11,8 % mesačnej sumy. Námietky žalobcu sú teda neopodstatnené a jeho požiadavke zohľadniť pri valorizácii jeho výsluhového dôchodku ustanovenie c nemožno vyhovieť, pretože takýto postup by sa priečil ústavným princípom viazanosti správnych orgánov aktuálnymi platnými a právne účinnými právnymi predpismi. II. Správna žaloba 9. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodu nesprávneho zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho ho navrhol zrušiť a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. 10. Žalobca má za to, že žalovaný pri rozhodovaní postupoval nesprávne, pokiaľ síce aplikoval no za kalendárny rok 2023 nezohľadnil mimoriadnu valorizáciu vykonanú k 1. júlu 2023 na podklade , v dôsledku čoho je výška zvýšenia sumy výsluhového dôchodku iba o 11,8 % vypočítaná nesprávne. 11. Žalobca bol toho názoru, že vychádzajúc z c , sa mala v príslušnom kalendárnom roku 2023 dôchodková dávka zvyšovať dvakrát, a to k 1. januáru 2023 o 11,8% k 1. júlu 2023 o 10,6 %. Inými slovami, podľa ustanovenia sa výsluhové dôchodky mali zvýšiť o rovnaké % ako dôchodkové dávky ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení za daný kalendárny rok. V opačnom prípade žalovaný porušuje právo na rovnaké zaobchádzanie a právo na primerané hmotné zabezpečenie garantované . Porušenie práva na rovnaké zaobchádzanie spočíva vo valorizácii dôchodkových dávok istej skupiny obyvateľstva a nevalorizácii dôchodkových dávok inej skupiny obyvateľstva, a to na základe ich iného postavenia - príslušnosti k vyslúžilcom ozbrojených síl. Výsluhový dôchodok ako dávka v starobe sa teda nezvyšuje primerane s rastom spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov.

III. Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu 12. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý po zrekapitulovaní obsahu prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia a obsahu odvolania žalobcu skutkovo ozrejmil, že výsluhový dôchodok bol žalobcovi priznaný od 1. apríla 2021 podľa , pričom jeho služobný pomer skončil k 31. marcu 2021. Priznaný výsluhový dôchodok bol žalobcovi postupne valorizovaný v zmysle príslušnej právnej úpravy, naposledy rozhodnutím z 1. júla 2024 podľa a od 1. júla 2024 zo sumy 1.326,87 € mesačne na sumu 1.519,27 € mesačne. 13. Žalovaný nesúhlasil s námietkami žalobcu obsiahnutými v správnej žalobe a v celosti zopakoval argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí týkajúcu sa novelizácie , a to upravujúcim tzv. mimoriadnu valorizáciu dôchodkových dávok sociálneho poistenia od 1. júla 2023, pričom túto nemožno aplikovať aj v prípade valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia priznaných a vyplácaných z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa . Zvyšovanie dávok výsluhového zabezpečenia priznaných a vyplácaných z osobitného systému sociálneho zabezpečenia je upravené v na základe čoho zvýšenie týchto dávok podľa c neprichádza do úvahy. 14. Nad rámec uvedeného žalovaný poukázal na záver Slovenského národného strediska pre ľudské práva uvedený v jeho odbornom vyjadrení ktoré vydalo na základe žiadosti prezidenta Únie výsluhových dôchodcov, podľa ktorého došlo k znevýhodneniu časti výsluhových dôchodcov, ktorí dosiahli dôchodkový vek tým, že zákonodarca súčasne s novelizáciou zákona č. Z. z. nenovelizoval aj . Hoci žalovaný so záverom nesúhlasí, je potrebné zdôrazniť, že Slovenské národné stredisko konštatuje problém v oblasti legislatívnej, a nie v porušovaní individuálnych práv poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, v dôsledku porušenia platného a účinného zákona žalovaným. Z odborného vyjadrenia ďalej vyplýva, že v súčasnosti z platnej a účinnej právnej úpravy nevyplýva nárok na mimoriadnu valorizáciu dávok výsluhového zabezpečenia a nevalorizovať dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov poberateľom, ktorí nedovŕšili dôchodkový vek o tzv. mimoriadnu valorizáciu je absolútne legitímne. Na prípadné zvýšenie dávok výsluhového zabezpečenia a tzv. mimoriadnu valorizáciou o 10,6 % mesačne od 1. júla 2023 by sa vyžadovala zmena . 15. Žalovaný ďalej zopakoval osobitosti jednotlivých systémov sociálneho poistenia, respektíve zabezpečenia pričom zdôraznil, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov je nastavený tak, aby bol v porovnaní so všeobecným systémom sociálneho poistenia pre zúčastnených atraktívnejší, a to jednak počas trvania výkonu služby, ale aj v rámci nárokov vyplývajúcich zo skončenia služobného pomeru. 16. K námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia jeho práva na primerané hmotné zabezpečenie uviedol, že nepozná, a už vôbec negarantuje právo na primerané hmotné zabezpečenie ako také. v garantuje občanom právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že je zásadný rozdiel medzi poberateľom výsluhového dôchodku ktorý dovŕšil dôchodkový vek, a poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý dôchodkový vek ešte nedovŕšil (čo je aj prípad žalobcu). 17. Žalovaný ďalej pripomenul, že v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky bolo už nie raz zohľadňované odlišné postavenie starobných dôchodcov a poberateľov výsluhového dôchodku, hoci by už dovŕšili dôchodkový vek. Dôkazom je napríklad o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003, kedy sa zvyšovali výsluhové dôchodky poberateľov ktorí dovŕšili dôchodkový vek o 10 % mesačnej sumy, zatiaľ čo starobné dôchodky poberané zo všeobecného systému sa zvyšovali o 6 % podľa . K obdobnej situácii došlo o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2006 kedy sa výsluhové dôchodky poberateľov ktorí dovŕšili dôchodkový vek zvýšili od 1. júla 2006 o 5,95 % mesačne, okrem toho od 1. decembra 2006 ešte aj podľa citovaného zákona. Starobné dôchodky sa zvyšovali v roku 2006 iba o 5,95 % mesačnej sumy. Obdobná situácia sa zopakovala aj v roku 2007 v súlade so o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2007. 18. Žalovaný taktiež zopakoval argumentáciu vzťahujúcu sa k tvrdenej diskriminácii, keď komparátorom vo vzťahu k žalobcovi nemôžu byť poberatelia dôchodkových dávok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia. V prípade poistencov vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia ktorých práva sú upravené a poistencov v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov ktorých práva sú upravené sa jedná

o dve odlišné skupiny osôb, pričom v rámci každej zo skupín sa za rovnakých, respektíve obdobných podmienok s týmito osobami zaobchádza rovnako. 19. Žalovaný uzavrel, že v rámci nedošlo v súvislosti so zvyšovaním dávok výsluhového zabezpečenia k žiadnej legislatívnej zmene zmysle ktorej by bolo možné mimoriadne valorizovať priznané dávky nad rámec valorizácie od 1. júla 2023 vo výške 11,8 % mesačnej sumy v súlade s . Aplikácia prechodného ustanovenia c ods. 1 sa na valorizáciu dávok výsluhového zabezpečenia absolútne nevzťahuje a nie je možné ho aplikovať. 20. V podanej replike ako reakcii na vyjadrenie žalovaného, ho žalobca označil za účelové a nepravdivé, pretože nerozlišuje medzi tzv. riadnou a mimoriadnou valorizáciou, v dôsledku čoho tento zákon upravuje valorizáciou výsluhových dôchodkov o príslušné percento v danom kalendárnom roku 2023. Vychádzajúc z ustanovení a a , , e písm. r) a žalobca konštatoval, že pojem percento zvýšenia dôchodkových dávok v sebe zahŕňa tak obligatórnu valorizáciu vykonanú vždy k 1. januáru a taktiež valorizáciu podľa c ods. 1 a d ods. 1 a . Nadväznosť a prepojenosť obligatórnej valorizácie a fakultatívnej vyplýva z . S konkretizáciou na prejednávanú vec sa mal teda výsluhový dôchodok žalobcu zvýšiť k 1. júlu 2023 o 11,8 % a o 10,6 % kumulatívne. Všeobecný a osobitný dôchodkový systém neexistujú v systéme absolútnej izolovanosti ale sú prepojené, najmä ustanovením . Podľa dôvodovej správy k bol tento prijatý za účelom zmiernenia nepriaznivých následkov inflácie, pričom podľa názoru žalobcu sa týka všetkých dôchodcov, teda tak starobných ako aj výsluhových. 21. Čo sa týka duálneho systému valorizácie, žalobca uviedol, že to bol nežiadúci sociálny jav ktorý existoval v minulosti a bol následne zákonodarcom korigovaný a odstránený. Ustanovenie má zabezpečiť rovnakú valorizáciu tak výsluhových ako aj starobných dôchodkov. 22. Čo sa týka argumentácie žalovaného ku neexistencii diskriminácie žalobcu z dôvodu odlišnosti komparátora, žalobca je toho názoru, že rozhodná právna úprava vyžaduje totožnosť situácií [čo je zrejmé z o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)], čo je v danom prípade splnené. Žalobca je navyše toho názoru, že v prípade oboch zvolených komparátorov (oba typy dôchodkov) ktorých považuje za porovnateľných, sa jedná o osoby, ktorým štát po uplynutí zákonom určenej doby pracovnej činnosti garantoval príjem bez potreby výkonu ďalej pracovnej činnosti. Taktiež je zrejmý záväzok štátu tento príjem zvyšovať primerane rastu nákladov a iných položiek. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že oba systémy sociálneho zabezpečenia sú upravené v iných zákonoch, keď rozhodujúcim je existencia množstva podobných čŕt, ktoré tieto systémy robia analogickými. IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 23. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (, ) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi ( prvá veta a ) preskúmal napadnuté rozhodnutie ministra žalovaného ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( ) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 24. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 30. júna 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa . Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. Podľa (v znení účinnom k 1 júlu 2023) výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11. Podľa (v znení účinnom k 1 júlu 2023) od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.

Podľa (v znení účinnom k 1 júlu 2023) dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Podľa c ods. 1 a 2 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023) (1) Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne päť percent, dôchodková dávka vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od 1. júla 2023 o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom a dôchodková dávka priznaná od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 sa zvyšuje odo dňa jej priznania o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom. (2) Na zvýšenie dôchodkovej dávky podľa odseku 1 platí až 9 rovnako. 25. Predmetom prieskumu od 1. júla 2023 o 11,8 % mesačne v sume 140,05 €, v dôsledku čoho bol jeho výsluhový dôchodok zvýšený zo sumy 1.186,82 € na sumu 1.326,87 € mesačne. 26. Žalobca bol naopak toho názoru, že mu po správnosti prislúchalo kumulatívne zvýšenie výsluhového dôchodku o 11,8 % a o ďalších 10,6 % vychádzajúc z ustanovenia c . Opačný výklad ho ako výsluhového dôchodcu vo vzťahu ku ostatným starobným dôchodcom diskriminuje. 27. Správny súd konštatuje, že skutkový stav nebol medzi účastníkmi konania sporný (žalobca nepredniesol žiadne otázky týkajúce sa samotného priznania výsluhového dôchodku resp. spôsob jeho výpočtu a zohľadnené doby) a rovnako tak ani preskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Kľúčovým sa preto stalo výlučne zodpovedanie právnej otázky, či sa má pri zvyšovaní výsluhových dôchodkov podľa za príslušný kalendárny rok 2023 zohľadňovať okrem zvýšenia podľa aj tzv. mimoriadna valorizácia starobných dôchodkových dávok podľa c . 28. Správny súd uvádza, že pri výpočte percenta zvýšenia výsluhového dôchodku sa podľa (v znení účinnom k 1. júlu 2023) vychádza „z percenta zvýšenia dôchodkových dávok, ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.“ Percento pravidelnej valorizácie je podľa (v znení účinnom k 1. júlu 2023) založené na tzv. „dôchodcovskej inflácii“, teda na „medziročnom raste spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázanom štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku“. V prípade valorizácie výsluhového dôchodku žalobcu ide pri valorizácii od 1. júla 2023 o obdobie prvých šiestich mesiacov kalendárneho roka 2022. Mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia podľa bol prijatím zmenený tak, že základom valorizácie nie je pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok ustanovená vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení, ale medziročný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaný Štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôvodová správa k uvádza, že: „Od 1. júla 2018 sa mení mechanizmus valorizácie, opäť však základom valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia bude valorizácia dôchodkových dávok v civilnej sfére. Táto valorizácia bude závisieť od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva.“. Mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia bol teda v rozhodujúcom období valorizácie výsluhových dôchodkov k 1. júlu 2023 nastavený tak, že zohľadňoval percento pravidelnej každoročnej valorizácie dôchodkov podľa , ktoré sa odvíja od porovnania medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, pričom termín pravidelnej valorizácie výsluhových dôchodkov sa viaže k 1. júlu príslušného kalendárneho roka ( ). 29. Správy súd okrem uvedeného konštatuje, že nastolená otázka bola zo strany a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky posudzovaná už opakovane, pričom v jednom zo svojich posledných rozsudkov sp. zn. z 26. júna 2025 (na ktorý nadviazali aj ďalšie rozsudky, napríklad sp. zn.) dospel k jednoznačnému názoru, že pri zvyšovaní výsluhových dôchodkov sa zohľadňuje iba percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanovené pre kalendárny rok podľa , teda o % medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistu detským úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka,

ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva. V zmienenom rozsudku kasačný súd prijal v bodoch 9 až 19 vyčerpávajúcu a zrozumiteľnú odpoveď spolu s krátkym exkurzom vývoja právnej úpravy valorizácie výsluhových dôchodkov, ktorú správny súd v záujme predídenia skreslenia uvedených záverov preberá v úplnom znení: „ ...Výsluhový dôchodok je podľa dávkou výsluhového zabezpečenia, ktorej zvyšovanie upravuje (spoločne s ďalšími výsluhovými dávkami) ustanovenie cit. zák. Podľa pôvodného znenia cit. zák. sa výsluhové dôchodky vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka zvyšovali od 1. júla o percento, určené (zjednodušene povedané) ako súčet jednej polovice percenta (miery) medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta (miery) rastu priemernej mzdy. ... Zákonom č. 80/ 2013 Z. z. sa ustanovenie od 1. mája 2013 novelizovalo tak, že tieto výsluhové dôchodky sa zvyšovali v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok podľa , pričom podrobnosti výpočtu tejto sumy určoval odsek 3. Okrem toho však bol citovaný paragraf doplnený odsekom 16, podľa ktorého sa od 1. júla 2018 výsluhové dôchodky mali zvyšovať o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení (t. j. v ) na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú. V tomto znení bolo ustanovenie účinné aj v čase vydania tu preskúmavaného rozhodnutia. 10. Z citovaných ustanovení je teda zrejmé, že od 1. mája 2013 došlo k podstatnej zmene v úprave zvyšovania výsluhových dôchodkov. ... Od tohto dátumu až do 31. decembra 2017 sa však výsluhové dôchodky zvyšovali o určitý podiel pevnej sumy určenej v (vypočítaný koeficientom v zmysle ) a až od 1. januára 2018 ustanovenie odkazuje na zvyšovanie o percento zvýšenia (teda nie o pevnú sumu, resp. jej podiel). ... 11. Naopak, k ustanoveniu citovaná dôvodová správa [pozn. k (Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 353] výslovne uvádza, že od tohto dátumu sa „mení mechanizmus valorizácie, opäť však základom valorizácie... bude valorizácia dôchodkových dávok v civilnej sfére. Táto... bude závisieť od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov... za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku“. ... Z citovaných častí dôvodovej správy je však zrejmé, že zamýšľaný účel priblížiť valorizáciu dávok v civilnej sfére sa dosahoval už tým, že sa opustil pôvodný model valorizácie (závislý od úpravy v zákone o štátnom rozpočte), ktorá sa po novom principiálne naviazala na zvyšovanie dôchodkových dávok podľa Avšak ani mechanizmus valorizácie medzi 1. májom 2013 a 31. decembrom 2017 (upravený v a ) nezabezpečoval, že sa výsluhové dôchodky zvýšili presne o sumu pevného zvýšenia podľa uvedeného zákona, pretože podľa sa táto suma zvýšenia krátila určitým koeficientom (v závislosti od dĺžky služby). 12. Inak povedané, hoci účelom pri novelizácii zákona č. 328/ 2002 Z. z. bolo priblížiť valorizáciu výsluhových dávok a dôchodkových dávok, nebolo jeho účelom, aby táto valorizácia bola presne rovnaká. Kasačný súd sa tak nemôže stotožniť s názorom žalobcu, že by už z účelu uvedeného zákona malo vyplývať, že výsluhové dávky sa vždy a za každých okolností musia zvyšovať vždy presne tak isto (o rovnakú veličinu v ten istý čas) ako dôchodkové dávky podľa Inak povedané, nemožno tvrdiť, že by každú zmenu mechanizmu valorizácie v tomto zákone mala automaticky kopírovať aj zmena tohto mechanizmu pri výsluhových dávkach. Proti tomu svedčí napokon aj citovaná časť dôvodovej správy, ktorá sa týkala práve ustanovenia Z nej plynie, že pod percentom zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného na kalendárny rok zákonodarca rozumel práve percento určené na základe medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Podľa kasačného súdu to potvrdzuje, že už týmto zvýšením (o percento medziročného rastu) považovala dôvodová správa za naplnený svoj účel „priblížiť“ valorizáciu výsluhových dávok civilnej sfére (teda dôchodkovým dávkam podľa ). Tento záver podporuje aj systematická súvislosť s ustanovením , ktorého obsah však treba najskôr bližšie vysvetliť. ... ... 14. Po uplynutí tohto obdobia, teda od 1. januára 2018, sa podľa a v citovanom znení mala dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka zvyšovať o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušným kalendárnym rokom v zmysle cit. zákona bol kalendárny rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Podľa citovaných ustanovení tak pre zvýšenie dôchodkových dávok v určitom kalendárnom roku bolo rozhodné percento medziročnej inflácie

zistenej v prvom polroku predošlého kalendárneho roka, teda v zásade inflácia za časť minulého a predminulého roka. Podľa dôvodovej správy (národná rada, VI. volebné obdobie, tlač 141) sa za koeficient valorizácie zvolil medziročný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, pretože objektívne vyjadruje objem a charakter ich životných nákladov. Na základe vykonaných zmien tak od 1. januára 2018 bol mechanizmus valorizácie výsluhových dávok podľa a dôchodkových dávok podľa (resp. podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2018) v zásade zhodný: v oboch systémoch sa (už vyplácané) dávky valorizovali o percento medziročnej inflácie zistenej v prvom polroku predchádzajúceho roka, a to raz ročne - dôchodkové už od 1. januára, výsluhové až od 1. júla bežného kalendárneho roka. Podľa kasačného súdu táto totožnosť poskytuje práve systematický argument pre záver, že ak ustanovenie už od 1. januára 2018 používalo formuláciu „percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného na kalendárny rok“, rozumelo sa ňou presne to percento zvýšenia, ktoré bolo od 1. januára 2018 ustanovené v a ktoré sa odvíjalo od medziročnej inflácie zistenej v prvom polroku predchádzajúceho kalendárneho roka (ako to výslovne potvrdzovala aj citovaná dôvodová správa k ). ... ... 16. Inak povedané, obsahom a cieľom „mimoriadnej valorizácie“ podľa novelizovaného ustanovenia v znení účinnom od 1. januára 2024 je, aby sa v prípade citeľnej medzimesačnej inflácie (viac ako 5 %) nečakalo s jej premietnutím do zvýšenia dôchodkovej dávky až do 1. januára ďalšieho kalendárneho roka, ale aby sa prejavila zvýšením už skôr. Avšak to, o čo sa dávka takto zvýši skôr, musí sa primerane (matematicky) zohľadniť pri určení percenta ročného zvýšenia od 1. januára nasledujúceho roka, aby výsledné zvýšenie bolo také isté, ako keby počas roka k mimoriadnej valorizácii nedošlo. Cieľom mimoriadnej valorizácie tak nie je dodatočne zvyšovať dôchodkové dávky, ale rovnomernejšie rozložiť ich zvyšovanie počas kalendárneho roka, v ktorom je vysoká inflácia. Spolu s citovanou zmenou, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2024, bolo do doplnené prechodné ustanovenie c, ktoré nadobudlo účinnosť už 1. júla 2023 (porov. čl. VII ). Podľa neho sa mali (mimoriadne) zvýšiť dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu 2023, ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov presiahol päť percent už za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023, a to o percento tohto rastu. Týmto prechodným ustanovením sa tak už od 1. júla 2023 zaviedol mechanizmus, predpokladaný v cit. zákona č. 461/ 2003 Z. z. až od 1. januára 2024. Na zabránenie viacnásobného premietnutia tohto zvýšenia aj do riadnej valorizácie od 1. januára 2024 však cit. zák. ustanovil, že zvýšenie podľa prechodného ustanovenia c sa na účely posudzuje ako zvýšenie podľa . To má za následok, že pre výpočet percenta zvýšenia dôchodkových dávok od 1. januára 2024 sa nepoužije celá medziročná inflácia, ale v zmysle cit. zák. sadzba vypočítaná podľa prílohy č. 4a. 17. Z podaného výkladu je teda zrejmé, že ani novela vykonaná nič nezmenila na tom, že základným mechanizmom valorizácie dôchodkových dávok zostáva podľa ich zvyšovanie raz ročne od 1. januára o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za prvých deväť mesiacov predchádzajúceho kalendárneho roka. Tento mechanizmus predstavuje (až na predĺženia obdobia pre zisťovanie inflácie zo šiestich na deväť mesiacov) v zásade pokračovanie valorizačného mechanizmu, ktorý sa pre dôchodkové dávky používal od 1. januára 2018 a pri ktorom sa percento zvýšenia dôchodkovej dávky určuje na celý kalendárny rok a používa sa na dávky vyplácané k jeho 1. januáru, ale aj priznávané v jeho priebehu. Naopak, mechanizmus zavedený v v spojení s ods. 2, resp. v čase od 1. júla do 31. decembra 2023 aj v spojení s c a cit. zákona, predstavuje osobitný mechanizmus valorizácie, pri ktorom sa dôchodková dávka zvyšuje viackrát počas kalendárneho roka. Kvôli tomu sa však percento zvýšenia na ďalší kalendárny rok nemôže určovať na základe medziročného rastu cien (medziročnej inflácie), ale musí sa osobitne vypočítať podľa prílohy č. 4a zákona, aby vylúčilo viacnásobné (opätovné) premietnutie tej inflácie, ktorá sa už premietla do mimoriadneho zvýšenia dôchodkov v priebehu kalendárneho roka. 18. Tento relatívne komplikovaný a navzájom previazaný model však nenašiel žiadne odzrkadlenie v úprave zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia podľa Už citovaný tohto zákona totiž naďalej ustanovuje, že (vyplácané) výsluhové dávky sa zvyšujú len jedenkrát ročne, a to od 1. júla. Práve v nadväznosti na to potom už citované ust. naďalej odkazuje na percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného na kalendárny rok, teda na ten mechanizmus valorizácie dôchodkových dávok, ktorý bol od 1. januára 2018 do 31. decembra 2023 upravený v a ktorý je od 1. januára 2024 zachovaný v tohto zákona. Naopak, ustanovenie by nedovoľovalo zmysluplne uplatniť mimoriadnu valorizáciu podľa Toto ustanovenie predpokladá

zvyšovanie dôchodkov k pohyblivému dátumu (tretí kalendárny mesiac, odkedy štatistický úrad vykázal prekročenie päťpercentnej kumulovanej medzimesačnej inflácie), čo je nezlučiteľné s pevným dátumom zvyšovania od 1. júla, ako ho naďalej predpokladá ustanovenie Ako už bolo zdôraznené, prechodné ustanovenie c je takisto formou mimoriadnej valorizácie v zmysle , len so skoršou účinnosťou, čo dosvedčuje aj cit. . Preto ani toto ustanovenie nemožno uplatniť pri zvyšovaní podľa Okrem toho nepredpokladá žiadnu obdobu prílohy č. 4a, ktorá by zamedzovala dvojnásobnému zohľadneniu inflácie za to isté obdobie pri zvyšovaní. Tým by sa dávky výsluhového zabezpečenia v skutočnosti zvyšovali na základe tej istej inflácie dvakrát, čím by ich poberatelia získavali neoprávnenú výhodu. 19. Na základe toho tak kasačný súd uzatvára, že ak ustanovenie odkazuje na zvýšenie o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisov o sociálnom poistení na kalendárny rok, rozumie sa tým percento určené do 31. decembra 2023 podľa a od 1. januára 2024 podľa , teda o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým úradom za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, teda roku, v ktorom sa dávky zvyšujú. Podľa sa takto určeným percentom od 1. júla tohto príslušného kalendárneho roka zvýši výsluhový dôchodok vyplácaný do 30. júna tohto roka. Naopak, na účely cit. tohto zákona nemožno použiť ustanovenie a účinného od 1. januára 2024, ani ustanovenie c tohto zákona účinné od 1. júla 2023. Tým síce vzniká rozdiel v dynamike valorizácie (iné rozloženie jej súm v čase), ale nemení sa jej výsledok, pretože práve ustanovenie v spojení s prílohou č. 4a tohto zákona zabezpečujú, že miera zvýšenia výsluhovej dávky medzi 1. júlom predošlého kalendárneho roka a 1. júlom príslušného kalendárneho roka bude rovnaká ako miera zvýšenia dôchodkovej dávky medzi 1. januárom predošlého a 1. januárom príslušného kalendárneho roka.“. 30. Správny súd je toho názoru, že predmetný výklad poskytnutý kasačným súdom dáva žalobcovi odpovede na všetky ním vznesené námietky týkajúce sa (ne)možnosti aplikácie ustanovenia c v prípade zvyšovania dávky dôchodkového zabezpečenia priznanej podľa . Kasačný súd vyvrátil jeho tvrdenia, že by valorizácia dôchodkových dávok v rámci oboch (samostatných a osobitných) systémov sociálneho poistenia resp. zabezpečenia mala byť rovnaká, keďže zámerom zákonodarcu bolo iba priblížiť mechanizmy valorizácie. 31. Čo sa týka námietky žalobcu o jeho diskriminácii v porovnaní so starobnými dôchodcami, správny súd konštatuje, že vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu je zrejmé, že ku nej nemôže dôjsť. Rozdielna dynamika vo valorizácii dôchodkov z rôznych systémov nepredstavuje neprípustnú diskrimináciu. O priamej alebo nepriamej diskriminácii v zmysle možno hovoriť len vtedy, ak existuje rozdiel v (potenciálnom) zaobchádzaní s dvoma osobami v porovnateľnom postavení. Nemôže ísť teda o diskrimináciu, ak iná osoba nie je v porovnateľnom postavení ako osoba, ktorá bola údajne diskriminovaná, s ktorou sa alebo by sa zaobchádzalo odlišne (porov. napríklad nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 16/ 2018, ods. 96 a nasl.; podobne napr. rozsudok Súdneho dvora z 22. januára 2019, C-193/17, Cresco Investigation, ods. 37, 38, 41 až 43). Na tomto mieste je potrebné poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorý uznal, že a upravujú dva samostatné vedľa seba stojace sociálne systémy, ktoré poskytujú zabezpečenie pre iný okruh osôb a za iných podmienok ustanovených týmito zákonmi upravujúcimi jednotlivé systémy. Práve preto nemožno postavenie osôb v jednom systéme považovať za jednoducho porovnateľné s postavením osôb v druhom systéme. Je preto vylúčené, aby osoby, ktorým prislúchajú práva buď z jedného alebo z druhého systému, boli v porovnateľnom postavení a mohli byť voči sebe diskriminované. Z uvedeného dôvodu sa preto správny súd plne stotožňuje s príslušnou argumentáciou ministra žalovaného obsiahnutou v napadnutom rozhodnutí. 32. Správny súd tak dospel k názoru, že minister žalovaného vec správne právne posúdil ak dospel k záveru, že v danom prípade patrí žalobcovi za kalendárny rok 2023 „iba“ zvýšenie sumy jeho výsluhového dôchodku postupom podľa a od 1. júla 2023 o 11,8 % zo sumy 1.186,82 € na sumu 1.326,87 € mesačne. Správny súd pre nedôvodnosť námietok žalobcu ako aj pre absenciu vlastných zistení detegujúcich nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ministra žalovaného správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa v spojení s .

33. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa tak, že žalobcovi podľa (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.