Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sas/6/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, LL.M. PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX E. F. G. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra SPSČ-PO3-2023/004981-003 zo dňa 13. 12. 2023, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 31. 12. 2020, doručenou dňa 25. 01. 2021, požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekciu personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) o priznanie dávky výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) od 01. 01. 2021. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. p.: SPSČ-OSZ-53582-1/2021-VZ zo dňa 23. 04. 2021 podľa , , a v súlade s priznal žalobcovi výsluhový dôchodok od 01. 01. 2021 vo výške 1 565,57 Eur mesačne. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. p.: SPSČ-OSZ-00053582/2021-VZ zo dňa 01. 07. 2021 podľa zvýšil od 01. 07. 2021 výsluhový dôchodok žalobcu zo sumy 1 565,57 Eur na sumu 1 583,77 Eur mesačne. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. p.: SPSČ-OSZ-00053582/2022-VZ zo dňa 01. 07. 2022 podľa a zvýšil od 01. 07. 2022 výsluhový dôchodok žalobcu zo sumy 1 583,77 Eur na sumu 1 604,36 Eur mesačne.

2. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. p.: SPSČ-OSZ-00053582/2023-VZ zo dňa 01. 07. 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa a zvýšil od 01. 07. 2023 výsluhový dôchodok žalobcu zo sumy 1 604,36 Eur na sumu 1 793,68 Eur mesačne. Orgán verejnej správy prvého stupňa s poukazom na uvedené ustanovenia uviedol, že výsluhový dôchodok žalobcu sa zvyšuje o 11,80 %, čo je 189,32 Eur.

3. Žalobca proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal odvolanie zo dňa 26. 09. 2023, v ktorom poukázal na to, že vo všeobecnom sociálnom systéme vzhľadom na prijatie ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „“) došlo k zvýšeniu dôchodkových dávok dvakrát, a to od 01. 01. 2023 o 11,8 % a od 01. 07. 2023 o 10,6 %. Prvostupňové rozhodnutie považoval žalobca za nesprávne, nakoľko suma zvýšenia jeho výsluhového dôchodku bola vykonaná iba o 11,8 % a nebola zvýšená aj o 10,6 %, o ktorú sa v kalendárnom roku 2023 od 01. 07. 2023 zvýšili dôchodkové dávky podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca v odvolaní namietal, že jeho výsluhový dôchodok mal byť zvýšený od 01. 07. 2023 o 22,4 % pri aplikácií c a pokiaľ tak orgán verejnej správy prvého stupňa nepostupoval, porušil právo žalobcu na rovnaké zaobchádzanie a na hmotné zabezpečenie.

4. Orgán verejnej správy prvého stupňa nemienil odvolaniu žalobcu vyhovieť, a preto ho predložil spolu so svojim stanoviskom, prvostupňovým rozhodnutím a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu. Žalovaný rozhodnutím vydaným prostredníctvom ministra vnútra SPSČ-PO3-2023/004981-003 zo dňa 13. 12. 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa posúdil odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom na odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že zo znenia v spojení s ods. 16 vyplývajú dva spôsoby valorizácie výsluhových dávok, a to pevnou sumou zvýšenia alebo percentom zvýšenia ustanoveným vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení za kalendárny rok, ktoré sa však neuplatňujú kumulatívne. Mechanizmus valorizácie (zvyšovania dávok priznaných a vyplácaných z výsluhového zabezpečenia) bol zmenený s účinnosťou od 01. 05. 2013 ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „“), pričom bol z časového hľadiska stanovený i moment prechodu medzi týmito mechanizmami. Do 31. 12. 2021 sa s poukazom na uplatňoval mechanizmus pevnej sumy zvýšenia a od 01. 01. 2022 percento zvýšenia ustanovené vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení za kalendárny rok. Mechanizmus zvyšovania dávok je stanovený v , pričom určenie okamihu, od ktorého sa výsluhové dávky zvyšujú je obsiahnuté v prvej časti formulácie . Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal absenciu zvyšnej časti v prvostupňovom rozhodnutí, táto sa na neho ako poberateľa výsluhovej dávky z osobitného systému výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov ku dňu 01. 07. 2023 v súlade s v spojení s od 01. 01. 2022 nevzťahuje. V napadnutom rozhodnutí žalovaného vydanom prostredníctvom ministra vnútra sa tiež uvádza, že na zvyšovanie výsluhových dávok podľa od 01. 07. 2023 a tiež v nasledujúcich rokoch sa všeobecné a ani prechodné ustanovenia o tzv. „mimoriadnej valorizácii“ nevzťahujú a dávky výsluhového zabezpečenia sa od 01. 07. 2023 zvyšujú v súlade s o 11,8 % mesačnej sumy. Právna úprava valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia priznaných a vyplácaných z osobitného systému sociálneho zabezpečenia podľa nie je nastavená tak, aby reflektovala na akékoľvek mimoriadne zmeny vykonávané v súvislosti s valorizáciou dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Mimoriadna valorizácia dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa v roku 2023 realizuje podľa prechodného ustanovenia c . Zvyšovanie dávok výsluhového zabezpečenia, priznaných a vyplácaných z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, je upravené v , na základe čoho zvýšenie predmetných dávok podľa c nemá oporu v právnej úprave. Všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov sú dva samostatné, odlišné systémy a porovnávanie valorizácie dávok, plynúcich z toho ktorého systému je preto nedôvodné. Situácia žalobcu nie je podobná so situáciou poberateľov dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, keďže starobný dôchodok je možné priznať a poberať najskôr od dovŕšenia dôchodkového veku a výsluhový dôchodok je možné poberať po získaní 15 rokov služobného pomeru (v zmysle právnej úpravy účinnej do 30. 04. 2013), resp. po získaní 25 rokov služobného pomeru (v zmysle právnej úpravy účinnej od 01. 05. 2013) bez ohľadu na fyzický vek. Žalovaný odmietol diskrimináciu žalobcu, nakoľko poberateľ opakujúcej sa dávky výsluhového zabezpečenia nie je porovnateľný s poberateľmi dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, nakoľko jedine všetci poberatelia opakujúcich sa dávok výsluhového

zabezpečenia si môžu byť navzájom komparátormi. K nemožnosti žalobcu namietať diskrimináciu všeobecným porovnávaním dvoch samostatných a rozdielnych úprav, ktoré regulujú vzťahy odlišných skupín subjektov, žalovaný odkázal na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31. 07. 2012. Žalovaný tiež uviedol, že je právom štátu upraviť na základe jeho ekonomických možností, akým spôsobom a či bude ním vyplácané dôchodkové dávky zvyšovať. V tomto kontexte potom poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -83 zo dňa 28. 11. 2012. Preskúmaním veci v rámci odvolacieho konania nebolo odvolacím orgánom zistené porušenie právnych predpisov, a preto bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 18. 12. 2023.

Žaloba

5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou na pobočke Slovenskej pošty, a. s., Žilina 10 dňa 18. 02. 2024, doručenou na Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) dňa 20. 02. 2024, domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového rozhodnutia a žiadal, aby správny súd obe rozhodnutia orgánov verejnej správy zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom tiež žiadal priznať plnú náhradu trov konania. V žalobe namietal, že žalovaný nedodržal 30 dňovú, resp. 60 dňovú lehotu podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku na rozhodnutie, keďže už minimálne dňa 06. 10. 2023 bolo žalovanému postúpené odvolanie a napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 13. 12. 2023. O nedodržaní lehoty na rozhodnutie bol žalovaný povinný upovedomiť žalobcu. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia účelovo neuviedol úplné znenie . Podľa žalobcu mal citovať celé znenie predmetného ustanovenia a zdôvodniť, prečo nekonal podľa celého znenia tohto ustanovenia. Ďalej žalobca namietal absenciu uvedenia zákonného znenia c v napadnutom rozhodnutí, hoci žalovaný poukazuje na str. 5, 6, 8 napadnutého rozhodnutia na to, že sa toto ustanovenie nevzťahuje na valorizáciu dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia od 01. 07. 2023. Valorizácia výsluhových dávok sa v roku 2023 riadila podľa valorizácie dôchodkových dávok vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení, a teda oba systémy dôchodkových dávok sú rovnaké. Termín valorizácie dôchodkov sa pri vzniku prispôsobil k termínu valorizácie dôchodkov vo všeobecnom systéme podľa vtedy platného , pričom termín valorizácie dôchodkov vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia sa od 01. 09. 2009 posunul z 1. júla príslušného roka na 1. januára a termín valorizácie výsluhových dôchodkov ostal stále k dátumu 1. júla. Neuplatnenie valorizácie, ktorá bola vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia k 01. 07. 2023 vo výške 10,6 % na valorizáciu výsluhových dávok podľa označil žalobca za nesúladnú s a a , a . Z citovaných ustanovení podľa žalobcu vyplýva, že v roku 2023 sa valorizácia výsluhových dôchodkov riadila podľa spôsobu valorizácie dôchodkových dávok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Novoprijatým došlo k zmene pôvodných ustanovení , a to , , , c ods. 1 a . Na základe týchto ustanovení došlo v roku 2023 vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia dvakrát k zvýšeniu sumy dôchodkových dávok, a to 01. 01. 2023 o 11,8 % sumy a od 01. 07. 2023 o 10,6 % sumy. V osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia došlo k zvýšeniu sumy dôchodkových dávok v roku 2023 iba od 1. januára o 11,8 % sumy dôchodku. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol, že zákonodarca neprijal žiadnu právnu normu, z ktorej by vyplývalo, že sa valorizácia dôchodkových dávok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia od 01. 07. 2023 nevzťahuje na valorizáciu dôchodkových dávok v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože nedošlo k žiadnej úprave ani pozastaveniu účinnosti , a preto žalovaný nemôže tvrdiť, že sa valorizácia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia nemôže aplikovať v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože takýto postup je na ujmu všetkých poberateľov dôchodkových dávok z tohto systému. Postup žalovaného, ktorý nemá v úmysle valorizovať výsluhové dôchodky za rok 2023 o 10,6 % sumy dôchodku (a ani v roku 2024) označil žalobca za nesúladný s a s poukazom na , a . Ďalej žalobca poukazoval na informácie Sociálnej poisťovne zverejnené na jej internetovej stránke k spôsobu valorizácie dôchodkových dávok pre rok 2024, na ciele novelizácie prostredníctvom (lepšia reakcia na premenlivú mieru inflácie vzhľadom na dvojcifernú infláciu a prudký nárast cien vo všetkých odvetviach) a na to, že nesúhlasí s tým, že priemerná výška výsluhových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia je neporovnateľne vyššia ako výška dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Za nesprávne žalobca označil tvrdenie žalovaného, že poberateľom predčasného starobného dôchodku

sa tento nevypláca, pokiaľ sú zárobkovo činní ako aj to, že pre priznanie a poberanie dôchodku musí dovŕšiť dôchodkový vek. Aj poberatelia predčasného starobného dôchodku môžu mať ročný príjem do 2 400 eur a nárok na predčasný starobný dôchodok majú po odpracovaní 40 rokov. Poberatelia vdovských dôchodkov môžu byť zárobkovo činní bez obmedzenia. Na tieto dôchodkové dávky sa valorizácia od 01. 07. 2023 vzťahovala. Žalobca tiež namietal, že žalovaný nekonal a nekoná podľa platných právnych predpisov a v konaní porušil právo žalobcu na rovnaké zaobchádzanie a právo na primerané hmotné zabezpečenie garantované (, a 2, , 2 a 3 ). Porušenie práva na rovnaké zaobchádzanie podľa žalobcu spočíva vo zvýšení dôchodkových dávok istej skupiny obyvateľstva a nezvýšení dôchodkových dávok inej skupine obyvateľstva na základe ich iného postavenia - príslušnosti k výsluhovým dôchodkom ozbrojených síl a zborov. Porušenie práva na primerané hmotné zabezpečenie žalobca videl v tom, že výsluhový dôchodok ako dôchodková dávka sa nezvyšuje primerane s rastom spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov. S poukazom na žalobca uviedol, že poberatelia výsluhových dávok legitímne očakávajú, že sa im budú tieto dávky valorizovať v rovnakej výške percentuálnej sumy dôchodku ako poberateľom dôchodkových dávok podľa všeobecného systému sociálneho poistenia, pretože taký postup uvedené ustanovenie doslova ukladá. Vzhľadom na nesprávny právny názor žalovaného dôjde podľa žalobcu k tomu, že dôchodkové dávky vyplácané z osobitného systému sociálneho zabezpečenia sa budú k 01. 07. 2024 valorizovať iba o 3,6 %. Za nezmyselný označil odkaz žalovaného na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31. 07. 2012, nakoľko nesúvisí s predmetnou vecou, keďže jeho meritom bola žaloba príslušníka Mestskej polície v Trnave, ktorý požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky o výsluhový dôchodok napriek tomu, že nikdy nebol príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky ani inej zložky, na ktorú sa vzťahuje . Za nepriliehavý považoval i odkaz na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -83 zo dňa 28. 11. 2012, keďže jeho predmetom je otázka súbehu poberania predčasného starobného dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti a nie valorizácia dôchodkových dávok. Žalobca nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

6. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 21. 03. 2024, pričom sa pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného, vydanom prostredníctvom ministra vnútra a trval na ich správnosti. Nad rámec týchto dôvodov s odkazom na dôvodovú správu k uviedol, že základom valorizácie sa nemá na mysli to, že spôsob valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia absolútne kopíruje spôsob, príp. frekvenciu zvyšovania dôchodkových dávok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Úmyslom zákonodarcu bolo nastaviť mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia tak, že sa budú zvyšovať raz ročne, vždy k 01. 07. príslušného roka, a to o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva. Tzv. „mimoriadna valorizácia“ dôchodkových dávok priznaných a vyplácaných zo všeobecného systému sociálneho poistenia v roku 2023 sa realizuje podľa prechodného ustanovenia c , pričom v prechodných ustanoveniach sa upravuje vzťah novej právnej úpravy k predchádzajúcej (doterajšej) právnej úprave a právnym vzťahom, ktoré vznikli podľa nej, a to v záujme udržania právnej istoty. Žalovaný tiež poukázal na záver Slovenského národného strediska pre ľudské práva v jeho odbornom vyjadrení na základe žiadosti prezidenta Únie výsluhových dôchodcov, z ktorého okrem iného vyplýva, že poberatelia dôchodkových dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a poberatelia dôchodkových dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia sa nenachádzajú v porovnateľnej situácii. Na zvýšenie dávok výsluhového zabezpečenia tzv. „mimoriadnou valorizáciou“ o 10,6 % mesačnej sumy od 01. 07. 2023 by sa vyžadovala zmena právnej úpravy, a to . Žalovaný nesúhlasil so žalobcom prezentovaným porovnávaním policajtov a tzv. „civilov“. Žalobca nemá dôvod cítiť sa ukrivdene z dôvodu, že platil vyššiu percentuálnu sadzbu na odvodoch po dobu trvania služby 26 rokov a 54 dní s nárokom na výplatu výsluhového dôchodku vo veku 45 rokov bez akýchkoľvek obmedzení, vyplývajúcich z ďalšej prípadnej zárobkovej činnosti, nakoľko predčasný starobný dôchodca musel získať pre nárok na dôchodkovú dávku 40 odpracovaných rokov a nesmie popri poberaní predčasného starobného dôchodku byť dôchodkovo poistený, t.j. zárobkovo činný s jedinou výnimkou uvádzanou žalobcom (maximálny ročný príjem do 2 400 eur). Žalovaný tiež poukázal na to, že odlišné zohľadňovanie postavenia starobných dôchodcov a poberateľov výsluhového dôchodku bolo v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky zohľadnené

už niekoľko krát, pričom v tejto spojitosti odkázal na o zvýšení výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2003, o zvýšení výsluhových dôchodkov sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2006 a o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2007. Žalovaný odmietol porušenie zásady rovnakého zaobchádzania s tým, že vzhľadom na to, že v rámci nedošlo v súvislosti so zvyšovaním dávok výsluhového zabezpečenia k žiadnej legislatívnej zmene, nemožno potom uvažovať o porušení právnej istoty, či legitímnych očakávaní žalobcu. Nedošlo ani k porušeniu práva žalobcu na primerané hmotné zabezpečenie, nakoľko v garantuje občanom právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a v prípade žalobcu sa jedná o poberateľa výsluhového dôchodku, ktorý nedovŕšil dôchodkový vek. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Replika žalobcu

7. Správny súd doručil dňa 16. 04. 2024 vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcovi s tým, že má právo sa k nemu vyjadriť (zaujať repliku) v lehote desiatich dní od doručenia. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 26. 04. 2024 žalobca požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe o 14 dní, pričom správny súd so žiadosťou žalobcu súhlasil. Žalobca v rámci predĺženej lehoty do 10. 05. 2024 nezaujal repliku k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

8. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd ( a ) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vydané prostredníctvom ministra vnútra a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a v spojení s . Správny súd vychádzal zo skutkového stavu v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy ( v znení účinnom od 01. 07. 2023), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko žalobné námietky v nej uvádzané nie sú dôvodné ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané prostredníctvom ministra vnútra i prvostupňové rozhodnutie sú v súlade s platnými právnymi predpismi viažucimi sa k preskúmavanej veci. Správny súd preto správnu žalobu v zmysle ust. v spojení s zamietol.

9. Správny súd vec prejednal v súlade s bez nariadenia pojednávania, pretože pojednávanie žiaden z účastníkov konania nežiadal a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa . Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu od 04. 10. 2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 10. 10. 2024 ( ).

10. Podľa (v znení účinnom k 01. 07. 2023) výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11.

11. Podľa (v znení účinnom k 01. 07. 2023) od 1. júla 2018 sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky zvyšujú o percento zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.

12. Podľa (v znení účinnom k 01. 07. 2023) dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31.

decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

13. Podľa c ods. 1 a 2 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023) (1) Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne päť percent, dôchodková dávka vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od 1. júla 2023 o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom a dôchodková dávka priznaná od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 sa zvyšuje odo dňa jej priznania o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom. (2) Na zvýšenie dôchodkovej dávky podľa odseku 1 platí až 9 rovnako.

14. Predmetom súdneho konania je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vydaného prostredníctvom ministra vnútra SPSČ-PO3-2023/004981-003 zo dňa 13. 12. 2023, ktorým tento postupom podľa Správneho poriadku s poukazom na odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa (Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia č. p.: SPSČ-OSZ-00053582/2023-VZ zo dňa 01. 07. 2023), ktorým bolo rozhodnuté, že výsluhový dôchodok žalobcu sa od 01. 07. 2023 zvyšuje zo sumy 1 604,36 Eur mesačne na sumu 1 793,68 Eur mesačne podľa a .

15. K prvej žalobnej námietke procesnej povahy spočívajúcej v tom, že žalovaný porušil § 49 ods. 2 Správneho poriadku, keďže nedodržal lehotu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a o tejto skutočnosti ako aj o dôvode nedodržania lehoty na rozhodnutie žalobcu neupovedomil, správny súd uvádza, že túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo orgánu verejnej správy prvého stupňa doručené dňa 28. 09. 2023. Listom zo dňa 06. 10. 2023 orgán verejnej správy prvého stupňa oznámil žalobcovi, že jeho odvolaniu nemieni v rámci autoremedúry vyhovieť a že bolo v súlade s spolu so spisovým materiálom, vzťahujúcim sa k predmetnej veci postúpené odvolaciemu orgánu. Z obsahu administratívneho spisu ďalej správny súd zistil, že listom SPSČ-OSZ-53582-9/2023-VZ zo dňa 06. 10. 2023 s označením „Odvolanie – odstúpenie“ orgán verejnej správy prvého stupňa predložil podané odvolanie odvolaciemu orgánu podľa k ďalšiemu konaniu vrátane spisového materiálu. Minister vnútra ako odvolací orgán v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia nemá určenú lehotu na rozhodnutie o odvolaní, avšak podľa citovaného zákona platí, že „na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní , ak neustanovuje inak.“ Podľa Správneho poriadku sa na konanie o odvolaní primerane vzťahujú ustanovenia prvej až tretej časti, a teda aj Správneho poriadku, ktorý pojednáva o lehotách pre rozhodnutie orgánu verejnej správy. Pokiaľ nemožno podľa Správneho poriadku rozhodnúť bezodkladne, tak je orgán verejnej správy povinný vo veci rozhodnúť podľa Správneho poriadku do 30 dní od začatia konania a vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 60 dní, resp. v primerane predĺženej lehote s tým, že ak orgán verejnej správy nemôže v lehote rozhodnúť, je povinný o tom účastníka konania upovedomiť s uvedením dôvodov. Z obsahu administratívneho spisu správny súd nezistil, kedy bol predmetný list s označením „Odvolanie – odstúpenie“ zo dňa 06. 10. 2023 doručený odvolaciemu orgánu. K predloženiu odvolania orgánom verejnej správy prvého stupňa odvolaciemu orgánu však nemohlo dôjsť skôr, než bol samotný vyššie uvedený list vyhotovený, t.j. skôr, než pred dňom 06. 10. 2023. Ak by bol deň 06. 10. 2023 najskorším možným dňom, kedy by mohol byť odvolací orgán oboznámený s odstúpením odvolania a spisového materiálu k ďalšiemu konaniu orgánom verejnej správy prvého stupňa, tak v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaným procesné lehoty na rozhodnutie v zmysle Správneho poriadku už uplynuli. Správny súd nespochybňuje, že i v odvolacom konaní týkajúcom sa dávky výsluhového zabezpečenia, akým je i výsluhový dôchodok sa má dbať na zásadu časovej primeranosti konania, avšak žalobca v správnej žalobe neidentifikuje konkrétne žalobné námietky, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom záver o absencii upovedomenia žalobcu o predĺžení lehoty na rozhodnutie (vrátane dôvodu) a samotné nevydanie napadnutého rozhodnutia v lehote v zmysle Správneho poriadku môže mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného napadnutého rozhodnutia žalovaného vydaného prostredníctvom ministra vnútra. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca akokoľvek v priebehu odvolacieho konania namietal neúčelnú nečinnosť

žalovaného, ktorá by zasiahla do jeho subjektívnych práv. Správny súd uvádza, že nie každé procesné pochybenie orgánu verejnej správy má a musí mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu a obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, správny súd nezistil skutočnosti, na základe ktorých by aj bez ich konkrétnej špecifikácie zo strany žalobcu v správnej žalobe mohol konštatovať, že by postup žalovaného mal v danom prípade vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa súdnej praxe nie je samotné uplynutie procesnej lehoty podľa Správneho poriadku dostatočne relevantným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia v režime správneho súdnictva. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku sp. zn. zo dňa 31. 05. 2012 zaujal právny záver, že: „lehoty stanovené v § 49 správneho poriadku sú lehotami inštruktívnymi bez sankčných mechanizmov pre správny orgán a ich nedodržanie samé o sebe nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu a ani účastník nemôže z nich vyvodzovať vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci nejaké práva (mohol by však uplatniť napr. návrh proti nečinnosti orgánu verejnej správy).“ Nedodržanie procesnej lehoty na vydanie rozhodnutia nemožno potom v posudzovanom prípade samo osebe považovať za vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

16. Podstatou ďalšej žalobnej námietky žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu od 01. 07. 2023 o 11,8 % (t.j. o sumu 189,32 Eur) je nesúhlas s právnym záverom, podľa ktorého zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu dvakrát tak o 11,8 %, ako aj o 10,6 % (t.j. v zmysle tzv. „mimoriadnej valorizácie“ podľa ), nie je v režime v roku 2023 možné. Správny súd uvádza, že pri výpočte percenta zvýšenia výsluhového dôchodku sa podľa (v znení účinnom k 01. 07. 2023) vychádza „z percentuálneho zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na kalendárny rok, v ktorom sa tieto dôchodky z výsluhového zabezpečenia zvyšujú.“ Valorizačné percento štandardnej pravidelnej valorizácie je podľa (v znení účinnom k 01. 07. 2023) založené na tzv. „dôchodcovskej inflácii“, teda na „medziročnom raste spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázanom štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku“, t. j. v prípade valorizácie výsluhového dôchodku žalobcu od 01. 07. 2023 za prvých šesť mesiacov kalendárneho roka 2022. Samotný mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia v zmysle bol prijatím zmenený tak, že základom valorizácie s poukazom na prechodné ustanovenie a od 01. 01. 2022 nie je pevná suma zvýšenia dôchodkových dávok ustanovená vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení, ale vyššie spomenutý medziročný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaný štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôvodová správa k uvádza, že: „Od 1. júla 2018 sa mení mechanizmus valorizácie, opäť však základom valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia bude valorizácia dôchodkových dávok v civilnej sfére. Táto valorizácia bude závisieť od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva.“ Aj s poukazom na dôvodovú správu k správny súd konštatuje, že mechanizmus valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia bol v rozhodujúcom období valorizácie výsluhových dôchodkov k 01. 07. 2023 nastavený tak, že tento zohľadňuje percento pravidelnej štandardnej každoročnej valorizácie dôchodkov podľa , ktoré sa odvíja od porovnania medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov (v danom prípade pre rok 2023 za prvý polrok roka 2022), pričom termín štandardnej valorizácie výsluhových dôchodkov sa viaže k 1. júlu príslušného kalendárneho roka ( ). Pokiaľ žalobca v správnej žalobe argumentoval, že termín valorizácie dôchodkov vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia sa od 01. 09. 2009 posunul z 1. júla na 1. januára, zatiaľ čo termín valorizácie výsluhových dôchodkov podľa ostal k dátumu 1. júla, čím kalendárny rok podľa netrvá 365 dní, ale 184 dní, správny súd uvádza, že posun termínu štandardnej pravidelnej valorizácie podľa z 1. júla na 1. januára nemôže založiť ne. Navyše percentuálna miera zvýšenia výsluhových dôchodkov v rámci osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, ako i dôchodkov v rámci všeobecného systému sociálneho poistenia sa vypočíta ako priemerný medziročný rast spotrebiteľských cien dôchodcovských domácností za mesiace január až jún predchádzajúceho roka (v danom prípade roka 2022) a za toto obdobie šiestich mesiacov predchádzajúceho roka je potom v roku 2023 zohľadnený vývoj inflácie pre

januárovú štandardnú pravidelnú valorizáciu dôchodkov podľa , ako i pre júlovú pravidelnú valorizáciu výsluhových dôchodkov podľa .

17. Správny súd dodáva, že systém výsluhových dôchodkov a ich valorizácia je upravená osobitným právnym predpisom, a to . Hoci základom valorizácie dávok výsluhového zabezpečenia je od 01. 01. 2022 percento tzv. „dôchodcovskej inflácie“ uvádzané vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení, uvedené sa vzťahuje na štandardnú automatickú pravidelnú valorizáciu vykonávanú raz ročne s tým, že vzhľadom na autonómnosť systému výsluhových dôchodkov tento nemusí v každom ohľade automaticky kopírovať systém všeobecného dôchodkového poistenia a v ňom vykonané mimoriadne zmeny, a preto nemožno považovať za porušenie práva na rovnaké zaobchádzanie, ak v roku 2023 spôsob valorizácie výsluhových dôchodkov podľa vykazuje rozdiely oproti spôsobu valorizácie dôchodkov v roku 2023 podľa v dôsledku jeho novelizácie , ktorým bola zavedená v roku 2023 prostredníctvom prechodného ustanovenia účinného od 01. 07. 2023 (mimo pravidelnej štandardnej januárovej valorizácie) i skoršia tzv. „mimoriadna valorizácia“ dôchodkov.

18. Správny súd uvádza, že spomenutým boli prijaté s účinnosťou od 01. 01. 2024 celkové zmeny v spôsobe valorizácie dôchodkov v zmysle (predĺžilo sa obdobie, za ktoré sa tzv. „dôchodcovská inflácia“ zohľadňuje do štandardnej valorizácie zo šiestich na deväť mesiacov a bol prijatý aj mechanizmus tzv. „mimoriadnej valorizácie“). Vo vzťahu k tzv. „mimoriadnej valorizácií“ účinnej v sledovanom období od 01. 07. 2023 však platí prechodné ustanovenie c , ktoré znie: „(1) Ak kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023 presiahne päť percent, dôchodková dávka vyplácaná k 1. júlu 2023 sa zvyšuje od 1. júla 2023 o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom a dôchodková dávka priznaná od 1. júla 2023 do 31. decembra 2023 sa zvyšuje odo dňa jej priznania o percento tohto rastu vykázané štatistickým úradom. (2) Na zvýšenie dôchodkovej dávky podľa odseku 1 platí až 9 rovnako.“ Žalobca namietal, že je nesprávne, ak sa na valorizáciu výsluhových dávok podľa v roku 2023 nevzťahuje tzv. „mimoriadna valorizácia“ podľa prechodného ustanovenia c . Správny súd vyhodnotil predmetnú žalobnú námietku ako nedôvodnú. ako i sú dva samostatné zákony s tým, že umožnenie skoršej tzv. „mimoriadnej valorizácie“ dôchodkov v roku 2023 v rámci všeobecného systému sociálneho poistenia bolo do zavedené prostredníctvom prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla 2023, a to konkrétne prostredníctvom ustanovenia c. Podľa o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa „právny predpis spravidla člení na a) úvodné ustanovenia alebo základné ustanovenia, ktoré obsahujú predmet úpravy a podľa potreby aj vymedzenie základných pojmov, b) ustanovenia upravujúce príslušné spoločenské vzťahy, c) spoločné ustanovenia, d) splnomocňovacie ustanovenia, e) prechodné ustanovenia, f) záverečné ustanovenia, ktoré obsahujú najmä zrušovacie ustanovenia a ustanovenie o účinnosti.“ Podľa , prvá veta : „Prechodné ustanovenia obsahujú právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne vzťahy upravené doterajším právnym predpisom.“ Účelom prechodných ustanovení je intertemporalita. Prechodné ustanovenia obsahujú právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia skoršej právnej regulácie a neskoršej právnej regulácie, teda režim prechodného spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne vzťahy upravené doterajším právnym predpisom, pričom doterajším právnym predpisom je v danom prípade a nie .

19. Správny súd uvádza, že bol primárne novelizovaný . Samostatným novelizačným článkom II. bol však novelizovaný aj s tým, že daný právny predpis bol doplnený výlučne len o úpravu rodičovského dôchodku a nie aj o úpravu tzv. „mimoriadnej valorizácie“ výsluhových dôchodkov v roku 2023. prostredníctvom nereflektoval pre rok 2023 na úpravu tzv. „mimoriadnej valorizácie“ v zmysle prechodných úprav v rámci všeobecného systému sociálneho poistenia účinných od 1. júla 2023 v režime . Na to, aby bola tzv. „mimoriadna valorizácia“ výsluhových dôchodkov v roku 2023 možná, nepostačuje s poukazom na to, čo správny súd už uviedol v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, právna úprava v rámci

prechodného ustanovenia c , bez výslovnej právnej úpravy v príslušnom právnom predpise, ktorým je . Správny súd uvádza, že odvetvie práva sociálneho zabezpečenia je tvorené právnymi normami vyznačujúcimi sa kogentnou povahou regulácie právnych pomerov s tým, že ide o oblasť, kde priestor na tzv. „sudcovskú tvorbu“ práva je minimálny a kde je potrebné pri voľbe výkladových metód mať za to, že ak niektorý inštitút či právny vzťah nie je upravený spôsobom, aký očakávajú individuálni adresáti právnych noriem, deje sa tak na základe vôle zákonodarcu a nie na základe jeho opomenutia. Zákonodarca je racionálne konajúcim subjektom verejnej moci a ak niektoré spoločenské javy neupravil spôsobom, aký by žalobca považoval za súladný s jeho vnímaním spoločenského cieľa právnej úpravy tzv. skoršej „mimoriadnej valorizácie“ dôchodkov v roku 2023 v režime všeobecného systému sociálneho poistenia, nie je možné bez ďalšieho preklenúť rozhodovacou činnosťou súdov cieľ sledovaný prechodným ustanovením c k úpravám účinným od 01. 07. 2023 a vytvoriť namiesto zákonodarcu pre účely valorizácie výsluhových dôchodkov v roku 2023 v režime , okrem štandardného pravidelného automatického zvýšenia výsluhových dôchodkov o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, v ktorom sa valorizácia vykonáva (t. j. o 11,8 %), aj mechanizmus tzv. „mimoriadnej valorizácie“ o 10,6 % (viažucej sa na „kumulatívny medzimesačný rast spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov za obdobie od 1. júla 2022 do 31. marca 2023...“). Správny súd s poukazom na skutočnosti uvedené v bodoch 16. až 18. rozsudku, ako aj v tomto bode rozsudku, konštatuje, že i žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným (ako i orgánom verejnej správy prvého stupňa), pokiaľ tieto orgány verejnej správy nevalorizovali podľa výsluhový dôchodok žalobcu v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia k 01. 07. 2023 aj vo výške 10,6 % sumy dôchodku v zmysle tzv. „mimoriadnej valorizácie“ (ktorá bola vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia realizovaná podľa prechodného ustanovenia c ), vyhodnotil ako nedôvodnú.

20. Žalobca v správnej žalobe namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný nemá v úmysle valorizovať výsluhové dôchodky ani v roku 2024 za rok 2023 o 10,6 % sumy dôchodku. Súčasne žalobca poukazoval na právnu úpravu , a účinnú od 01. 01. 2024 (obsahujúcu dve rôzne úrovne valorizácie dôchodkov v roku 2024) a tiež na prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. 01. 2024. Správny súd zdôrazňuje potrebu uvedomenia si predmetu súdneho prieskumu v danej veci, ktorým je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vydaného prostredníctvom ministra vnútra o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa o valorizácií výsluhového dôchodku žalobcu od 01. 07. 2023 a nie od 01. 07. 2024. Argumentácia žalobcu právnou úpravou účinnou až od 01. 01. 2024, t j. právnou úpravou (vo väzbe na valorizačné percento výsluhových dôchodkov) neúčinnou v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (01. 07. 2023) nemôže obstáť.

21. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku porušenia práv na primerané hmotné zabezpečenie, vo vzťahu ku ktorým žalobca poukazoval na , a 2 a , 2 a 3 . Výsluhový dôchodok má charakter dávky v starobe až po dovŕšení dôchodkového veku. Výsluhové dôchodky vojakov a policajtov sa poskytujú ešte v období predpokladanej ekonomickej aktivity ich poberateľov, čo je aj žalobcov prípad (výsluhový dôchodok mu bol priznaný od 01. 01. 2021 vo veku jeho 45 rokov a tento mu bol naposledy valorizovaný prvostupňovým rozhodnutím od 01. 07. 2023 vo veku 48 rokov).

22. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval aj na to, že žalovaný už v časti napadnutého rozhodnutia, kde uvádzal obsah odvolania žalobcu „komentoval“ jeho obsah, resp. pokiaľ žalobca poukazoval v rámci ozrejmenia skutkového stavu na chybu v písaní v rámci jeho odvolania, či na neúplnú citáciu v prvostupňovom rozhodnutí, správny súd uvádza, že v rámci takto formulovaných námietok chýba zrozumiteľná argumentácia, aký majú tieto tvrdenia žalobcu vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodoval o valorizácií výsluhového dôchodku žalobcu od 01. 07. 2023 podľa a . Žalovaný v rámci napadnutého rozhodnutia (str. 3) ozrejmil dôvod, pre ktorý nebolo potrebné uvádzať v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia úplnú citáciu . Časť právnej normy ustanovenia („...v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo

všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11.“) sa vzhľadom na zmenu spôsobu valorizácie výsluhových dávok od 01. 01. 2022 a upustenie od pevnej sumy ich zvýšenia (§ 68 ods. 16 citovaného zákona) stala k dátumu zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu (01. 07. 2023) obsolétnou, s čím sa správny súd stotožňuje. Neodcitovanie predmetnej časti právnej normy v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nerobí predmetné prvostupňové rozhodnutie nezákonným. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj žalobnú námietku absencie uvedenia zákonného znenia c ods. 1 v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Takto formulovaná žalobná námietka je vyjadrením vlastnej predstavy žalobcu o tom, čo by malo alebo nemalo byť uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného, pričom výlučne vyslovenie požiadavky, aby v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného bolo citované aj ust. c bez uvedenia toho, aký vplyv má absencia citácie predmetného ustanovenia na a Správneho poriadku, samo osebe nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

23. S ohľadom na vyššie uvedené závery správneho súdu a pre nemožnosť posúdiť námietky žalobcu za dôvodné, správny súd dospel k záveru, že správnu žalobu je potrebné postupom podľa v spojení s ako nedôvodnú zamietnuť.

24. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa tak, že žalobcovi podľa (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).