Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 544/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2012

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

prerokoval sťažnosť MUDr. M. M. a Mgr. J. M., obaja bytom P., zastúpených Mgr. A. S.,

D., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo MUDr. M. M. a Mgr. J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C

106/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l i .

2. MUDr. M. M. a Mgr. J. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie spoločne a

nerozdielne v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany

p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť MUDr. M. M. a Mgr. J. M.

trovy konania v sume 284,84 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osemdesiatštyri centov)

na účet ich právnej zástupkyne, advokátky Mgr. A. S., D., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 30. októbra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť MUDr. M. M. a Mgr. J. M. (ďalej len

„sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C

106/08 (pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

Na základe výzvy ústavného súdu z 31. októbra 2012 sa k sťažnosti vyjadril okresný

súd a v jeho vyjadrení sp. zn. Spr. 727/2012 z 21. novembra 2012 doručenom ústavnému

súdu 26. novembra 2012 sa okrem iného uvádza:

„Z obsahu súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že dňa 19. 05. 2008 (správne

má byť 1998) bol na Okresnom súde Piešťany podaný návrh o neplatnosť právneho úkonu,

konkrétne dohody o prevode členských práv k družstevnému bytu v P., na ulici ... Vec bola

pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. S., ktorá dňa 08. 06. 1998 vyzvala právneho

zástupcu navrhovateľov na doplnenie návrhu listinnými dôkazmi. Právny zástupca

navrhovateľov listinné dôkazy doručil súdu dňa 19. 06. 1998. P... doručilo súdu dňa 15. 07.

1998 písomné oznámenie na základe výzvy súdu zo dňa 19. 06. 1998. Dňa 18. 08. 1998

vydal súd predbežné opatrenie, ktorým odporcom v 1. a 2. rade a P... zakázal disponovať s

členskými a vlastníckymi právami k bytu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.

09. 1998. Prvé pojednávanie v danej veci sa uskutočnilo dňa 10. 11. 1998 a bolo odročené

na deň 03. 12. 1998, kedy boli vypočutí účastníci konania a z dôvodu potreby doplnenia

dokazovania bolo toto pojednávanie odročené na deň 12. 01. 1999. Na pojednávaní

konanom dňa 12. 01. 1999 boli opäť vypočutí účastníci ako aj svedkyňa a pojednávanie

bolo odročené na deň 02. 02. 1999 z dôvodu potreby výsluchu svedkov. Na ďalšom

pojednávaní boli vypočutí svedkovia a pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom

vykonania znaleckého dokazovania zdravotného stavu pani J. M. Uznesením zo dňa 24. 02.

1999 bol do konania pribratý znalec z odboru psychiatrie za účelom vypracovania

znaleckého posudku. Znalec doručil súdu znalecký posudok 24. 08. 1999 a uznesením zo

dňa 25. 08. 1999 bola znalcovi priznaná odmena. Uznesením zo dňa 24. 11. 1999 bol v

konaní ustanovený ďalší znalec z odboru psychiatrie na vykonanie kontrolného znaleckého

posudku. Kontrolný znalecký posudok bol súdu doručený dňa 30. 05. 2000. Dňa 19. 03.

2001 bolo vydané uznesenie, ktorým súd ustanovil znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie

ručné písmo. Znalecký posudok bol súdu doručený dňa 17. 07. 2001. Uznesením zo dňa 13.

08. 2001 bola znalcovi priznaná odmena, proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia

odvolanie a Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 15. 01. 2002 napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa potvrdil. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 03. 09. 2002, boli na ňom

vypočutí svedkovia a tiež účastníci konania a pojednávanie bolo odročené na deň 10. 10.

2002, kedy boli vypočutí ďalší svedkovia a pojednávanie bolo odročené na neurčito za

účelom znaleckého dokazovania písmoznaleckým . Dňa 22. 03. 2004 sa uskutočnilo

pojednávanie na ktorom zákonný sudca Mgr. P. M. vyhlásil rozsudok, ktorým návrh

zamietol. Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia odvolanie a Krajský súd v Trnave

uznesením zo dňa 07. 09. 2004 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie. Dňa 23. 06. 2005 navrhovatelia vzniesli námietku zaujatosti zákonného sudcu a

Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 25. 07. 2005 rozhodol, že zákonný sudca nie je

vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Pojednávanie konané dňa 25. 11. 2005 bolo

odročené na 17. 02. 2006, kedy súd vyhlásil rozsudok, ktorým návrh zamietol. Proti tomuto

rozsudku podali navrhovatelia odvolanie a odvolací súd uznesením zo 14. 12. 2006

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uznesením zo dňa 21. 02. 2007

bolo konanie prerušené do právoplatnosti skončenia veci vedenej pod sp. zn. PN-11

C/59/2000. Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia odvolanie a Krajský súd v Trnave

uznesením zo dňa 30. 07. 2007 napadnuté uznesenie potvrdil. Dňa 28. 08. 2008 bol súdu

doručený návrh navrhovateľov o pokračovanie v prerušenom konaní. Dňa 03. 06. 2010

bolo súdu doručené späťvzatie návrhu navrhovateľkou v 3. rade, späťvzatie návrhu vo

vzťahu k odporcovi 2, zmena návrhu a návrh na vstup účastníka konania na strane odporcu

2.

Uznesením zo dňa 18. 05. 2011 bolo konanie voči navrhovateľovi v 3. rade

zastavené, bola pripustená zmena návrhu a bol pripustený vstup účastníka do konania ako

odporcu v 3. rade. Proti tomuto uzneseniu podali odporcovia odvolanie. Zákonná sudkyňa

JUDr. K. dňa vytýčila termín pojednávania na deň 12. 10. 2011. Pojednávanie bolo

odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania a spis bol predložený Krajskému

súdu v Trnave dňa 15. 12. 2011. Odvolací súd uznesením zo dňa 29. 02. 2012 napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 03. 07. 2012 vydal

súd uznesenie, ktorým konanie voči navrhovateľke v 3. rade zastavil a uznesením zo dňa 20.

09. 2012 ustanovil znalkyňu z odboru psychiatrie za účelom vypracovania znaleckého

posudku a zároveň uložil navrhovateľom povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu v

sume 200 €. Preddavok bol zložený dňa 02. 11. 2012. Keďže uznesenie o ustanovení znalca

nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 10. 2012, spis bude zaslaný znalcovi.

Predmetom konania je vyslovenie neplatnosti dohody o prevode členských práv k

družstevnému bytu. Ústavný súd SR vo svojom náleze č. -37 zo dňa 22. 06.

2010 konštatoval, že zložitosť tohto konania nevykazuje znaky skutkovej alebo právnej

zložitosti takej intenzity, ktorá by odôvodňovala doterajšiu dĺžku konania.

Z obsahu spisu nevyplynulo žiadne správanie sťažovateľov, ktorým by spôsobili v

danej veci prieťahy.

Ústavný súd SR v náleze č. -37 zo dňa 22. 06. 2010 okrem iného

posudzoval i tretie kritérium v súvislosti s hodnotením prípadných zbytočných prieťahov,

kde skonštatoval, že postup súdu v namietanom konaní nevykazoval dlhšie obdobia

nečinnosti. Na druhej strane však vytkol okresnému súdu v danom konaní nesústredenú

činnosť, ktorá mala zanedbateľný vplyv na jeho dĺžku. Po vydaní tohto nálezu súd v danej

veci nekonal takmer osem mesiacov, avšak po mojom písomnom upozornení už k prieťahom

nedochádzalo a v súčasnosti ani nedochádza.“

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení

účastníkov konania a zo súdneho spisu, ktorý mu bol predložený, zistil rovnaké skutočnosti

týkajúce sa prehľadu úkonov okresného súdu a účastníkov konania.

Ústavný súd v súlade s so súhlasom účastníkov

upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto na splnenie

ústavného práva podľa nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval

(, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo podľa dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom

na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch

základných kritérií: (1) zložitosť veci, (2) správanie účastníkov konania a (3) postup

okresného súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa

rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci vedenej okresným súdom, ústavný súd

poukazuje na svoje predchádzajúce hodnotenie tejto otázky obsiahnuté v náleze ústavného

súdu sp. zn. z 22. júna 2010, že „zložitosť tohto konania rozhodne

nevykazuje znaky skutkovej alebo právnej zložitosti takej intenzity, ktorá by odôvodňovala

doterajšiu dĺžku konania“.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov

v konaní dospel ústavný súd k záveru, že správanie sťažovateľov podstatne neprispelo

k doterajšej dĺžke konania a ani okresný súd nemal vo svojom vyjadrení k sťažnosti výhrady

k správaniu sťažovateľov.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. ). Po preskúmaní nálezu

ústavného súdu sp. zn. z 22. júna 2010, na ktorý sťažovatelia aj upozornili

vo svojej sťažnosti, sa stotožnil s jeho konštatovaním, že „postup okresného súdu

v namietanom konaní... nevykazoval dlhšie obdobia nečinnosti“, ale jeho neefektívna

a nesústredená činnosť mala nezanedbateľný vplyv na jeho dĺžku.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ani po náleze ústavného súdu sp. zn.

z 22. júna 2010 vo veci iných účastníkov tohto konania okresný súd riadne

nekonal a prvý úkon urobil až takmer po 8 mesiacoch, a to 18. mája 2011 (uznesením

čiastočne zastavil konanie, pripustil na strane odporcov ďalších účastníkov a pripustil

zmenu návrhu) a po podaní odvolania právnym zástupcom sťažovateľov vec nepredložil

odvolaciemu súdu, ale nariadil pojednávanie na október 2011, ktoré odročil na neurčito

pre účely doplnenia dokazovania a nariadenia znaleckého dokazovania. Odvolací súd

následne uznesením z 29. februára 2012 rozhodnutie okresného súdu z 18. mája 2011 v časti

zrušil pre procesné pochybenie (pozri č. l. 666 spisu).

Ústavný súd konštatuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho

právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako to je v danej veci, možno už len na základe

jeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48

ods. 2 i právom podľa dohovoru, a v tomto prípade je potrebné tiež

uviesť, že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota v napadnutom

konaní nebola odstránená ani po viac ako 14 rokoch od jeho začatia (m. m. napr.

, , , ). Takáto zdĺhavosť konania

totiž predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu

ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis

, , ).

Vzhľadom na tieto skutočnosti preto ústavný súd (bez toho, aby sa bližšie zaoberal

namietaným konaním pred okresným súdom) opätovne vyslovil, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ) došlo aj k porušeniu základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Aj napriek tomuto zisteniu ústavný súd v zhode so svojou judikatúrou

(, ) však neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal,

pretože táto povinnosť mu už bola uložená nálezom sp. zn. z 22. júna 2010.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd

pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu.

Sťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € pre každého

z nich. Ústavný súd v okolnostiach posudzovaného prípadu berúc do úvahy

aj predchádzajúce rozhodnutie ústavného súdu (priznal iným účastníkom konania

po 2 000 € v roku 2010) a celkovú dĺžku konania, ktorá je z ústavného hľadiska

neakceptovateľná, považuje za primerané priznať sťažovateľom sumu 5 000 € (bod 3

výroku nálezu) solidárne, pretože ide o ich tzv. nerozlučné spoločenstvo.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd napokon priznal sťažovateľom úhradu trov konania za dva úkony

právnej služby uskutočnené v roku 2012 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie

sťažnosti) v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania

vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za I. polrok 2011, ktorá je 763 €. Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2012

pre dvoch sťažovateľov patrí odmena v sume 127,16 € (aplikáciou § 1 ods. 3, § 11 ods. 3

v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky - zníženie o 50 %, pretože ide o spoločné úkony

pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“), ktorú bolo potrebné zvýšiť o režijný paušál

(2 x 7,63 €), čo spolu predstavuje sumu 142,42 € za jeden úkon právnej služby. Za dva

úkony právnej služby patrí odmena v sume 2 x 142,42 €, t. j. v sume 284,84 €. Náhradu

za tretí úkon, a to za stanovisko sťažovateľov doručené ústavnému súdu 6. decembra 2012,

ústavný súd nepriznal, pretože toto podanie neprispelo k objasneniu veci.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2012