Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 91/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

doc. JUDr. B. F., PhD., B., vedenú pod sp. zn. vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa , a

Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Brezno sp. zn. z 26.

marca 2012 a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj namietaného porušenia jej

základných práv podľa a , práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl.

1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo 17. októbra 2012

a jemu predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. decembra 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl.

20 ods. 1 a (ďalej len „“), práv podľa

ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu

Brezno (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 26. marca 2012 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie okresného súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj porušenie svojich

základných práv podľa a , práva podľa dohovoru

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 17. októbra 2012 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie krajského súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom.

2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

na základe zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkom úver, ktorý bol tento povinný vrátiť podľa

podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Na zabezpečenie úveru bolo účastníkmi

zmluvného vzťahu priamo v zmluve dohodnuté, že v prípade, ak dlžník neplní svoje

povinnosti, je možné okrem iného podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu, ktorá má

povahu exekučného titulu. Táto zápisnica bola exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom začal nútený výkon

rozhodnutia, t. j. exekúciu. V priebehu exekučného konania okresný súd napadnutým

rozhodnutím okresného súdu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Krajský súd

na základe odvolania sťažovateľky svojím napadnutým rozhodnutím potvrdil napadnuté

rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne.

3. Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakovala právne závery v rozhodovacej

činnosti okresného súdu a krajského súdu, ktorým vytkla ich nesprávnosť z hľadiska

právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych

predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich, keď okresný súd a krajský súd „...

svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia a s použitím

chybnej aplikácie a interpretácie...“, za súbežného porušenia viacerých procesných

pravidiel spočívajúcich v tom, že „... a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci; b) svojím

postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom; c) nedostatočne zistil skutkový

stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie...“. Sťažovateľka zároveň poskytla ústavnému

súdu na zváženie vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na jej právnu

vec, keď uviedla, že „Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár

poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd

nedisponuje právomocou (takúto právomoc nemožno vyvodiť zo žiadneho právneho

predpisu) umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva

vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny... Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na

vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie

exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či

rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou

na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych

predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej... ako aj materiálnej... V rámci tohto

skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť... notárskej listiny,

ktorá je exekučným titulom. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah

notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom.“.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu napadnutým

rozhodnutím okresného súdu a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj porušenie

základných práv podľa a a práv podľa dohovoru

a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozhodnutím krajského súdu a jemu

predchádzajúcim postupom, zruší napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu

a vec vráti na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu

trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2,

a a práv podľa dohovoru a dohovoru

a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozhodnutím okresného súdu a jemu

predchádzajúcim postupom, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu

napadnutým rozhodnutím krajského súdu a jemu predchádzajúcim postupom.

II.A

K namietanému porušeniu označených základných práv

napadnutým rozhodnutím okresného súdu

10. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

11. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

12. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na už

uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti tomuto bolo možné podať odvolanie ako riadny

opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto sťažnosť v tejto časti bolo

potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

II.B

K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu

13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch...

15. Formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom

predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu

s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. , ,

). Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa

Exekučného poriadku je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (,

, , ) súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa .

16. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(, ). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti

poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi

všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci

v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu

nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, ).

17. Ústavný súd v danom prípade považoval za významné vyriešiť zásadný problém

sťažovateľky, a teda či krajský súd rozhodujúci v rámci exekučného konania o odvolaní

proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bola exekúcia zastavená a v prípade veci

vedenej pod sp. zn. rozhodol o neprípustnosti exekúcie a o jej zastavení,

mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu,

ktorým bola notárska zápisnica.

18. Z napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva jeho stotožnenie sa

so závermi napadnutého rozhodnutia okresného súdu, stotožnil sa s jeho odôvodnením

a konštatoval správnosť dôvodov a právnych úvah v ňom uvedených. Krajský súd v rámci

odôvodnenia svojho uznesenia sp. zn. zo 17. októbra 2012 v podstatnom

uviedol: «Z notárskej zápisnice vyplýva, že bola spísaná dňa 26. 2. 2005 po tom, čo sa na

notársky úrad dostavil advokát Mgr. T. K., ktorý požiadal o spísanie notárskej zápisnice, a

to osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou

podľa a súhlase s exekúciou podľa Z.

z.. Povinný pri spísaní notárskej zápisnice, ktorá má byť exekučným titulom, prítomný

nebol. Za správny považuje odvolací súd názor okresného súdu v otázke, že plnomocenstvo

udelené povinným Mgr. T. K. v Zmluve o úvere zo dňa 2. 8. 2004 neoprávňovalo Mgr. T. K.

na spísanie notárskej zápisnice v znení ako bola spísaná. Okresný súd správne vyhodnotil,

že takéto osobitné splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu nie

je platné, pretože je koncipované široko a všeobecne. Práve s ohľadom na to, že

exekučnému titulu vo forme notárskej zápisnice nepredchádza základné konanie súdu, treba

pri udelení splnomocnenia na takýto úkon obzvlášť starostlivo a prísne posudzovať rozsah

splnomocnenia tak, aby tento bol určitý, jednoznačný a nesporný. Zo splnomocnenia nie je

možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú (v akom

rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby) a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v

mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti

priamo splnomocniteľovi alebo či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z

plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti

zastúpenému (§ a 33 ). Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v

jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa

vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok (dlh), ktorý vznikne či nevznikne

v budúcnosti, pričom v zmysle platí, že dohoda, ktorou

sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Povinnému bolo už

v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté

právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v

budúcnosti, nie je dostatočne určitý a ani určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či

vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) v budúcnosti

nastanú. Zástupca povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený zjavne bez

splnomocnenia povinného, čím dlžníka zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej nemohol

mať vedomosť, pričom na základe uplynutia tejto lehoty sa notárska zápisnica stala

vykonateľným exekučným titulom. Pretože splnomocnenie koncipované tak, ako je

obsiahnuté v zmluve o úvere vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony

splnomocnenca, správne ho exekučný súd považoval za neplatné. Exekučný súd poukázal aj

na skutočnosť, že zmluvná voľnosť pri „výbere“ splnomocneného zástupcu bola obmedzená,

s čím sa odvolací súd takisto v plnom rozsahu stotožňuje. K uvedenému odvolací súd navyše

dodáva, že pri jedinej možnej variante konkrétneho zástupcu vyplývajúcej a

zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o

slobodnej vôli dlžníčky pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Všetky tieto skutočnosti,

konštatované v napadnutom uznesení, každá sama osebe by mala za následok vyslovenie

absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Pokiaľ teda plnomocenstvo udelené

platne nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených „splnomocneným

zástupcom“ v mene splnomocniteľa vzniknúť právne účinky pre osobu v mene ktorej

„konal“. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky

vykonaného právneho úkonu v mene povinnej, ani predložená notárska zápisnica nemôže

byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok,

ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Námietku oprávneného, podľa ktorej už súci posudzoval súladnosť exekučného titulu

– notárskej zápisnice so zákonom, pričom táto otázka bola predmetom skúmania notára

a neskôr exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd uznal

exekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie,

nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia

exekúcie prihliadať na to. či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie

exekúcie. Exekučný súd v rozsahu jemu danej prieskumnej činnosti skúma exekučný titul pri

rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, na prípadnú

námietku povinného proti exekúcii a taktiež na prípadný návrh povinného na odklad či

zastavenie exekúcie. Súd môže a zároveň je povinný v tomto rozsahu skúmať exekučný titul

počas celého exekučného konania (t. j. v každom štádiu konania na návrh účastníka

konania alebo aj bez návrhu), aby bola garantovaná zákonnosť exekúcie. Pokiaľ exekučný

súd zistí formálne či materiálne nedostatky exekučného titulu, majúce za následok

absolútnu neplatnosť exekučného titulu, je táto skutočnosť postačujúca pre jednoznačný

záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým exekučným

titulom. Vysloveniu uvedeného záveru v priebehu exekúcie pritom nebráni existencia

poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie totiž netvorí prekážku veci rozsúdenej v zmysle (len čo sa o

veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova), pretože poverenie na vykonanie

exekúcie je len písomný doklad, ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie

exekúciu vykonávať.

Pokiaľ ide o námietky oprávneného, ktorý tvrdil, že exekučný súd vyslovil neplatnosť

notárskej zápisnice s poukazom na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a na znenie

Smernice Rady 93/13/EHS, čo je v danej veci neprípustné a nemožné, že plnomocenstvo pre

Mgr. T. K. považoval za neprijateľnú podmienku podľa ust. , a že poukázal

na chýbajúcu účasť povinného pri spisovaní notárskej zápisnice, pričom podľa námietok

oprávneného sú závery exekučného súdu mylné, odvolací súd sa týmito námietkami

nezaoberal. Preskúmaním napadnutého uznesenia totiž dospel k záveru, že exekučný súd v

tomto rozhodnutí nekonštatoval neplatnosť notárskej zápisnice ani z dôvodu, že pri jej

spisovaní chýbala účasť povinného, ani z dôvodu, že by plnomocenstvo považoval za

neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale z dôvodov, ktorými sa odvolací súd zaoberal

v prechádzajúcich odsekoch. Navyše okresný súd v napadnutom rozhodnutí nepoukázal

na žiadne z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a pri rozhodovaní zo Smernice Rady 93/13/EHS

taktiež nevychádzal. Na základe vyššie uvedeného považoval odvolací súd tieto námietky

oprávneného za absolútne neopodstatnené.

Exekučný súd náležité zistil skutkový stav a mal dostatok podkladov pre správne

rozhodnutie vo vecí. Exekučné konanie je konanie vykonávacie, nie sporové, v exekučných

konaniach sa spravidla pojednávania nenariaďujú, pretože vec sama už bola prejednaná

v základom konaní a dokazovanie nie je potrebné. Názor oprávneného, že nakoľko okresný

súd v danej exekučnej veci nevypočul oprávneného, či nenariadil pojednávanie,

neoboznámil oprávneného so stanoviskami, tvrdeniami a dôkazmi skôr než vo veci

rozhodol, že týmto bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania a spravodlivého

súdneho procesu, nemá oporu v platnej právnej úprave v rozhodnom čase.

Odvolací súd preto uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2

ako vecne správne potvrdil...»

19. Ústavný súd preskúmal výklad krajského súdu a jeho úvahy vo vzťahu

k notárskej zápisnici, ktorá bola následne exekučným titulom slúžiacim ako právny podklad

na začatie exekučného konania voči dlžníkovi, a správne ju vyhodnotil, že nie je spôsobilým

exekučným titulom.

20. Krajský súd v rozsahu svojej prieskumnej právomoci odvolacieho súdu

preskúmal v rozsahu sťažovateľkou uplatnených odvolacích dôvodov napadnuté

rozhodnutie okresného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil, a tiež konštatoval, že

exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu

konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek

v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohto návrhu.

21. Záver krajského súdu o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad

exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a nielen

pred vydaním poverenia, plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj

v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli

ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov

závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný

súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho,

aby sa exekučný titul stal vykonateľným § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, alebo

v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom

na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným § 57

ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí,

že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného

poriadku, alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod,

pre ktorý exekúciu nemožno vykonať § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

22. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať

zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania,

a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely

zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

23. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje aj na ustálenú judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý v rozsudku

sp. zn. z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 58/1997

uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný

po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky

nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez

návrhu zastavená.“.

24. S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov a na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu (aj v spojení

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu, pozn.) a tiež s poukazom na to,

že obsahom práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym

názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr.

, , , ), ústavný súd sťažnosť v tejto

časti odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

II.C

K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozhodnutím krajského súdu

25. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa čl. 1 dodatkového

protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj

majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu

a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Toto

ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby

upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie daní

alebo iných poplatkov alebo pokút.

26. Ústavný súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí krajského súdu a okresného

súdu a im predchádzajúceho postupu (v nadväznosti na potvrdené závery napadnutého

rozhodnutia okresného súdu krajským súdom v odvolacom konaní, pozn.) dospel k záveru,

že z ich odôvodnení nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by mohlo dôjsť

k neprípustnému zásahu do základného práva vlastniť majetok podľa

a do práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže všeobecné súdy

v posudzovanom prípade ústavne konformným spôsobom interpretovali a aplikovali

príslušné právne normy (v danom prípade ustanovenia Exekučného poriadku).

27. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným postupom

a napadnutým rozhodnutím krajského súdu (tak aj rozhodnutím okresného súdu vzhľadom

na jeho potvrdenie krajským súdom v odvolacom konaní, pozn.) a základným právom podľa

a právom podľa dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná

súvislosť, ktorá by zakladala možnosť vysloviť porušenie týchto práv po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie, v dôsledku čoho pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky aj

v tejto jej časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

28. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013