Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 69/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

doc. JUDr. B. F., PhD., A., s. r. o., B., vedenú pod sp. zn. vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, práv podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn.

z 9. marca 2011 a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj namietaného

porušenia jej základných práv podľa a Slovenskej

republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 31. júla 2012 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. novembra 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl.

20 ods. 1 a (ďalej len „“), práv podľa

ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 9. marca 2011 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutie okresného súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj

porušenie svojich základných práv podľa a , práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. júla 2012 (ďalej

aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

na základe zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkom úver, ktorý bol tento povinný vrátiť podľa

podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Na zabezpečenie úveru bolo účastníkmi

zmluvného vzťahu priamo v zmluve dohodnuté, že v prípade, ak dlžník neplní svoje

povinnosti, je možné okrem iného podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu, ktorá má

povahu exekučného titulu. Táto zápisnica bola exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor na základe poverenia udeleného okresným súdom začal nútený výkon

rozhodnutia, t. j. exekúcie. V priebehu exekučného konania okresný súd napadnutým

rozhodnutím okresného súdu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Krajský súd

na základe odvolania sťažovateľky svojím napadnutým rozhodnutím potvrdil napadnuté

rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne v časti výroku I., II. a III. a vo vzťahu

k IV. výroku toto rozhodnutie zmenil tak, že sťažovateľka je povinná nahradiť súdnemu

exekútorovi Ľ. P., Š., trovy exekúcie v sume 112,27 € do 3 dní od právoplatnosti tohto

uznesenia.

3. Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakovala právne závery v rozhodovacej

činnosti okresného súdu a krajského súdu, ktorým vytkla ich nesprávnosť z hľadiska

právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych

predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich, keď okresný súd a krajský súd „...

svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia a s použitím

chybnej aplikácie a interpretácie...“, za súbežného porušenia viacerých procesných

pravidiel spočívajúcich v tom, že „... a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci; b) svojím

postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom; c) nedostatočne zistil skutkový

stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie...“. Sťažovateľka zároveň poskytla ústavnému

súdu na zváženie vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na jej právnu

vec, keď uviedla, že „Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár

poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd

nedisponuje právomocou (takúto právomoc nemožno vyvodiť zo žiadneho právneho

predpisu) umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva

vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny... Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu

posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na

vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie

exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či

rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou

na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych

predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej... ako aj materiálnej... V rámci tohto

skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť... notárskej listiny,

ktorá je exekučným titulom. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah

notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom.“.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu napadnutým

rozhodnutím okresného súdu a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj porušenie

základných práv podľa a a práv podľa dohovoru

a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozhodnutím krajského súdu a jemu

predchádzajúcim postupom, zruší napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu

a vec vráti na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu

trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl.

20 ods. 1 a a práv podľa dohovoru a dohovoru a

dodatkového protokolu napadnutým rozhodnutím okresného súdu a jemu predchádzajúcim

postupom, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu napadnutým

rozhodnutím krajského súdu a jemu predchádzajúcim postupom.

II.A

K namietanému porušeniu označených základných práv napadnutým

rozhodnutím okresného súdu

10. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

11. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

12. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na už

uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti tomuto bolo možné podať odvolanie ako riadny

opravný prostriedok (čo sťažovateľka aj využila), a preto sťažnosť v tejto časti bolo

potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

II.B

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu

13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch...

15. Formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom

predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu

s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (obdobne napr. , ,

). Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa

Exekučného poriadku je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (,

, , ) súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa .

16. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(, ). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti

poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi

všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci

v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu

nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, ).

17. Ústavný súd v danom prípade považoval za významné vyriešiť zásadný problém

sťažovateľky, a teda či krajský súd rozhodujúci v rámci exekučného konania o odvolaní

proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bola exekúcia zastavená a v prípade veci

vedenej pod sp. zn. rozhodol o neprípustnosti exekúcie a o jej zastavení,

mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu,

ktorým bola notárska zápisnica.

18. Z napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva jeho stotožnenie sa

so závermi napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktoré považoval za dostatočné.

Krajský súd v rámci odôvodnenia svojho uznesenia sp. zn. z 31. júla 2012

uviedol: „Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust.

, , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože

nejde o odvolanie podľa , na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť

odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie

je nedôvodné...

Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo výroku

o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie, nakoľko mal za to, že notárska

zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, je spôsobilým exekučným titulom na

vykonanie exekúcie.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 29. 11.

2004 Zmluvu o úvere č. 9060356, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver

vo výške 464,71 eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie

vo výške 371,77 eur, t. j. spolu 836,48 eur. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie,

ktorým povinný splnomocnil Mgr. T. K. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného

titulu, t. j. aby v jeho mene uznal záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala

vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia Mgr. T. K. uznal za

povinného záväzok z tohto úveru pred notárom JUDr. O. Ď., o čom bola spísaná notárska

zápisnica sp. zn. N 5841/2005, Nz 52564/2005 zo dňa 06. 11. 2005, a súhlasil, aby sa táto

notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj

na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená

oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba

v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila...

Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník (povinný) uznal svoj dlh voči

veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, je preto nevyhnutná účasť dlžníka pri spisovaní

tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a to buď osobne alebo prostredníctvom

riadne splnomocneného zástupcu. V uvedenom prípade povinného ako dlžníka pri spisovaní

predmetnej notárskej zápisnice zastupoval Mgr. T. K. na základe plnomocenstva udeleného

mu povinným v Zmluve o úvere...

V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru

povinnému bolo zároveň na predtlačí Zmluvy o úvere splnomocniť na zastupovanie pri

vyhlásení o uznaní právneho záväzku Mgr. T. K. Advokát, ktorý mal povinného pri uznaní

dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v

Zmluve o úvere veriteľom – oprávneným, a povinný nemal možnosť ovplyvniť výber

právneho zástupcu a dopredu súhlasil so spísaním notárskej zápisnice ako exekučného

titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom, ktorý bol

určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným nedáva dostatočnú záruku,

že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinného. Oprávnený si zjavne určil tohto

zástupcu za tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú v protiklade a v

konflikte so záujmami povinného. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným

(povinným) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Povinný teda platne

nesplnomocnil Mgr. T. K. svojím zastupovaním, tento nebol oprávnený v jeho mene spísať

notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.

V Zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinného

splnomocniť advokáta Mgr. T. K. na vykonanie vyhlásenia v jeho mene. Predmetná

notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, neobsahuje prejav vôle

povinného o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou a preto nemôže byť exekučným

titulom voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu,

ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe. Preto odvolací súd považoval za

nadbytočné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.

Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.

1 potvrdil, pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným

titulom.“

19. Ústavný súd preskúmal výklad krajského súdu a jeho úvahy vo vzťahu

k notárskej zápisnici, ktorá bola následne exekučným titulom slúžiacim ako právny podklad

na začatie exekučného konania voči dlžníkovi, a správne ju vyhodnotil, že nie je spôsobilým

exekučným titulom.

20. Krajský súd v rozsahu svojej prieskumnej právomoci odvolacieho súdu

preskúmal v rozsahu sťažovateľkou uplatnených odvolacích dôvodov napadnuté

rozhodnutie okresného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil, a tiež konštatoval, že

exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu

konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek

v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohto návrhu.

21. Záver krajského súdu o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad

exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a nielen pred

vydaním poverenia, plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných

ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli

ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov

závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný

súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho,

aby sa exekučný titul stal vykonateľným § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, alebo

v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom

na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným § 57

ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí,

že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného

poriadku, alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod,

pre ktorý exekúciu nemožno vykonať § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

22. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať

zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania,

a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely

zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

23. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje aj na ustálenú judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn.

z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna

exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke

formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj

napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu

zastavená.“.

24. S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov a na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu (aj v spojení

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu, pozn.) a tiež s poukazom na to,

že obsahom práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym

názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr.

, , , ), ústavný súd sťažnosť v tejto

časti odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

II.C

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozhodnutím krajského súdu

25. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa čl. 1 dodatkového

protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj

majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu

a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Toto

ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby

upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie daní

alebo iných poplatkov alebo pokút.

26. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého postupu a rozhodnutí krajského súdu

a okresného súdu (v nadväznosti na potvrdené závery rozhodnutia okresného súdu krajským

súdom v odvolacom konaní, pozn.) dospel k záveru, že z ich odôvodnení nemožno vyvodiť

nič, čo by signalizovalo, že by mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do základného práva

vlastniť majetok podľa a do práva na ochranu majetku podľa

dodatkového protokolu, keďže všeobecné súdy v posudzovanom prípade ústavne

konformným spôsobom interpretovali a aplikovali príslušné právne normy (v danom

prípade ustanovenia Exekučného poriadku).

27. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným postupom

a napadnutým rozhodnutím krajského súdu (tak aj rozhodnutím okresného súdu vzhľadom

na jeho potvrdenie krajským súdom v odvolacom konaní, pozn.) a základným právom podľa

a právom podľa dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná

súvislosť, ktorá by zakladala možnosť vysloviť porušenie týchto práv po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie, v dôsledku čoho pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky aj

v tejto jej časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

28. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013