Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 98/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť V. K., N., zastúpenej advokátkou JUDr. I. L., N., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. K. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára

2013 doručená sťažnosť V. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že:

«(...) Dňa 03. 10. 2008 bol z mojej strany ako navrhovateľky podaný na Okresný súd

Nitra Návrh na vydanie platobného rozkazu proti odporcovi S. a. s.,(...) na zaplatenie

5 823,54 € s príslušenstvom pod spis. zn. (v súčasnosti je spor vedený

na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. ), a to z titulu bezdôvodného

obohatenia podľa v znení neskorších

predpisov za užívanie nehnuteľnosti, ktorej som podielovou spoluvlastníčkou. Od podania

návrhu postupoval súd pomerne plynulo, pričom dňa 20. 01. 2009 vydal platobný rozkaz,

voči ktorému podal odporca dňa 12. 03. 2009 odpor. Po postúpení veci na Okresný súd

v Banskej Bystrici z dôvodu miestnej nepríslušnosti, súd rozhodol Uznesením zo dňa

21. 08. 2009 o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Nitra z dôvodu

zmeškania lehoty na jeho podanie. Toto uznesenie však bolo zo strany Krajského súdu

Banská Bystrica na základe Uznesenia zo dňa 07. 10. 2009 zrušené pre jeho nezákonnosť.

Následne bolo nariadené pojednávanie na 10. 11. 2009, ktoré ale bolo z dôvodu

ospravedlnenia neúčasti oboch procesných strán odročené na 24. 11. 2009. Z dôvodu

kolízie so skôr nariadeným pojednávaním mojej právnej zástupkyne, bol stanovený nový

termín pojednávania na 10. 12. 2009. Z uvedeného termínu sa však následne ospravedlnil

odporca listom dňa 07. 12. 2009. Vzhľadom na nemožnosť uskutočnenia prvého

pojednávania z objektívnych dôvodov na mojej strane, ako aj na strane odporcu (uplynul

viac ako 1 rok od podania návrhu), som sa snažila spor vyriešiť mimosúdnou cestou, na čo

však odporca nereagoval, čo som zároveň dňa 29. 01. 2010 oznámila súdu. Na pojednávaní

konanom dňa 16. 02. 2010 sme obaja účastníci súhlasne súdu navrhli, aby poskytol lehotu 6

týždňov na zmierne vybavenie veci, čomu súd svojim uznesením vyhovel a odročil

pojednávanie vo veci na neurčito. Dňa 08. 04. 2010 bolo súdu zaslané oznámenie, že

odporca si dal vypracovať znalecký posudok na hodnotu nehnuteľností s tým, že

k dohodovaciemu konaniu medzi účastníkmi dôjde po jeho obdržaní. Súd ma následne

svojou žiadosťou zo dňa 24. 05. 2010 vyzval na podanie informácie o priebehu

mimosúdnych rokovaní a stave vypracovania znaleckého posudku, na čo som reagovala

oznámením zo dňa 01. 06. 2010. Po obdržaní znaleckého posudku som dňa 09. 07. 2010

zaslala súdu čiastočné späťvzatie návrhu, zmenu návrhu a návrh na uzavretie zmieru

v súlade s vypracovaným znaleckým posudkom. Súd určil ďalšie pojednávanie

na 07. 09. 2010, pričom snahou súdu, ako aj mňa, bolo zmierne vybavenie veci, na čo bol

zo strany súdu opätovne daný priestor. Nakoľko však odporca naďalej odmietal pristúpiť

na zmier, táto skutočnosť bola oznámená súdu dňa 23. 09. 2010 a súd nariadil ďalšie

pojednávanie na 12. 10. 2010. Svojim uznesením zo dňa 02. 12. 2010 rozhodol súd

o nariadení znaleckého dokazovania, pričom na vypracovanie znaleckého posudku vo veci

ustanovil znalca z odboru poľnohospodárstvo doc. RNDr. Ing. T. T., PhD., a zaviazal oboch

účastníkov na zloženie zálohy za znalecké dokazovanie v sume 200,- €. Znalecké

dokazovanie bolo nariadené napriek tomu, že vo veci už bol ako listinný dôkaz predložený

znalecký posudok zabezpečený zo strany odporcu, ktorý som ako navrhovateľka

akceptovala a prispôsobila som mu svoj návrh (čiastočné späťvzatie, zmena návrhu, návrh

na uzavretie zmieru zo dňa 09. 07. 2010). Napriek skutočnosti, že som považovala toto

rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica za nehospodárne, rešpektovala som

predmetné rozhodnutie a zálohu za znalecké dokazovanie som dňa 13. 01. 2011 zaplatila.

Až do tohto obdobia súd postupoval plynulo a bez zjavných zbytočných prieťahov v konaní.

Od vydania vyššie spomenutého uznesenia a pribratí znalca na vypracovanie

znaleckého posudku však súd vo veci nekonal a žiadnym spôsobom ma neupovedomil

o stave veci v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku. Až po uplynutí viac ako

jedného roka (13 mesiacov) na základe dopytu zo strany mojej právnej zástupkyne, súd

oznámil, že znalecký posudok vo veci ku dňu 01. 03. 2012 nebol podaný, pričom

ustanovenému znalcovi bola Uznesením zo dňa 14. 12. 2011 uložená poriadková pokuta

a následne bol dňa 29. 02. 2012 vyzvaný na podanie znaleckého posudku, resp. oznámenie

prekážky pre ktorú znalecký posudok nemôže byť vypracovaný. Súd však opätovne vo veci

žiadnym spôsobom nekonal až do okamihu, keď mu bola dňa 01. 10. 2012 (po uplynutí 7

mesiacov) zo strany mojej právnej zástupkyne zaslaná žiadosť, aby súd ustanovil iného

znalca z odboru poľnohospodárstvo. Na žiadosť súd reagoval oznámením zo dňa

04. 12. 2012, kde sa obmedzil iba na konštatovanie, že súdu nebol k tomuto dňu spis vrátený

a súčasne súd bude znalca urgovať na vrátenie spisu.

Ak vychádzame z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý

vo svojom Náleze zo dňa 1. apríla 2009 spis. zn. uvádza, že pri posudzovaní

otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu

práva podľa , je potrebné zohľadniť 3 základné

kritéria (vyplývajúce z časovo skoršej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu - III. ÚS

111/02, , ), ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej

súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu, vzhľadom

na vyššie popísaný postup v konaní je možné uviesť nasledovné:

Z uvedeného vyplýva, že vo veci sa nekonalo ku dňu podania mojej sťažnosti viac ako

24 mesiacov, pričom k uvedeným prieťahom v konaní nedošlo pričinením zo strany ani

jedného z účastníkov konania. Tieto prieťahy v konaní nemožno odôvodňovať ani právnou

a faktickou zložitosťou prípadu, nakoľko uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia za užívanie nehnuteľností nebol zo strany odporcu nikdy v priebehu konania

popieraný, a spor existuje teda iba v otázke stanovenia výšky tohto nároku. Napriek tomu,

že odporca si sám na vlastné náklady dal vypracovať znalecký posudok, ktorého závery som

v konečnom dôsledku v spore akceptovala, súd uznal za vhodné stanoviť nového znalca,

ktorý však nebol schopný do dnešného dňa vypracovať k veci znalecký posudok. Pochybenie

súdu možno vidieť nie len v skutočnosti, že vo veci po ustanovení znalca dlhšiu dobu

nekonal, ale že po zistení nespoľahlivosti znalca so spracovaním znaleckého posudku,

neustanovil nového znalca na vypracovanie znaleckého posudku a nevyužil všetky zákonné

prostriedky na bezodkladné získanie spisu od znalca.

Poznamenávam tiež, že súdu nebránila žiadna prekážka v tom, aby ustanovil nového

znalca, pričom na takýto procesný úkon nie je potrebné, aby pôvodne ustanovený znalec

predložil spis súdu späť, nakoľko súd disponuje vlastným spisom, ktorý obsahuje všetky

potrebné podklady, ktoré potrebuje znalec na vyhotovenie znaleckého posudku. Je preto

dôvodné predpokladať, že pokiaľ by súd postupoval v súlade so zabezpečením práva

na súdnu ochranu bez zbytočných prieťahov, ustanovil by nového znalca bezprostredne

po zistení, že si pôvodne ustanovený znalec neplní riadne svoje povinnosti a zabezpečil by

všetky potrebné podklady zo súdneho spisu. Tým by sa predišlo objektívnej realite, že

od podania návrhu vo veci, ktorej záverečný verdikt závisí len na výsledku znaleckého

dokazovania, trvá už viac ako 4 roky 3 mesiace.

v znení neskorších predpisov (ďalej

len „OSP") priamo v § 6 prikazuje súdom, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Rovnako je potrebné poukázať

na ustanovenie , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Významná povinnosť pre sudcu však vyplýva aj priamo z , v zmysle

ktorého je sudca povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu

pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Z uvedených skutočností vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica nekonal vo veci

v období január 2011 do súčasnosti plynulo a bez zbytočných prieťahov v súlade s

Slovenskej republiky a , teda nevyužil tie procesné alebo iné prostriedky, ktoré

poskytuje zákon a cieľom ktorých je zabezpečenie nie len účinnej, ale aj rýchlej ochrany

práv účastníkov konania. Ako tiež vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky, základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil

na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (, ).

Vzhľadom na skutočnosť, že v dôsledku nečinnosti súdu, a tým súvisiacimi prieťahmi

v konaní došlo k ujme na mojich právach a na mojom majetku, a to predovšetkým vzhľadom

na dlhotrvajúci trvajúci stav právnej neistoty, uplatňujem si v súlade s § 50 ods. 3

s poukazom na o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) právo na primerané zadosťučinenie vo výške 6 000,- €. (...)

Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní

sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom moju sťažnosť prijal na ďalšie konanie

podľa § 25 ods. 3 citovaného zákona a aby v konaní vo veci samej mojej sťažnosti vyhovel.

Od Ústavného súdu Slovenskej republiky požadujem, aby mi priznal právo na

náhradu trov konania nasledovne:

a) v prípade, ak Ústavný súd bude vychádzať z uplatneného primeraného finančného

zadosťučinenia 6 000,- €, žiadam priznať náhradu trov právneho zastúpenia v sume 437,24

€ (v rozsahu dvoch procesných úkonov á 210,81 € - 1. prevzatie a príprava, 2. sťažnosť + 2

x 7,81 € režijný paušál),

b) v prípade, ak Ústavný súd bude vychádzať z výšky predmetu sporu, ktorý po

Zmene návrhu zo dňa 09. 07. 2010 predstavuje sumu 3 212,49 €, žiadam priznať náhradu

trov právneho zastúpenia v sume 257,96 € (v rozsahu dvoch procesných úkonov á 121,17 €

- 1. prevzatie a príprava, 2. sťažnosť + 2 x 7,81 € režijný paušál).

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky prijal

tento nález:

1. „Základné právo V. K. podľa (...) a podľa

Dohovoru(...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo postupom Okresného

súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod spisovou značkou porušené.

2. V. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000,- € (slovom

šesťtisíc eur), ktorú je Okresný súd Banská Bystrica povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresnému súdu Banská Bystrica sa v konaní vedenom pod spisovou značkou

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. V. K. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia 437,24 € (slovom

štyristotridsaťsedem eur dvadsaťštyri centov), ktoré je Okresný súd Banská Bystrica

povinný zaplatiť na účet advokátky JUDr. I. L.(...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona

č. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi

prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj

po nadobudnutí účinnosti nového , zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka, ktorá je

kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodala a ani netvrdí, že ju

nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno

vyvodiť ani z obsahu jej sťažnosti ( ), ústavný súd

opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. , , )

dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by

využitie sťažnosti podľa a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľky

priznaného jej podľa a práva podľa dohovoru, a preto podľa

v spojení s bolo potrebné jej sťažnosť

odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Na záver ústavný súd uvádza, že sťažovateľke nič nebráni po naplnení už uvedených

podmienok opätovne podať sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2013